Clicks1.2K

Historik František Vnuk: Postrehy z diaľky II. – Počas svojho štvordňového pobytu Sv. Otec poctil osobným stretnutím viaceré osoby a osobnosti verejného života. Nemožno potlačiť sklamanie, že medzi nimi bolo tak málo osôb, ktoré aktívne presadzujú kultúru života proti kultúre smrti

Historik František Vnuk: Postrehy z diaľky II. – Počas svojho štvordňového pobytu Sv. Otec poctil osobným stretnutím viaceré osoby a osobnosti verejného života. Nemožno potlačiť sklamanie, že medzi nimi bolo tak málo osôb, ktoré aktívne presadzujú kultúru života proti kultúre smrti.

Počas svojho štvordňového pobytu Sv. Otec poctil osobným stretnutím viaceré osoby a osobnosti verejného života. Nemožno potlačiť sklamanie, že medzi nimi bolo tak málo osôb, ktoré aktívne presadzujú kultúru života proti kultúre smrti, ktoré organizujú akcie a manifestácie za život (“pro life”), sprievody za rodinu, akcie za nedeľu ako sviatočného dňa.
5. Nesplnené očakávania
Podľa sčítania v roku 2011 ku Katolíckej cirkvi sa na Slovensku hlásilo 65,8 % obyvateľstva. Z toho bolo 3,347.277 rímsko-katolíkov a 206.871 veriacich byzantského rítu, známejších pod menom ako gréckokatolíci.
Aj napriek silného vplyvu západných liberálnych prúdov, na Slovensku sa náboženský život ešte stále relatívne uspokojivo prejavuje v súkromnom i verejnom dianí: v účastiach na bohoslužbách, púťach, procesiách a pod. Úcta k hlave Cirkvi je priam legendárna, ako o tom vydávajú svedectvá masy veriacich, ktoré prišli pozdraviť pápeža Jána Pavla II. pri jeho troch apoštolských návštevách Slovenska.

Prekvapivé oznámenie, že pápež František navštívi Slovensko, prijala prevažná časť obyvateľstva nielen s nadšením, ale aj s určitým pocitom hrdosti a sebavedomia: hľa, Svätý Otec, ktorý je priam zahrnutý pozvaniami do množstva krajín, si vybral práve nás, naše malé Slovensko.

Hoci čas príprav k privítaniu a pobytu vzácneho hosťa bol pomerne krátky, svetské a cirkevné kruhy vynaložili obdivuhodné úsilie, aby urobili návštevu po každej stránke slávnostnou a dôstojnou a účasť čím početnejšou. Veď išlo o udalosť, ktorú pozorne sledujú nielen oči domáceho obyvateľstva, ale upierajú sa na ňu zraky celého sveta. Slovensko sa dostáva na prvé stránky globálnej tlače a do popredia svetových oznamovacích médií.
Do akej miery sa splnili očakávania? Keby sa úspech návštevy mal merať počtom účastníkov na jednotlivých podujatiach, výsledky by veru neboli celkom uspokojivé. Okrem oficiálneho stretnutia v Prezidentskej záhrade na začiatku návštevy, kde sa zišlo asi 500 pozvaných hosťov, ani jedno z verejných stretnutí nesplnilo očakávania. Ukázalo sa, že odhady počtu veriacich, ktorí sa osobne zúčastnia na jednotlivých akciách, boli príliš optimistické.

Ešte pomerne hojná bola účasť na gréckokatolíckej liturgii v Prešove, kde sa zišlo asi 40.000 veriacich. Na štadióne Lokomotíva v Košiciach bolo prítomných asi 20.000 prevažne z radov mládeže. Ale už na veľmi publikované a zvedavo očakávané stretnutie s Rómami na košickom Luniku IX prišlo – namiesto očakávaných 10.000 – iba 2.000 účastníkov a z nich iba polovičku tvorili obyvatelia sídliska. Sklamaním bola aj záverečná slávnostná bohoslužba v Šaštíne, na ktorú prišlo asi 50.000 veriacich katolíkov z celého Slovenska, hoci bol priestor bol pripravený pre sedemkrát početnejšiu účasť (350.000).
Teda dohromady na stretnutia so Sv. Otcom prišlo asi 115.000 veriacich.
Je to síce viacej ako počet prihlásených, ktorých pred uzavretím registrácie bolo 107.000, ale v porovnaní s účasťami na stretnutiach s pápežom Jánom Pavlom II., to nevyvolávalo uspokojujúci dojem. Na osvieženie pamäti nech slúži príklad slávnostnej bohoslužby v Levoči počas návštevy pápeža Jána Pavla II. v roku 1995, kde sa zhromaždilo 650.000 pútnikov z celého Slovenska (a z blízkeho Poľska).

Ako vysvetliť tento veľký rozdiel? Ako dôvod sa najčastejšie uvádza pandémia Covid-19. Ale pandémia Covid-19 šarapatí aj v susednom Maďarsku a tam na záverečnej bohoslužbe Eucharistického kongresu, celebrovanej pápežom Františkom sa zúčastnilo okolo 300.000 veriacich!
Dnes už možno povedať, že u nás sa zdravotné opatrenia uplatňovali až nepotrebne prísne a boli spojené s náročnými byrokratickými požiadavkami, ako napríklad elektronická registrácia, ktorú starší veriaci a ľudia bez prístupu k internetu prakticky nemohli splniť.

Kritéria sa uplatňovali neúprosne. Spočiatku sa mohli zaregistrovať len občania plne zaočkovaní proti vírusu Covid-19 a len neskoršie, keď verejnosť začala poukazovať na predpisy pre účastníkov na Leteckom dni v Kuchyni pri Malackách, sa mohli zúčastniť aj ďalší záujemci v režime OTP – očkovaní, testovaní a takí, čo chorobu prekonali. Za takýchto podmienok mnohí potenciálni účastníci volili tú ľahšiu a pohodlnejšiu alternatívu: pozorovať priebeh apoštolskej návštevy v domácom pohodlí na televíznych obrazovkách.
Ale ani tento dôvod dostatočne nevysvetlí relatívne nízku – takmer s nezáujmom hraničiacu účasť – najmä keď sa vezme do úvahy, že veriaci boli opätovne vyzývaní kázňami a pastierskymi listami, aby prišli preukázať svoju synovskú oddanosť Sv. Otcovi.

A tu – či sa to už niekomu bude ľúbiť, alebo nie – objektívny pozorovateľ musí pripustiť aj ďalšie okolnosti, ktoré podmienili tento pokles záujmu: V posledných rokoch naša povestná oddanosť k Rímu akoby ochladla a s vymieraním staršej generácie sa stáva z roka na rok chladnejšou. Treba tiež priznať, že pápež František má síce svoje “kúzlo osobnosti”, ale nie je takou charizmatickou postavou ako bol Ján Pavol II., nemá medzi Slovákmi tú príťažlivosť ako jeho predchodcovia.

Ako sa dozvedám, mnohým ľuďom vadili aj bezpečnostné opatrenia, ktoré vládne orgány pokladali za potrebné zaviesť k ochrane vzácneho hosťa. Podľa správy na portáli aktuality.sk (z 10. aug. 2021): “Od 6. do 15. septembra vláda odobrila denné vyčlenenie do 1300 príslušníkov Ozbrojených síl SR, špeciálnej techniky k výkonu radiačného, chemického a biologického prieskumu a tri vrtuľníky.” Výsledkom týchto opatrení bolo aj to, že pápežský sprievod potom pozostával takmer z pol-kilometrovej kolóny policajtov na motorkách vpredu, uprostred i vzadu, s vrtuľníkom vo vzduchu a pozdĺž celej cesty každých 20-30 metrov uniformovaný policajt, či vojak. Argentínsky denník La Nación s údivom referuje o oplotení, o prítomnosti armády a ostreľovačoch na strechách na Luniku IX. Či naozaj potrebuje svätý muž, pokorný posol mieru, bratstva a priateľstva takúto ochranu? Nad všetkými týmito otázkami bude treba sa hlboko zamyslieť.

6. S kým sa stretol a koho obišiel?
Apoštolská návšteva hlavy Katolíckej cirkvi bola určená predovšetkým slovenským katolíkom. Jej cieľom nebolo spoločenské stretnutie, ani politické rokovania, ale predovšetkým upevnenie viery, prehĺbenie náboženského života a povzbudenie v konfrontácii so sekularizmom a ideologickou kolonizáciou. Ako na celom svete tak aj na Slovensku Cirkev prekonáva krízové obdobie a úlohou nástupcu Sv. Petra je “posilňovať bratov.” Samozrejme, formality a protokol vyžadujú, aby sa návštevník stretol aj s hlavou štátu, s predstaviteľmi vlády a v duchu pokoncilového ekumenizmu pozdravil aj protestantských bratov vo viere a židov. Popri týchto skupinových stretnutiach pápež obyčajne poctí osobným stretnutím jednotlivcov, skupiny a organizácie, ktoré svojou činnosťou pre dobro Cirkvi a spoločnosti obhajujú a uvádzajú do života evanjeliové princípy a zásady inšpirujúce veriacich i neveriacich. Sú to ľudia, ktorí pracujú v skromnosti a aj keď neočakávajú ani chválu, ani odmenu, vždy im dobre padnú slová uznania: “správne konáš, dobrý a verný sluha…” (Mt. 25,23)

Ako inde vo svete, aj na Slovensku musia veriaci denne čeliť pokušeniam a nástrahám agresívneho sekularizmu; aj u nás prebieha boj kultúry života s kultúrou smrti a s jej prejavmi, ako sú potraty, rozvrat rodinného života, genderizmus, osoby LGBT orientácie, atď. Denne sme svedkami, ako obrancovia kresťanských hodnôt sú vystavení posmechu, ich úsilie biľagované ako nemoderné, reakčné a škodlivé. Na druhej strane právo na potrat sa vyhlasuje za jedno z ľudských práv, spolužitie osôb rovnakého pohlavia si nárokuje postavenie sviatostného manželstva a pod.

Skromní a obetaví obrancovia tradičných kresťanských hodnôt nikdy nepochybovali, že Sv. Otec je na ich strane. V tomto zmysle vďačne vítali, keď ich postoje tak presvedčivo jasne a zrozumiteľne potvrdil aj pápež František na palube lietadla, ktorým sa vracal z Bratislavy do Ríma, keď povedal:
“Potrat, je viac ako problém, je to vražda. Kto podstupuje alebo koná potrat, vraždí; o tom niet pochýb. Vezmite do ruky akúkoľvek učebnicu embryológie pre študentov medicíny. Tretí týždeň od počatia už sú utvorené všetky orgány, všetky, aj DNA … je to ľudský život. A tento ľudský život je potrebné ctiť, to je predsa jasná zásada!

Toho, kto to nemôže pochopiť, by som sa opýtal: Je správne zabiť ľudský život, aby sa tak vyriešil nejaký problém? Je správne najať si nájomného vraha na usmrtenie ľudského života? Vedecky ide o ľudský život. Je správne odstrániť ho, aby sa problém vyriešil? Z toho dôvodu je Cirkev v tejto otázke tak tvrdá, pretože keby niečo také akceptovala, znamenalo by, že sa zmieruje s každodennou vraždou. Hlava jedného štátu mi povedala, že demografický prepad začal v rokoch, kedy bol schválený potratový zákon, na základe ktorého bolo vykonaných šesť miliónov potratov, čo viedlo k poklesu pôrodnosti v tejto krajine.”

Pekné a pravdivé slová človeka, ktorý hovorí s autoritou „námestníka Kristovho“. O koľko užitočnejšie a vítanejšie by to však bolo, keby ony boli odzneli o tri dni skoršie v záhrade Prezidentského paláca, kde bolo mnoho zákonodarcov a vplyvných osôb, ktoré majú a budú mať rozhodné slovo, keď sa tieto záležitosti dostanú na pôdu parlamentu.
Alebo keby ich boli počuli z jeho úst tisícky veriacich na bohoslužbe v Šaštíne. V tom prípade by sa boli objavili v publikáciách a v úradných dokumentoch, ktoré sa o jeho návšteve napíšu a zachovajú pre budúcnosť.

To isté platí aj o jeho výroku o tzv. “gender ideológii.” Aj tu Sv. Otec jasne a zrozumiteľne povedal:
“Áno, gender-ideológia… je nebezpečná. Podľa mňa preto, lebo je odtrhnutá od konkrétneho života osoby, ako keby sa človek mohol ľubovoľne, nezávisle od všetkého rozhodnúť, či a kedy byť mužom alebo ženou.” Takúto odpoveď adresoval hlúčku 53 jezuitov a verejnosť sa o nich dozvedela až týždeň po jeho návšteve.

Počas svojho štvordňového pobytu Sv. Otec poctil osobným stretnutím viaceré osoby a osobnosti verejného života, či to už bolo pri jeho privítaní na bratislavskom letisku, v Prezidentskej záhrade na druhý deň jeho návštevy, alebo v nasledujúcich dňoch. Nemožno potlačiť sklamanie, že medzi nimi bolo tak málo osôb, ktoré aktívne presadzujú kultúru života proti kultúre smrti, ktoré organizujú akcie a manifestácie za život (“pro life”), sprievody za rodinu, akcie za nedeľu ako sviatočného dňa. Ak je toto Kulturkampf, alebo “kultúrna vojna”, ako to vidia viacerí kritici sprava i zľava, tak potom treba dodať aj to, že boj nevyvolali tí, čo bránia dedičstvo otcov a kresťanské tradície.
Výsledky týchto organizačných nedostatkov (za ktorý sú však viac zodpovední organizátori návštevy, než návštevník) pohotovo zneužili sekulárne médiá, ktoré hneď rozdelili verejnosť na priateľov a nepriateľov pápeža.
„Idem velle, idem nolle“. Spĺňajú túto základnú podmienku priateľstva vyobrazené postavy?
Jeden “mienkotvorný” týždenník hodnotil návštevu pápeža ilustráciou na svojej prvej strane. Sprofanizoval pri tom klasické zobrazenie šťastnej rodiny, odťal hlavy matke a jej ženíchovi a nahradil ich usmievavými tvárami prezidentky a odvolaného arcibiskupa hrajúceho sa s dieťaťom.

(Chýba už len svätožiara okolo ich hláv a človek by mal dojem, že hladí na paródiu nazaretskej Svätej Rodiny). V pozadí sa na túto ideálnu rodinnú idylku prizerá pápež František. Nad ich hlavami sa nesie nadpis: Kto sú priatelia a kto nepriatelia pápeža Františka?
Stará rímska definícia priateľstva znie: Idem velle, idem nolle (t.j. mať spoločnú vôľu; tie isté záľuby, ten istý odmietavý vzťah k zlu). Spĺňajú túto základnú podmienku priateľstva vyobrazené postavy?
(.týždeň, č. 38/2021, 13. sept. 2021)

7. Zlatá ruža
Nijaká návšteva pápeža sa nekoná bez výmeny darov. Slováci prejavili svojmu hosťovi vďačnosť a dobrosrdečnosť dojemným množstvom darov i darčekov a podobne aj Svätý Otec prejavil svoje pocity nielen v teplých slovách ale aj v konkrétnych skutkoch.

Za mimoriadny prejav pozornosti treba však pokladať jeho rozlúčkové gesto pri záverečnej bohoslužbe v Šaštíne.
S krajinou svojej návštevy sa lúčil dojemnými slovami:
„Drahí bratia, sestry, nastal čas rozlúčiť sa s vašou krajinou. Pri tejto Eucharistii som vzdával Bohu vďaky za to, že mi umožnil prísť medzi vás, ako aj za to, že som mohol ukončiť svoju púť v nábožnom objatí vášho ľudu, spoločným slávením sviatku vašej patrónky, Sedembolestnej Panny Márie… Nosím vás všetkých v srdci, ďakujem všetkým,“

Ako rozlúčkový dar odovzdal do rúk bratislavského arcibiskupa a predsedu Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislava Zvolenského prekrásny kalich a k nohám sochy Sedembolestnej patrónky Slovenska položil Zlatú ružu.

Zlatá ruža patrí k najvyšším poctám, aké Sv. Otec udeľuje, v tomto čase už len mariánskym svätyniam. Ide o liturgicko-duchovný obrad, ktorého začiatky siahajú do ranného stredoveku. Spočiatku jej recipientmi boli panovníci, alebo ich manželky, vo výnimočných prípadoch aj mimoriadne zaslúžilé osobnosti, neskôr aj chrámy, baziliky a mestá. Po Druhom vatikánskom koncile (1962-1965) sa Zlatou ružou vyznamenávajú iba mariánske svätyne.

Pápež Pavol VI. ocenil päť svätýň, Ján Pavol II. deväť a pápež František zatiaľ iba päť: Guadalupe (Mexiko, 22. novembra 2013), Czenstochowa (Poľsko, 28. júla 2016), Fatima (Portugalsko, 13. mája 2017), Aparecida (Brazília, 7. októbra 2017), Șumuleu/Csíksomlyó (Rumunsko, 1. júna 2019), Šaštín (15. septembra 2021).
Týmto aktom Sv. Otca sa Šaštín dostáva do radu takých známych mariánskych svätýň na európskom kontinente ako Fatima, Lurdy, Loretto, Mariazell, Czenstochowa… Je to veľavýznamná pocta, ktorou sa pápež František natrvalo zapisuje do dejín kresťanstva na Slovensku. A ako hovorí prvý pápež sv. Peter, že “láska zakrýva množstvo hriechov” (1Pt 4,8) tak aj tento prejav lásky Petrovho nástupcu zakrýva všetky kritiky a výhrady, ktoré by proti zdanlivým i skutočným nedostatkom apoštolskej návšteve pápeža Františka niekto mohol mať.

Písané pre časopis Kultúra. (Pokračovanie v budúcom čísle)
František Vnuk (1. okt. 2021)
alianciazanedelu.sk/archiv/9882