Anton Čulen
111.8K

Kardinál Müller: „Príliš mnohí biskupi mlčia k bludným náukám“

Kardinál Müller: „Príliš mnohí biskupi mlčia k bludným náukám“

Vatikán, 8.11.2022 (kath.net) – Kardinál Gerhard Müller navštívil v októbri Mexiko a USA, mal mnohé prednášky a interview. Jeho postoje vďačne prijali mnohí katolíci v anglickom svete.
Zahrial aj ich srdcia návštevou rodiny ochrancu života bezdôvodne doslova prepadnutej FBI. Ich sedem detí má z toho stále ešte traumu. Nemeckí katolíci ma požiadali o interview s kardinálom, aby sa oboznámili s jeho v USA vyjadrenými postojmi. Kardinál mi odpovedal do 24 hodín! Ďakujeme Jeho Eminencii za odvahu a pomoc!
Maike Hicksonová / LifeSiteNews

Maike Hicksonová: Milý pán kardinál, vrátili ste sa z 3-týždňovej cesty v Amerike. Boli ste aj na Kongrese o rodine v Mexiku s prednáškou na tému transhumanizmus. O čo ide?
Kardinál Müller: Transhumanizmus je program ešte z 50. rokov a ide o zlepšenie situácie ľudského bytia pomocou modernej technológie (Julian Huxley). Dnes sú to veľkí majitelia HighTech (Elon Musk), ktorí chcú nezávisle od biologického základu našej duchovno-telesnej existencie stiahnuť naše vedomie, ktoré redukujú na inteligenciu bez slobodnej vôle, na technický prístroj s umelou inteligenciou, aby sme boli „nesmrteľní“, alebo ďalej existovali ako istý druh bio-techno-hybridu s neobmedzenou prevádzkou.

Transhumanizmus teraz prechádza do posthumanizmu. Biologický druh človek sa potom stáva prekonaným evolučným predstupňom k čisto technologickému svetu umelej inteligencie, reprodukujúcich sa avatarov v kybernetickom priestore. Bude to svet bez citov, bez etiky, bez naplnenia človeka v Božej láske, bez nesmrteľnosti osoby a bez vzkriesenia tela, bez odpovede na zmysel toho všetkého okrem „večného návratu toho istého“ (Friedrich Nietzsche). Výsledkom takého pokroku v zlepšovaní človeka je, že človek sám seba zruší. Post- alebo transhumanizmus je iba technologický variant ateizmu – t. j bytia ako zdania bez zmyslu.

Pre vysielač EWTN ste v interview hovorili o synode a že je jednoznačne proti Božiemu zjaveniu, ktoré je uzavreté. …
Kardinál Müller:
Zmyslom synod a koncilov nikdy nebolo zmajstrovať novú cirkev podľa želania ľudí. Skutočnou ale obmedzenou úlohou synody je raz navždy v Kristovi dané zjavenie prezentovať ako spásu a pravdu pre ľudí v jeho plnosti a chrániť ho pred heretickým falšovaním. Ak Boží Syn, Ježiš Kristus, Slovo, ktoré sa stalo telom a prinieslo nám všetku milosť a pravdu oproti pragmatizmu farizejov, vyhlásil, že Boh stvoril človeka ako muža a ženu a preto je manželstvo uzavreté v Bohu a nerozlučné, ako to môže nejaký biskup vedieť lepšie ako božský Učiteľ? Ak Boh mužov a ženy, ktorí „prirodzený styk zamenia za neprirodzený“, a s „nečestnými vášňami“ ako dôkazom úpadku človeka (do Adamovho hriechu) ich vydá modlám tohto sveta, ako môže nástupca apoštolov predpokladať v homosexuálnych praktikách Božiu vôľu? Dúha je v Starom zákone znamením na nebi, že Boh večnej zmluvy myslí na spojenie na večné pokolenia medzi ním a všetkými živými bytosťami (Gn 9, 12-16) a zvlášť s ľuďmi, stvorenými na jeho podobu, ktorí sú plodní ako muži a ženy a budú obývať zem ako svoj domov.

Dúhovou zástavou demonštrujú ideológovia LGBT svoj odpor voči Bohu, jeho dobrotivej a múdrej stvoriteľskej vôli a oslavujú svoju bezbožnosť tancom nad mŕtvolami na vulkáne.

Náuka apoštolov (Sk 2, 42) a tým vyznanie viery Cirkvi nie je šedou teóriou o Bohu a svete, ktorú si máme pestro vyfarbiť. Je to ten istý Boh, ktorý sa nám v Kristovi úplne zjavil a slovom hlásania viery k nám hovorí. Je to ten istý Boh, ktorý nám vo sviatostiach daruje svoju milosť a ktorý aj vylial Ducha Svätého do našich sŕdc, takže skrze Krista hovoríme Bohu Otec.
Je úplne nekatolícke stavať objektívne Božie zjavenie proti tzv. osobnej skúsenosti Boha. Popierame tak jedinečnosť Božieho zjavenia v Kristovi, alebo sme obeťou subjektívnych odrazov náboženského cítenia, ktoré vyhlasujeme za účinkovanie Boha.

Hovorili ste aj o „nepriateľskom uchvátení Cirkvi Ježiša Krista“ synodou. Vysvetlíte nám to?
Kardinál Müller:
Ideológia LGBT je v diametrálnom protiklade ku kresťanskej antropológii. Sexualita človeka je stvorená realita a nesmie sa zbožšťovať, ale je v službe stvoriteľského plánu a nadprirodzenej vôle Boha spasiť človeka a sviatostné manželstvo je znakom a nástrojom spásy v Kristovi.
Kto využíva vonkajšie inštitúcie Cirkvi na postavenie modly a kto kríž nahrádza dúhovou vlajkou pohanského homo-náboženstva pripomína človeka „ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa nazýva Bohom, alebo čo sa uctieva, takže sa posadí v Božom chráme a bude sa vydávať za Boha“ (2 Sol 2, 4). Jeho učeníci „neprijali lásku k pravde, aby mohli byť spasení“ (2 Sol 2,10).

Dezorientovanému človeku tak nepomôžu „pravdou v láske“, iba ľudí zneužívajú ako nástroje svojej protikresťanskej propagandy. Katolícky duchovný nesmie nikdy zabudnúť, že nemá ľuďom ponúkať svoje nerelevantné názory, ale spásonosnú Kristovu náuku, ktorú povýšený Pán prikázal apoštolom hlásať celému ľudstvu.

Varovali ste, že úspech tohto hnutia by bol koniec Cirkvi, Prečo koniec?
Kardinál Müller:
Kristus, Syn živého Boha samozrejme prisľúbil svojej Cirkvi nezničiteľnosť (Mt 16, 18). No nedal nám záruku, že pápeži, biskupi a laici jej nikdy nespôsobia veľkú škodu. Na zmiznutí kvitnúceho katolíckeho kresťanstva v severnej Afrike majú spoluvinu herézy a schizmy rozhádaných biskupov. To, že sa cirkev v Nemecku a v severnej Európe stratila a obrátila k protestantizmu, je vinou nedbalosti biskupov a do svetskej mocenskej politiky zapletenej Rímskej kúrie ako aj teologicky nevzdelaných renesančných pápežov.

Vo svete dnes príliš mnohí biskupi mlčia k bludným náukám a morálnemu a sociálnemu bezpráviu, či už zo strachu z verejného odsúdenia, alebo o kariéru


Povedali ste: „Musíme sa postaviť na odpor ako vtedy proti heretikom arianizmu“. Ako má ten odpor vyzerať?
Kardinál Müller:
Predovšetkým musíme prekonať strach, lebo Kristus nám dáva odvahu aj „pred kráľmi a vladármi“ (Lk 21, 12) vydávať svedectvo o pravde. „Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami (Mt 5, 11-12).

Neviem teda, kde Ježiš učeníkom sľúbil pokojný občiansky život so svetskými poctami a mastnými teplými miestočkami.
Biskup je taký, čo sa drží spoľahlivého slova podľa učenia, aby bol schopný aj povzbudzovať v zdravom učení, aj usvedčovať tých, čo protirečia (Tit 1, 9).

V digitálnej dobe musia byť lepšie prepojené aj katolícke hlasy a iniciatívy a treba odlišovať podstatné od užitočného a nestrácať energiu v sporoch. … A očividne heretického biskupa netreba poslúchať iba z dôvodu vernosti, inak by bola náboženská poslušnosť neživá a odporujúca nielen rozumu, ale aj viere. Právo na odporovanie sa vzťahuje striktne iba na zjavené pravdy. Rozdielne názory vo svetských alebo osobných otázkach neoprávňujú k vypovedaniu viditeľného spoločenstva s biskupom. Ak Rím zlyháva v napomínaní biskupov pre náuky odporujúce učeniu Cirkvi a pre poškodzovanie Cirkvi, tak je ešte dosť iných hodnostárov, ktorý nezohnú kolená pred Baalom verejnej mienky alebo politickej moci.

Čo by ste povedali pápežovi Františkovi, k tomu, že niekoho ako kardinál Grech menoval za generálneho sekretára synody spolu s kardinálom Hollerichom, ktorí spochybňujú katolícku morálnu náuku?
Kardinál Müller:
Jeho personálna politika nie je krytá dogmou neomylnosti pápeža. Každý si to môže premyslieť a klásť si otázky, či by kardináli vôbec a ešte k tomu na takých rozhodujúcich miestach s najvyššou kvalifikáciou nemali byť schopní prehliadnuť ideológie vo svetle Evanjelia a náuky Cirkvi, prezentovať ich s kresťanskou úprimnosťou a teologicky kompetentne ich aj brániť?

Prirodzene možno jednotlivé otázky objasniť aj Katechizmom. Ale to nemá nič do činenia s tým, že by zjavené pravdy mali podliehať ľubovoľnej revízii, ako nejaký program politickej strany, ktorá sa riadi očakávaniami svojich voličov.
Krédo, Otčenáš, sedem sviatostí a Desatoro – tie sú v Katechizme, pretože sú pravdivé a nie naopak!

Možno to prekrúcať, ako sa páči, no aj tak zostáva nezvratná pravda prirodzeného morálneho zákona a zjavenej antropológie kresťanského obrazu – homosexuálne alebo heterosexuálne úkony mimo manželstva sú vnútorne zlé (intrinsece malum) a objektívne ťažkým hriechom, pretože odporujú vôli Boha Stvoriteľa a Vykupiteľa a tým sú pre človeka pohromou, aj keď sa subjektívne cíti dobre a mocou svojej erotickej túžby vyhlasuje, že má na to právo, alebo že sa preto na Boha hnevá a Cirkev nenávidí.

Nemá tu pápež veľkú zodpovednosť brániť katolícku náuku pre spásu duší?
Kardinál Müller:
Áno, pápež má v Cirkvi najväčšiu zodpovednosť. Pred božou súdnou stolicou nikomu nepomôže poukaz na vládnucu mienku, ani na psycho-teror mocných v médiách, ktorému je dnes vystavený každý spravodlivý človek a náš jasne mysliaci súčasník, ale iba to, či sme Božiu pravdu poznali, či sme konali dobro a zanechali zlo. To je hodina, v ktorej zlyháva každá stratégia seba-ospravedlňovania.

Vo Filadelfii sa konalo na vašu počesť Sympózium kardinála Gerharda Müllera na tému: „Čo znamená byť katolícky. Význam vtelenia.“ Priblížite nám jeho hlavnú tézu?
Kardinál Müller:
To je celkom jednoduché. Veríme vo vtelenie ako v skutočnosť, ako v pravdu, že Boh sa stal človekom v Ježišovi Kristovi, ktorá vyplýva z konania Boha pre našu spásu? Alebo je vtelenie iba metafora, ktorou duchovne spracovávame nejaké skúsenosti iba s človekom Ježišom a vyvodíme z toho morálne dôsledky?

Ak však je vtelenie Bohom realizovaná skutočnosť reálnej histórie, potom Cirkev nie je nejaká mimovládna organizácia, ale v Kristovi sviatosťou spásy sveta. Potom sviatosti nie sú symboly spoločenského zážitku, či našich narcistických skúseností, potom Eucharistia nie je spomienkovou akciou pre hrdinu minulosti, ale sprítomnením jedinečnej obety Krista na kríži a reálnym odovzdaním jeho skutočného tela v jeho oslávenom tele a krvi – pre nás ako pokrmu a nápoja pre večný život. Potom sa nielen voláme Božími deťmi, potom nimi aj sme – aj skrze krst. Potom biskup, kňaz a diakon nie sú funkcionármi náboženského spolku, ale predstaviteľmi Krista s účasťou na jeho vysviacke a poslaní Otcom (Lumen gentium 28f). Potom nejde v Cirkvi o techniky dobrého života krátkeho trvania, ale o reálne sprostredkovanie večného života ako nazerania na Boha z tváre do tváre. …

Navštívili ste v USA aj rodinu ochrancu života, do domu ktorého raz skoro ráno doslova vtrhla FBI.
Kardinál Müller:
To bolo jednoznačne nariadené Bidenovou vládou na zastrašenie aktivistov chrániacich život aby sa ich prezentovalo ako ťažkých zločincov, lebo sa stavajú na odpor vraždeniu nenarodených detí. Potrat – to by mal Biden ako katolík vedieť – je ohavný zločin (Gaudium et spes 51), je to nenávistný zločin proti Bohu, pôvodcu každého ľudského života. Keď sa proti katolíkom používa násilie a podpaľujú sa im kostoly, tak polícia to prehliada a iste nie bez inštrukcií zhora.

Ak však polícia a justícia už bez ohľadu na svetonázor, netrestá skutočné zločiny, ale iba robí zločin z jej hľadiska nesprávneho presvedčenia, potom štáto-právna demokracia stráca pôdu pod nohami. To sa už prekračuje hranica vlády zberby (pozri už trest smrti Sokratesa) alebo vlády násilia – ako sú ideologické diktatúry dneška. Potom si už USA nemôžu nárokovať vedúcu úlohu v slobodnom svete.

Aký je váš dojem z amerických katolíkov, z ich ducha a viery?
Kardinál Müller:
V Amerike je predsa veľká skupina sebavedomých katolíkov, ktorí sa nedajú zastrašiť protikresťanskými ideológmi a nie sú „veriaci v štát a vrchnosť“ ako v našich európskych krajinách. Predovšetkým Nemci majú ducha podriadenosti hlboko v kostiach a povedomie byť slobodným občanom v dobe pandémie a v dnešnej energetickej kríze a strachu z vojny u nich utrpelo hlbokú ranu. Mnohí hľadia ako očarení na vzostup komunistickej čínskej supermoci. Mnohí politici a žurnalisti koketujú nielen s absolútnou kontrolou straníckych funkcionárov v reči, myslení a konaní voči obyvateľom zbaveným svojej dôstojnosti a slobody, ale aj so zriadením orwellského štátu ako prostriedku absolútnej moci a kontroly.

My sme však povolaní k slobode v Kristovi a nepodriadení nijakej ľudskej vláde nad naším svedomím a našou vierou v Boha slobody a života:
„Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol filozofiou a prázdnym mámením, založeným na ľudských obyčajoch a na živloch sveta, a nie na Kristovi! Veď v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva. V ňom ste aj vy naplnení. On je hlavou každého kniežatstva a mocnosti (Kol 2, 8-10)

alianciazanedelu.sk/archiv/12946
Zuzka M S shares this
8
Coburg
Toto je kardinál Gerhard Müller , tam hore na snímke je vdp. Ján Košiar.