Vladyka Chautur: Z jednej strany musíme byť obozretnými, ale z druhej otvorenými pre duchovné skutočnosti

Bratislava 12. mája 2020 (HSP/Foto:Pixabay)

Na Slovensku sa z dôvodu zabránenia šíreniu nového koronavírusu neslúžili sväté omše verejne od marca. Zmena nastala 6. mája a veriaci sa môžu opäť zúčastňovať na bohoslužbách v kostoloch. Sväté omše sa môžu konať, avšak za prísnych hygienických opatrení s obmedzeným počtom ľudí. Vladyka Milan Chautur v svojom príspevku konštatuje, že sa veriaci síce vrátili do chrámov, ale už nie v počtoch, ako tomu bolo pred „koronou“. Sú tu ešte aj nejaké vonkajšie obmedzenia, vladyka sa ale pýta, či sa však už v nás nevytvárajú vnútorné „zábrany“, ktoré mnohých veriacich do chrámov nepustia?

Ilustračné foto

„Človek je tvor citlivý na rozličné informácie, ale je aj bojazlivý v rozličných rizikových situáciách, ktoré by mohli ohroziť jeho život a zdravie. Či je aktuálna situácia len skúškou našej imunity, alebo aj skúškou našej viery, ťažko je teraz povedať, ale je isté, že všetko má vplyv na náš život a na naše ľudské počínanie,“ píše vladyka.

Dodáva, že ak človek jednostranne hodnotí súčasný stav, tak ťažko môže uvidieť mnohé ohrozenia, ktoré nás, ako veriacich reálne ohrozujú. Vidieť všetko, čo môže byť „za tým“ všetkým, je často nad naše sily. Podľa vladyku je pre nás teraz dôležité chápať, že človek je nielen biologický tvor, ale má aj rozum a dušu, ktorá je dotknutá súčasnými ohrozeniami.

„Preto z jednej strany musíme byť obozretnými, ale z druhej – otvorenými pre duchovné skutočnosti, ktoré nás robia istejšími, šťastnými i pokojnými. Aj keď sa povie, že sa môžeme pomodliť doma, predsa je tu riziko, že stratíme vzťah k spoločenstvu cirkvi, ktorú založil Kristus, aby nás posilňovala a sprevádzala na ceste do večnosti. Vieme, že toto spoločenstvo nijako nie je dokonalé, ale je cirkvou, ktorú ani „brány pekelné nepremôžu“ /Mt 16,18/ a bola ustanovená pre našu spásu.“

Vladyka ďalej odkazuje na slová pápež Benedikt XVI., ktorý vo svojej knihe Úvod do kresťanstva napísal: „Priznávam sa: Práve táto nesvätá svätosť Cirkvi je pre mňa veľkou útechou. Veď pred svätosťou, ktorá by bola bez poškvrny a ktorá by na nás pôsobila len tak, žeby nás súdila a spaľovala, človek by musel zmalomyselnieť. A kto môže tvrdiť, že nepotrebuje, aby ho druhí znášali, ba priam niesli…? A môže niekto, kto žije z toho, že ho druhí znášajú, sám odoprieť iným toto znášanie…? „

Vladyka uvádza, že teraz potrebuje znova obnoviť dôveru v spoločenstvo Cirkvi, v ktorej sa „podopierame“ jeden druhého, a vieme zniesť aj ľudské nedostatky iných, lebo aj sami ich máme dosť.

„Treba sa modliť za to, aby sme dokázali pokračovať v praktizovaní kresťanského života, ba aby sme sa vložili do života viery s o to väčšou horlivosťou, o čo viac cítime ohrozenia z vonkajšieho sveta,“ uzatvára vladyka Milan Chautur.

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.