Netrestajte pastierov! Sme proti kriminalizácii duchovných, ktorí slúžia veriacim
www.reaguj.sk/netrestajte-pas…
Na našu vlasť, ako aj na veľkú časť sveta, doľahol v posledných mesiacoch temný mrak epidémie a mení naše životy v dobrom aj v zlom. Kresťania majú možnosť si lepšie uvedomiť vzácnosť milostí, ktoré nám udeľuje Boh skrze sviatosti a dúfajme, že to využijú na zväčšenie svojej úcty k týmto sviatostiam. Neveriaci sú zase konfrontovaní so svojou slabosťou voči sile, ktorá presahuje ich optimistické, ba až naivné sny o pokroku. Každý si začína uvedomovať, že náš pobyt na svete je len dočasný a naše sily sú obmedzené.
Ako vždy v dejinách Cirkvi, aj dnes stoja mnohí katolícki kňazi v prvej línii obetavého nasadenia. Pomáhajú v nemocniciach, na ulici aj v domácnostiach zmierňovať utrpenie fyzické a predovšetkým duchovné. Napriek hrozbe nákazy a možno aj ohrozenia vlastného života, poskytujú sviatosti tým, ktorí to najviac potrebujú. Skloňme sa s úctou pred touto obetavosťou a nech sa stane vzorom aj pre náš život.
Zatiaľ čo nás obetavosť mnohých kňazov napĺňa úctou a hrdosťou, tak zároveň s bolesťou vnímame snahu štátu, ktorý sa zaiste oprávnene snaží chrániť obyvateľstvo, kriminalizovať duchovný rozmer tejto kňazskej obetavosti. V posledných dňoch sa vyskytlo množstvo prípadov udávania, policajného vyšetrovania a kriminalizovania kňazov, ktorí sa v oprávnenej snahe nadradiť duchovnú pomoc nad strach o telo, rozhodli poskytnúť malému množstvu zhromaždených ľudí sviatosti. Zaiste nie bez dôkladného uváženia a spytovania vlastného svedomia.
www.tvnoviny.sk/domace/1993332_napriek…
www.cas.sk/…/v-trencianskej-…
myziar.sme.sk/…/konanie-omse-v-…
Tento smutný jav unáhleného aktivizmu mnohých, možno aj dobre zmýšľajúcich veriacich, vyústil do udavačstva, ktoré pripomína neblahé časy komunistickej totality, ako si povšimli aj niektorí cirkevní predstavitelia:
www.facebook.com/…/2414726168817432
Kňazi, ktorí slúžia súkromné sv. omše, na základe povinnosti, ktorá im vyplýva z ich stavu a úradu, sú šikanovaní za to, že počas slúženia omší prichádzajú veriaci hladujúci po sviatostnom živote. Má kňaz morálne právo odohnať svojich zverencov, ak pritom nemá v žiadnom prípade istotu, či nie náhodou práve ten, ktorého by vyhnal, sa už čoskoro neodoberie z tohto sveta (nevieme deň ani hodinu) a prítomnosť na sv. omši môže byť pre neho významným povzbudením k obráteniu? A čo ak práve to by bolo kňazovi pri Poslednom Súde pripočítané k zlému?
Navyše aj samotné vyjadrenie biskupov, napr. nitrianskeho, neoprávnilo kňazov veriacich z chrámu odohnať, pokiaľ doň bez vyzvania sami prišli, možno ani netušiac, že sa v ňom koná bohoslužba.
nitra.dnes24.sk/nie-vsetky-kost…
Nesúďme teda prísne našich kňazov a naopak, snažme sa ich pochopiť. Ich služba má predovšetkým duchovný rozmer a až sekundárne rozmer sociálny. Ich konanie nie je rozmar svojvoľného dieťaťa ale často uvážený krok človeka, ktorý vie to, čo Cirkev vedela vždy, že: „Salus animarum suprema lex“ – najvyšším zákonom je spása duší.
