Svätá ...N O T B U R G A -slúžka a panna-svätica s kosákom-sviatok 14.september
1265-13.september 1313
V Rakúsku i Nemecku je veľmi uctievaná,má dokonca aj svoje múzeum...jediné na svete...múzeum sv.Notburgy...Notburga je žiarivý príklad vernej,zbožnej,pracovitej a zodpovednej slúžky,ktorá dosiahla svätosť v tomto často zaznávanom stave...
Taký je aj prípad svätej Notburgy Ebenskej, ktorá je u nás pravdepodobne takmer neznáma.
V rakúskej obci Eben Am Achensee v Tirolsku sa však nachádza pútnický kostol tejto svätice s jej pozostatkami, ktoré sú predmetom uctievania, aj keď spôsob, akým sú vystavené, pôsobí skutočne až desivo...
Taký je aj prípad svätej Notburgy Ebenskej, ktorá je u nás pravdepodobne takmer neznáma.
V rakúskej obci Eben Am Achensee v Tirolsku sa však nachádza pútnický kostol tejto svätice s jej pozostatkami, ktoré sú predmetom uctievania, aj keď spôsob, akým sú vystavené, pôsobí skutočne až desivo...
Svätá Notburga z Rattenbergu, oslavovaná 14. septembra, je uctievaná ako patrónka roľníkov, sluhov a poľnohospodárskych robotníkov. Známa pre svoj hlboký súcit s chudobnými a svoju vieru, je pripomínaná pre svoju pokoru, oddanosť núdznym a zázračné skutky dobročinnosti.
Po odchode z grófovej domácnosti Notburga slúžila v podobnej funkcii pre miestneho farmára a pokračovala vo svojej charitatívnej práci a oddanosti modlitbe. Neskôr v živote sa vrátila do grófových služieb a pevne si upevnila povesť svätej a zázračnej ženy. Posledné roky strávila v modlitbe, službe a starostlivosti o chudobných až do svojej smrti okolo roku 1313.
Na jej sviatok si uctievame svätú Notburgu za jej vieru, jej oddanosť službe druhým a jej inšpiratívny príklad pokory a lásky. Nech nám jej príbeh pripomína dôležitosť súcitu, štedrosti a pevného zotrvania vo viere.
Narodila sa v jednoduchej, ale veľmi zbožnej rodine. Jej otec bol klobučníkom. V osemnástich rokoch vstúpila do služby u pánov z Rattenbergu, kde sa osvedčila ako veľmi spoľahlivá a starostlivá. Pracovala v kuchyni. Známa a príkladná bola však tiež jej zbožnosť. Žila veľmi skromne az toho, čo jej týmto hospodárením zostalo, rozdávala chudobným. Sama si odtrhovala od úst, aby mala pre iných. Gróf Henrich bol však voči chudobným veľmi prísny a Notburgu podozrievavo sledoval, načo ju pristihol, ako im dáva jedlo určené do koryta na výkrm prasaťa. Za to ju zo služby ihneď prepustil. Potom nastúpila do služby k sedliakovi v Ebene, a aj tu v dobročinnosti pokračovala, (odtiaľ jej prízvisko Ebenská). Tento statkár jej umožňoval venovať sa od prvých nedeľných vešpier (teda od sobotného podvečera) až do konca nedelí len a iba modlitbám a skutkom zbožnosti. Po čase si rattenbergský gróf vyžiadal jej návrat na zámok. Notburga s jeho druhou manželkou veľmi dobre vychádzala a pomáhala jej s výchovou detí.
Jej životopis bol spísaný v roku 1646. V rade legendárnych prvkov je aj povesť o kosáku, ktorý zostal visieť vo vzduchu, keď ho odhodila, odmietajúc žiť obilie v nedeľu. Je uctievaná predovšetkým v Tirolsku a Bavorsku.
Notburga zomrela 13. septembra roku 1313 . V roku 1862 došlo k schváleniu jej kultu pápežom bl. Piom IX . Je patrónkou slúžok a jej atribútom je kosák Srp – Wikipedie
13. septembra.
Sv. Nothburga, panna a slúžka.
Svätý Pavol píše ku Efezským (6; 5—8): «Služobníci, buďte poslušní vašim pánom s bázňou a strachom v prostote svojho srdca ako Kristovi: nie na oko slúžiac, jako ľuďom sa ľúbiac, ale jako služobníci Kristovi, či niac vôľu Božiu zo srdca, s dobrou vôľou slúžiac, jako Pánovi a nie ľuďom; keď viete, že čokoľvek jeden každý učiní dobrého, to vezme od Pána, buď služobník, lebo slobodný».
Tieto napomínania sv. apoštola plnila verne sv. Nothburga, ktorej pamiatku sv. cirkev dnes oslavuje. Sv. Nothburga narodila sa roku 1266 v dedinke Rothenburgu na rieke Inne, blízko mesta Rattenbergu v Tyrolsku. Jej rodičia boli počestní a bohabojní kresťania roľníckeho stavu; i vychovávali svoju dcérku od detinstva vo všetkých kresťanských cnostiach a pridŕžali ju zavčasu ku pracovitosti a štedrosti oproti chudobnejším bližným.
I vyrástla Nothburga na osemnásťročnú prekvetajúcu pannu, keď Boh jej cnostných rodičov k sebe povolal. Dobrá povesť o jej zriedkavých cnosťach prenikla i na zámok Rothenburg, pod ktorým rodná dedinka Nothburgina ležala. Na zámku býval rytier Henrik, najvyšší komorník kniežaťa Mainharda z Tyrolska, so svojou manželkou Guttou. Rytierski manželia milovali Boha a svojich blížnych, a pri svojej nábožnosti boli veľmi štedrými oproti chudobným.
Nothburga vstúpila do služby na zámku a pani Gutta, ktorá o jej cnosťach počula, zverila jej nielen kuchyňu, ale i celé hospodárstvo. A Nothburga bola veľmi šťastná vo svojom postavení, i ďakovala často Bohu, že jej po prial takých milostivých pánov, ktorí jej dovolili, že mohla dľa vôle Bohu slúžiť a chudobných podporovať.
Každodenne zhromažďovali sa chudobní a žobráci z celého okolia na zámok, kde im milosrdná Nothburga pokrmy podávala, ktoré s panského stolu ostali; pritom napomínala nešťastných k trpezlivosti, odovzdanosti do vôle Božej a ku nábožnosti.
Všetci chudobní z okolia ctili Nothburgu jako svoju dobrotivú matku, ostatní sluhovia čo anjela strážca a páni čo poklad, z neba poslaný. Božie požehnanie spočívalo na zámku Rothenburgu. Za šesť rokov slúžila Nothburga na zámku, keď Boh dopustil skúšku na svoju horlivú služobnicu. Šľachetný a bohabojný rytier Henrik zomrel. Jeho syn Henrik Rothenburgský vzal si za manželku namyslenú,pyšnú a panovačnú slečnu Otiliu. Smutné dni nastali Nothburge.
Poučenie.
Sv. Nothburga bola jednoduchým roľ níckym dievčaťom, bez vysokých darov ducha, bez vyššej vzdelanosti. A predsa prevyšovala svojou múdrosťou všetkých sú vekých ľudí, medzi ktorými žila, a svietila im čo vzor lásky k bližným a pokornej pracovitej odovzdanosti do vôle Božej. Čo pokorná slúžka pôsobila na sluhov a pod daných, že nasledovali jej zbožný, cnostný a pracovitý život, na bohatých pánov, že jej sebazapieraním, láskou k biednym bliž ným životom pohnutí boli k milosrdenstvu oproti biednym vdovám, sirotám a nevládnym žobrákom, a k bohumilému životu. A dobrotivý Boh požehnával práce, svojej milosrdnej a pokornej služobnice. Kým pokorná slúžka na pyšnom rytierskom hrade alebo v chalupe roľníkovej za všetkých sa modlievala, bolo vidomé Božie požehnanie, ale akonáhle zo zámku alebo z roľníkovho domu vykročila, zmizlo šťastie, dobrobyt, mier a spokojnosť. Zo života sv. Nothburgy vidno, že ťažký je služobný stav, keď je pán alebo hospodár neláskavý, nekresťan ského ducha a srdca. No, niet žiadneho stavu, v ktorom by mohol človek tak snadno blahoslavenstvo duševné dosiahnuť, jako stav služobný. Služobný človek bude museť len za seba pred Bohom sa zodpovedať, kdežto pán, hospodár, predstavený svetský a duchovný budú musieť počet skladať i za duše sverených sluhov a podriadených. A už táto spomienka mala by služobných kresťanov potešiť a smieriť ich s podriadeným a níz kym stavom. A k tomu je služobný človek zbavený mnohých starostí o svoje časné zaopatrenie. Keď je služobný verným a pracovitým, dostane svoj pokrm, odev a zaslú žený plat, kdežto páni a hospodári musia sa o to všemožne starať. V služobnom stave môže si človek najľahšie zásluhy pre život večný nadobudnúť. Svätá Nothburga pracovala a trpela z lásky k Bohu a ubiedeným bližným, preto oslávil ju dobrotivý Boh už na zemi. Služobný kresťan má si pomyslel, že i sám Spasiteľ prišiel na zem slúžiť a nie panovať. A keď je postavenie niektorého služobného i obťažným, má si pripomenúť, že ľudia i s Pánom Ježišom Kristom neláskavo zachádzali, čokoľvek dobré konal, za zlé Mu to pokladali, Ním po hŕdali, Jeho pomlúvali a hanili. Kresťane, buď spokojným so svojím podriadeným stavom, pracuj a trp z lásky k Bohu a slúž Jemu dľa svojich síl.
Modlitba.
Milostivý Bože, ktorý si nám vo sv. panne Nothburge skvelý príklad zanechal, jako máme slúžiť, popraj nám, žeby sme jej šľapaje nasledovali, modlitbu a prácu milovali, nepríjemnosti a trpkosti pozemské trpezlive znášali a tak k Tebe sa dostať zaslúžili. Skrze Ježiša Kri
Svätá Notburga, prosím, oroduj za nás.
Pôvodne mala sviatok 13 .septembra...bola známy tým,že príkladne ako slúžka svätila sviatky...V tej dobe sa sviatok začínal už v deň vopred od 18.hod. večer...teda po zvonení...Ale gazda chcel dorobiť práce na roli a sviatok nerešpektoval a sluhovia museli robiť ďalej až do tmy...Nothburga oznámila gazdovi,že jej garantoval,že nebude musieť robiť vo sviatok...gazda ju odohnal,že to neplatí,je je treba dožať obilie...vtedy sa Nothburga nahnevala a vyhodila svoj kosák vysoko do vzduchu a kosák ostal visieť hore vo vzduchu a nespadol na zem...Ten ohromujúci div spôsobil,že všetci sluhovia aja gazda nechali robotu a na kolenách kľačali a modlili sa...Odvtedy už gazda nikdy nerobil so sluhami vo sviatok a Nothburga si zaistila veľkú vážnosť a obdiv medzi ľudom...
Svätá
Sviatok: 14. september
* 1265 (?) Rattenberg, Tirolsko, Rakúsko
† 14. september 1313 (?) zámok Rottenburg, Rotholz bei Buch, Tirolsko, Rakúsko
Patrónka chudobných roľníkov a služobníctva v Tirolsku. Narodila sa v Rattenbergu v Tirolsku. Bola dcéra roľníkov. V osemnástich sa stala slúžkou v domácnosti grófa Henryho z Rattenbergu. Keď na grófstve spozorovali, že Notburga často dáva jedlo chudobným, grófova manželka Otília ju prepustila. Gróf Henry ju však po smrti manželky povolal späť, kvôli tomu, že jeho dom bol postihnutý mnohými nešťastiami a neúspechmi. Notburga zostala jeho gazdinou po zbytok svojho života a bola známa pre svoje zázraky a aj starostlivosťou o chudobných.
Múzeum sv.Nothburgy
ŽIVOTOPISY SVATÝCH
14. septembra, pripomienka
Postavenie:
dať
Úmrtie:
1313
Patrón:
poľnohospodárov, slúžiacich; vzývaná za šťastný pôrod, pri všetkých ťažkých situáciách v poľnohospodárstve a ochorení dobytka
Atribúty:
almužna, džbán, chleby, klasy, slúžka, aug
Pochádzala z Rattenbergu v Tirolsku. Žila ako zbožná, jednoduchá slúžka, ktorá aj napriek krivdam a zlobe svojej pani zachovala pevný kresťanský postoj. V druhej službe sa stala známou pre svoju zásadu od prvých sviatočných vešpier venovať sa modlitbe a svätiť nedeľa a sviatočné dni. Celý život vynikala aj milosrdnou láskou k chudobným.
Jej životopis pripomína, čo na zemi k šťastnému životu potrebujeme. Bohu patrí prvé miesto v našom živote. K tomu patrí aj dodržiavanie 3. prikázania a práce spájanej s modlitbou. Svätosť sa nevymyká žiadnej sociálnej skupine – povolanie k svätosti sa týka každého stavu.
ČAS VYHRADENÝ BOHU JE NUTNÉ DODRŽIAVAŤ
Narodila sa r. 1265 v Rattenbergu v Tirolsku na území Rakúska. Rodičia žili v chudobe, aj keď mali malé hospodárstvo a otec ovládal klobučnícke remeslo. V rodine panovala kresťanská výchova a Notburga bola od detstva vedená k poctivej práci, k zbožnosti ak ďalším cnostiam. V tichej, nenáročnej rodine si osvojila poslušnosť, pokoru a vľúdny postoj ku všetkým ľuďom. Preto sa v obci stala čoskoro obľúbenou. V 18 rokoch, údajne po smrti rodičov, vstúpila do služby na blízkom hrade pánov z Rattenbergu. Gróf Henrich I. aj jeho manželka si zbožnú slúžku vážili a píše sa aj o ich láskavosti.
Zamyslím sa, nakoľko v živote uplatňujem prednosť života s Bohom a pre neho, a stanovím si zásady na zlepšenie.
Bože, Ty si nám zjavil, že láska k Tebe ak blížnemu je naplnením všetkých Tvojich prikázaní; pomáhaj nám, aby sme ako svätá Notburga ochotne preukazovali milosrdenstvo, a tak patrili medzi tých, ktorí vojdú do tvojho kráľovstva. Skrze tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov.
BL. (SV.) NOTBURGA EBENSKÁ
slúžka
O tejto sympatickej nábožnej Tirolčanke sa zachovalo veľa rozprávaní i obrazov, ale s určitosťou nevieme ani storočie, v ktorom žila. Tradičné životopisy hovoria, že zomrela 14. septembra 1313, kým novší bádatelia predpokladajú, že žila oveľa prv, azda v 9. alebo 10. storočí.
Väčšia zhoda je o miestach, kde žila bl. Notburga. Prakticky je isté, že pochádzala z mestečka Rattenberg na severovýchod od tirolského hlavného mesta Innsbrucku. Keď odrástla, najprv slúžila ako kuchárka v blízkom zámku Rottenburg. Mala veľký súcit s chudobnými, ktorým dávala jedlo, čo sa zvýšilo od obeda alebo večere pánov. Údajne ju za to prenasledovala jej pani.
Po istom čase prešla pracovať k jednému roľníkovi v neďalekom Ebene pri Aachenskom jazere. So svojím gazdom sa dohovorila, že v sobotu bude pracovať na poli iba do odpoludňajších vešpier. Potom pôjde robiť domáce práce a pripravovať sa na nedeľu. Životopisci hovoria, že keď ju raz roľník v čase žatvy nútil pracovať aj po sobotných vešperách, Notburga vzývala Boha ako rozhodcu. Vyhodila do výšky kosák, s ktorým pracovala. Kosák ostal visieť vo vzduchu. To zahanbilo hospodára. Notburga šla porobiť domáce práce a modlitbou sa pripravila na nedeľu - deň Pána. Túto scénu častejšie vyobrazovali maliari.
Napokon sa Notburga vrátila do rottenburského zámku, kde pracovala ako kuchárka až do svojej smrti. Pochovali ju však v Ebene v kostolíku sv. Ruperta, ktorý v 15. stor. zväčšili. V r. 1718 poobliekali jej ostatky, ako to bolo zvykom v období baroka, a vystavili ich k trvalej verejnej úcte nad tabernákulom hlavného oltára v ebenskom kostole.
V Rattenbergu sa s úctou udržuje Notburgin rodný dom, kým v Ebene sa zachoval roľnícky dom, v ktorom bývala počas služby.
Bl. Notburga Ebenská sa uctieva ako patrónka roľníckej ženskej mládeže, spolu so sv. Izidorom ako patrónka roľníkov a zvlášť ako nebeská ochrankyňa slúžiek.
Ďalší známy zázrak je spojený s jej smrťou. Keď totiž Notburga 13. septembra 1313 zomrela, bolo jej telo podľa vlastného priania položené na vozidlo. Legenda rozpráva, že volské záprahy bez kočiša odviezlo telo Notburgy ku kostolíku svätého Ruperta. Čoskoro na toto miesto začali prúdiť davy pútnikov.
Ostatky v pútnickom kostole
Dnes pozostatky svätice nájdeme v pútnickom kostole v Ebene. V oltárnom obraze hlavného oltára za sklom môžeme vidieť celú jej kostru, zahalenú do šiat zdobených perlami.
Svätá
Notburga Ebenská
slúžka
Narodenie
asi 1265
Rattenberg
Úmrtie
13. septembra 1313
Buch in Tirol alebo Rottenburg am Neckar
Sviatok
14. septembra
Múzeum svätej Notburgy
Múzeum svätého Notburga v Eben am Achensee je jediné múzeum v Rakúsku, ktoré je zasvätené svätcovi.
Dnes je uctievanou národnou sväticou v Tirolsku a južnom Bavorsku a patrónkou dievčat a poľnohospodárstva. V šiestich miestnostiach sú vystavené najstaršie dokumenty o svätici, predmety, barokové maľby, rokokové sochy a zástava procesie. Nové exponáty boli pridané v roku 2022, do múzea sa dostanete aj Achenseerskou železnicou , ktorá zastavuje v Ebene.
Kontaktné informácie
Ebener road 98 - 6212 - Eben am Achensee
+43 664 3914 186
info@notburga-museum.at
Svätá Notburga, jediná svätica v Tirolsku!
Domov » Jednodňové výlety » Svätá Notburga, jediná svätica v Tirolsku!
Svätá Notburga zanechala svoju stopu. Dodnes je vysoko uctievaná a oslavovaná ako prvá odborárka, pretože podľa legendy dôrazne presadzovala pravidelný pracovný čas. Počas nášho jednodňového výletu preskúmame miesta spojené s jedinou tirolskou sväticou.
Naša prvá zastávka nás zavedie do Rattenbergu, kde sa narodila svätá Notburga. Počas prechádzky najmenším rakúskym mestom míňame jej rodisko, Notburgskú fontánu a Notburgskú kaplnku. Rattenberg však ponúka oveľa viac. Za návštevu stoja domy klinčiarov a kostol. V Rattenbergu sa môžete pokojne prechádzať úzkymi uličkami, obdivovať sklárske dielne miestnych sklárov alebo si posedieť a relaxovať v jednej z kaviarní. Z ruín hradu sa naskytá nádherný výhľad na strechy Rattenbergu, rieku Inn a okolité hory.
Potom sa presunieme do Eben am Achensee, kde podľa legendy zastavil volský záprah so svätou Notburgou. Na jej počesť tam bol postavený kostol. Relikvie svätej Notburgy sú uložené v kostole Ruperti. Na požiadanie je možné navštíviť Múzeum svätej Notburgy (vstupné nie je zahrnuté v cene). Na záver tohto jednodňového výletu odporúčame návštevu Pertisau. Breh jazera Achensee je skvelým miestom na prechádzku. Horská kulisa s najväčším tirolským jazerom v jeho strede poskytuje ideálne prostredie na zakončenie dňa.
Na požiadanie je možné do programu zahrnúť aj plavbu loďou po jazere Achensee.
Svätý dňa – 13. september – Svätá Notburga (cca 1265 – 1313)
Publikované dňa13. septembra 2021
Svätá dňa – 13. september – Svätá Notburga (cca 1265 – 1313) Panna, laička, služobníčka, apoštolka chudobných, narodená okolo roku 1265 v Rattenbergu v Rakúsku a zomrela 13. septembra 1313 v Buchu v Rakúsku. Patronáti – sluhovia a roľníci. Známa aj ako – Notburga z Rattenbergu alebo Notburga z Ebenu.
Notburga, dlho uctievaná ako patrónka sluhov a roľníkov, je príkladom svätice, ktorej starostlivosť o chudobných nepramenila z jej vlastného bohatstva, ale nasledovala príklad vdovy s dvoma haliermi, ktorej prekypujúca štedrosť ju prinútila dať všetko, čo mala, aj keď to bolo málo (Lk 21, 1-4). Notburga sa narodila okolo roku 1265 v Rattenbergu v dnešnej spolkovej krajine Bavorsko v Nemecku. Notburga je obľúbená nemecká svätica a jadro jej životopisu tvoria tri hlavné legendy.
Keď Notburga odišiel zo služby, osud grófa Henricha z Rothenburgu sa výrazne zhoršil. Jeho domácnosť trpela nekonečnými ťažkosťami a smolou, ktoré Henrich začal pripisovať svojmu prepusteniu Notburgu. Aby znovu získal svoje šťastie, Henrich vyhľadal Notburgu a prosil ju, aby sa vrátila k nemu pracovať. Notburga láskavo súhlasila a po jej návrate Henrichov majetok prosperoval ako nikdy predtým.
Svätá Notburga, ktorej štedrá a verná láska inšpirovala bohatých aj chudobných – oroduj za nás!
Uverejnené 04.10.2014 používateľom Marcellina
Jeden zázrak pripisovaný Notburge sa týka udalosti počas žatvy. Blížila sa búrka a farmár požadoval, aby jeho robotníci zostali v práci, kým sa neprivezie všetko obilie. Keď zazvonil kostolný zvon, Notburga sa zastavila a keď ju konfrontoval jej zamestnávateľ, hodila kosák do vzduchu, kde visel na slnečnom lúči.
Niekedy po smrti Ottílie, Henrich II., trpel všeobecným chaosom a sporom so svojím bratom, požiadal Notburgu, aby sa vrátila na hrad (samozrejme, že sa vrátil), kde všetko dala do poriadku. Neskôr, tesne pred smrťou, vyjadrila želanie, aby jej telo bolo vložené do neobsluhovaného voza ťahaného dvoma volmi a aby bola pochovaná tam, kde sa voly zastavia. Keď sa tak stalo, voly ju previezli cez rieku Inn, hore na horu a späť do Ebenu, kde sa nakoniec zastavili pred dedinským kostolom.
Notburgine pozostatky sa rýchlo stali takým obľúbeným pútnickým miestom, že kostol musel byť v nasledujúcich 200 rokoch dvakrát prestavaný, aby sa prispôsobil zvýšenému počtu návštevníkov. Nikdy nebola kanonizovaná, ale Vatikán oficiálne povolil jej úctu, čo z nej robí de facto svätú.
Teraz sa tu deje niekoľko rôznych vecí naraz. Staré legendy okolo Rofanských hôr a jazera Achensee hovoria o „bielych dámach“ a Notburga von Rattenberg je v istom zmysle jednou z nich, hoci je aj historickou kresťanskou postavou. Alebo, inak povedané, po smrti jej boli pridelené nejaké nadpozemské atribúty.
Jazda na voloch predchádza Notburgu najmenej o 1500 rokov – v gréckej mytológii dostal fénický princ Kadmos od veštkyne v Delfách pokyn, aby nasledoval istú kravu a postavil mesto Téby na mieste, kde si ľahla.
V „Philosophie, Religion und Alterthum“ od Georga Friedricha Daumera, Campe Verlag, 1833, v kapitole o grófovi Hubertovi z Calw (dostupné cez google books, preklad od autora blogu):
Táto posledná cesta sa objavuje v mnohých ďalších legendách, napríklad v legendách o svätej Gundhildis a o Notburgovi z Rattenbergu... prechod cez rieku je dôležitý v mytológii a objavuje sa aj v nasledujúcej švajčiarskej legende: „Stavebné náradie niesol pár zapriahnutých volov a miesto, kde sa zvieratá zastavili, určovalo miesto, kde mal byť postavený kostol. Prešli cez rieku a zastavili sa na mieste, kde bol postavený kostol svätého Štefana“... Tento posvätný rituál sa nachádza aj v Indii. Keď si niekto želá postaviť pagodu, miesto určí posvätná krava; miesto, kde si v noci ľahne, určí božstvo.
„Zázrak so kosákom“ by si mohol požičiavať z predkresťanského symbolu plodnosti a úrody, polmesiaca. Možno je to logický skok, ale mám podozrenie, že Notburga, inteligentná a vynaliezavá žena, pomáhala nielen chudobným v Rattenbergu, ale možno aj ženám – tehotenstvo vtedy zabilo veľa žien a ktokoľvek s dobrými pôrodnými zručnosťami (vrátane chirurgických) mohol dotiahnuť veľa. Pre Cirkev by bolo veľmi jednoduché urobiť z nej patrónku poľnohospodárstva s tou ostrou čepeľou v ruke. Znie však aj ako skorá bojovníčka za práva poľnohospodárskych robotníkov, keď trvá na tom, aby sa práca skončila so zvukom zvona. Viem si dobre predstaviť ženu, ktorej povedali, aby sa vrátila do práce a hodila kosák do vzduchu – a šok z toho, ako sa o tom dozvedela, udržal príbeh pri živote, v tej či onej forme, na nejaký čas. Možno bola témou rozhovorov v regióne, keď sa takto postavila Mužovi, a tiež tou, o ktorú ľudia hľadali pomoc, keď inde žiadnu nenašli. Jej trvanie na delení sa o jedlo – svoje aj dvorské – s miestnymi chudobnými v rozpore s autoritou poukazuje na akýsi kresťanský socializmus (bola neskorostredovekou verziou „organizátorky komunity“?)
Svätá Notburga: odvážna žena v stredoveku
19. augusta 2017/ Werner Kräutler
Ako je možné, že slúžka z 12. storočia zostáva taká populárna v Tirolsku 21. storočia? Dokonca aj dnes sa na jej počesť konajú procesie a jej meno sa vzýva v litániách?
Nedávno som sa vydala v stopách tejto mimoriadnej tirolskej ženy a výsledky môjho výskumu ma hlboko ohromili. Jej príbeh nie je len príbehom veľmi sebavedomej ženy, ktorá sa odmietla nechať zastrašiť svojimi nadriadenými. Považujem ju tiež za jednu z prvých odborárok. Sama zaviedla akúsi odborovú reguláciu pracovného času v poľnohospodárstve.
Notburga von Rattenberg , ako sa oficiálne nazýva v historiografii, je pravdepodobne najdôležitejšou tirolskou ľudovou sväticou. Dodnes je uctievaná ako patrónka dievčat a poľnohospodárstva, odpočinku od práce a konca dňa. A to aj napriek tomu, že nie je „pravá“ svätica, čo znamená, že ju pápež nikdy nekanografoval. Odkiaľ pochádza táto úcta? O čo v Notburge ide, alebo je len zbožnou legendou pre bežných ľudí?
Notburga robí kariéru v Rottenburgu
Pred dvoma rokmi, na púti po Tirolskej ceste svätého Jakuba zo Strassu v Zillertale cez pútnický kostol Maria Brettfall do Rotholzu a Jenbachu , som sa prakticky prvýkrát stretol s Notburgou. Vysoko nad Rotholzom svedčia pozostatky hradných múrov o hrade, kde dcéra klobúkárky z Rattenbergu prvýkrát dosiahla raketový vzostup, no panovačná grófka ju vyhnala. Je to Rottenburg ob Rotholz, kedysi hrdé sídlo pánov z Andechsu.
Západná vstupná brána do bývalého hradu Rottenburg je dodnes zachovaná. S najväčšou pravdepodobnosťou to bola brána, ktorou Notburga živil chudobných.
Kaplnka Notburga na pozemku hradu Rottenburg.
Hovorí sa, že Notburga sa narodila v Rattenbergu v roku 1265. V mladom veku vstúpila do služieb Henricha I. z Rottenburgu, vtedajšieho dvorného majstra tirolských grófov. Zrejme sa veľmi rýchlo dostala do popredia. Ako nešľachtičná žena bola poverená starostlivosťou o hradnú kuchyňu a pivnicu . V tejto úlohe začala rozdávať zvyšky z kráľovského stola chudobným, ktorí pri hradnej bráne žobrali o almužnu. Notburga tak položila základy úcty, ktorá nezmenšene pretrváva dodnes.
Ale ako v mnohých legendách (a ešte viac v dnešnej realite), dobročinnosť sa nestretáva s jednomyseľným súhlasom. Po smrti Henricha I. sa jeho syn Henrich II. stal pánom Rottenburgu. Jeho manželka Ottilia musela byť osvedčenou bissgurn, keďže Notburgovi zakázala rozdávať zvyšky jedla ľuďom. Namiesto toho Ottilie požadovala, aby sa zvyšky z kráľovského stola kŕmili ošípaným.
Zázrak číslo 1: Z jedla na piliny
Zákaz kŕmenia chudobných je zároveň východiskovým bodom samotnej legendy o Notburge. Musela akceptovať, že zvyšky zo šľachtického stola sa musia na príkaz kŕmiť ošípaným. Aby mohla naďalej kŕmiť chudobných, pravidelne dodržiavala osobné pôsty a kŕmila ich tým, čo si odložila. Ani to sa však nepáčilo grófovej manželke, ktorá teraz proti Notburge poštvala dokonca aj svojho manžela Henricha II.
Jedného dňa, keď Notburga opäť niesla v zástere jedlo pre chudobných a v ruke džbán vína, ju pán hradu zastavil. Keď sa Notburgy spýtali, čo nesie, odpovedala – ak sa má veriť legende – „hobliny a lúh“. A naozaj, keď sa Henrich II. pozrel, zvyšky jedla sa premenili na hobliny a víno na lúh.
Napriek tomuto zázraku Henrich prepustil svojho sluhu, ktorý následne prijal miesto u farmára v Eben am Achensee. Notburga s ním potom zjavne uzavrela akúsi zmluvu o službách . Požadovala, aby už nemusela pracovať po večernom zvonení, aby sa mohla venovať modlitbe. Farmár súhlasil.
Farský kostol v Ebene s bývalou farou, v ktorej sa dnes nachádza Múzeum Notburga.
Notburgova fontána a statok v Eben am Achensee, kde Notburga pracoval.
Zázrak číslo 2: Polmesiac
Notburga na textilnom diele v múzeu Notburga v Ebene.
Keď však jedného dňa počas žatvy obilia požadoval, aby jeho sluhovia pracovali aj po večernom zvonení, Notburga odmietla a hodila kosák k nebu. Ten sa okamžite zachytil o slnečný lúč. Ikonografia ľudovej svätice bola teraz dokonalá. Odvtedy sa zvyčajne zobrazovala s kľúčmi na chvoste kabáta (v Rottenburgu bola zodpovedná za kuchyňu a pivnicu), kosákom a klasmi obilia .
Zázrak polmesiaca v barokovom zobrazení. Kosák visí na slnečnom lúči, obraz v Múzeu svätého Notburga v Eben am Achensee.
Po smrti Henrichovej manželky Otílie a násilnej konfrontácii s bratom si Henrich spomenul na svoju slúžku Notburgu. Opäť ju pozval pracovať na svoj hrad. Tentoraz Notburga prijala preventívne opatrenia a opäť v akejsi zmluve o poskytovaní služieb požadovala, aby Henrich ročne nakŕmil 500 chudobných ľudí. Takmer ako dodatočná myšlienka sa zapojila do sporu medzi bratmi a podarilo sa jej spor urovnať.
Zázrak číslo 3: zázrak s volom
Notburgove kosti sú súčasťou hlavného oltára v Ebene.
Krátko pred svojou smrťou 14. septembra 1313 na hrade Rottenburg požiadala Notburga, aby jej telo uložili na voz ťahaný dvoma volmi a pochovali tam, kde voz zastavil. A tou bola Eben am Achensee. Pochovali ju pred oltárom kostola sv. Ruperta. Následne sa malý kostol stal hojne navštevovaným pútnickým centrom. V auguste 1718 však bolo Notburgino telo exhumované a v roku 1735 sa ako celotelová relikvia stala súčasťou hlavného oltára. Kostol je dodnes denným cieľom mnohých pútnikov, a to nielen preto, že Notburga je uctievaná ďaleko za hranicami Tirolska. Je jednou z najuctievanejších svätých vo východnom Štajersku, Slovinsku a tiež v častiach Bavorska a severného Nemecka. Viem si predstaviť, prečo je to relatívne ľahké. Notburga bola určite žiarivým príkladom pre slúžky a sluhy a jej činy povzbudzovali túto úbohú skupinu ľudí. Prečo sa stala aj patrónkou nositeľov a podporovateľov tradičných krojov, je pre mňa trochu záhadou. Ale nemusím rozumieť všetkému.
Zázrak s volom ako stropná freska v kostole Notburga v Ebene
Stredoveká žena ako vzor pre dnešok?
Hoci legenda okolo Notburgy bola určite prikrášlená, najmä zázrakmi, môžeme sa učiť, najmä dnes, z jej úprimnosti, ľudskosti a súcitu s vyvrheľmi a chudobnými. Jasne poslúchala svoje svedomie, a tým prejavila pevnú chrbticu. Musela počítať so stratou svojej najvyššej funkcie v paláci, ak bude naďalej kŕmiť chudobných a chorých. A predsa to aj tak urobila.
Je zrejmé, že zázrak so srpkom, konkrétne požiadavka zamestnávateľa na nadčasy, je tiež založený na skutočnej udalosti. Na základe môjho výskumu skutočne verím, že táto žena sa vzbúrila proti nespravodlivému zaobchádzaniu a neoprávneným požiadavkám.
Mojím jediným želaním je, aby si politici zo všetkých strán, ktoré sa hlásia ku kresťanstvu, vzali príklad z Notburgy. Pretože to, čo táto žena urobila pred viac ako 800 rokmi, by malo byť dnes jednoducho samozrejmosťou.
Moje tipy:
Najlepší spôsob, ako sa dostať ku kostolu Notburga v Ebene, je použiť Achenseerskú železnicu . Jazda týmto úctyhodným parným vlakom vás zavezie priamo na železničnú stanicu Eben, ktorá je len kúsok od kostola Notburga.
Pre mňa je Múzeum Notburga, ktoré sa nachádza v bývalej farskej budove vedľa kostola v Eben am Achensee, jedným z tých malých, ale veľmi pekných múzeí, ktoré určite odporúčam navštíviť. Niet divu, že múzeum získalo množstvo cien a ocenení. Ale pozor: múzeum nie je otvorené každý deň. Informácie sú k dispozícii na webovej stránke .
Malé, ale mimoriadne pekné múzeum v Eben am Achensee je venované pamiatke Notburgy.
V Eben am Achensee sa každoročne koná procesia na počesť svätej Notburgy. Koná sa v nedeľu po 13. septembri, ktorá sa oslavuje ako Deň Notburgy. V roku 2017 sa procesia uskutoční 17. septembra.
Svätá Notburga
Fakty
Sviatok: 14. septembra
Patrón: sluhovia a roľníci
Narodenie: 1265
Úmrtie: 13.september 1313
Obchod St. Notburga
Dodatočný obsah poskytovaný Wikipédiou
Tento článok je o rakúskom svätcovi. Informácie o asteroide hlavného pásu nájdete v článku 626 Notburga .
Notburga (cca 1265 – 13. septembra 1313), známa aj ako Notburga z Rattenbergu alebo Notburga z Ebenu , bola rakúska svätica a roľníčka z Tirolska . Boli o nej napísané početné životopisy a sú namaľované, kde je zobrazená s kosou. Uctieva ju katolícka cirkev , keďže ju kanonizoval pápež Pius IX .
Život
Notburga sa narodila okolo roku 1265 v Rattenbergu na rieke Inn. Bola kuchárkou v domácnosti grófa Henricha z Rattenbergu a dávala jedlo chudobným. Ale Ottília, jej pani, jej prikázala, aby zvyšky jedla kŕmila ošípaným. Aby mohla pokračovať vo svojom poslaní, Notburga si začala odkladať časť vlastného jedla, najmä v piatok, a nosila ho chudobným.
Podľa jej legendy ju jedného dňa stretol jej pán a prikázal jej, aby mu ukázala, čo nesie. Poslúchla, ale namiesto jedla uvidel len hobliny a namiesto vína ocot. V dôsledku Notburginho konania ju Ottília prepustila, ale čoskoro vážne ochorela. Notburga zostala, aby ju ošetrovala a pripravovala na smrť.
Notburga potom pracovala pre roľníka v Eben am Achensee pod podmienkou, že jej bude dovolené chodiť do kostola večer pred nedeľami a sviatkami. Jedného večera ju jej pán nabádal, aby pokračovala v práci na poli. Keď hodila kosák do vzduchu, údajne povedala: „Nech je môj kosák súdcom medzi mnou a tebou,“ a kosák zostal visieť vo vzduchu.
Medzitým gróf Henrich trpel ťažkosťami, ktoré pripisoval prepusteniu Notburgy, a tak ju znovu zamestnal a majetok prosperoval. Krátko pred smrťou údajne povedala svojmu pánovi, aby jej mŕtvolu položil na voz ťahaný dvoma volmi a pochoval ju tam, kde sa voly zastavia. Voly odtiahli voz do kaplnky svätého Ruperta neďaleko Ebenu, kde bola pochovaná.
Úcta
Dňa 27. marca 1862 pápež Pius IX. kanonizoval Notburgu za svätú . Jej sviatok sa oslavuje 13. alebo 14. septembra. Zvyčajne je zobrazovaná s klasom kukurice alebo kvetmi a kosákom v ruke; niekedy je kosák zavesený vo vzduchu.
Galéria