Rusko a Sýria „pomstite sa“ za Hagiu Sofiu

Národné Obranné Sily Sýrie, provládna, Kresťanmi podporovaná milícia, dostala súhlas grécko-pravoslávneho metropolitu Nicholasa Baalbaku z Hamy, aby v kresťanskom meste Al-Suqaylabiyah postavili …
Dana22
Správy z bojiska-Čína,Vatikán

Čína uskutočnila počítačový útok na Vatikán-špionáž

katholisches.info/…/computerangriff…

Computerangriff auf den Vatikan
Spionage durch die Volksrepublik China

Špionáž Čínskej ľudovej republiky29. Júl 20202 Vatikán, terč špionážneho útoku (Rím), internetoví piráti, za posledné tri mesiace prenikli do počítača. Týmto spôsobom bol vyzvaný aj Vatikánsky štátny …More
Správy z bojiska-Čína,Vatikán

Čína uskutočnila počítačový útok na Vatikán-špionáž

katholisches.info/…/computerangriff…

Computerangriff auf den Vatikan
Spionage durch die Volksrepublik China

Špionáž Čínskej ľudovej republiky29. Júl 20202 Vatikán, terč špionážneho útoku (Rím), internetoví piráti, za posledné tri mesiace prenikli do počítača. Týmto spôsobom bol vyzvaný aj Vatikánsky štátny sekretariát. Komunistická vláda Čínskej ľudovej republiky je podozrivá a hackerský útok objavila súkromná sledovacia spoločnosť Recorded Future so sídlom v Sommerville v štáte Massachusetts (USA). Uviedli to New York Times, ktorý uvádza útok v súvislosti so sprísnením protináboženských politík komunistického vedenia za účelom „zhrešenia“ existujúcich náboženstiev v krajine. Budúce rokovania o možnom predĺžení tajnej dohody z roku 2018 sú však bezprostrednou príčinou a porovnateľné útoky v minulosti smerovali proti islamským Ujgurom, budhistickým Tibeťanom a členom Falun Gongu. Teraz sa prvýkrát ukázalo, že Svätá Stolica bola tiež cieľom tejto počítačovej špionáže. Recorded Future vidí spojenie s rokovaniami o tajnej dohode (pozri chronológiu). Ak nedôjde k predĺženiu „dočasnej“ dohody dohodnutej v septembri 2018 o dva roky, jej platnosť sa skončí na konci septembra. Arcibiskup Curia Claudio Maria Celli, jeden z hlavných vyjednávačov tajnej dohody, nedávno zdôraznil, že táto cesta je „ťažká“ a že existujú „situácie, ktoré sú veľmi premyslené, povedala by som, znepokojená,“ ale Vatikán „chce pokračovať touto cestou,“ hovorí. Recorded Future hovorí o dôkazoch flagranti, že čínski hackeri prenikli do počítačového systému Vatikánu a vatikánskej pobočky v Hongkongu. Útoky sa podľa spoločnosti špecializujúcej sa na počítačové zabezpečenie začali „začiatkom mája“. Americkí odborníci hovoria o „perfektnom klamstve“. Votrelci získali prístup prostredníctvom elektronického súboru, ktorý bol „klamlivo pravý“ a „neškodný“, pravdepodobne od zástupcu kardinálneho ministra, arcibiskupa Edgara Peñu Parru, po hlavu vatikánskej pobočky, pani Javier Corona Herrera, a obsahoval súcitný list od kardinála Parolina, v ktorom vyjadril zármutok pápeža Františka nad smrťou biskupa. Nie je jasné, či to bol pôvodný dokument, s ktorým sa hackeri stretli, alebo či bol tento list skopírovaný konkrétne pre útok. Škodlivý program bol nainštalovaný na počítači vatikánskej vetvy v Hongkongu a prostredníctvom neho na poštových serveroch Vatikánu V polovici júla sa špekulovalo, či čínski vládcovia budú vyvíjať tlak na pápeža Františka. Vatikán ako cieľ špionážneho útoku Tajná dohoda a nadchádzajúce rokovania Očakáva sa, že Svätá Stolica a Čínska ľudová republika budú v septembri viesť rozhovory o tajnej dohode, ktorá bola prvýkrát po komunistickom prevzatí v roku 1949, že boli dohodnuté menovania biskupov v Čínskej ľudovej republike - prinajmenšom o papiera. Proti tomu došlo k násilným protestom zo strany čínskeho podzemného kostola a z Hongkongu. Jej vedúcim hlasom je kardinál Joseph Zen, biskup z Hongkongu, ktorý odišiel do dôchodku, a po dvoch rokoch sa dohoda vytriezvila. Doteraz bol jediným príjemcom Čínska komunistická strana. Pápež František uznal všetkých biskupov vládnucej cirkvi menovaných Pekingom. Tento schizmatická cirkevl zvaná Čínsko-katolícke patriotické združenie bol založený komunistami v 50. rokoch 20. storočia, aby prerušil vplyv Ríma na čínskych katolíkov a dostal pod kontrolu Katolícku cirkev v Číne. Na základe dohody však nemohol byť menovaný ani jeden biskup, a namiesto toho vláda v Pekingu naďalej utiahla skrutku palca proti cirkvi.

Od septembra 2018 pokračuje ničenie kresťanských symbolov, kláštorov a cirkví. Boli prijaté opatrenia na podporu nedele bez bohoslužby, zákazu všetkých foriem práce s cirkevnou mládežou a ateizmu, pretože kvôli korónovým vírusom štát viac ako štyri mesiace zablokoval všetky cirkvi v ľudovej republike. Vláda 23. januára nariadila bezpodmienečný zákaz, ktorý bol zrušený až začiatkom júna. 7. júna mohli čínski katolíci prvýkrát navštíviť nedeľnú omšu. Avšak nie vo všetkých provinciách: Vo viacerých krajinách zákaz trvá dodnes, podľa vlády, korónový vírus „ešte nebol porazený“. Prísne pravidlá platia aj v provinciách, kde sa kostoly môžu znovu otvoriť.

Vatikán tvrdí, že žiadny hovorca Vatikánu Matteo Bruni neodmietol včera večer na žiadosť New York Times komentáre k odhaleniam. Vatikán mal „nedostatočné informácie o údajnom hackerovi“. Vzdialenosť od Santa Marty k súčasnému vedeniu štátu v Spojených štátoch je veľká. Oficiálne nikto nechce komentovať. Vatikán neoficiálne naznačuje, že Spojené štáty sú v konfrontácii s Čínskou ľudovou republikou, ktorá je viac ako „obchodnou vojnou“. Podriadené diplomatické misie v príslušných krajinách nedávno uzavreli obe strany, Washington a Peking. Spojené štáty chcú presadiť pekinské nároky na suverenitu nad Juhočínskym morom a zabrániť čínskemu vplyvu na technológiu 5G v medzinárodných komunikáciách. Perspektíva Vatikánu na Čínu a USA je podľa Františka odlišná. Je to len krok USA, ktorý vedie klín medzi Vatikánom a čínskymi komunistami? New York Times, priekopník frontu proti Trumpovi, nepochybuje o tom, že špionáž proti Vatikánu je v skutočnosti mimo Čínska ľudová republika. Recorded Future hovorí o „vládnej skupine“ s názvom RedDelta. Podľa bezpečnostnej firmy v Massachusetts sú použité taktiky podobné tým, ktoré sa používajú v predchádzajúcich operáciách tohto typu, ale v obnovenej podobe. Pápež František investoval do novej východnej politiky veľa času a energie, aby sa vzťahoval na komunistický režim v Pekingu. položiť nový základ. Jeho politická vetva, biskup Curia Marcelo Sanchez Sorondo, niekoľkokrát ocenil vládcov v Pekingu a na hrôzu mnohých medzinárodných pozorovateľov hovoril o skutočnosti, že Čínska ľudová republika dnes najlepšie realizuje cirkevné sociálne učenie. Santa Marta okrem toho nehovorí o porušovaní ľudských práv v ľudovej republike a, ako sa stalo 5. júla, autocenzuruje obmedzenia základných práv v Hongkongu , Nárok komunistickej strany na totalitu netoleruje žiadny iný vplyv, dokonca ani na náboženskej úrovni. Veriaci sa modlia pred uzavretým kostolomText: Giuseppe Nardi
Dana22
hlidacipes.org/hagia-sofia-jak…=38251&dop_req_id=8NFZf83Bmbh-202007230926&dop_source_zone_name=hpfeed.sznhp.box
Coburg
Pomstou by bolo, keby Putin zatvoril najväčšiu mešitu v Moskve, ktorú nedávno otvorili, a premenil ju na kresťanský chrám, ale to si nedovolí. www.webnoviny.sk/v-moskve-otvori…
Dana22
Islamizácia v Rusku prebiehala inak ako u nás.

Treba poznať dejiny Ruska,Poľska,pobaltských štátov,Krymu,...Turkmenistanu,Tadžikistanu...
to všetko súvisí s islamom,ktorý bol v Rusku prítomný po stáročia.
Islamisti,kvôli výhodám a peniazom,často spolupracovali s tamojšími kresťanskými vládcami.
Chán pomáhal,ak potreboval peniaze.
Dana22
Islam vypovedal kresťanstvu džihád

preklad textu bol robený cez translator

www.pi-news.net/…/der-erneute-rau…

Nárok politického islamu k moci prostredníctvom nútenej premeny cirkevného symbolu

Obnovená lúpež Hagia Sophia sa praktizuje džihádom

Autor: MICHAEL STÜRZENBERGER | 10. júla 2020 sa bývalý kresťanský kostol Hagia Sophia zmenil na mešitu. Uznesením tureckého prezidenta Erdogana a …More
Islam vypovedal kresťanstvu džihád

preklad textu bol robený cez translator

www.pi-news.net/…/der-erneute-rau…

Nárok politického islamu k moci prostredníctvom nútenej premeny cirkevného symbolu

Obnovená lúpež Hagia Sophia sa praktizuje džihádom

Autor: MICHAEL STÜRZENBERGER | 10. júla 2020 sa bývalý kresťanský kostol Hagia Sophia zmenil na mešitu. Uznesením tureckého prezidenta Erdogana a so súhlasom vládnych strán a najvyššieho správneho súdu. Toto je druhá lúpež jedného z najdôležitejších cirkví v kresťanstve po islamskom dobytí Konštantínopolu osmanskou armádou v roku 1453.

Vtedy moslimskí dobyvatelia jednoducho umiestnili okolo Hagia Sophia štyri minarety a vyhlásili veľkolepý kostol za mešitu. Predtým bol takmer tisíc rokov korunovačným kostolom byzantských cisárov a ostromským stelesnením ako strážca pravoslávneho kresťanstva.

Moderný štátny zakladateľ Turecka Mustafa Kemal Pasha, známy ako „Atatürk“, nechal Hagia Sophiu premeniť v múzeum v roku 1934, aby dal kresťanstvu zmierovacie znamenie a zdôraznil sekulárny charakter Turecka, ktoré bolo založené v roku 1923. ,

Ako viete, Atatürk bol veľmi vzdialený od islamu. Zrušil kalifát a islamskú éru, zakázal osmanské pokrývky hlavy pre mužov, Fes a potom šatku pre ženy, dal im hlasovacie právo, nahradil arabský scenár latinským písmom a veľa prevzal z európskych právnych systémov. Napríklad zrušil polygómiu a zaviedol rodovú rovnosť.

Francúzsky novinár, historik a politik Jacques Benoist-Méchin pripisuje Atatürkovi túto citáciu:

„Islam je absurdné učenie Boha nemorálneho beduína a otravuje naše životy.“

Modernizačné opatrenia Atatürka stiahne islamský moslimský recepčný Tayyip Erdogan.

Transformácia Hagia Sophia na mešitu je pre kresťanský západ fackou. Focus ho dokonca opisuje ako „vyhlásenie kultúrnej vojny proti Západu“ a „demonštračné ponižovanie“:

Koniec koncov je to od roku 532 do 537 nl. postavený veľkolepý kostol nielen ako architektonické majstrovské dielo a so svojou jedinečnou tehlovou kupolou jednou z najdôležitejších budov v histórii, ale tiež predstavoval duchovné centrum kresťanskej pravoslávie takmer tisíc rokov.

Na prvom moslimskom kázaní po lúpeži v piatok 24. júla 2020 vedúci tureckej náboženskej autority Diyanet Imam Ali Erbas vyliezol na kazateľnicu mešity s mečom v ruke.

Taký meč má v islame osobitný význam. Prorok Mohammed údajne dal svojmu svokrovi Ali po bitke pri Badr zajatý meč. Meč je tiež súčasťou štátnej vlajky Saudskej Arábie, vlasti islamu.

V Osmanskej ríši bol dvojsečný meč s názvom „Zülfikar“ dôležitým vládcom a dôležitým prvkom pri slávnosti vzostupu. Niektorí moslimovia aj dnes nosí meč na náhrdelníku s nápisom:

„Ali je Alahovým priateľom. Nie je žiadny iný hrdina ako Ali. Neexistuje žiadny meč okrem Zülfikarâ €

Všetky kresťanské symboly boli skryté v Hagia Sophia počas islamského kázania. Napríklad biela bielizeň bola zavesená nad portrétom Márie a Ježiša. Týmto spôsobom títo moslimovia vyjadrujú ideologické nepriateľstvo voči kresťanstvu. Obáva sa, že všetky kresťanské sochy, mozaiky a obrázky budú natrvalo odstránené a zničené.

Po kázni sa Erdogan modlil k hrobu dobyvateľa Konštantínopolu, ktorý je v Hagia Sophia, akoby zosmiešňoval kresťanstvo. Sultán Mehmet II, nazývaný „dobyvateľ“, turecký „Fatih“, bol po vojnovom víťazstve vyrabovaný z Konštantínopolu, pričom mnoho kresťanov bolo zavraždených, a to aj v Hagia Sofia.

V Nemecku je podľa tohto Fatih pomenovaných viac ako 50 mešít DITIB. Niet pochýb o tom, že to bude pokračovať v dobývajúcej tradícii moslimských Osmanov, ktorí odstránili kresťanské Byzancie. Erdogan teraz hovorí o islamskom „vzkriesení“ počas premeny Hagia Sophia na mešitu.

Turecké noviny vedené vládou nasledujúci deň napísali „vzkriesenie Hagia Sophia“, ktoré bolo „predzvesťou oslobodenia mešity Al-Aqsa v Jeruzaleme“. Moslimovia opustia fázu interregnum. Turecko by bolo zachránené pred „križiackou tyraniou“, „Vďaka Alláhovi boli reťaze zlomené.“

To znamená usilovať sa o nadvládu nad Jeruzalemom a oživenie
Tomislav
Raději konejte pokání a modlete se. Pomsta patří Pánu.
Dana22
Prosím,podpisujte a rozširujte túto celoeurópsku petíciu:

www.patriotpetition.org/…/die-hagia-sophi…
Dana22
www.christianitas.sk/europa-a-viera/

Osamotenosť duše – to je dielo Reformácie. To je jej hlavný plod, z ktorého neodvratne vyplývajú jej ostatné dôsledky, nielen tie, ktorých nepríjemnosť najviac bije do očí a ktoré ohrozujú naše tradície a šťastie, ale aj tie zdanlivo výhodnejšie, najmä čo sa materiálnej oblasti týka.
Nebola to práca jedného dňa; nič by nebolo bláznivejšie, než chcieť presne …More
www.christianitas.sk/europa-a-viera/

Osamotenosť duše – to je dielo Reformácie. To je jej hlavný plod, z ktorého neodvratne vyplývajú jej ostatné dôsledky, nielen tie, ktorých nepríjemnosť najviac bije do očí a ktoré ohrozujú naše tradície a šťastie, ale aj tie zdanlivo výhodnejšie, najmä čo sa materiálnej oblasti týka.
Nebola to práca jedného dňa; nič by nebolo bláznivejšie, než chcieť presne určiť dátum katastrofy, pretože aj keď počiatky roztržky s autoritou spadajú do prvých rokov šestnásteho storočia, datuje sa nová doba až od polovice storočia sedemnásteho. Vzostup modernej Európy, jej nového rozdelenia a jej nových osudov prichádza po dlhom medziobdobí zmätku, keď sa všetko mohlo zdať nerozhodnuté, keď nebolo vidno nič určité, nič definitívne. Po sto a viac rokov bol konflikt neustále braný ekumenicky, ako niečo, čo ohrozovalo celú Európu. Všeobecný chaos, vzbura, ktorá vypukla na Západe na začiatku storočia, presnejšie v roku 1517, čelila celej našej civilizácii; všade po celé tri generácie budila rovnaké diskusie, rovnaké reakcie a rovnaký odpor. Žiadny z tých mladých ľudí, ktorí videli vypuknutie tejto búrky, nebol nikdy, ani v najpokročilejšom veku schopný postrehnúť vykoľajenie, ktorým ohrozovala Európu; žiadny z nich z nej neprežil viac ako polovicu.
Aby do toho bolo jasne vidieť, je nutné počkať až do prvých rokov nasledujúceho storočia; reformátori a ich protivníci, Neri a Loyola, už nežijú; Alžbeta Anglická a Henrich IV. Francúzsky ich nasledovali do hrobu; Richelieu vládne Francúzsku, zatiaľ čo v Anglicku sa ustaľuje aristokratický parlament. Takto a len takto sa náhle účinky Reformácie odhalia všetkým očiam: pripravila kresťanské krajiny o ich tradície a dodala všetkému tomu, čo ovládla, ten punc protestantizmu, ktorého pečať mala byť tak silno vtlačená budúcim vekom.
Okolo začiatku tridsaťročnej vojny môžu byť tieto výsledky považované za zaistené; Anglicko je vyložene protestantské až v rokoch 1620 –1630; to je tiež obdobie, v ktorom francúzske reformované cirkvi, doposiaľ zaneprázdnené politickými bojmi, dostávajú svoju definitívnu ústavu. Tiež v Holandsku sa kupecká oligarchia zbavila cisárskeho jarma; severonemecké kniežatstvá, Ženeva a rozličné iné horské mikroštáty definitívne prešli k Reformácii. A definitívne jej uniklo Francúzsko, Česko, Podunajsko, Poľsko, Taliansko a celá južná Európa.
Boj však ešte nie je ani zďaleka rozhodnutý; nemecký sever vďačí len francúzskej politike za to, že znova neupadne do cisárovej moci; anglické občianske vojny majú nepriamo za následok podvracanie monarchie; a posledná vojna proti Stuartovcom aj všeobecná koalícia proti Ľudovítovi XIV. sú vzdialenými dozvukmi tejto drámy.
Jej rozuzlenie bolo však od tej chvíle definitívne určené a prvé desaťročie sedemnásteho storočia znamená zrodenie modernej Európy a východisko veľkého diela, ktoré od tej doby neprestajne postupovalo v dvojakom pláne, duchovnom a časnom – pričom ten druhý určoval prvý. Chvíľa žatvy ešte nenastala, pretože jeho osud sa ešte úplne nenaplnil; ale tá chvíľa už nie je ďaleko.
Hlavné rysy tohto vývoja, ktorý zaberá celé tri storočia, sú tieto:
1. Rýchle zdokonaľovanie prírodných vied a všetkých vied, ktoré sa k nim vzťahujú.
2. Objavenie režimu, pre ktorý sa ujal názov kapitalizmus, najskôr v protestantskom svete, z ktorého sa čiastočne rozšíril aj do katolíckeho; inak povedané, zaberanie výrobných prostriedkov menšinou, ktorá ich využíva k vykorisťovaniu väčšiny.
3. Porušenie princípu autority, ktorý sa od tej doby zamieňa s násilím.
4. Prevažné, ak nie úplné prevládnutie presvedčenia, že obohatenie vedeckého poznania prinesie so sebou všeobecný blahobyt.
5. Neustále šírenie skepticizmu, či už otvoreného alebo maskovaného rôznymi tradičnými formami, ktorý sa od tej doby stal východiskom pre ducha radikálnej negácie a ktorý skončil tým, že rozleptal nielen všetky ľudské inštitúcie, ale aj samotné kategórie poznávajúceho rozumu a matematické axiómy.
6. A, samozrejme, aj pokrok zúfalstva, primerane zodpovedajúci každému z týchto jednotlivých pokrokov.
Nestranný pozorovateľ, ktorému by bola daná možnosť obsiahnuť s dostatočným časovým odstupom toto obdobie, by v ňom na prvom mieste rozoznal podivuhodný súčasný rozvoj dvoch vecí, medzi ktorými nie je žiadne logické spojenie: na jednej strane vedy a blahobytu, na druhej strane ľudskej biedy. Okrem toho by zistil, že čím viac sa vývoj vyhraňoval, alebo presnejšie, čím viac sa porušenie prehlbovalo, tým viac ním bola ohrozená samotná existencia Európy. Veda nadobudla konečne takú moc, utláčanie chudobných sa stalo tak krutým a slobodné bádanie sa zvrtlo v tak nebezpečné bláznovstvo, že sa nakoniec vynorila otázka, ktorej doposiaľ v histórii nebolo: „Nie je snáď Európa predurčená, aby podľahla nie útokom nepriateľov, ale svojim vlastným vnútorným zraneniam?“
Proti tejto hroznej otázke, ktorá je vyvrcholením toľkého zla, sa rysuje jediné pravidlo nášho súčasného života: „Európa sa vráti k viere alebo zahynie.“
Povedal som, že prvotným následkom Reformácie je osamotenosť duše, z čoho plynie viac následkov než sa na prvý pohľad zdá. Osamotenosť duše v sebe zahŕňa stratu kolektívnej súdržnosti, patričnej rovnováhy, vyplývajúcej zo spoločnej skúsenosti, z verejných istôt a všeobecnej vôle. Osamotenosť duše, to podľa samotnej definície je jej nešťastie. Ak však toto rozpúšťadlo utvrdzuje jedinca v jeho žalostnom stave a ponára ho doň stále hlbšie, tak v samotnej spoločnosti spôsobuje ešte iné spúšte.
Predovšetkým, a to je veľmi dôležité, v nej uvoľňuje dravý prúd energie. V hmotnom aj sociálnom prostredí uvoľňuje každé porušenie rovnováhy nejakého systému podivuhodnú zásobu latentných síl, ktoré už potom neslúžia k uchovaniu súdržnosti celku, ale rozptyľujú ho prudko na fragmenty vo všetkých smeroch – čiže vytvoria explóziu.
Preto dala Reformácia elán k celej rade hmotných vymožeností, ale stalo sa to bez rozmyslu, podľa rôzniacich sa smerníc a takým spôsobom, že sa katastrofa stala nevyhnutnou.
A tak zistíme, že sa duša po svojom osamotení videla byť nútená k rôznym úchylkám. Ničota ju nevedela uspokojiť. Oslepte ju a ona začne tápať; ak nevníma všetkými svojimi zmyslami, bude využívať aspoň tie, ktoré jej zostali. To nám vysvetľuje, prečo sme pozorovali, ako sa v troskách spoločného náboženstva a spoločného puta zdvíhajú rôzne modly, jedna za druhou, niektoré vznešené, iné nízke, ale všetky pominuteľné. Najväčšia a najvytrvalejšia z nich bola tá reakcia k sociálnemu životu vo forme kultúrnej národnosti, ktorou je patriotizmus.

zdroj: Flickr
Na jednom konci rebríčka nájdeme rôzne zvláštne tabu, tu vzývanie akéhosi zúrivého, krvavého, hrôzostrašného božstva, tu zas čudné zachovávanie rituálu ničoty vykonávaného raz týždenne. Inde zas nejaké nezmyselné lipnutie na akejsi vytlačenej knihe. Inde sa striedajú protichodné doktríny, z ktorých jedna tvrdí, že ľudský rozum plne uspokojuje všetky naše potreby a že neexistuje žiadne tajomstvo, zatiaľ čo druhá, rovnako výstredná, chce tomu istému rozumu uprieť právo akéhokoľvek usudzovania aj v jeho vlastnej oblasti. Obe tieto teórie majú napriek svojej protichodnosti spoločné korene.
Racionalizmus osemnásteho storočia, predĺžený materializmom nasledujúceho storočia, vyšiel z tej istej nutnosti ako iracionálne Kantove pochybovanie, premiešané toľkými nechutnosťami a zmiešané v galimatiáši od metafyzikov, ktorí prišli dokonca s nápadom, aby popierali aj kontradikciu a samotné bytie. Pretože opustená duša sa snaží zostrojiť si sama od seba nejaký systém, podobne ako pri nočnej more cíti, ako by sa dusila, a v nasledujúcom okamihu sa už zmieta v priepasti nekonečných priestorov.
Mohlo by sa zdať, že v tomto ohľade už účinky Reformácie zmizli a že toto hnutie, rozvíjajúce sa najviac tam, kde prekvitá protestantský duch, a slabšie v krajinách, ktoré zostávajú vo viere, dosahuje konečne svoj cieľ uprostred všeobecnej negácie a všeobecnej výzvy, vzdorujúc každému zákonu a každej požiadavke. Ale keďže človek nie je taký, aby našiel pokoj v anarchii, nasvedčuje všetko tomu, že sa už čoskoro ocitneme v dobe, keď sa nevyrovnaná duša uchýli k tým najčudnejším kultom, k mágii a nekromancii.
To je možné, rovnako ako je možné, že konečný rozsudok bude v tom veľkom spore prednesený skôr, než budú môcť tieto nové choroby narobiť väčšiu škodu. Tak ako tak, nateraz sme v štádiu úplnej negácie. Ale je nutné opakovať, že dielo skazy nepostupovalo rovnako vo všetkých spoločnostiach; nieto pochýb, že aspoň v jednej polovici európskeho telesa sú vrstvy duchovného zdravia doposiaľ nedotknuté; to je tam, kde katolícka Cirkev doposiaľ, či už z blízka, alebo z diaľky účinne uplatňuje svoju autoritu buď priamym vplyvom, alebo udržovaním istej časti svojich tradícií.
Proces, ktorý budeme nútení teraz sledovať, je zdanlivo paradoxne výsledkom toho istého osamotenia duše; myslím tým vedecký pokrok. Spoločnosť, ktorá dosiahla vysoký stupeň duchovnej organizácie, bude naklonená klásť si otázky a riešiť ich v omnoho menšej miere než osamotené indivíduum; človek, ktorého premisy sú odvodené z filozofie postavenej nado všetky pochybnosti, bude cítiť zvedavosť menej silno než ten, ktorý stratil svojho vodcu. Tak sa stalo, že pred tisíc rokmi, teda v dobe, kedy posledná vlna evanjelizácie bola ešte vo svojej plnej sile, napísal istý veľmi vynikajúci muž o prírodných vedách tieto slová: „Takýmito hračičkami som premrhal celú svoju mladosť.“ A iný zas napísal, hovoriac o božskej vede: „Všetko ostatné je dym.“ Ale tam, kde chýba viera, nie je inej útechy ako vo veciach dokázateľných.
Ľudský duch môže poňať pravdu pod troma zornými uhlami: pod zorným uhlom Vedy, keď prijíma nejakú výpoveď ako experimentálne dokázanú, vylučuje v dôsledku toho možnosť opaku; pod zorným uhlom Názoru, keď ju pokladá za pravdepodobnú, čiže nedokonale dokázanú, a nepopiera možnosť opaku; a nakoniec pod zorným uhlom Viery, keď duch prijíma nejaké tvrdenie bez dôkazov a aj tak odmieta pripustiť, že jeho opak je možný; taká je napríklad viera všetkých ľudí zdravého rozumu v existenciu vonkajšieho sveta a druhých ľudí.
Vylúčte vieru a bude zrejmé, že názor nemá žiadne vyhliadky proti svojmu súperovi; vedecká skúsenosť ho premôže bez boja. A jedným z rysov modernej nedostatočnosti je práve to, že nedokáže dôjsť istoty inak ako na podklade dôkazov, takže je v rozpakoch uznať aj vlastné princípy, ak ich nedokáže dokázať.
Skrátka, všetci vieme, aké miesto zaujímala po celé tri storočia táto vášeň pre vedecké výskumy, táto stravujúca potreba osamotenej duše obrniť sa hmatateľnými dôkazmi; a tiež vieme, aké podivuhodné výsledky to malo. Nie je medzi nimi do dnešnej doby jediný, ktorý by prispel ku šťastiu ľudstva; nie je medzi nimi jediný, ktorý by človek nezneužil na zmnoženie ľudského nešťastia. Táto tragédia sa nezaobíde ani bez istého rysu komiky: toho večného úžasu vynálezcov, keď sa zistí, že prostý fakt objavu nestačí k vytvoreniu radosti a že aj ten najkrajší vynález na svete môže byť zneužitý! A ešte horšie je, že sa s úplným nedostatkom logiky dávajú znovu do práce, dúfajúc, že sa im dostane od vedy nových liekov.

zdroj: wikimedia commons
Pritom je tento vedecký a mechanický pokrok pre civilizovaného človeka niečím tak prirodzeným, že by sa bol objavil za každých okolností aj v Európe, ktorá by zostala zjednotená, síce omnoho pomalšie, ale o nič menej isto. Avšak zničenie európskej jednoty zaviedlo toto hnutie na scestie v tej istej chvíli, keď mu dalo impulz osudne zrýchlený.
Renesancia, tento ušľachtilý a mohutný prejav európskeho ducha, predchádza Reformáciu, ktorá je len jej zvrátením a paródiou. Brány vedy sa už otvárali dokorán vo chvíli, keď duša, ktorá nimi mala prejsť, sa ocitla osamotená. A ak v tejto oblasti náš podnik s hanbou zlyhal, nie je vina na prameni tohto úsilia, ale na tých, ktorí zmenili jeho smer. Bolo by rúhaním podceňovať pokroky vedy; je nutné byť rovnako zbabelým ako nerozumným, aby sa človek bál o ich možné následky. Nejde vôbec o zlé následky, ide o zlé použitie, teda o zlú filozofiu.
Táto mocná túžba po poznaní, vyvolaná v duši jej osamotením, je sprevádzaná javom zdanlivo protikladným, ale v skutočnosti komplementárnym – máme na mysli podrobenie sa vonkajšej autorite, zbavenej akéhokoľvek podkladu.
Odohral sa tu dosť zaujímavý vývoj, ktorému doposiaľ bola venovaná len malá pozornosť, ale ktorý nemôže nevzbudiť živé zaujatie, akonáhle si bližšie všimne moderný svet. Pod priamym vplyvom skepticizmu sa naši vrstovníci dostali až k uctievaniu veličiny alebo tlačoviny, ktoré ho vyjadrujú do tej miery, že im pripisujú atribúty neomylnosti, o ktorých sa nesmie pochybovať, ak človek nechce byť považovaný za blázna. Alebo presnejšie, každá dôležitá vec, či už v politike, financiách alebo súdnictve, ich delí na dve skupiny: na malý počet tých, ktorí sa vyznajú, a celý dav tých, ktorí len prijímajú, bez toho, aby podrobili kritike hľadisko, ktoré je vždy neúplné a zvyčajne falošné, ktoré noviny len opakujú a knihy vulgarizujú. Tento zvláštny rys sveta, ktorý sa obrátil chrbtom k rozumu v tej istej chvíli ako ku katolicizmu, má nemalé dôsledky; pretože práve okolo tejto otrockej formy sugescie budú v budúcnosti vybojované veľké bitky medzi poriadkom a chaosom.
Nakoniec, Reformácia splodila úkaz, ktorý sme si zvykli nazývať kapitalizmom a ktorý spôsobil toľké a tak všeobecné zlo, že je mnoho tých, ktorí ho neprávom považujú za hlavnú prekážku zriadenia spravodlivej spoločnosti a zmierneniu ziel, ktoré nás zvierajú každým dňom viac a viac.
Nuž, tento kapitalizmus vzišiel z osamotenia duše. Toto osamotenie pripustilo bezuzdnú konkurenciu; otvorilo dokorán dráhu podvodu rovnako ako talentu; dalo neobmedzenú voľnosť chamtivosti. Na inej strane zas zničilo spoločenské väzby, ktoré udržovali hospodársku rovnováhu spoločnosti. Bolo vidieť, ako sa pod jeho vplyvom vytvára najskôr v Anglicku, potom aj u najaktívnejších protestantských národov a konečne aj, s odlišnými osudmi, v celom ostatnom kresťanstve, režim, v ktorom niekoľko privilegovaných malo v moci pôdu a pracovné prostriedky, zatiaľ čo vyvlastnený ľud v ňom bol odkázaný na biedne živorenie, poskytované vládnucimi jedincami, ktorí brali malý ohľad na ľudský život.
Nakoniec vložili majetní ruku aj na štát a všetky jeho nástroje; odtiaľ sú tie ohromné štátne dlhy, ktoré charakterizujú tento systém; odtiaľ je tiež značný hospodársky vplyv, ktorý uplatňujú na vzdialený vazalský priemysel skupiny cudzích finančníkov a ktorý je používaný k vykorisťovaniu nielen kolónií, ale aj výrobcov, pracujúcich dobrovoľne za hranicami.
V takejto situácii musí nutne zmiznúť akýkoľvek zdravý názor na vlastníctvo, a je len prirodzené, že požiadavky utláčaných sa v tomto prejavujú úplným popretím samotného práva na vlastníctvo. Aj tu teda nachádzame dve protichodné doktríny naštepené na jednom kmeni. Aj kapitalizmus, aj ideálny systém, neľudský a neuskutočniteľný, ktorému sa hovorí socializmus, pochádzajú z toho istého duchovného typu a uplatňujú sa na tom istom type spoločnosti v rozklade.
Proti nim a im v ceste sa stavia sedliacka spoločnosť, ktorá sa v celej Európe udržuje v symbióze s tým, čo zostáva z autority Cirkvi. Pretože sedliacka spoločnosť neznamená spoločnosť, v ktorej je každý sedliakom, ale spoločnosť, v ktorej moderný priemyselný kapitalizmus prenecháva miesto poľnohospodárstvu, v ktorej poľnohospodárstvo je v rukách pracovníkov, ktorí sú majiteľmi svojich nástrojov a svojej pôdy – statkárov, nájomcov alebo drobných vlastníkov. A ako každá zdravá doktrína, nachádza aj toto učenie najpevnejšiu oporu v katolíckej Cirkvi; aj keď sa to týka len časného rádu.
Taký je beh vecí.
Konečne prichádzame k posledným dôsledkom dávnej katastrofy, k spoločnosti v štádiu, ktoré si samo pripravuje skazu, a k mravnému rozkladu, duchovnému zmätku takého stupňa, že už nie je politickej jednoty. Ľudia všetkých smerov cítia, že pokračovať na tejto nekonečnej a neustále temnejšej ceste znamená zväčšovať nezmazateľný dlh. Všetky nádeje na riešenie miznú; rozličné formy nášho poznania sa stále viac rozchádzajú. Autorita, samotný princíp života, stráca svoj zmysel a tá veľkolepá stavba našej civilizácie, ktorej sme dedičmi, ktorá nám bola zverená na ochranu, kolíše a hrozí zrútením. Už sa v jej múroch rysujú trhliny. Každú chvíľu sa môže preboriť. A snáď naše oči ešte uvidia jej skazu. Skazu nečakanú, ale rozhodne definitívnu.
V tomto rozhodujúcom okamihu nám zostáva historická pravda: toto európske sídlo, sídlo našich otcov, vybudované na ušľachtilých základoch klasickej antiky, bolo vystavané, má zmysel, existuje a bude existovať len skrze katolícku Cirkev.
Európa sa vráti k Viere alebo zhynie. Viera, to je Európa. A Európa, to je Viera.
Theodorá-Máriá
To se dá Dano říci jednou větou.
Řkc odmítla nabízenou ruku Boží
v Reformaci
, by se vzpamatovala.

A tak dojela na svou pýchu, že je
samojediná, spásonosná, neomylná.
A už je v Babylonu od prvního až do
posledního ,který s ní souzní. 😤
zaba
Též si s touto úvahou myslím, že Reformace byla katastrofou. Dnešní problémy ve společnosti i v dnešní Řkc jsou logicky způsobeny "úspěchem" Reformace a neúspěchem Řkc v její snaze zůstat věrný Božímu Zjevení za každou cenu. Vývoj ukázal sílu ďábla i v průniku na církevní půdu a Bůh to dopustil, abychom v nastalé katastrofě důsledků se od něj s odporem odvrátili a přiklonili se konečně a v plném …More
Též si s touto úvahou myslím, že Reformace byla katastrofou. Dnešní problémy ve společnosti i v dnešní Řkc jsou logicky způsobeny "úspěchem" Reformace a neúspěchem Řkc v její snaze zůstat věrný Božímu Zjevení za každou cenu. Vývoj ukázal sílu ďábla i v průniku na církevní půdu a Bůh to dopustil, abychom v nastalé katastrofě důsledků se od něj s odporem odvrátili a přiklonili se konečně a v plném přesvědčení k Víře, jak si ji přeje Bůh. Bez Boží pomoci se ale z této pasti, která začala Reformací už nedostaneme. Naštěstí bible slibuje v konci času výraznou Boží pomoc pro ty, kteří se budou chtít vrátit v hodině 12 k Víře.
Joske
zaba
„Vývoj ukázal sílu ďábla i v průniku na církevní půdu..."
O tom, co bude bezprostředně následovat, zpravil Pán Ježíš Kristus svého učedníka Šimona Petra.
31„Šimone, Šimone, hle, Satan si vás vyžádal, aby vás vytříbil jako pšenici. 32Já jsem však poprosil za tebe, aby nezanikla tvá víra. A ty, až se jednou obrátíš, posilni své bratry.“ Lk 22:31-32
Prosím, vezměte v úvahu, co sděluje Ježíš …More
zaba
„Vývoj ukázal sílu ďábla i v průniku na církevní půdu..."
O tom, co bude bezprostředně následovat, zpravil Pán Ježíš Kristus svého učedníka Šimona Petra.
31„Šimone, Šimone, hle, Satan si vás vyžádal, aby vás vytříbil jako pšenici. 32Já jsem však poprosil za tebe, aby nezanikla tvá víra. A ty, až se jednou obrátíš, posilni své bratry.“ Lk 22:31-32
Prosím, vezměte v úvahu, co sděluje Ježíš Šimonovi. Mluví v množném čísle: „vás vyžádal", „vás tříbil". Satan si vyžádal všechny učedníky, to znamená, že dostal do své moci celou pozemskou část Církve. Vše, co následovalo, je jen otázka stupňů, jako v případě Jóba. Satan je vládcem tohoto světa, obdržel od Boha vládu nad tímto světem a nad vším, co na tomto svět je.
Pán Ježíš Kristus svědčí o vládci tohoto světa: „On byl vrah od počátku a nestál v pravdě, protože v něm pravda není. Když mluví lež, mluví ze svého vlastního, protože je lhář a otec lži." J 8:44b Jednou ze lží, podsunutou porušeným lidem je to, že neexistuje, popř. je poražen a bezmocný. Porušení lidé, kteří jsou odkázání pouze na smyslové vjemy, lehce Satanově lži uvěří.
Pokud si někdo myslí, že je křesťan a že není Satanem zkoušen (tříben), velmi rychle ztratí i to, co neměl, jako v případě zveřejněné zprávy o otci, který ztratil syna a s ním i „víru". Otec mŕtveho syna stratil svoju vieru: František - „Rozumiem; je to normálne, aby sa to stalo"
Kallistratos
Chybná dedukce od Joske.
zaba
Závěrečná dedukce má spíše znít:
Pokud si někdo myslí, že je křesťan a že není Satanem zkoušen (tříben), velmi rychle ztratí i to, co měl, jako v případě....

Přes drobnou logickou chybička, ale velice důležitý poznatek, který bible připomíná třeba tím, že říká, že poklad víry máme v nádobě hliněné. V tom je nebezpečí pro víru i zevnitř (moje pýcha, falešné sebevědomí) i zvenku ona ďáblova …More
Závěrečná dedukce má spíše znít:
Pokud si někdo myslí, že je křesťan a že není Satanem zkoušen (tříben), velmi rychle ztratí i to, co měl, jako v případě....

Přes drobnou logickou chybička, ale velice důležitý poznatek, který bible připomíná třeba tím, že říká, že poklad víry máme v nádobě hliněné. V tom je nebezpečí pro víru i zevnitř (moje pýcha, falešné sebevědomí) i zvenku ona ďáblova vláda (matrice).

Čtení 18. n. v mezidobí nás však ve druhém čtení Řím 8.kap. ujišťuje, že z Pánovy moci, pokud se jí přidržíme rozumem i vůlí, nás nebude moci nikdo jemu vyrvat.
Joske
Dedukce? Já uvažuji jinak. Bůh stvořil všechno, všechno tedy patří Bohu. Kdyby takto uvažoval člověk, o kterém je tento článek Otec mŕtveho syna stratil svoju vieru: František - „Rozumiem; je to normálne, aby sa to stalo", nemohl by ztratit „víru, kterou ve skutečnosti neměl. Víra je totiž Boží dar. Svatý apoštol Pavel píše Židům: 1Víra jest podstata věcí, v něž doufáme, důkaz skutečností, kter…More
Dedukce? Já uvažuji jinak. Bůh stvořil všechno, všechno tedy patří Bohu. Kdyby takto uvažoval člověk, o kterém je tento článek Otec mŕtveho syna stratil svoju vieru: František - „Rozumiem; je to normálne, aby sa to stalo", nemohl by ztratit „víru, kterou ve skutečnosti neměl. Víra je totiž Boží dar. Svatý apoštol Pavel píše Židům: 1Víra jest podstata věcí, v něž doufáme, důkaz skutečností, které nevidíme. Zd 11:1. Jak by mohl někdo ztratit víru, když mu zemře příbuzný? Ovšem pro ty, kteří smýšlí jako Bergoglio, je to normální. Tací vidí v Ježíšově učení logické chyby a chybné dedukce.
Joske
Napsal jsem včera:
„Pán Ježíš Kristus nás od duchovně nezdravých vazeb osvobozuje. V Písmu svatém je několik příběhů, kdy je otec ztrácí syna. Namátkou připomenu Abrahama, Jákoba, Jóba. Máme tu podobenství o marnotratném synu. Přede všemi příběhy však stojí oběť Ježíše na kříži, kdy slovy svatého apoštola Pavla: 32On (Bůh) neušetřil vlastního Syna, ale za nás za všecky ho vydal. R 8:32a
Pro duch…More
Napsal jsem včera:
„Pán Ježíš Kristus nás od duchovně nezdravých vazeb osvobozuje. V Písmu svatém je několik příběhů, kdy je otec ztrácí syna. Namátkou připomenu Abrahama, Jákoba, Jóba. Máme tu podobenství o marnotratném synu. Přede všemi příběhy však stojí oběť Ježíše na kříži, kdy slovy svatého apoštola Pavla: 32On (Bůh) neušetřil vlastního Syna, ale za nás za všecky ho vydal. R 8:32a
Pro duchovně myslící přidám ještě dvě citace, aby světlo vystřídalo tmu.
Kdo miluje otce nebo matku víc nežli mne, není mě hoden; kdo miluje syna nebo dceru víc nežli mne, není mě hoden. Mt 10:37
21A jiný, jeden z jeho učedníků, mu řekl: »Pane, dovol mi, abych napřed šel a pochoval svého otce.« 22Ale Ježíš mu odpověděl: »Pojď za mnou a nech, ať mrtví pochovávají své mrtvé.« Mt 8: 21-22"
Kallistratos
Toto je část té chybné dedukce od Joske:
....Satan si vyžádal všechny učedníky, to znamená, že dostal do své moci celou pozemskou část Církve.....