Takzvaný krst túžby je úplne uzavretá kapitola, ak človek zohľadní dogmy Cirkve a rozumie pápežskej neomylnosti.

Takzvaný krst túžby je úplne uzavretá kapitola, ak človek zohľadní dogmy Cirkve a rozumie pápežskej neomylnosti.

Pápež Pius IX., I. vatikánsky koncil, 4. zasadanie, 4. kapitola: „...rímsky veľkňaz, keď hovorí ex cathedra [z Petrovho stolca], to jest keď vykonáva službu pastiera a učiteľa všetkých kresťanov, v súlade so svojou najvyššou apoštolskou autoritou vysvetľuje doktrínu viery alebo mravov, ktorej sa má držať všeobecná Cirkev... disponuje tou neomylnosťou, ktorou božský Vykupiteľ chcel, aby bola Jeho Cirkev inštruovaná pri definovaní doktríny viery či mravov; a tak sú také definície rímskeho pápeža samy osebe, ale nie z konsenzu Cirkvi, nezmeniteľné.“

Pápež, [1.] ak hovorí zo stolca [ex cathedra] a [2.] keď vykonáva službu pastiera a učiteľa všetkých kresťanov a [3.] vysvetľuje doktrínu viery alebo mravov, disponuje nadprirodzeným darom neomylnosti.

Pápež Pavol III., Tridentský koncil, 6. zasadnutie, 4. hlava: „Týmito slovami sa naznačuje opis ospravodlivenia bezbožného, ako existuje prenesenie z toho stavu, do ktorého sa človek rodí ako syn prvého Adama, do stavu milosti a ‘adoptívneho synovstva’ [Rim 8:15] Božieho skrze druhého Adama, Ježiša Krista, nášho Spasiteľa; vskutku, toto prenesenie sa po rozhlásení Evanjelia NEMÔŽE USKUTOČNIŤ BEZ kúpeľa znovuzrodenia alebo bez túžby po ňom, AKO JE NAPÍSANÉ: ‘Ak sa človek znovu nenarodí z vody a Ducha Svätého, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho’ [Jn 3:5].“

Pápež Eugen IV., Florentský koncil, „Exultate Deo“, 22. november 1439: „Prvé miesto zo všetkých sviatostí zastáva svätý krst, ktorý je bránou do duchovného života; lebo skrze neho sa stávame údmi Krista a tela Cirkvi. A keďže smrť vstúpila do vesmíru skrze prvého človeka, ‘ak sa znova nenarodíme z vody a z Ducha, nemôžeme,’ ako hovorí Pravda, ‘vojsť do nebeského kráľovstva’ [Jn 3:5]. Matériou tejto sviatosti je skutočná a prirodzená voda.

Kto i napriek zohľadnení vyššie uvedeného neverí v to, že existuje len jeden krst, to jest sviatostný krst vodou, je heretik. Neverí v pápežsku neomylnosť, neverí v Božskú autoritu a pohŕda katolíckou vierou.

Pápež Lev XIII., Satis Cognitum (# 9), 29. jún 1896: „Viera, ako učí Cirkev, je tá nadprirodzená cnosť, ktorou... veríme tomu, čo [On] zjavil ako pravdivé, nie na základe vnútornej pravdy vnímanej prirodzeným svetlom ľudského rozumu [autor: to jest nie preto, že sa nám to javí ako správne], ale kvôli autorite samého Boha, Zjaviteľa, ktorý nemôže klamať ani byť klamaný... Ale ten, kto nesúhlasí čo i len v jednom bode s božsky prijatými pravdami, v skutočnosti odvrhol vieru celkom úplne, keďže odmieta ctiť Boha ako najvyššiu pravdu a patričný motív viery.“

Júd 1,9 "Keď sa archanjel Michal v rozhovore s diablom prel o Mojžišovo telo, neodvážil sa vyniesť rozsudok s rúhaním, ale povedal: "Nech ťa Boh napomenie." [preklad z Duay-Rheims ]

Viac tuná: Vyvrátenie krstu túžby – 4. hlava 6. zasadnutia Tridentského koncilu

Pozrite si aj modlitbu k sv. Archanjelovi Michalovi: Pôvodná Modlitba k sv. Michalovi od pápeža Leva XIII. – proroctvo o budúcom odpadnutí v Ríme

(Obrázok z vatikankatolicky.com)