Clicks433

Sloboda svedomia je proti katolíckemu učeniu

Toto je moja odpoveď heretikovi A. Čulenovi, ktorý zdielal prácu F. Škodu (viac tu).

Píšem (obrázky boli doplnené v tomto článku):

Toto je heretické, neúprimné a aj zavádzajúce. Tu sa ľudia môžu dozvedieť viac o heretickom dokumente Dignitatis humane, vatikankatolicky.com/herezy-ii-vatikanskeho-koncilu/. Prečítajte si to.

Ale v krátkosti: Málo ľudí si uvedomuje, ale sloboda svedomia je heréza, dosť prevelentne vštepovaná masám ľudí na Slovensku, ale aj všade vo svete.

"Pútame každú myseľ, aby bola poslušná Kristovi" (2 Kor 10,5)

Pápež Gregor XVI. Singulari Nos, r. 1834, O bludoch Lammenaisa "... sloboda svedomia by mala byť skrz-na-skrz zavrhnutá..."

Pápež Gregor XVI., Mirari Vos, 15. august 1832: "Z tohto nakazeného zdroja "indiferentizmu" prúdi absurdná a bludná zásada, alebo lepšie [povedané] delírium, že je nevyhnutné dať každému "slobodu svedomia". Tento najviac zhubný blud má cestu vydláždenú pomocou plnej a neprimeranej slobody názoru, ktorá je široko-ďaleko rozprestretá pre skazu náboženskej a občianskej spoločnosti. Niektorí omielajú s extrémnou opovážlivosťou, že to prinesie výhodu pre náboženstvo. Avšak, sv. Augustín hovorí: "Čo môže byť horším zlom pre dušu, než sloboda v blude?""

Pápež Lev XIII., Immortale Dei (# 34), 1. november 1885: A tak Gregor XVI. vo svojom encyklickom liste Mirari Vos, datovanej 15. augusta 1830, (ostro) napadol pádnymi slovami sofizmy, ktoré dokonca aj v jeho čase boli verejne vštepované – a síce, že by nemala byť prejavovaná žiadna prednosť pre akúkoľvek konkrétnu formu uctievania; že pre jednotlivcov je správne formovať si ich vlastné osobné úsudky o náboženstve; že svedomie každého človeka je jeho jediným a plnepostačujúcim vodcom; a že pre každého človeka je zákonné publikovať jeho vlastné názory, nech sú akékoľvek,..."

Pápež Gregor XVI., Mirari Vos (# 15), 15. august 1832: „Tu musíme zahrnúť tú škodlivú a nikdy dostatočne neodsúdenú slobodu publikovať úplne akékoľvek spisy a rozširovať ich medzi ľudí, ktorú sa niektorí opovažujú požadovať a presadzovať s tak veľkým krikom. Sme zdesení z toho, že vidíme, aké obludné náuky a ohromné omyly sú roztrusované široko ďaleko v nespočetných knihách, pamfletoch a iných spisoch, ktoré sú hoci malé na váhe, no veľmi veľké v zlovôli.“

Ďalej. Druhý Vatikánsky Koncil nehovoril len o tom, že by sa malo zamedziť donucovaniu druhých na katolicizmus. Nie. To nebolo grom, ako neúprimne falošní tradicionalisti a zúfalí klamári typu Čulen a hore podpísaní hovoria. On obhajoval nábožensku slobodu ako takú naprieč spektrom falošných náboženstiev, slobodu svedomia a bol proti tomu, aby sa zamedzovalo verejným prejavom falošných náboženstiev (viď nižšie.)
Podľa katolíckeho učenia, štát má právo a aj povinnosť zamedzovať verejným prejavom falošných náboženstiev (sprievody, pohreby a všetky rituály falošných náboženstiev.) Správne konštituovaný katolícky štát má viesť duše ľudí k jedinému pravému náboženstvu, katolicizmu, a má právo a povinnosť zastaviť verejné vyznávanie falošných náboženstiev.

Dignitatis humanae (# 2):Tento vatikánsky snem vyhlasuje, že ľudská osoba má právo na náboženskú slobodu. Táto sloboda pozostáva v tom, že všetci ľudia musia byť chránení pred donucovaním zo strany jednotlivcov alebo spoločenských skupín a vôbec akejkoľvek ľudskej moci tak, aby v náboženských veciach nik nebol nútený konať proti svojmu svedomiu a nikomu sa nebránilo konať podľa vlastného svedomia súkromne i verejne, individuálne alebo v spojení s inými, v náležitých medziach. (...) Toto právo človeka na náboženskú slobodu má byť uznané v právnom poriadku spoločnosti tak, aby sa stalo občianskym právom.“

Dignitatis humanae (# 3):Preto občianska moc, ktorej vlastným cieľom je starať sa o časné spoločné dobro, musí rozhodne uznávať a podporovať náboženský život občanov, ale prekračuje svoju kompetenciu, ak si nárokuje riadiť náboženské úkony alebo im zabraňovať.“

Toto ide proti Cirkvi, Ježišovi a jedinému pravému náboženstvu. Katolícke učenie je síce takéto:

Pápež Lev XIII., Libertas (# 21), 20. jún 1888: „Spravodlivosť preto zakazuje a rozum samotný štátu zakazuje, aby bol bezbožný; alebo aby prijal rad krokov, ktoré by vyústili do bezbožnosti – a síce, zaobchádzať s rôznymi náboženstvami (ako ich nazývajú) rovnako a nekriticky im udeliť rovnaké práva a výsady.“

Pápež Gregor XVI., Inter Praecipuas (# 14), 8. máj 1844: „Skúsenosť ukazuje, že niet priamejšej cesty, ako ľud odpútať od vernosti a poslušnosti k jeho vodcom, lež skrze tú ľahostajnosť k náboženstvu propagovanú príslušníkmi sekty pod názvom náboženskej slobody.“

F. Škoda: "Právo na náboženskú slobodu musí byť uznávané ako občianske právo v právnom poriadku spoločnosti."

F. Škoda: "Pod náboženskou slobodou Druhý vatikánsky koncil nemieni teda slobodu vyznávať hocijaké náboženstvo; ani tým nechce tvrdiť, že hocijaké náboženstvo je dobré."

Klamstvo, zavádzanie a manipulovanie. F. Škoda sa snaží skryť lož medzi riadkami, zakiaľ čo žiarivo svieti pred všetkými, ide svojim spôsobom o druh spirituálnej čiernej mágie. A štát nemôže byť bezbožný, štát nemôže dávať náboženskú slobodu všetkým. Cirkev zavrhuje náboženskú slobodu, a Cirkev nemôže byť oddelená od štátu.

Pápež Lev XIII., Libertas (# 21), 20. jún 1888: „Spravodlivosť preto zakazuje a rozum samotný štátu zakazuje, aby bol bezbožný; alebo aby prijal rad krokov, ktoré by vyústili do bezbožnosti – a síce, zaobchádzať s rôznymi náboženstvami (ako ich nazývajú) rovnako a nekriticky im udeliť rovnaké práva a výsady.“

Pápež sv. Pius X., Vehementer Nos, 11. február 1906: „My v súlade s najvyššou mocou, ktorú máme od Boha, vyvraciame a odsudzujeme ustanovený zákon, ktorý oddeľuje francúzsky štát od Cirkvi pre tie dôvody, ktoré sme predložili: pretože spôsobuje najväčšiu krivdu Bohu, ktorého slávnostne odmieta, v úvode prehlasujúc, že štát je zbavený akéhokoľvek náboženského uctievania...“

Toľko teda v krátkosti k týmto heretikom a klamárom. II. vatikánsky koncil nebol koncil Cirkvi, ale odpadlícky koncil sekty, ktorá sa nainfiltrovala do budov Vatikánu. Pavol VI. nebol platný pápež, ale antipápež. Pozrite si viac na vatikankatolicky.com, kde nájdete pravdu o tom, čo sa stalo po II. vatikánskom koncile.
Sedevakantistický kanál
Musím sa poopraviť:

Človek, keď číta nasledovnú pasáž pozorne, tak vidí, že táto pasáž dokonca ani len nehovorí o tom, že ľudia by nemali byť donucovaní na katolicizmus, ale presne, tak ako aj Bratia Dimondoví hovoria, táto pasáž hovorí o tom, že ľuďom by nemalo byť bránené robiť si verejne svoje náboženské obrady (napr. okultizmus, satanizmus, protestantské sprievody, pálenie ohňov falošným …More
Musím sa poopraviť:

Človek, keď číta nasledovnú pasáž pozorne, tak vidí, že táto pasáž dokonca ani len nehovorí o tom, že ľudia by nemali byť donucovaní na katolicizmus, ale presne, tak ako aj Bratia Dimondoví hovoria, táto pasáž hovorí o tom, že ľuďom by nemalo byť bránené robiť si verejne svoje náboženské obrady (napr. okultizmus, satanizmus, protestantské sprievody, pálenie ohňov falošným bohom a pod.):

Dignitatis humanae (# 2): „Tento vatikánsky snem vyhlasuje, že ľudská osoba má právo na náboženskú slobodu. Táto sloboda pozostáva v tom, že všetci ľudia musia byť chránení pred donucovaním zo strany jednotlivcov alebo spoločenských skupín a vôbec akejkoľvek ľudskej moci tak, aby v náboženských veciach nik nebol nútený konať proti svojmu svedomiu a nikomu sa nebránilo konať podľa vlastného svedomia súkromne i verejne, individuálne alebo v spojení s inými, v náležitých medziach. (...) Toto právo človeka na náboženskú slobodu má byť uznané v právnom poriadku spoločnosti tak, aby sa stalo občianskym právom.“