Samson1
List dona Dávida Pagliaraniho, generálneho predstaveného FSSPX k motu propriu " Traditionis custodes" ( resumé):

" ...nech naša reakcia, kňazov a veriacich, z ďaleka presiahne svojou hĺbkou a kvalitou všetky ustarostené a často beznádejné komentáre"
"Bratsvo sv Pia X má povinnosť pomôcť všetkým dušiam, ktoré sa teraz nachádzajú v rozpoložení a zdesení...treba, aby každý z nás, kňaz a veriaci, …More
List dona Dávida Pagliaraniho, generálneho predstaveného FSSPX k motu propriu " Traditionis custodes" ( resumé):

" ...nech naša reakcia, kňazov a veriacich, z ďaleka presiahne svojou hĺbkou a kvalitou všetky ustarostené a často beznádejné komentáre"
"Bratsvo sv Pia X má povinnosť pomôcť všetkým dušiam, ktoré sa teraz nachádzajú v rozpoložení a zdesení...treba, aby každý z nás, kňaz a veriaci, im podal pomocnú ruku..."
"môžeme logicky poznamenať, že doba hermeneutiky pokračovania.....je drasticky prekonaná, zhodená zo stola."
"Boj posledných 50 rokov, ktorý uzrel tento 16. júl, moment určite významný, nie je vojnou medzi dvoma rítmi, ale na rovinu, vojnou medzi dvomi rozlišnými a protikladnými koncepciami Cirkvi a kresťanského života, úplne rozlišné a neprijateľné jednej s druhou. Parafrázujúc svätého Augustína, môžeme povedať, že tieto dve omše stavajú dve mestá: omša všetkých časov postavila kresťanské mesto, nová omša sa snaží postaviť mesto humanistické a laické. "
" prečo je tridenstká svätá omša už 50 rokov predmetom rozporu? ...Keďže víťazstvo Nášho Pána sa uskutočnilo na kríži a cez jeho krv, je pochopiteľné, že aj jeho pokračovanie sa robi takisto cez boje a protirečenia. Každý kresťan je povolaný k tomuto boju: náš Pán nám pripomína, keď hovorí, že prišiel " priniesť na zem meč"...nie je teda prekvapujúce, že omša všetkých časov, ktorá vynikajúco vyjadruje definitívne víťazstvo Nášho Pána nad hriechom cez jeho zmierlivú obetu, je ona samotná znakom protirečenia."
" Problém nie je len liturgický, estetický alebo čisto formálny. Problém je zároveň vieroučný, morálny, duchovný, ekleziálny a liturgický. Jedným slovom, je to problém, ktorý sa týka všetkých aspektov života Cirkvi, bez výnimky, je to otázka viery."
"Na jednej strane sa nacháda omša všetkých vekov, zástava Cirkvi, ktorá vyzýva svet, a ktorá si je istá svojim víťazstvom, lebo jej bojom nie je nič iné, ako pokračovanie toho boja, ktorý Náš Pán viedol, aby zničil hriech a kráľovstvo Satana. Na druhej strane stojí omša Pavla VI., autentický výraz jednej Cirkvi, ktorá chce byť v súlade so svetom, ktorá počúva svetové orgány, jedna Cirkev, ktorá v definitíve už nemá prečo bojovať proti svetu, lebo už nemá nič, čo by mu vytýkala, taká Cirkev, ktorá už nemá, čo vyučovať, lebo počúva mocnosti tohto sveta, tá Cirkev, ktorá už nepotrebuje obetu Nášho Pána, stratiac pojem o hriechu, nemá teda už čo odčiniť, tá Cirkev, ktorá už nemá za úlohu obnoviť všeobecnú vládu Nášho Pána, lebo chce prispieť k vytvoreniu lepšieho sveta, slobodnejšieho, rovnostkárskeho, ekologicky zodpovednejšieho, a všetko toto len s výlučne ľudskými prostriedkami. K tejto humanitárnej misii, na ktorú sa odhodlali predstavení Cirkvi, musí určite zodpovedať nejaká liturgia, takisto humanitárska a bez posvätna ( desakralizovaná)."
" ale prečo sa stala táto omša znakom protirečenia dokonca priamo vo vnútri samotnej Cirkvi? Odpoveď je jednoduchá a čím ďalej tým viac jasnejšia...tridentská omša vyjadruje a z nej vychádza to, AKO MÁ VYZERAŤ KRESŤANSKÝ ŽIVOT, A TEDA AJ CIRKEV, ČO JE ÚPLNE NEZLÚČITELNÉ S EKLEZIOLÓGIOU, KTORÁ VZIŠLA Z DRUHÉHO VATIKÁNSKEHO KONCILU."
"...táto omša, naša omša, musí byť naozaj pre nás ako perla z Evanjelia, za ktorú zanecháme všetko, za ktorú sme ochotní všetko predať. TEN, KTORÝ NIE JE PRIPRAVENÝ PRELIAŤ SVOJU KRV ZA TÚTO OMŠU, NIE JE HODNÝ, ABY JU SLÚŽIL. TEN, KTO NIE JE PRIPRAVENÝ VZDAŤ SA VŠETKÉHO, ABY ZOSTALA ZACHOVANÁ, NIE JE HODEN ÚČASTI NA NEJ. "
"mnoho duší sa teraz ocitne pred vážnym rozhodnutím týkajúceho sa viery, lebo - zopakujme- Omša je najvyšším vyjadrením v oblasti vierouky a morálky. Teda ide o zvolenie si katolíckej viery v jej celistvosti a cez ňu o zvolenie si Nášho Pána Ježiša Krista, jeho kríža, jeho obety, jeho vládnutia. Jedná sa o to, že si zvolíme jeho Krv, podobať sa Ukrižovanému a nasledovať ho až do konca úplnou, radikalnou a rozumnou vernosťou."
Zobrazit míň
ľubica
"...táto omša, naša omša, musí byť naozaj pre nás ako perla z Evanjelia, za ktorú zanecháme všetko, za ktorú sme ochotní všetko predať. TEN, KTORÝ NIE JE PRIPRAVENÝ PRELIAŤ SVOJU KRV ZA TÚTO OMŠU, NIE JE HODNÝ, ABY JU SLÚŽIL. TEN, KTO NIE JE PRIPRAVENÝ VZDAŤ SA VŠETKÉHO, ABY ZOSTALA ZACHOVANÁ, NIE JE HODEN ÚČASTI NA NEJ. "
..............................
suhlas, tu plati len SVATA NEPOSLUSNOST
obyčajná veriaca žena
Áno, ten príhovor je vynikajúci!
Neposlušnosť ale nemôže byť svätá.
Skôr: buďme poslušní Bohu a svätým pápežom.
Samson1
Poslušnost má své hranice. Viděl jsem obrázek jak kněz stojí na kraji propasti a obtloustlý biskup s berlou mu nařizuje skoč. Nenenene
U.S.C.A.E.
opis čo sa udeje nie je to isté ako vedieť ako sa to udeje a ten opis aj dôsledkov je dôležitý zamedzuje herézam takéto precízne výklady skutočnosti vznikli kvôli herézam a zamedzeniu ich opakovania ono heréza má reálny dopad na vieru napríklad luteráni viera vo viacerých rovinách hereticky ohľadom u nich iba chleba tak či tak. Žiadna viera ľudu nespôsobí ani tú ich konsubstanciáciu jedine …More
opis čo sa udeje nie je to isté ako vedieť ako sa to udeje a ten opis aj dôsledkov je dôležitý zamedzuje herézam takéto precízne výklady skutočnosti vznikli kvôli herézam a zamedzeniu ich opakovania ono heréza má reálny dopad na vieru napríklad luteráni viera vo viacerých rovinách hereticky ohľadom u nich iba chleba tak či tak. Žiadna viera ľudu nespôsobí ani tú ich konsubstanciáciu jedine správne konsekračné slová vysväteného obetníka spôsobia prepodstatnenie spôsobov na Pána Ježiša Krista a nehrá rolu či je dotyčný heretikom nikdy ju nehralo a ani nebude

sviatosť a tajina sú synonymá

ani tajina ani sviatosť ani príčastie v svätom Písme nie sú 😊
U.S.C.A.E.
to nebude mať nikto už len Kristova Sláva priková na miesto aj spasených pri všeobecnom súde len Sláva Božstva a potom ešte Božstvo Krista samo a pri osobnom súde bude obeť a žalobca ten istý a výsledok neistý toho sa báli aj svätí lebo Sudca Kristus Bohočlovek Vševedúcnosť a Múdrosť sama vás súdi a každý jeden detail a nám sa môžu zdať tie skutky dobré iba keď povie tento tento tento tento.. …More
to nebude mať nikto už len Kristova Sláva priková na miesto aj spasených pri všeobecnom súde len Sláva Božstva a potom ešte Božstvo Krista samo a pri osobnom súde bude obeť a žalobca ten istý a výsledok neistý toho sa báli aj svätí lebo Sudca Kristus Bohočlovek Vševedúcnosť a Múdrosť sama vás súdi a každý jeden detail a nám sa môžu zdať tie skutky dobré iba keď povie tento tento tento tento.. nemá v mojich očiach žiadnej ceny lebo toto toto a toto...

Katolík má nádej protestant istotu a jeden z nás sa nutne mýli 😊
U.S.C.A.E.
Eucharistie

věrouka, liturgie, svátosti, Ježíš Kristus

Eucharistie

(z řec. ευχαριστια [eucharistia] - „díkůvzdání", „vděčnost")

Eucharistií byla v křesťanském starověku nazývána mešní slavnost, dnes tímto názvem rozumíme Nejsvětější svátost oltářní, tj. Tělo a Krev Krista pod způsobami chleba a vína, jak se na oltáři obětuje, uchovává a uctívá, tedy oběť a svátost.

V Eucharistii …More
Eucharistie

věrouka, liturgie, svátosti, Ježíš Kristus

Eucharistie

(z řec. ευχαριστια [eucharistia] - „díkůvzdání", „vděčnost")

Eucharistií byla v křesťanském starověku nazývána mešní slavnost, dnes tímto názvem rozumíme Nejsvětější svátost oltářní, tj. Tělo a Krev Krista pod způsobami chleba a vína, jak se na oltáři obětuje, uchovává a uctívá, tedy oběť a svátost.

V Eucharistii je Kristus, Bůh a zároveň člověk, vpravdě, skutečně a podstatně přítomen pod způsobami chleba a vína. Kristova přítomnost v oltářní svátosti se uskutečňuje proměňovacími (konsekračními) slovy, která pronáší kněz nad chlebem a vínem jako Kristův zástupce z moci, dané mu kněžským svěcením. Látkou této svátosti je pšeničný chléb a hroznové víno, formou jsou slova, která pronesl Kristus při Poslední večeři, kdy tuto svátost ustanovil: „Toto je mé tělo" a „Toto je kalich mé krve". Celý Kristus (se svým tělem, krví, duší a Božstvím) je podstatně přítomen pod každou způsobou, jako i pod nejmenší částečkou každé způsoby. Podstata chleba a vína se proměňuje v podstatu Těla a Krve Kristovy (tzv. přepodstatnění - transsubstanciace), z chleba a vína zůstávají pouze jejich způsoby (forma, barva, chuť a vůně) postřehnutelné smysly.

Kristova eucharistická přítomnost je hlubokým tajemstvím víry, které se teologové snaží alespoň do určité míry osvětlit.

Pán Ježíš Kristus ustanovil eucharistii, aby se za nás obětoval (mše svatá), aby mezi námi přebýval (ve svatostánku) a byl naším pokrmem (svaté přijímání).

(Převzato z Jan Merell, Malý bohovědný slovník, Česká katolická charita, Praha 1963. Upraveno redakcí Revue Theofil.)

theofil.cz/krestanske-pojmy-detail.php?clanek=733
One more comment from U.S.C.A.E.
U.S.C.A.E.
to grécke? 😊 a je to pojem