Unam Sanctam SK
1811

Herézy z Malého katechizmu pre katolícke dietky z roku 1934

V tomto článku odhalím herézy z Malého katechizmu pre katolícke dietky z roku 1934. Tento katechizmus dostal imprimatur.
Katechizmus pod 15. otázkou učí úplne očividnú herézu a nezmysel:

„Ten kresťan, ktorý hoci len jednu pravdu neverí z toho, čo Boh zjavil, alebo ktorý zjavenie Božie ináč vysvetľuje, ako Cirkev, a v tomto domnení tvrdošijne zotrváva, menuje sa kacírom.“

Kacírstvo zo svojej podstaty oddeľuje od Cirkvi (Mystici Corporis Christi). Kacíri sú mimo Cirkvi (Eugen IV., Inocent III.). To je zrejmá a základná dogma. V Cirkvi je jednota viery. A tu v katechizme sa píše, že heretici sú kresťania! Heretici, ktorí ospravedlňujú niektorých ľudí z kacírstva, napríklad protestantov (ako napríklad Benedikt XVI.), tvrdia, že títo ľudia (ktorí odmietajú mnohé učenia Katolíckej Cirkvi) sú kresťanmi, a preto sa vyhýbajú slovu heretik alebo kacír. No v tomto katechizme kacírov označujú za kresťanov. Je to naozaj nehorázne.

Pápež Pius IX., Etsi Multa (# 25), 21. november 1873: „Preto svätý mučeník Cyprián, píšuc o schizme, pseudobiskupovi Novaciánovi odoprel dokonca aj titul kresťan na základe toho, že bol odrezaný a oddelený od Kristovej Cirkvi. ‘Ktokoľvek je,’ hovorí, ‘a akéhokoľvek druhu je, nie je kresťanom, kto nie je v Cirkvi Krista.’“

Katechizmus v odpovedi na 120. otázku uvádza štyri znaky pravej Cirkvi; t. j. že je jedna, svätá, katolícka a apoštolská. Pod 121. otázkou „121. Ktorá Cirkev má všetky tieto štyri známky?“ však nachádzame toto:

„Tie náboženské spoločnosti kresťanské, ktoré sa odtrhli od Cirkvi katolíckej, menujeme sektami. Ani v jednej sekte nejestvujú potrebné známky pravej Cirkvi.“

Píše sa tu, že existujú kresťanské sekty, čož je heréza. Každé spoločenstvo, ktoré nie je v jednote spoločenstva Katolíckej Cirkvi je nekresťanské, pretože iba katolicizmus je kresťanstvo.
Pod 126. otázkou „126. K čomu založil Kristus Cirkev?“ nachádzame očividnú herézu:

„126. K čomu založil Kristus Cirkev? Cirkev katolícka je jedine pravá Cirkev a preto je samospasiteľná. Avšak aj tí, ktorí bez svojej viny nie sú údmi Cirkvi katolíckej, môžu byť spasení; keď žijú podľa svojho svedomia, čo je hlas Boží. Títo patria duševne do Cirkvi Kristovej.“

Táto heréza, že človek môže byť v duši Cirkvi bez toho, aby bol v jej tele, a takto dosiahnuť spásu, je vyvrátená v tomto článku. Katechizmus vyhlasuje, že tí, čo nie sú údmi Cirkvi katolíckej, môžu byť spasení, čož je výslovným popretím dogmy z Florentského koncilu (Cantate Domino), ktorý definoval, že mimo Katolíckej Cirkvi niet spásy a že „jednota tohto cirkevného tela“ je nevyhnutná k spáse. Duch Svätý je dušou Cirkvi (Mystici Corporis Christi, Pius XII.). Kto nie je v Cirkvi, mystickom tele, nie je spojený s Kristom – to učí Pius XI. v Mortalium Animos. „‘Neprekonateľná nevedomosť,’ hovorí sv. Tomáš ‘je trestom za hriech’“ (páter Michael Muller, Katolícka dogma). Pápež Gregor XVI. a pápež Lev XIII. sa vyslovili proti heretickej predstave o slobode svedomia.

List Rimanom 1:20 – „Lebo jeho neviditeľné veci možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí, totiž jeho večnú moc a božstvo; takže nemajú ospravedlnenia.“

V odpovedi na 128. otázku učí katechizmus herézu II. vatikánskeho koncilu z Lumen gentium; t. j. že biskupi môžu učiť neomylne. Táto heréza je vyvrátená na základe katolíckych učení tu.

„128. Kto učí v Cirkvi učenie Kristovo neomylne?
Učenie Kristovo v Cirkvi neomylne učí:
1. pápež a spolu s ním zjednotení biskupi, alebo;
2. pápež sám, ako najvyšší učiteľ a pastier pre celú Cirkev.
· Pápež a s ním zjednotení biskupi tvoria Cirkev učiacu. Ostatní údovia však menujú sa Cirkvou poslúchajúcou.
· Zhromaždenie biskupov celej Cirkvi, na ktorom rozhoduje sa v otázkach viery a mravov, menujeme všeobecným snemom cirkevným. Uzavretia snemu cirkevného sú len vtedy platné, keď ich pápež potvrdí.“

Neomylný je iba pápež, a aj to len vtedy, keď učí všetkých kresťanov so svojou apoštolskou mocou, ako definoval I. vatikánsky koncil. Biskupi nie sú neomylní. Preto aj to, s čím prídu biskupi na koncile, nemá váhu, dokým to pápež neschváli. Napríklad pápež lev Veľký zamietol 28. kánon Chalcedónskeho koncilu. Katolícky biskup v spoločenstve s pravým pápežom sa môže pomýliť; nie je neomylný.

Pri 174. otázke katechizmus používa eufemistické sloveso prehrešiť, keď píše o najzávažnejších hriechoch proti viere.

„174. Kto sa prehrešuje proti viere?
Proti viere prehrešuje sa:
1. kto o pravdách viery svojou vinou pochybuje alebo neverí,
2. kto je vo viere ľahostajný alebo ju zapiera.
· Kto svojou vinou neverí v Boha, alebo v Jeho zjavenie, prehrešuje sa neverou.“

Keď katechizmus používa výraz „svojou vinou“, môže to budiť dojem, že človek môže pochybovať o viere (tvrdošijné pochybovanie o pravde viery je kacírstvo, ktoré ma za následok automatickú exkomunikáciu) bez vlastnej viny, čož by bola heréza. A herézu, že človek môže neveriť v Boha bez vlastnej viny vyvracia List Rimanom 1:20, ktorý som citoval vyššie.

Katechizmus naznačuje veľmi nebezpečný blud v odpovedi na 284. otázku:

„284. Kto pácha hriech smrteľný?
Hriech smrteľný pácha, kto zákon Boží
1. vo veľkej veci,
2. s jasným poznaním zlého a
3. s úplným zvolením prestúpi.“

Človek nemusí mať jasné poznanie zlého na to, aby spáchal ťažký hriech. Stačí, že závažným spôsobom prestúpi Boží zákon. A ako jasné by muselo byť to poznanie zlého, aby človek spáchal ťažký hriech? Ako chcú presne klasifikovať jasnú deliacu čiaru? Svedomie niektorých ľudí je v dôsledku ich hriechov a zlej vôle natoľko otupené, že sa nečestne presvedčujú, že niektoré veci nie sú ťažkým hriechom. Človek nemusí vedieť, že niečo je ťažkým hriechom, aby sa dopustil ťažkého hriechu, keď to spácha.
Pod 317. otázkou katechizmus učí herézu – krst túžby a krst krvi.

„Krst vodou môže nahradiť krst žiadosťou alebo krst krvou. Krst žiadosťou je túžba, pevná vôľa z lásky k Bohu všetko činiť, čo Boh k nášmu spaseniu ustanovil, teda i krst prijať, keby to bolo možné. Krst krvou je mučenícka smrť pre Krista Pána.“

Táto náuka je v rozpore s dogmami Katolíckej Cirkvi, ako sa môžete dočítať tu a v iných kapitolách tejto knihy, na ktorú odkazujem. Niektorí ľudia sa tejto bludnej predstavy držali v dobrej viere, pretože sa vyučovala aj v iných katechizmoch pred II. vatikánskym koncilom a pridŕžali sa jej aj niektorí svätí, ale tí svätí, čo verili v krst túžby a krst krvi, vzťahovali krst túžby iba na tých, čo verili v základné tajomstvá katolíckej viery, t. j. v Ježiša Krista a v Trojicu. Heretici dnešnej doby ako aj heretici pred II. vatikánskym koncilom však krst túžby vzťahujú aj na tých, čo o Kristovi nikdy nepočuli, ba vzťahujú ho aj na nekresťanov, čo Krista odmietajú, a viera v tieto myšlienky predstavuje úplné odmietnutie jasného učenia Evanjelia a dogmy mimo Katolíckej Cirkvi niet spásy.

Pod 343. otázkou „343. Aké milosti udeľuje nám sväté prijímanie?“ je napísané niečo, čo naznačuje hroznú herézu:

„3. očisťuje nás od hriechov všedných a zachraňuje od hriechov smrteľných.“

Toto naznačuje, že Sväté Prijímanie „očisťuje“ od hriechov smrteľných, hoci dalo by sa to chápať aj v katolíckom zmysle, že dáva milosti k vyhnutiu sa smrteľným hriechom. Aj nasledujúca 344. otázka a odpoveď na ňu nie sú napísané najšťastnejšie, hoci sa tam píše, že kto prijíma v stave ťažkého hriechu, pácha svätokrádež.

Pod 397. otázkou „397. Kto môže vstúpiť do stavu manželského?“ sa nachádza jasná heréza:

„· Zakázaným činí manželstvo napr. keď jedna stránka je kresťanskou, ale nie katolíckou.

· Sú ešte iné prekážky. Cirkev vo zvláštnych príčinách uľavenie dáva pri niektorých prekážkach.“
Kto nie je katolík, nie je kresťan.

„398. Ako sa menuje manželstvo, v ktorom jedna stránka je kresťanskou, ale nekatolíckou?
Manželstvo, v ktorom jedna stránka je kresťanskou, ale nie katolíckou, menuje sa: miešané manželstvo.“

Tento katechizmus tiež rád používa výrazy kresťan-katolík alebo kresťansko-katolícke náboženstvo, ako keby existoval nekatolícky kresťan alebo nekatolícke kresťanské náboženstvo.
Herézy z tohto katechizmu svedčia o rozklade viery pred II. vatikánskym koncilom a o tom, ako sa dogma mimo Katolíckej Cirkvi niet spásy začala popierať už pred II. vatikánskym koncilom. Popretie tejto dogmy predstavovalo základ pre revolúciu II. vatikánskeho koncilu a veľké odpadnutie od viery, počas ktorého žijeme. Dali by sa spomenúť aj iné veci, ale tieto veci, ktoré som uviedol, sú jasne heretické. Z tohto katechizmu sa dá veľa naučiť, dajú sa z neho naučiť základné učenia katolíckej viery, a teda nemusí byť iba na škodu, ale treba sa mať na pozore pred týmito herézami.
Unam Sanctam SK
Do článku som doplnil možnože najhoršiu herézu z celého katechizmu, ktorú som si nejak nepoznačil, keď som si ten katechizmus čítal.
„Ten kresťan, ktorý hoci len jednu pravdu neverí z toho, čo Boh zjavil, alebo ktorý zjavenie Božie ináč vysvetľuje, ako Cirkev, a v tomto domnení tvrdošijne zotrváva, menuje sa kacírom.“
Túto nehoráznu herézu som si nejak nepoznačil, keď som si ten katechizmus …Viac
Do článku som doplnil možnože najhoršiu herézu z celého katechizmu, ktorú som si nejak nepoznačil, keď som si ten katechizmus čítal.

„Ten kresťan, ktorý hoci len jednu pravdu neverí z toho, čo Boh zjavil, alebo ktorý zjavenie Božie ináč vysvetľuje, ako Cirkev, a v tomto domnení tvrdošijne zotrváva, menuje sa kacírom.“
Túto nehoráznu herézu som si nejak nepoznačil, keď som si ten katechizmus čítal. Kacírstvo zo svojej podstaty oddeľuje od Cirkvi (Mystici Corporis Christi). Kacíri sú mimo Cirkvi (Eugen IV., Inocent III.). To je zrejmá a základná dogma. V Cirkvi je jednota viery. A tu v katechizme sa píše, že heretici sú kresťania! Heretici, ktorí ospravedlňujú niektorých ľudí z kacírstva, napríklad protestantov (ako napríklad Benedikt XVI.), tvrdia, že títo ľudia (ktorí odmietajú mnohé učenia Katolíckej Cirkvi) sú kresťanmi, a preto sa vyhýbajú slovu heretik alebo kacír. No v tomto katechizme kacírov označujú za kresťanov. Je to naozaj nehorázne.