dominikguzman
Rim 7:14-24 Vieme, že zákon je duchovný, ale ja som telesný, zapredaný hriechu. Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím. No ak robím to, čo nechcem, priznávam zákonu, že je dobrý. Potom to však už nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli. Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, nesídli dobro; lebo chcieť dobro, to mi je blízko, ale robiť dobro nie. …More
Rim 7:14-24 Vieme, že zákon je duchovný, ale ja som telesný, zapredaný hriechu. Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím. No ak robím to, čo nechcem, priznávam zákonu, že je dobrý. Potom to však už nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli. Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, nesídli dobro; lebo chcieť dobro, to mi je blízko, ale robiť dobro nie. Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem. No ak robím to, čo nechcem, už to nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli. Badám teda taký zákon, že keď chcem robiť dobro, je mi blízko zlo. Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom; ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohto tela smrti?
Ž 32:5 Vyznal som sa ti zo svojho hriechu a nezatajil som svoj priestupok. Povedal som si: „Vyznám Pánovi svoju neprávosť.“ A ty si mi odpustil zlobu môjho hriechu.
Ž 65:2-3 Ty vypočúvaš modlitby, k tebe má prísť každý človek, keď ho ťaží hriech. A hoci nad nami víťazia naše neprávosti, ty nám ich odpúšťaš.
Iz 38:17-20 Hľa, moja veľká trpkosť mi je pre dobro, ty si zachránil môj život od priepasti záhuby, lebo si zahodil za chrbát všetky moje hriechy. Veď nie podsvetie ťa bude velebiť, nie smrť ťa bude chváliť, tí, čo zostupujú do jamy, nedúfajú v tvoju vernosť. Živý, živý ťa velebí ako aj ja dnes, otec synom zvestuje tvoju vernosť. Pán ma vyslobodí a moje piesne budeme spievať po všetky dni svojho života v dome Pánovom.“
Stano Kobella
Ahoj. Pavol v liste Rimanom popisuje vzťah človeka a tela. V Rimanom 7 je popísaný stav človeka nečistého, nestáleho, ktorý nie je oslobodený od hriechu, pretože v srdci miluje hriech. My ľudia sme duchovia a každý máme svoju vlastnú dušu a od nášho narodenia obývame tu naše pozemské telo, ktoré stvoril Pán Boh z toho, čo nám dali naši rodičia do vienka. Nesmieme sa stotožňovať s naším telom.

More
Ahoj. Pavol v liste Rimanom popisuje vzťah človeka a tela. V Rimanom 7 je popísaný stav človeka nečistého, nestáleho, ktorý nie je oslobodený od hriechu, pretože v srdci miluje hriech. My ľudia sme duchovia a každý máme svoju vlastnú dušu a od nášho narodenia obývame tu naše pozemské telo, ktoré stvoril Pán Boh z toho, čo nám dali naši rodičia do vienka. Nesmieme sa stotožňovať s naším telom.

Telo je živý tvor nezávislý od nás a má svoju vlastnú dušu, myseľ a túžby, a je vlastne zverené nám do opatery od nášho narodenia. Telo nás nabáda ku konaniu skutkov, ktoré väčšinou nie sú spravodlivé, nie sú v súlade s Božou vôľou. O tom píše Pavol v liste Rimanom. Preto sa vlastne celý náš život rozhodujeme, či chceme slúžiť telu a poslúchať vôľu a túžby tela, alebo Bohu a plniť vôľu svätého Božieho ducha. Preto je život neustály boj s padnutou prirodzenosťou tela, ktoré obývame a máme zverené do opatery. Mali by sme teda hľadať a činiť Božiu vôľu, čo On od nás chce a nebyť otrokmi túžob nášho tela. Nemôžeme slúžiť dvom pánom - aj Bohu aj telu, lebo ich vôle sú v protiklade: Rimanom 8.

Preto si najprv potrebujeme očistiť našu dušu, v našom srdci cez pokánie a modlitbu, aby sme netúžili plniť vôľu tela, ale aby sme vôľu Božiu uprednostňovali pred vôľou nášho tela, zvereného nám do opatery. Telo má padnutú myseľ, je požívačné a chtivé a lenivé a podobne a nabáda nás konať nie tak, ako je Božia vôľa, a my by sme mali poslúchať spravodlivú vôľu Božiu a nie vôľu tela. Rimanom 7:25. Máme dávať telu to a toľko, koľko je spravodlivé. Nejesť príliš veľa ani príliš málo, neprejedať sa, odpočívať primerane, neleňošiť, a nemyslieť skazene necudne... však to všetci vieme, čo je sedem hlavných hriechov... a to je vlastne priblíženie sa k Bohu, ak sa pýtame v našom srdci, čo je Božia vôľa pre nás aj v najdrobnejších našich skutkoch a poslúchame Ho.

A Žalm 66 a ďalšie - áno Boh nám odpúšťa, ale len ak činíme pokánie, ak v srdci ľutujeme náš hriech a odvraciame sa od hriechu a už ďalej nehrešíme. bible.sk/sk/rohacek/zalmy/65/4