Pokorný sv. Šarbel a moje uzdravenie

Sedem rokov trpím panickou poruchou. Začalo sa to v roku 2009, po mojom obrátení, vďaka zázračnému zásahu sv. Jána Pavla II. Predtým som sa však zaoberala východnými náboženstvami a veštením. Vtedy ma moja úzkosť prenasledovala niekoľkokrát denne a bránila mi v normálnom fungovaní.

Panická úzkosť je zvláštna choroba. V skutočnosti človeka nič neohrozuje, no strach ho v priebehu niekoľkých sekúnd „chytí“ a ochromí. Počas záchvatu som sa celá triasla a trvalo to až niekoľko hodín. Nejaký čas som nemohla ani začať pracovať, pretože môj strach bol príliš silný. Lekár, ktorého som navštívila, mi predpísal silné sedatíva a lieky na spanie. Týchto sedem rokov som sa s nimi prakticky nerozlúčila. Tieto drogy mi mnohokrát zachránili život a v jednom momente som sa na nich stala závislou. Tak to bolo až do mojej púte do Libanonu.

Svätý Šarbel

Prvýkrát o sv. Šarbelovi som počula v roku 2014 od mojej kamarátky Gosie. Potom som ju neveriacky počúvala. Je toľko krásnych svätých a našla nejakého Šarbela z krajiny, o ktorej som sotva počula. Kde je tento Libanon vôbec? Predtým som si názov krajiny spájala len zo Svätej Biblie. Libanon sa tam spomína na viac ako 70 miestach, ale pre mňa to bolo ako Leviatan – hovorí o ňom aj Biblia, ale videl ho niekto?

Okrem toho ani táto krajina, ani tento svätec ma nejako nepresvedčili. Po nejakom čase som však o tomto libanonskom pustovníkovi opäť počula: môj vedúci v práci sa ma raz spýtal, či ho poznám. Môj šéf bol raz v Libanone a dozvedel sa o sv. Šarbelovi a jeho kulte. Tak prišiel december 2014. Počas adventných rekolekcií som bola spolu s celou komunitou pomazaná olejom sv. Šarbela. Pozrela som si o ňom aj film. Potom ma zasiahla pokora tohto svätca – a preto som sa pri pomazaní modlila o túto milosť.

Sen a boj o zdravie

Vo februári 2015 sa mi nečakane snívalo o sv. Šarbelovi. Bolo to v hoteli v Pile počas mojej služobnej cesty. V tú noc sa mi snívalo o spovedi. Hovorila som s kňazom o tom, ako veľmi chcem byť pokorná. Spýtala som sa ho, ako dosiahnuť túto milosť, a potom vyšiel zo spovednice a dal mi obraz sv. Šarbela, ktorý mi povedal, aby som sa k nemu modlil o túto milosť. Zobudila som sa s presvedčením, že to bol zvláštny zážitok. V stredu som chodila do kostola na adoráciu. Raz som na mieste, kde som vždy kľačala, našla leták s obrázkom sv. Šarbela. Po nejakom čase som dostala informáciu o púti do Libanonu. Bolo leto. Rozhodla som sa ísť bez toho, aby som vedela prečo. Vtedy som si nemyslela, že idem za uzdravením, ale mala som nejakú zvedavosť a práve to ma ťahalo k tomuto libanonskému svätcovi.

Pri príprave na tú púť som si prečítal knihu o sv. Šarbelovi. Vtedy som vedela, že je viac ako 24 000 zdokumentovaných zázrakov uzdravení na jeho príhovor. Kňaz, ktorého som v tom čase kontaktovala, povedal, že moja choroba je duchovného charakteru. Hneď po obrátení som mala dokonca dva exorcizmy.

Môj lekár naopak tvrdil, že moja choroba je len psychická. Zúčastnila som sa aj na tzv behaviorálnej terapii – v programe liečby úzkosti. Jeho cieľom bolo kontrolovať úzkosť vysvetlením, ako vzniká: čo sa deje v mozgu a vo zvyšku tela. Bolo to sprevádzané učením sa správneho dýchania. Skúšala som to všetko, ale bohužiaľ mi to nepomohlo. Raz bola moja úzkosť taká intenzívna, že mi na pohotovosti museli dať intravenózne sedatívum.

Veľakrát som prosila Ježiša, aby ma uzdravil, najmä počas svätej omše s modlitbami za uzdravenie a stretnutiami s katolíckymi charizmatikmi. Bola som aj za sv. Pátrom Piom v San Giovanni Rotondo a požiadala ho o uzdravenie. Už vtedy som si myslela, že som skutočne vyliečená, ale stále nie. Znova sa objavili obavy…

Buď tablety alebo Boh

Počas púte do Libanonu 22. augusta 2015 sme sa vybrali do svätyne sv. Šarbela. Svätyňu Panny Márie Libanonskej na hore Harisa sme opustili v skorých ranných hodinách, aby sme prešli procesiu, ktorá sa koná vždy 22. dňa v mesiaci. Keď som bežala na autobus, zrazu som si spomenula, že som si z izby nevzal vrecúško s liekmi. Tak som zastavila autobus a rýchlo utekala do hotela. Vzala som si tabletky a v polovici cesty k dverám moje srdce jasne počulo:

„Budeš uzdravená. Nepotrebuješ tablety.“

Na chvíľu som nevedela, čo mám robiť…

Tak som začala dialóg s Bohom:

„Vieš, že som toľkokrát prosila o uzdravenie. Ak sa zľaknem, bez týchto tabletiek nemôžem žiť! Veď som ťa už toľkokrát prosila.

Vždy som prosila … Ale vždy som mala so sebou tabletky, pre každý prípad.

„Buď veríš v tieto pilulky alebo vo mňa.“

Počula som to znova. Potrebovala som krok viery … rozhodovala som sa. Prvýkrát po siedmich rokoch som nechala svoje lieky a odišla som do Annaye, veriac jedine Bohu.

Po príchode do kláštora sme sa pridali k sprievodu, ktorý zostupoval z pustovne do svätyne. Pred nami bol mních s Najsvätejšou sviatosťou a Nohad Esh-Shami, ktorého sv. Charbel žiadal o mesačné procesie z pustovne do kláštora. Kráčala som v dave ľudí. Bolo horúco. Spievali sme krásne litánie, pri ktorých som sa vrúcne modlila k sv. Šarbelovi aby ma vyliečil z môjho strachu.

Keď sme sa dostali do kláštora, začala som hľadať jeho hrob. Nevediac, kde je, behala som po všetkých izbách, až som sa zrazu ocitla pred samotnou truhlou. Kľakla som si… A v tej chvíli som pocítila silný záchvat úzkosti. Myslela som:

„Ale ja som sa mala uzdraviť! Prečo sa to deje?!“

Zrazu tento strach, namiesto toho, aby vybuchol, ako to zvyčajne bývalo, jednoducho prešiel! Zostala som pri tom hrobe a čakala som, čo sa bude diať ďalej… Ale nič sa nestalo. V srdci som počula slová:

„Si zdravá“.

Odvtedy (už je to vyše roka a pol) neberiem žiadne lieky proti úzkosti, ani sedatíva, ani lieky na spanie.


Svedčiť o uzdravení

Dva mesiace po vyliečení som svojej lekárke povedala, čo sa stalo. Jej prekvapenie bolo veľké, keď som jej povedal, že už neberiem žiadne lieky. Doktorka bola k tomu skeptická a ponúkla mi „pre každý prípad“ recept, no povedal som jej, že už nepotrebujem žiadne lieky.

Som veľmi vďačná Bohu, že ma uzdravil z tejto choroby a že ma zoznámil so sv. Šarbelom. Toto moje priateľstvo s ním je niečo viac. Spôsob, akým tento libanonský svätec žil, a jeho vzťah k Bohu je pre mňa veľkým príkladom. Rozhodla som sa stať sa jeho apoštolom. Priniesla som asi tucet fľaštičiek oleja z Annaye, ktoré rozdávam všetkým, ktorí to potrebujú.

Dôvera a rozmnoženie

Raz mi zostala posledná fľaštička oleja s pár kvapkami na dne. Zvyšok som dala núdznym. Potom ma navštívil môj priateľka z Gdanska. Pre bolesti kĺbov nedokázala vstať z postele. Začal som jej rozprávať o sv. Šarbelovi. Bola k tomu trochu skeptická, no napriek tomu sa nechala presvedčiť, aby si svoje choré miesta pomazala olejom. Išla som k fľaštičke … a ukázalo sa, že je plná!

K tomuto znásobeniu došlo dva dni po tom, čo som osobne zverila svoj život Bohu a dala som sa mu úplne k dispozícii. V decembri 2015, v deň mojich narodenín, som dostala e-mail od prepravcu s letenkou do Bejrútu za výhodnú spiatočnú cenu. Bez dlhého rozmýšľania som ju prečítala ako dar od sv. Šarbela a kúpila si lístok.

V apríli 2016 som bola opäť v Libanone a vďaka mojej kamarátke Libanke som mohla odovzdať osvedčenie o uzdravení v arabčine pátrovi Louisovi v kláštore v Annayi. Prvý zázrak uzdravenia som hlásila z Poľska v roku 2016. Je to číslo 95/2016.

Od júla 2016 žijem pre evanjelizáciu. Opustila som nadnárodnú korporáciu, opustila som svoju manažérsku pozíciu, stabilné zárobky, všetky bonusy, mobilné telefóny atď. Boh potvrdil, že si ma použije a že sa o mňa postará – a robí to stále. Chváľte Ho za to!

Zdroj: Basia (prevádzkuje fanpage na Facebooku „Cuda Charbela“)
dominikguzman
Riešiť pokoru má zmysel až keď má človek zvládnuté všetky ostatné stupne na duchovnom rebríku. Pýcha je ten absolútne posledný a aj najťažší stupeň. Máloktorý človek dokáže absolútne poraziť pýchu.
Metod
Veštenie nie je v poriadku, v pozadí sú démoni