Mons. Hoser o Medžugorí
Pápežský delegát: Už 610 kňazov vďaka Medžugoriu
Sarajevo, 6.4.2017 (KAP) 020 444 - Medžugorie je miesto, kde pútnici nájdu tú vieru, ktorá v ich krajinách často už vyhasla. Povedal to poľský arcibiskup Diecézy Varšava-Praga, Henryk Hoser, ktorý už týždeň ako pápežský delegát posudzuje pastoračnú situáciu v bosnianskom pútnickom mieste, na tlačovej konferencii v stredu. „Už 610 kňazov vyvodzuje svoje povolanie z Medžugoria, väčšina z Talianska, USA a Nemecka.“
Medžugorie navštevuje ročne 2,5 milióna pútnikov a tak patrí medzi najväčšie pútnické miesta sveta. Pápež Benedikt XVI. zriadil v r. 2010 komisiu, ktorá zjavenia Panny Márie skúmala. Oficiálne rozhodnutie ešte neprišlo. Vo februári poveril pápež František arcibiskupa Hosera, aby posúdil pastoračnú situáciu v Medžugorí a vypracoval smernice starostlivosti o pútnikov.
Ako začiatok zjavení Panny Márie sa udáva 24. jún 1981, keď šesť detí tvrdilo, že videli svätú Máriu. Traja „vizionári“, z ktorých sú niektorí podľa Hosera už starými rodičmi, majú zjavenia Panny Márie každý večer a dostávajú pravidelne posolstvá pokoja, obrátenia a pôstu. Arcibiskup Hoser uviedol, že v Medžugorí mal iba povrchný kontakt s údajnými vizionármi. Nápadné podľa neho však je, že žijú „obyčajný“ každodenný život a majú rodiny.
Výpovede „vizionárov“ sú v Cirkvi sporné, pričom miestny biskup Diecézy Mostar-Duvno, Ratko Perič, patrí k najrozhodnejším kritikom. Len vo februári v liste vyhlásil, že nejde o „pravé zjavenia preblahoslavenej Panny Márie“. Biskup Perič to odôvodnil tým, že správanie opisovanej ženskej postavy – ktorá sa občas smeje, zmizne, aby sa hneď na to objavila, dovoľuje sa jej dotýkať a je tam, kde „vizionári“ chcú – sa líši od biblických podaní Márie.
Komplexnejšie ako Kibeho
Arcibiskup Hoser zdôraznil, že sa nemôže vyjadriť k pravosti zjavení v Medžugorí. Paralely a súčasne rozdiely pozoruje v porovnaní s Vatikánom dávno schválenými zjaveniami Panny Márie, ktorá sa v októbri 1981 zjavila v Kibeho v Rwande. Panna Mária už vtedy varovala pred genocídou v r. 1994. Posolstvo z Kibeho bolo podobnou výzvou k obráteniu a „pozvánkou k pokoju“ ako v Medžugorí a aj tam boli spočiatku pochybnosti o pravosti zjavení.
V prípade Medžugoria je však potrebná trpezlivosť, pretože „čím zložitejší je jav, tým dlhšie trvá dospieť ku konečným výsledkom“, zdôraznil poľský arcibiskup. Na rozdiel od väčšiny Vatikánom potvrdených mariánskych zjavení bol v Medžugorí od r. 1981 veľmi veľký počet súkromných zjavení – niektorí hovoria podľa Hosera o počte 47 000.
Navyše zjavenia inde sa konali na určitom mieste – v Lurdoch v jaskyni, vo Fatime nad dubom. „No v Medžugorí podľa opisu vizionárov nasledujú zjavenia osoby tam, kde sa práve nachádzajú – aj k nim domov, na cesty, či do kostola,“ poznamenal Hoser. „Všetky tieto zvláštnosti podstatne sťažia definitívne pápežovo rozhodnutie. Čo si František o Medžugorí myslí, to neviem,“ zdôraznil Hoser. „Nikdy mi to nepovedal.“
Kostol je primalý
Pochvalne sa arcibiskup vyjadril o pastorácii františkánov v Medžugorí. Ústredný prvok je slávenie Eucharistie, potom Božie slovo, adorácia, ruženec, meditácia tajomstiev viery a krížová cesta. Zvlášť treba vyzdvihnúť mimoriadne veľký prúd pútnikov ku sviatosti zmierenia. V mnohých krajinách je táto sviatosť v kríze. Keďže je v mnohých krajinách aj kríza povolaní, je „dôležitým prínosom pre Cirkev“ že Medžugorie prináša toľké kňazské povolania.
Nápadný je pre arcibiskupa Hosera veľký počet pútnikov: 36 rokov po začiatku tohto javu tam prichádza už 2,5 miliónov pútnikov ročne, zatiaľ čo do Lurdov prichádza 6 miliónov pútnikov – avšak 150 rokov po zjaveniach. Veľký nápor pútnikov predstavuje veľkú výzvu pre kňazov v Medžugorí, ako zdôraznil Hoser. Cirkevná infraštruktúra sa musí zväčšiť, aby mohla všetkých prijať. Výsledkom je, že boli postavené mnohé hotely, reštaurácie a iné turistické zariadenia a mnohí ľudia sa sem prisťahovali.
V Medžugorí vznikli aj viaceré humanitárne skupiny, ako vyzdvihol arcibiskup. Uviedol františkánske centrum pre siroty, mladých v ťažkostiach, pre ľudí závislých na alkohole a drogách, ako aj pre postihnutých. Poukázal aj na veľký exercičný dom, ktorý ročne prijíma 1200 skupín so 42 000 účastníkmi a poskytuje kurzy kňazom, manželom, lekárom, postihnutým, či ochrancom života. „Všetky tieto aktivity by sa mohli rovnako dobre konať aj na iných miestach,“ poznamenal pápežský delegát. Mnohí pútnici majú dojem, že v Medžugorí sú veci, ktoré doma nenájdu.
Ústredné posolstvo pokoja
Skutočnosť, že Pannu Máriu od počiatku v Medžugorí titulovali ako „Kráľovnú pokoja“ je pozoruhodné v dobe, ktorú pápež František označil ako „tretiu svetovú vojnu po kúskoch“, ako povedal arcibiskup Hoser.
Pozoruhodné je to aj vzhľadom na veľké utrpenie, ktoré priniesol rozpad Juhoslávie a spôsobila občianska vojna v 90. rokoch.
„To že Božiu Matku vzývajú ako Kráľovnú pokoja, je mimoriadna úloha Medžugoria. To je to najdôležitejšie. Z Medžugoria vychádza svetlo, také svetlené body sú vzhľadom na dnešnú temnotu veľmi potrebné,“ ukončil arcibiskup Hoser. –zg-
Sarajevo, 6.4.2017 (KAP) 020 444 - Medžugorie je miesto, kde pútnici nájdu tú vieru, ktorá v ich krajinách často už vyhasla. Povedal to poľský arcibiskup Diecézy Varšava-Praga, Henryk Hoser, ktorý už týždeň ako pápežský delegát posudzuje pastoračnú situáciu v bosnianskom pútnickom mieste, na tlačovej konferencii v stredu. „Už 610 kňazov vyvodzuje svoje povolanie z Medžugoria, väčšina z Talianska, USA a Nemecka.“
Medžugorie navštevuje ročne 2,5 milióna pútnikov a tak patrí medzi najväčšie pútnické miesta sveta. Pápež Benedikt XVI. zriadil v r. 2010 komisiu, ktorá zjavenia Panny Márie skúmala. Oficiálne rozhodnutie ešte neprišlo. Vo februári poveril pápež František arcibiskupa Hosera, aby posúdil pastoračnú situáciu v Medžugorí a vypracoval smernice starostlivosti o pútnikov.
Ako začiatok zjavení Panny Márie sa udáva 24. jún 1981, keď šesť detí tvrdilo, že videli svätú Máriu. Traja „vizionári“, z ktorých sú niektorí podľa Hosera už starými rodičmi, majú zjavenia Panny Márie každý večer a dostávajú pravidelne posolstvá pokoja, obrátenia a pôstu. Arcibiskup Hoser uviedol, že v Medžugorí mal iba povrchný kontakt s údajnými vizionármi. Nápadné podľa neho však je, že žijú „obyčajný“ každodenný život a majú rodiny.
Výpovede „vizionárov“ sú v Cirkvi sporné, pričom miestny biskup Diecézy Mostar-Duvno, Ratko Perič, patrí k najrozhodnejším kritikom. Len vo februári v liste vyhlásil, že nejde o „pravé zjavenia preblahoslavenej Panny Márie“. Biskup Perič to odôvodnil tým, že správanie opisovanej ženskej postavy – ktorá sa občas smeje, zmizne, aby sa hneď na to objavila, dovoľuje sa jej dotýkať a je tam, kde „vizionári“ chcú – sa líši od biblických podaní Márie.
Komplexnejšie ako Kibeho
Arcibiskup Hoser zdôraznil, že sa nemôže vyjadriť k pravosti zjavení v Medžugorí. Paralely a súčasne rozdiely pozoruje v porovnaní s Vatikánom dávno schválenými zjaveniami Panny Márie, ktorá sa v októbri 1981 zjavila v Kibeho v Rwande. Panna Mária už vtedy varovala pred genocídou v r. 1994. Posolstvo z Kibeho bolo podobnou výzvou k obráteniu a „pozvánkou k pokoju“ ako v Medžugorí a aj tam boli spočiatku pochybnosti o pravosti zjavení.
V prípade Medžugoria je však potrebná trpezlivosť, pretože „čím zložitejší je jav, tým dlhšie trvá dospieť ku konečným výsledkom“, zdôraznil poľský arcibiskup. Na rozdiel od väčšiny Vatikánom potvrdených mariánskych zjavení bol v Medžugorí od r. 1981 veľmi veľký počet súkromných zjavení – niektorí hovoria podľa Hosera o počte 47 000.
Navyše zjavenia inde sa konali na určitom mieste – v Lurdoch v jaskyni, vo Fatime nad dubom. „No v Medžugorí podľa opisu vizionárov nasledujú zjavenia osoby tam, kde sa práve nachádzajú – aj k nim domov, na cesty, či do kostola,“ poznamenal Hoser. „Všetky tieto zvláštnosti podstatne sťažia definitívne pápežovo rozhodnutie. Čo si František o Medžugorí myslí, to neviem,“ zdôraznil Hoser. „Nikdy mi to nepovedal.“
Kostol je primalý
Pochvalne sa arcibiskup vyjadril o pastorácii františkánov v Medžugorí. Ústredný prvok je slávenie Eucharistie, potom Božie slovo, adorácia, ruženec, meditácia tajomstiev viery a krížová cesta. Zvlášť treba vyzdvihnúť mimoriadne veľký prúd pútnikov ku sviatosti zmierenia. V mnohých krajinách je táto sviatosť v kríze. Keďže je v mnohých krajinách aj kríza povolaní, je „dôležitým prínosom pre Cirkev“ že Medžugorie prináša toľké kňazské povolania.
Nápadný je pre arcibiskupa Hosera veľký počet pútnikov: 36 rokov po začiatku tohto javu tam prichádza už 2,5 miliónov pútnikov ročne, zatiaľ čo do Lurdov prichádza 6 miliónov pútnikov – avšak 150 rokov po zjaveniach. Veľký nápor pútnikov predstavuje veľkú výzvu pre kňazov v Medžugorí, ako zdôraznil Hoser. Cirkevná infraštruktúra sa musí zväčšiť, aby mohla všetkých prijať. Výsledkom je, že boli postavené mnohé hotely, reštaurácie a iné turistické zariadenia a mnohí ľudia sa sem prisťahovali.
V Medžugorí vznikli aj viaceré humanitárne skupiny, ako vyzdvihol arcibiskup. Uviedol františkánske centrum pre siroty, mladých v ťažkostiach, pre ľudí závislých na alkohole a drogách, ako aj pre postihnutých. Poukázal aj na veľký exercičný dom, ktorý ročne prijíma 1200 skupín so 42 000 účastníkmi a poskytuje kurzy kňazom, manželom, lekárom, postihnutým, či ochrancom života. „Všetky tieto aktivity by sa mohli rovnako dobre konať aj na iných miestach,“ poznamenal pápežský delegát. Mnohí pútnici majú dojem, že v Medžugorí sú veci, ktoré doma nenájdu.
Ústredné posolstvo pokoja
Skutočnosť, že Pannu Máriu od počiatku v Medžugorí titulovali ako „Kráľovnú pokoja“ je pozoruhodné v dobe, ktorú pápež František označil ako „tretiu svetovú vojnu po kúskoch“, ako povedal arcibiskup Hoser.
Pozoruhodné je to aj vzhľadom na veľké utrpenie, ktoré priniesol rozpad Juhoslávie a spôsobila občianska vojna v 90. rokoch.
„To že Božiu Matku vzývajú ako Kráľovnú pokoja, je mimoriadna úloha Medžugoria. To je to najdôležitejšie. Z Medžugoria vychádza svetlo, také svetlené body sú vzhľadom na dnešnú temnotu veľmi potrebné,“ ukončil arcibiskup Hoser. –zg-
