Nová evanjelizácia podľa Jána Pavla II.
Evanjelizačné poslanie Cirkvi začalo na Turíce, takmer pred dvetisíc rokmi, keď Duch Svätý zostúpil na zhromaždenie, ktoré sa modlilo v „hornej miestnosti“ v Jeruzaleme. Zhromaždených naplnil Duch Svätý a začali hovoriť novými jazykmi. Apoštoli vyšli do ulíc Jeruzalema a začali hlásať radostnú, novú zvesť, nové udalosti, ktoré ľuďom majú moc priniesť nový život.
Ak sa zamyslíme nad slovami „nový“ alebo „novosť, môže nám to pripomenúť iné slová: napr. „krásu“, „nedotknutosť“, „čerstvosť“. Tieto slová vyjadrujú niečo, k čomu sa ľudia skôr priblížia, skôr to príjmu, akoby mali prijať niečo „staré“. Ľudia majú radi moderné veci, čerstvé udalosti, nové skutočnosti. K novosti ich to priam tiahne. Radi čítajú správy v novinách, pozerajú televízne správy, zaujímajú sa o nové veci vo svojom okolí. Môžeme povedať, že „nové“ priťahuje ako magnet.
Keď sa vrátime k udalosti s apoštolmi na Turíce, môže v našom vnútri vzniknúť otázka: „Čo bolo na učení apoštolov „nové“?“ Objasníme to, ak sa pozrieme do histórie vyvoleného národa. V časoch Starého zákona sa nepodarilo izraelskému ľudu udržať vždy čistotu učenia, ktoré mu zveril Boh prostredníctvom Mojžiša. V histórii vyvoleného národa vytýkajú veľakrát proroci poslaní Bohom neveru Izraela voči Bohu. Spomínajú pritom odpad od viery v jedného Boha a spoliehanie sa na cudzích bohov tiež prílišný dôraz na dodržiavanie vonkajších pravidiel na úkor postoja srdca. Podstata učenia a viery, ktoré chcel Boh cez Izrael predostrieť celému ľudstvu, boli zahmlené. Kvôli hriechu človeka sa Druhá božská osoba stáva človekom, jedným z nás, vo všetkom nám podobným okrem hriechu. Ježiš Kristus sa narodil sa zo ženy, žil v pozemskom čase a na konkrétnom historickom mieste. Boh vstúpil do dejín ľudstva. Ako malé dieťa sa potreboval naučiť rôzne činnosti potrebné k prežitiu pozemského života. Neskôr hovoril ľuďom, ktorých stretával, o Bohu a jeho láske. Ľudia ho však ukrižovali. Ale okovy smrti nemali nad ním prevahu a mocou Otca bol vzkriesený. Ježiš nás túži zachrániť od večnej smrti a darovať nám večný život. Nová zvesť, ktorú učil Ježiš svojich nasledovníkov, sa vracia k podstate a úmyslu pôvodného zámeru Boha s človekom. Boh chce byť človeku priateľom. Na túto skutočnosť dnes človek už takmer zabudol. Bohu nejde iba o technické dodržiavanie príkazov, ale o vzťahy s ľuďmi. On chce byť naším jediným Bohom. Novosť zvesti hlásanej Ježišom a neskôr apoštolmi, takto spočíva v obnovení a odhalení pôvodného a úplného Božieho zámeru s človekom. Keď apoštoli po Turícach pochopili, že majú pokračovať v hlásaní zvesti, ktorú hlásal ich Majster, postupne niesli posolstvo spásy do okolitých krajín. Neuzatvorili pred svetom evanjelium, aby ho bolo ťažké nájsť: Nerezervovali ho iba jednému národu. Pochopili, čo mnohí z Izraela v tom čase nechápali, že Boh sa chce „dať“ každému človeku. Túto činnosť dnes voláme evanjelizácia. Potreba hlásania zvesti sa v Cirkvi prenášala cez stáročia a hoci niekedy hrozilo, že sa akosi zatláča do úzadia, Boh vždy nanovo prostredníctvom svojho Ducha vzbudzoval v rôznych mužoch a ženách evanjelizačné nadšenie.
evanjelizacia.sk/nova-evanjelizacia/