Chceme byť ozaj Majstri sveta v pochabení sa?
Arc Aquer primerane a kultúrne napomína Františka, lebo narobil chyby a bude za ne zodpovedať pred Bohom. To je príklad zdravého bratského vzťahu. Namýšľate si, že máte v úcte "Svätého Otca", ktorého nesvätosti sú celoplanetárne známe, že iba mlčíte, vo svojich médiách neceknete o reálnom aj problematickom stave v matke cirkvi nič, modlikáte sa iba a nedávate nám príklad synovského napomenutia?!miesto toho, čo treba urgentne robiť,
chodíte v pôste aj v závere pontifikátu
na zábavné náhradné programy?
Veľa som sa modlil za pápeža, za zdravie jeho tela a duše. V súčasnom živote sú telo a duša úzko spojené; Ako učil Aristoteles, „duša je formou tela“. V nedeľnom príhovore Anjel Pána nás František pozval, aby sme prežili Pôst „ako obdobie uzdravenia“, ktoré prežíva „na tele i na duši“.
Krehkosť Kristovho námestníka, ktorý bol pri odchode z Gemelli, sotva schopný zdvihnúť ruky, s prepadnutými očami, opuchnutou tvárou a viditeľnými znakmi, že má problémy s dýchaním, bez ozdôb, na očiach všetkým všetkým, keď odchádzal z Gemelli, predstavuje – ako sám povedal – „dôležitú lekciu pre starších dospelých aj mladých ľudí, ktorú treba prijať, pretože je súčasťou ľudského stavu.
Mladí ľudia sa uzatvárajú do seba, ak nechápu, že aj oni sú krehkí. Arcibiskup Vincenzo Paglia, prezident Pápežskej akadémie pre život, hovoril o pápežovi, keď povedal: „Pre jeho službu inklúzie je zásadné, že káže proti tomu, aby sa s marginalizovanými ľuďmi zaobchádzalo ako s ľuďmi na jedno použitie.
Duša pápeža je obzvlášť nevyspytateľná. V prvom rade je to duša človeka s jeho vlastnými myšlienkami a pocitmi. V prípade Františka nesie bremeno svojej formácie v Spoločnosti Ježišovej (jezuiti), ktorej bol provinciálnym predstaveným a na konci tohto obdobia ho jeho obete (ospravedlňujem sa za použitie tohto výrazu) vyhnali do Córdoby.
Bol som biskupom, pomocníkom kardinála Antonia Quarracina, niekoľko mesiacov predtým, ako sa ním stal František. Keď bol vymenovaný, zavolal som mu do Córdoby, aby som mu zablahoželal. Povedal mi, že „kardinál ma vytiahol z 20-metrovej priepasti“. Bol som zonálnym vikárom Belgrana a on vikárom Flores. Potom bol generálnym vikárom a koadjútorom. Po kardinálovej smrti sa stal arcibiskupom v Buenos Aires a bol menovaný za kardinála. Potom po odstúpení Benedikta XVI. bol zvolený za pápeža.
Zdravie duše najvyššieho veľkňaza spočíva v prevzatí zodpovednosti za tradíciu. Súčasný pápež, ako som už napísal inde, je nepriateľom Tradície a tých, ktorých považuje za tradicionalistov. Zdravie jeho duše zlyháva a už nie je ľahké ho vyliečiť. Jeho dni sú v rukách Božích viac ako kedykoľvek predtým a je pravdepodobné, že o ľudských veciach bude aj naďalej hovoriť ako „globálny vodca“, za ktorého ho novinári považujú. Ako sa patrí pápežskému úradu, zasiahne srdcia veriacich, keď ich nabáda k láske Ježiša a Márie.
Úloha rímskeho biskupa sa v priebehu cirkevných dejín menila na základe okolností doby; často nadobudol politickú hodnotu najvyššej veľkosti. Najplatnejším a najvnútornejším rozmerom však zostáva kontinuita s úlohou Petra. Politická hodnota pápeža možno závisí od jeho postavenia ako nástupcu Petra. V kresťanských časoch si vyslúžil uznanie zo strany kráľov a cisárov, no v dnešnom svete jeho úloha nemôže napodobňovať rolu globalistického vodcu. Ježišovým príkazom zostáva, aby všetky národy – panta ta ethnē – prijímali dobrú zvesť, evanjelium, kým sa nevráti.
Héctor Aguer
Emeritný arcibiskup z La Plata
Buenos Aires, utorok 8. apríla 2025
( LifeSiteNews ) — V tejto epizóde Faith and Reason John-Henry Westen, otec Charles Murr a Frank Wright diskutujú o pápežovi Františkovi, ktorý nahradí arcibiskupa Naumanna z Kansas City oveľa progresívnejším biskupom
biskup Athanasius Schneider, hovorí, že budúci pápež musí „zrušiť a odsúdiť“ Františkove omyly , Arcibiskup Héctor píše o riziku sv. Austrálska legislatíva, ktorá posiela kresťanov do väzenia za to, že sa modlia za ľudí s neželanou náklonnosťou k rovnakému pohlaviu a ďalšie.
Panel otvoril epizódu diskusiou o pápežovi Františkovi o prijatí rezignácie arcibiskupa Josepha Naumanna z Kansas City, ktorý vlani dosiahol dôchodkový vek 75 rokov. Naumann bol silným odporcom prepotratových politikov, ktorí prijímali Eucharistiu, a nedávno slávil nabitú omšu ako náhradu za satanskú „čiernu omšu“ v hlavnom meste štátu.
Zvláštne je, že len niekoľko týždňov po slávení tejto reparačnej omše Svätý Otec prijal Naumannovu rezignáciu a nahradil ho biskup Shawn McKnight. McKnight nepravdivo tvrdil , že katolíci sú morálne povinní dostať bodnutie COVID a podpísal list, v ktorom vyzýva USCCB, aby zastavila diskusiu o zákaze eucharistie katolíckym politikom, ktorí sú za potraty.
Murr zdôraznil, že pápež František za posledných 12 rokov vystriedal pravoslávnych biskupov, no obzvlášť problematické je vymenovanie McKnighta.
„[Vatikán] nahrádza dobrých biskupov priemernými biskupmi alebo biskupmi, ktorí sú nejednoznační v bodoch, v ktorých by skutočne nemali byť žiadne nejasnosti,“ povedal kňaz. "Neznie inak ako ktorýkoľvek iný biskup Františka - a obzvlášť znepokojujúca alebo znepokojujúca, mal by som povedať, [je] jeho blízkosť ku kardinálovi [Blase] Cupichovi ."
Murr však poznamenal, že veriaci v diecéze Kansas City sa zdajú byť veľmi oddaní a vyjadril nádej, že dokážu obrátiť svojho nového biskupa.
„Možno by tamojší ľudia mohli tiež niečo ukázať svojmu biskupovi svojej viery,“ povedal. "Niekedy, keď človek dostane svoju vlastnú diecézu, svoje vlastné miesto a vystúpi spod tieňa nadriadených... môže sa stať aj vlastným človekom."
Wright zdôraznil, že týmto krokom pápež František posilňuje súlad modernej cirkvi s „medzinárodným liberálnym globálnym poriadkom“.
"Pozeráte sa na verného katolíka, ktorý je nahradený postavou, ktorá je určite oveľa viac zhodná s tým, čo by ste mohli nazvať 'medzinárodný liberálny globálny poriadok'," povedal. "A povedal by som, že to nie je prekvapujúce, pretože je to systém, ktorý žiarli na konkurenčné vysvetľovacie schopnosti, ako napríklad na autentickú tradíciu Katolíckej cirkvi."
Wright zopakoval Murrovu nádej, že veriaci v diecéze by mohli priviesť McKnighta k autentickej katolíckej viere.
Neskôr v epizóde sa panel obrátil na nedávny článok arcibiskupa Héctora Aguera pre LifeSiteNews, v ktorom prelát povedal, že zdravie duše Svätého Otca zlyháva, pretože je „nepriateľom tradície“. Aguerov komentár je pozoruhodný, pretože on a pápež František predtým spoločne slúžili ako pomocní biskupi v Argentíne.
"Zdravie duše najvyššieho veľkňaza spočíva v prevzatí kontroly nad tradíciou. Súčasný pápež, ako som už napísal inde, je nepriateľom tradície a tých, ktorých považuje za tradicionalistov. Zdravie jeho duše zlyháva a už nie je ľahké ho vyliečiť."
Murr poznamenal, že to, čo Aguer skutočne myslí, keď hovorí, že zdravie pápežovej duše zlyháva, je vážne ohrozené jeho večné spasenie.
"[Arcibiskup Aguer] v skutočnosti hovorí o niečo hlbšie, než len o tom, že jeho duša [je] v dobrom stave. Hovorí o jej spáse, čo je prekvapujúca vec," povedal.
Kňaz zdôraznil, že Aguer to teraz hovorí, pretože je jasné, že pápež František sa blíži ku koncu svojho života a arcibiskup si želá, aby sa Svätý otec kajal za obrovskú škodu, ktorú spôsobil Cirkvi, v záujme svojej spásy.
„Určite dúfam, že pre dobro [pápeža Františka], pre jeho vlastné zdravie, a myslím aj pre zdravie duše – presne o tom hovorí biskup –, že sa vážne zamyslí nad svojimi životnými postojmi, nad tým, aké boli jeho postoje, ako ostrakizoval neuveriteľné množstvo ľudí po celom svete,“ povedal Murr.
"Máme našu Cirkev, ktorá ide so svetom, jednoducho nech svet hovorí čokoľvek, Cirkev je hneď pozadu," dodal. "O tom nie je Cirkev, o tom nie je katolicizmus. Boli sme posledným orgánom na svete, ktorý mal k veciam skutočne filozofický postoj. Za túto zmenu smerovania musí osobne zodpovedať veľa."
Ak chcete získať ďalšiu diskusiu o článku arcibiskupa Aguera o duchovnom zdraví pápeža Františka, keď pápež nahradil arcibiskupa Naumanna liberálnym biskupom, a oveľa viac, nalaďte si túto epizódu Viery a rozumu .
Bojazlivosť či škrupulozita majú svoje konkrétne príčiny
Keď vážne veci berieme pochabo, povrchne či nedôsledne
nasleduje zbytočné strašenie, dezinformovanie či manipulovanie
Niekoľko storočí boli v Katechizme KC
V poslednej tlačovej verzii zostal už iba ten šiesty a posledný.
Prečo nám nik nevysvelil, že to, čo bolo vážne vyučované
v 5, bodoch predchádzajúcich predlho ako vraj neodpustiteľné,
sú hriechy, ktoré je zrazu možné v spovedelnici ľahko rozhrešiť ...
Nebolo to tiež mätenie katolíkov, ktoré nebolo ani dôstojné ani správne?
Či ste sa nepriznali vlastne, že vážne veci sa dlho nebrali vážne, a čo nasleduje?
žiadne prepáčte...? žiadne poučenie z krízového náukového vývinu?
Keďže nik z hlaváčov nepociťuje v tomto bode iných poučiť, pokúsim sa aspoň o čosi:
Vraj už sv. Augustín sa pokúsil definovať 6 konkrétnych hriechov proti Duchu Svätému.
/ dlho som si myslel, že ich utvoril sv. Peter Canisius v jeho prvom Katechizme str 184
našiel som ich aj v Katechizme od sv. Roberta Bellarmina, kapitola XX/
XX. Hriechy proti Duchu Svätému
ŽIAK. Aké sú hriechy proti Duchu Svätému a koľko ich je?
UČITEĽ. Je ich šesť, a to: strata nádeje na spásu (zúfalstvo), očakávanie dosiahnutia spásy bez zásluh, odporovanie poznanej pravde, závidenie milosti danej inému, zatvrdelosť v hriechoch a konečná nekajúcnosť.
Ž. Prečo sa volajú hriechmi proti Duchu Svätému?
U. Pretože sa páchajú z čistej zloby, najmä tretí, ktorý je vo vlastnom zmysle najviac zo všetkých hriechom proti Duchu Svätému; čiže keď niekto po spoznaní pravdy predsa chce tvrdohlavo podržať a schvaľovať nepravdu. A hriechy vykonané zo zloby sa preto volajú hriechmi proti Duchu Svätému, lebo Duchu Svätému sa pripisuje dobrota, ktorej opakom je práve zloba. Je to tak, ako keď hriech z nevedomosti sa nazýva hriechom proti Synovi, ktorému sa prisudzuje múdrosť, a hriech zo slabosti sa nazýva proti Otcovi ‒ tomu, ktorému prináleží moc.
Ž. Čo je týmto hriechom vlastné?
U. Majú spoločné to, že za neodpúšťajú ani v tomto veku, ani v budúcom, ako učil v Evanjeliu náš Spasiteľ (Mt 12,32). A to sa má rozumieť tak, že sa len veľmi ťažko odpúšťajú; lebo je zriedkavé a namáhavé, aby nimi obťažení ľudia vôbec došli k pravému pokániu. Podobne hovoríme o určitej chorobe, že je neliečiteľná: síce tým nechceme povedať, že žiadnym spôsobom nemôže dôjsť k vyliečeniu, predsa však k nemu dochádza zriedka; ba zvyčajne k vyliečeniu nedochádza.
Opovážlivo sa spoliehať na Božie milosrdenstvo
Zúfať napriek Božiemu milosrdenstvu
Odporovať poznanej kresťanskej pravde
Závidieť blížnemu Božiu milosť
Zatvrdzovať si srdce proti spasiteľnému napomenutiu
Tvrdošijne zotrvávať v nekajúcnosti
Kardinál Gerhard Müller dosť splašene roztrúbil, že priaznivci takzvanej
„synodálnej cirkvi“ sú vraj už vinní z „hriechov proti Duchu Svätému“.
„Nemôžete premeniť Boha na katolíckeho Boha“,
vyslovil sa provokatívne jezuita kard. C.M Martini
Pozozujúc prax v matke cirkvi človek registruje mnoho svätých a dobrých aktivít, ale ak má oči v poriadku nemôže nevidieť pestrú paletu nesvätých sociopatií. ktoré boli alebo stále sú v bežnej prevádzke priam vítané, akoby dodávali trocha škodoradosti do tej našej rutiny?
Neviem či niekoré z vážnych pochabostí nespĺnajú skutkovú podstatu
už neodpustiteľných hriechov, lebo po napomentí , aj po opakovanom,
žiadna sebareflexia, žiadne prepáč, žiadne odpusť...
Pri hlbšom zamyslení sa jednoznačne vyplýva,
že medzi tzv. neodpustiteľné hriechy
bolo mnohé zaradené neoprávnene.
Tá unáhlenosť a nebedlivá ospalosť bola teda tiež ukážkovým pochabením sa?
S falošnými strašiakmi pri katechizovaní máme my veru bohaté skúsenosti
Napr. silové nanucovanie všetkým, že musia byť katolíci,
že poddaní musia vyznávať iba takú vieru ako ich páni
že budú zatratení, keď neuznajú pápežskú autoritu
že toho, kto má neortodoxný názor je dovolené upáliť
že kresťan nemá právo na slobodu svedomia a vierovyznania
že v liturgii možno používať len tri jazyky
že pápeži sú neomylní úplne vo všetkom
že odsúdiť iného a vytrhávať burinu je evanjeliové a pravoverné
že falošná láska + sobáš v kostole je sviatosť
že iba tá fanatická a čiernobiela optika je katolícka
že predstaveného má kresťan povinnosť slepo a otrocky iba poslúchať
že pri napr. krádeži výhrady vo svedomí máme povinnosť iba nemo čušať
že upáliť sv. Janu z Arku a vyhlásiť ju za svätú za 500 r. je normálna cirkevná prevádzka
že zabiť česť ct. Mary Wardovej a za 400 r ju blahorečiť bola od Urbana VIII neomylnosť
že zlikvidovať kritika Girolama Savonarolu bola platná exkomunikácia a likvidácia
že vyhodiť biskupa J. Stricklanda či D. F. Torrésa za slobodu v očkovaní je ochrana stáda
že zbabelé čušanie nad vyčíňaním predstaveného ako dravého vlka je tá pravá kolegialita
že nevyšetriť, zaklamať do očí, zatĺkať + žiadne prepáč a poďme z omše na omšu je ok
vraj je to tiež láska, ktorú nie je problém požehnať!?
A scestie širokej cesty sodomie či cudzoložstva už nikomu nehrozí?!?
Aj že prorocké varovanie Benedikta XVI o diktatúre relativizmu je už passé?
Neodpustiteľné hriechy?
Sú neodpustiteľné preto, lebo človek, ktorý žije v jednom z týchto hriechov, odpustenie nechce a odmieta.
Zjavenie 9:21
A nerobili pokánie ani za svoje vraždy, ani za svoje čary, ani za svoje smilstvo, ani za svoje krádeže.
Mk 3 kap.
20 Vošiel do domu a znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť. 21 Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: „Pomiatol sa.“ 22 Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema, hovorili: „Je posadnutý Belzebulom“ a: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov“. 23 On si ich zavolal a hovoril im v podobenstvách: „Ako môže satan vyháňať satana? 24 Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, 25 a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť. 26 Ak satan povstane proti sebe samému a je rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. 27 Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom. 28 Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. 29 Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom.“ 30 Lebo hovorili: „Je posadnutý nečistým duchom.“
Nie je interesantné, že Pán Ježiš im nepovedal hrozivo nič o večnom ohni v pekle ani o ich večnom zatratení v ohnivom jazere? Ale v pokoji im oznámil, že ten ich zaťatý ireverzibilný / už sprostý, zlomyselný a nezvratný/ mentálny trpákizmus im natrvalo poznačí duchovné telo trvalou škriatkovskou invaliditou a s pekla inšpirovanými značkovými skriveninami si duše a extrémnym dookypťovaním až do majstrovských sprirituálnych deviácií.
Možno tu ide o špeciálne skríplovatenie ich duchovného tela, keď tí normálne žijúci naokolo budú v telách oslávených a vznešených, a oni budú samouväznení v tých svojsky samozohavených.
Tiež pri inej príležitosti im to pripomenul, že dnes prví budú zajtra tí poslední. A dnešní telesní kriplikovia, alebo v cirkvách tzv. maličkí, ktorými farizeji majstrovsky opovrhujú, škodoradostne po nich šliapu, rehocú sa ako ich bezohľadne vytisli na posledné spoločenské - ale duchovne veľmi čestné miesta alebo ich nemilosrdne prenasledujú, tí môžu byť v Božej ríši najslávnejší...