Svätý...W O L F G A N G -biskup-sviatok 31.október
nar.cca 924 -umrel 31.10.994
Jeho život je pretkaný tajomstvami a veľkými zázrakmi...Diabol ho pokúšal ale svätec ho skrotil a porazil...
Najznámejšie legendy:
- legenda, ktorú predpovedal svoj skon: vo sne sa mu zjavil sv. Otmar a predpovedal, že zomrie po 22 rokoch strávených v biskupskom úrade a na mieste zasvätenom sv. Otmarovi
- legenda o oznámení vzniku cisárstva: vo sne sa bavorskému vojvodskému synovi Henrichovi zjavil na stene vedľa W. hrobu nápis „Post sex“ (=po šiestich). Henrich sa obával, že po šiestich dňoch alebo po šiestich mesiacoch zomrie. Po šiestich rokoch bol ale korunovaný na cisára. Nápis „Post sex“ býva jedným z atribútov sv. W.
- legendy od Aberského jazera: legendy sa zakladajú na historickom pobyte sv. W. v Rakúsku v 70. rokoch 10. storočia.
Hlavné povesti:
Sv. W. sem utiekol pred prílišnou úctou ,kt. mu bola preukazovaná ako rezenskému biskupovi. So svojim bratom z kláštora sa uchýlil do samoty hôr pri Salzburgu. Tu žili po dobu jedného roka pustovníckym životom. Potom sa usídlili pri Aberskom jazere na vrchu Falkenstein.
Pre smädného brata prebudil na Falkensteine prameň vody. Do skaly zapichol palicu a vytryskol prameň vody. Napriek tomuto zázraku rádový brat sv. Wolfganga čoskoro opustil. Voda zo studničky bola považovaná za liečivú na očné problémy.
Diabol chcel W. roztlačiť tým, že skaly na Falkensteine tlačil k sebe. W. sa ale proti nim postavil s rukami rozpraženými do tvaru kríža. Odtlačky hlavy a rúk sú v skale vidieť dodnes.
Najznámejšia legenda – aby sv. W. unikol satanovi, ktorý ho na vrchu Falkenstein stále sužoval, hodil sekerou do údolia s úmyslom, kde sekeru nájde, tam postaví pustovňu a kostol. Sekeru našiel brehu Aberského jazera, kde dodnes stojí v mestečku St. Wolfgang kostol sv. Wolfganga.
Keď sv. Wolfgang šiel z hory Falkenstein dole do údolia hľadať sekeru, zmožený hladom a smädom si sadol na jeden z kameňov, ktorý zmäkol ako vosk a poskytol tak pustovníkovi odpočinok. Odtlačky v kameni sú vidieť dodnes.
Čert, ktorý W. znova trápil, bol zapriahnutý pri stavbe kostola ako prisluhovač. Ako odplatu dostal čert prvého pútnika, ktorým sa stal vlk. Čert vlka uniesol a vo hneve vo vzduchu roztrhal.
Svätý Wolfgang bol nemecký biskup z Regensburgu z 10. storočia, známy svojou reformnou horlivosťou, charitou a prísnym životom.Narodil sa okolo roku 934, slúžil ako misionár u Maďarov a zomrel v roku 994. Kanonizovaný bol v roku 1052 a jeho sviatok je 31. októbra, čím sa stal patrónom tesárov, rezbárov a mesta Regensburg.
Narodenie a raný život: Svätý Wolfgang sa narodil okolo roku 934 do šľachtickej rodiny v Švábsku v Nemecku. Vzdelávanie získal v opátstve Reichenau, kde študoval u benediktínov.
Klerická a misionárska kariéra: Po učiteľskom pôsobení v katedrálnej škole v Trevíre vstúpil v roku 964 do benediktínskeho rádu v opátstve Einsiedeln. Neskôr bol vysvätený a poslaný do Uhorska kázať medzi Maďarmi.
Regensburgský biskup: V roku 972 ho cisár Oto II. vymenoval za regensburgského biskupa. Je známy reformou duchovenstva, podporou vzdelávania a rozsiahlou charitou voči chudobným .
Neskorší život a smrť: Žil prísnym životom, dokonca sa pokúsil odísť do samoty ako pustovník, ale bol povolaný späť k svojim povinnostiam. Zomrel v roku 994 počas cesty v Puppingene v Rakúsku.
Kanonizácia a odkaz: V roku 1052 ho kanonizoval pápež Lev IX. Jeho sviatok je 31. októbra. Je patrónom tesárov, rezbárov a mesta Regensburg. V umení je často zobrazovaný so sekerou a palicou.
Svätý Wolfgang patrí k najvýznamnejším svätcom 10 storočia...Pochádzal z bohatej,rodiny nemeckých grófov,ale všetko bohatstvo,slávu zanechal pre chudobného Ježiša,ktorého ohlasoval a žil ako chudobný.Bol významný učiteľ,kazateľ a vstúpil do rehole benediktínov.Reformoval kláštory v ktorých upadla pôvodná prísnosť a svätosť...
Ohlasoval evanjelium aj v Uhorsku a Čechách,kde r. 973 zriadil nové Pražské arcibiskupstvo,ktoré sa vyčlenilo z Regensburgu...Vychovával aj detí kniežat a stali sa z nich svätci...Nehľadal žiadne bohatstvo,statky,majetky...všetko dával chudobným a sám žil veľmi skromne ako pustovník...Jeho život je opradený mnohými legendami.Chcel postaviť pustovňu a kostol,tak vyšiel na vysoký vrch a s celou silou hodil dole sekeru,kde dopadne,tam postaví kostol.
Svätý Wolfgang bol biskup ,ktorý verne plnil božiu vôľu,bol veľkým nepriateľom všetkého bohatstva,mamony aj medzi vtedajším klérom...Hlásal,že Pán Ježiš bol chudobný a žil jednoduchý skromný život...a to sa aj sám snažil.Všetky rozhodnutia boli premodlené...celé noci sa modlil sám pred oltárom a prosil Boha o pomoc a správne konanie...Bol vzorom aj prísneho mnícha-benediktína,ktorý verne zachovával pôvodnú prísnu regulu sv.Benedikta
SV. Wolfgang
biskup
(zomr. r. 994)
Sv. Wolfgang žil v období, keď bola Cirkev veľmi závislá od feudálnych pánov, no na druhej strane prejavovala veľkú životnosť, ktorá jej umožňovala vnútornú i vonkajšiu obnovu.
Sv. Wolfgang sa narodil okolo r. 924 v Pfullingene v západonemeckom kraji Württemberg. Základné vzdelanie získal v známej mníšskej škole v Reichenau pri Kostnickom jazere. Tam sa spriatelil s Henrichom Babenberským, neskorším trevírskym arcibiskupom. Keď Henrichov brat biskup Poppo I. Würzburský založil školu, kde vyučoval známy gramatik Stefano di Novara, na Henrichovo odporúčanie prijal do školy aj schopného Wolfganga. Avšak Wolfgangove úspechy vyvolali žiarlivosť talianskeho učiteľa, takže Wolfgang musel napokon odísť.
Keď sa Henrich r. 956 stal trevírskym arcibiskupom, vzal k sebe Wolfganga ako riaditeľa dómskej školy a predstaveného klerikov. V r. 964 arcibiskup Henrich sprevádzal cisára Ota I. na cestách. Pritom sa nakazil morom a zomrel. Pred smrťou odporúčal cisárovi Wolfganga. Cisár ho prijal do svojej kancelárie v Kolíne a ponúkol mu sľubnú cirkevnú kariéru. Avšak Wolfgang netúžil po hodnostiach. A keď jeho mníšske spôsoby narážali na nepochopenie, v r. 965 odišiel z cisárskej služby do kláštora v Einsiedelne. Tam pôsobil ako učiteľ, bibliotekár a pravdepodobne aj ako kronikár.
V Einsiedelne Wolfgang nadviazal priateľstvo s augsburským biskupom Ulrichom, ktorý často prichádzal do kláštora a ktorý ho vysvätil za kňaza.
Zomrel na ceste k salzburskému arcibiskupovi v kostole dedinky Pupping pri Linci 31. okt. 994. Mal 70 rokov. Jeho mŕtve telo previezli po Dunaji do Regensburgu, kde ho pochovali v kostole sv. Emeráma. Jeho úcta bola cirkevne schválená v októbri 1052, keď pápež Lev IX. a cisár Henrich III. preniesli jeho pozostatky do novej krypty v kostole sv. Emeráma.
PATRÓN pastierov, tesárov, sochárov, lodníkov, uhliarov, drevorúbačov, nevinne zajatých a väznených; lieči obrnu, bolesti nôh, záchvat mŕtvice, úplavicu, zápaly kože, neplodnosť a potraty; oroduje za dobytok.
ATRIBÚTY: Znázorňovaný so sekerou v ruke alebo zaťatou to strechy kostola (vraj sv. Wolfgang hodil sekerou, aby vedel, kde má postaviť kostol).
Sv. Volfgang, biskup.
V desiatom storočí žila vo Švábsku rodina grófska, menom Pfullingen; z nej pochádzal sv. Volfgang. Ked nábožná grófka Gertrudis syna pod srdcom nosila, zjavila sa jej vo sne skvelá hviezda, ktorú porodiť mala.
Pokorný a skromný sluha Boží dlho nedal sa nakloniť prosbám priateľovým; ale ked milovaný priateľ neprestával naň doliehať, vyslovil sa Volfgang, že s ním pôjde pod tou podmienkou, keď nebude mu nútiť výnosné hodnosti a keď bude len za učiteľa a dozorcu na školách mestských ustanovený; lebo pokorný sluha Boží nežiadal si hodnosti, ani skvelý dôchodok.
Za mnohé roky vyučoval skromný Volfgang mládež a v kruhu nevinných dietok cítil sa úplne blaženým. Odmeny neprijal od bohatých rodičov, ktorí tešili ša veľmi zo skvelého pokroku dietok svojich. Už tu prejavoval veľkú obetovavosť a nezištnosť, ktorou vo svätom živote svojom vynikal; lebo napomáhal a podporoval chudobných žiakov všetkými prostriedkami, ktoré k vzdelaniu ich potrebné boli.
A veľký bol zármutok ich, keď im povedal, že chce svetom celkom opovrhnúť a do kláštora vstúpiť, aby v ňom výlučne Bohu slúžiť mohol. Nič nepomohli horké slzy rodičov, ktorí Volfganga prosili, aby aspoň do smrti ich na zámku ostal. S pokornou úctivosťou riekol rozžialeným rodičom, že musí vyhoveť povolaniu Božiemu; i utíšil bôľ ich a obdržal od nich rodičovské požehnanie.
Odišiel do Ainsidelu (Einsiedeln) vo Švajčiarsku a vstúpil do kláštora svätého Benedikta, ktorý široko-ďaleko známy bol učenosťou a zbožnosťou mníchov svojich. Opát Juraj, ktorý v túžbe po bohumilom živote Anglicko, rodičov svojich a nevestu bol opustil, prijal učeného a zbožného Volfganga veľmi rád do rádu svojho. Skoro presvedčili sa Benediktíni, že veda a cnosť nového mnícha je väčšia, než povesť jeho; lebo im slúžil za príklad kresťanskej dokonalosti.
Opát naložil Volfgangovi, aby mladým mníchom sv. Písmo vykladal a cestám spasenia ich učil. A Volfgang plnil úlohu svoju s takou dôkladnosťou, že i z druhých kláštorov benediktínskych k nemu posielali chovancov svojich. Tak žil Volfgang za dlhý čas a nedal sa z pokory za kňaza posvätiť.
Sv. Ulrich, biskup augsburgský, navštívil roku 970 kláštor Benediktínov v Einsidele a keď sa dozvedel o učenom a pokornom sluhovi Božom, Volfgangovi, vysvätil ho vzdor zdráhaniu jeho za kňaza. Jako kňaz zahorel Volfgang túžbou ohlasovať slovo Božie, aby poblúdených na cestu spásy uvádzal. Úrad opáta neprijal, hoci bratia jednomxseľne mu ho ponúkali.
«Opustíš chudobný z lásky k Bohu túto krajinu, ale v inej krajine dojdeš hodnosti biskupskej. A keď budeš ten úrad dôstojne zastávať, umrieš po dvadsiatich dvoch rokoch na mieste, kde sa pamiatka moja sláviť bude, a vojdeš do večného života.»
I vybral sa Volfgang s niektorými mníchami do Uhorska, kde sem prišli Maďari ešte z väčšej čiastky boli pohanmi. Na ceste zastavil sa v Pazove (Passau) u biskupa Piligrína, ktorý práve z toho istého ohľadu do Uhorska sa vyberal. I cestovali spoločne do bývalej Pannonie a po mnohých nebezpečenstvách dostali sa na dvor kniežaťa Geyzu. Horlivé učinkonal biskup Piligrín s Volfgangom, že sa im po mnohých namáhaniach podarilo 5000 pohanských Maďarov na vieru kresťanskú obrátiť a pokrstiť.
Tak povstalo biskupstvo v Prahe, ku ktorému potom náležalo Česko, Morava, ba i severozápadné kraje terajšieho Uhorska. Sv. Vojtech, biskup pražský, prišiel neskôr a síce roku 984 do Ostrihomu a pokrstil (poodľa niektorých dejepiscov — birmoval) Vajka, syna Geyzovho, ktorý neskôr stal sa prvým kráľom uhorským pod menom Štefan I. a pre veľké zásluhy svoje o rozšírenie a upevnenie sv. cirkve vo vlasti našej pripočítaný je do počtu svätých.
Cez celý život svoj zachovával sv. Volfgang najväčšiu pokoru a chudobu. Nad iné cnosti jeho vynikala zvláštne štedrota jeho ku chudobným a núdznym, ktorá menovite vtedy sa objavila, keď bola v zemi veľká neúroda a drahota. Každodenne hostil vtedy pri stole svojom chudobných a čo so stolu jeho ešte pozostalo, posielal súkromne chudobným rodinám, ktoré o štedrom darcovi zriedka sa dozvedeli. Ku každému človekovi bol láskavým, zhovievavým, a len proti sebe prísnym. Obydlie jeho, rúcho a pokrm boly jednoduché. Chudobných ľudí volal dietkami svojimi. Najmilšia jeho bola modlitba a sv. rozjímanie. Častoráz opúšťal o polnoci tvrdé lôžko svoje, tajne išiel do chrámu, kde sa pri zamknutých dverách obyčajne modlieval, až do raňajších služieb Božích.
Telo jeho bolo prenesené na siedmy deň do Rezná, kde ho kňazi i veriaci s veľkým žiaľom a slávou v chráme sv. Emmerama pochovali. Na prímluvu jeho stáli sa mnohé divy. Keď roku 1032 pápež Lev IX. do Nemecka prišiel, dal na prosbu cisára a biskupov ostatky jeho vyzdvihnúť, preniesol ich sám do inej hrobky a vriadil sluhu Božieho do počtu svätých. Na začiatku šestnásteho storočia preniesol biskup Volfgang II. ostatky jeho s veľkou slávou do nádhernej novej hrobky.
Sv. Volfgang bol mužom apoštolským, mužom Božím. Medzi cnosťami jeho skveje sa zvláštne jako slnce medzi hviezdami obetavá láska jeho ku chudobným. On vedel a zachovával, čo hovorí Duch svätý v Prisloviach (19, 17.): «Na zisk (úroky) Pánu Bohu požičiava, kto sa smiluje nad chudobným a odmenu jeho navráti mu za dobrodenie.» Ako ten človek, ktorý požičiava peniaze na úroky, dúfa, že časom dozaista celý obnos peňazí svojich nazpät dostane a medzi tým časom i hojné úroky od istiny bere, podobne sa to má i s almužnou, ktorú chudobným udeľujeme. Ten, ktorý udeľuje almužnu, skladá ju skrze ruky chudobných v nebi pred Pánom Bohom a to s tou podmienkou, aby mu Boh po ukončení tohoto života za tú istinu nebo dať ráčil.
Keď sv. Gualbertovi chudobná ženička biedu svoju vyprávala a o kus chleba pre tri hladné dietky svoje ho prosila, oznámili sluhovia sv. Gualbertovi, že nemajú v celom dome len jeden bochník chleba, a že i ten je ešte iba v peci. Svätý muž rozkázal, aby ten bochník sluhovia rozkrojili a polovicu biednej ženičke dali. A hľa, keď sluhovia pec otvorili, aby rozkaz vyplnili, uzreli s veľkým zadivením plnú pec chleba. Ked sv. Medard v útlom veku kone otcove pásol, prišiel k nemu chudobný človek a prosil ho o almužnu. Zbožný mladík nemal pri sebe ničoho, čím by bol mohol úbožiaka obdarovať; i dal mu jedného koňa. Keď to dopočul otec sv. mládenca, začal sa veľmi horšiť. A keď večer vstúpil do koniarne, uzrel všetky kone. Svätá Adelgundis dala raz almužníkovi svojmu hodne zlata, aby pre chudobných nakúpil rúcha, a čo z peňazí ostane, aby jej naspät doniesol. Sluha vykonal rozkaz, nakúpil rúcha, zaplatil za všetko a odovzdal ostatné peniaze svätej Adelgunde. A hľa, svätá prečítala peniaze a presvedčila sa, že jej almužník celý obnos peňazí, ktorý mu bola dala, naspät doniesol.
Modlitba.
ó Bože, popraj nám milosti, aby sme na prímluvu sv. Volfganga, verného sluhu Tvojho, ktorý nás na zemi slovami svojimi a príklady poučoval, dľa príkladu jeho ku cti Tvojej a sláve i ku duševnému spaseniu svojemu živí byť mohli, i s ním vo večnom kráľovstve Tvojom sa uhliadať zaslúžili. Skrze Ježiša Krista, Pána nášho. Amen.
Sv. Wolfgang - legendy
KULT SV. WOLFGANGA
• Najstarším kultovým miestom sa stáva jeho hrob v krypte kostola, ktorý patrí kláštoru sv. Jimrama (Emmerama) v Regensburgu. Väčší príliv pútnikov sa tu ale nekonal. Centrom kultu sa stáva mestečko St. Wolfgang, ktoré leží pri jazere nesúce svätcovo meno (Wolfgangsee alebo aj Abersee).
• V Čechách a na Morave ležia miesta uctievania väčšinou v pohraničných oblastiach susediacich s Rakúskom alebo Nemeckom.
• Uctievanie vo Švajčiarsku súvisí s W. pobytom v kláštore Einsiedeln.
• V Maďarsku ležia strediská uctievania na pútnických trasách smerujúcich k mestečku St. Wolfgang v Rakúsku. Do mestečka putovali pútnici napr. zo Šopronu alebo Prešporku (dnes Slovensko).
Svätý Wolfgang – legendy
• Hneď po svätcovom skone sa začínajú objavovať legendistické spracovanie jeho života. K jedným z prvých sa radí spis „VITA S. WOLFKANGI EPISKOPI“ . Vznikol medzi rokmi 1037-1052. Napísal ho rezenský kronikár Otloh. Legenda mnícha Arnolda „LIBRI DE SANCTO EMMERAMO“ (= Kniha o sv. Jimramovi) vznikla pred rokom 1037 a obsahuje správy o sv. Wolfgangovi.
- legenda, ktorú predpovedal svoj skon: vo sne sa mu zjavil sv. Otmar a predpovedal, že zomrie po 22 rokoch strávených v biskupskom úrade a na mieste zasvätenom sv. Otmarovi
- legenda o oznámení vzniku cisárstva: vo sne sa bavorskému vojvodskému synovi Henrichovi zjavil na stene vedľa W. hrobu nápis „Post sex“ (=po šiestich). Henrich sa obával, že po šiestich dňoch alebo po šiestich mesiacoch zomrie. Po šiestich rokoch bol ale korunovaný na cisára. Nápis „Post sex“ býva jedným z atribútov sv. W.
- legendy od Aberského jazera: legendy sa zakladajú na historickom pobyte sv. W. v Rakúsku v 70. rokoch 10. storočia.
Hlavné povesti:
Sv. W. sem utiekol pred prílišnou úctou ,kt. mu bola preukazovaná ako rezenskému biskupovi. So svojim bratom z kláštora sa uchýlil do samoty hôr pri Salzburgu. Tu žili po dobu jedného roka pustovníckym životom. Potom sa usídlili pri Aberskom jazere na vrchu Falkenstein.
Pre smädného brata prebudil na Falkensteine prameň vody. Do skaly zapichol palicu a vytryskol prameň vody. Napriek tomuto zázraku rádový brat sv. Wolfganga čoskoro opustil. Voda zo studničky bola považovaná za liečivú na očné problémy.
Diabol chcel W. roztlačiť tým, že skaly na Falkensteine tlačil k sebe. W. sa ale proti nim postavil s rukami rozpraženými do tvaru kríža. Odtlačky hlavy a rúk sú v skale vidieť dodnes.
Najznámejšia legenda – aby sv. W. unikol satanovi, ktorý ho na vrchu Falkenstein stále sužoval, hodil sekerou do údolia s úmyslom, kde sekeru nájde, tam postaví pustovňu a kostol. Sekeru našiel brehu Aberského jazera, kde dodnes stojí v mestečku St. Wolfgang kostol sv. Wolfganga.
Keď sv. Wolfgang šiel z hory Falkenstein dole do údolia hľadať sekeru, zmožený hladom a smädom si sadol na jeden z kameňov, ktorý zmäkol ako vosk a poskytol tak pustovníkovi odpočinok. Odtlačky v kameni sú vidieť dodnes.
Čert, ktorý W. znova trápil, bol zapriahnutý pri stavbe kostola ako prisluhovač. Ako odplatu dostal čert prvého pútnika, ktorým sa stal vlk. Čert vlka uniesol a vo hneve vo vzduchu roztrhal.
Život
Podľa životopisu, ktorý napísal roku 1050 benediktínsky mních Otloh z kláštora sv. Jimrama v Regensburgu, pochádzal Wolfgang z aristokratickej rodiny grófov z Pfullingenu vo Švábsku. V siedmich rokoch vstúpil do slávnej kláštornej školy benediktínov na ostrove Reichenau . Tam sa spriatelil s neskorším cisárom Henrichom II. z rodu Babenbergovcov, bratom neskoršieho biskupa Poppa , spoznal aj talianskeho gramatika Stefana z Novary. Roku 956 bol Wolfgang pozvaný do katedrálnej školy v Trevíre , kde spoznal opáta Ramwolda a naučil sa mníšskemu životu v askeze. Roku 964 Wolfgang vstúpil v Einsiedeln do rádu benediktínov, roku 968 ho svätý Oldřich Augsburský (Ulrych) vysvätil na kňaza. Odtiaľ odišiel ako misionár do Uhorska a Panónie. Po smrti rezenského biskupa Michala roku 972 bol pozvaný na jeho miesto a venoval sa zakladaniu kostolov i misijnej činnosti. V starobe sa odobral ako pustovník do Bavorska a ďalej do Soľnej komory, kde sa vydal na inšpekciu opátstva v Mondsee, sa zdržiaval v okolí jazera Wolfgangsee. Údajne pri kaplnke sv. Otmara v Puppingu bol zastihnutý pohanmi a zabitý sekerou. Jeho telo bolo prevezené do kostola sv. Emerama v Regensburgu .
Úcta
Svätý Wolfgang je uctievaný najmä v Nemecku (je spolupatrónom Bavorska a mesta Rezna), v Rakúsku je centrom úcty pútnický kostol v obci Sankt Wolfgang na brehu jazera Wolfgangsee v Soľnej komore, ďalšími sú jeho misijné krajiny Tirolsko, Slovinsko. Od stredoveku mu boli zasvätené desiatky kostolov, kaplniek alebo oltárov. Medzi najstaršie sochárske pamiatky patrí gotická náhrobná doska so sochou sv. Wolfganga v kostole sv. Jimrama v Regensburgu . K najcennejším stredovekým vyobrazeniam v maľbe patrí doska so sv. Wolfgangom od Majstra Theodorika v kaplnke sv. pozostatkov na hrade Karlštejne . Poverečnej úcte sa oddávna tešili tzv. Wolfgangove kamene v miestach, ktoré údajne navštívil. Pútnici na nich pre svoju ochranu majú šliapnuť. Sú obdobou kameňov, uctievaných u nás ako šľapaje sv. Vojtecha.
V roku 1873 bola prenesená časť ostatkov do svätovítskej katedrály v Prahe.
Ikonografia
Wolfgang býva vyobrazený v biskupskom odeve s insígniami (berlou a mitrou) v legendárnych scénach, model kostola v jeho ruke symbolizuje, že bol zakladateľom kostolov a kaplniek. Inokedy udeľuje požehnanie alebo krstí pohanov. V mučeníckej scéne býva vyobrazený v momente, keď je napadnutý tesárskou alebo mäsiarskou sekerou-širočinou.
V reprezentačných scénach drží ako poznávacie atribúty model kostola a sekeru. Vo dvojiciach býva vyobrazený so svojím svetiteľom sv. Oldrichom, niekedy so sv. Benediktom, pretože je patrónom rádu benediktínov, v českých krajinách tiež so sv. Vojtechom.
Galéria
31.10. Svätý Wolfgang – Nemec, ktorý horlil za vieru v Čechách
Svätý Wolfgang sa vydal na misionársku činnosť do dnešného Maďarska, odkiaľ sa vrátil a bol vysvätený za biskupa Regensburgu, pod ktoré spadali aj dnešné Čechy. Práve jemu sa pripisujú zásluhy, že vzniklo pražské biskupstvo a Čechy boli oddelené od nemeckého biskupstva. Pre toto rozhodnutie získal nemeckého cisára Ota I. a českého panovníka Boleslava II. Za toto rozhodnutie si vyslúžil veľkú nevraživosť v rôznych kruhoch, pretože vznik pražského biskupstva znamenalo stratu majetkov pre nemeckú katolícku cirkev. Napriek tomu sv. Wolfgang prehlásil, že sám obetuje seba, svoje meno a popularitu za posilnenie šírenia viery v Čechách. Pre vznik biskupstva osobne išiel za pápežom a získal jeho súhlas.
Zomrel v rakúskom Puppingu 31.10.994, keď sa nachádzal na ceste za arcibiskupom Salzburgu. Zachvátila ho horúčka a sv. Wolfgang vedel, že zomrie, pretože pri nástupe na biskupský úrad mal videnie, že zomrie o 22 rokov. Sv. Wolfgang preto vyhľadal najbližší kostol, aby zomrel v dome Pána. Stalo sa tak v kostole sv. Otmara v Puppingu. Keď sa ľudia dozvedeli, že sa tam nachádza zomierajúci sv. Wolfgang, chceli im zabrániť vstupu. Ten však povedal, že nech pustia všetkých, že “on sa nehanbí zomierať, pretože jediné za čo sa máme hanbiť je hriech a nie smrť, ktorá je len návratom k Pánovi.”
Kanonizovaný bol v roku 1052. Nachádza sa v krypte v Regensburgu.
Svätý
Sviatok: 31. október
* okolo 924 Pfullingen, Bádensko-Württembergsko, Nemecko
† 31. október 994 Pupping pri Eferdingu, Rakúsko
Význam mena: prichádzajúci ako vlk (z nem.)
Symbol: biskupský pastorál (berla), vlk, sekera
Sv. Wolfgang mal veľké nadanie a rodičia mu vštepili hlbokú nábožnosť. Keď mal sedem rokov, dali ho na výchovu do benediktínskeho kláštora v Reichenau (neďaleko Kostnice). Dosiahol tam výborné vzdelanie a pokročil aj v nábožnosti. Neskôr nastúpil na teologické štúdiá do Würzburgu. Popritom zatúžil po samote alebo kláštore. Jeho priateľ gróf Henrich ho však od toho odhováral. Chcel totiž, aby bol Wolfgang vo svete, kde by mohol byť príkladom a svetlom pre mnohých. Keď sa Henrich stal v roku 956 arcibiskupom v Trevíri, volal Wolfganga k sebe. Po mnohých nahováraniach a po sľube, že mu nedá Henrich žiadne vysoké hodnosti, Wolfgang súhlasil. Stal sa učiteľom v v katedrálnej škole v Trevíri.
Mnoho rokov vyučoval mládež. Neprijímal žiadne odmeny, podporoval chudobných žiakov, chodil v jednoduchom rúchu, žil ako mních. Arcibiskup ho po čase predsa len vymenoval za dekana kanonickej kapituly, keďže medzi kanonikmi a vôbec duchovenstvom upadla disciplína. Wolfgang sa opäť vzpieral. Po čase však privolil. Podarilo sa mu obnoviť horlivosť u kňazov aj u Božieho ľudu.
ŽIVOTOPISY SVATÝCH
Wolfgangus
31. října, připomínka
Postavení:
biskup OSB
Úmrtí:
994
Patron:
Řezna (Regensburg), Bavorska; pastýřů, sochařů, lodníků, dřevorubců, tesařů, nevinně zajatých a vězněných; bývá vzýván při obrně, bolestech nohou, mozkové příhodě, úplavici, zánětech kůže, při neplodnosti a hrozbě samovolného potratu
Atributy:
biskup, biskupské insignie, císař, kostel, nápis "Post sex," sekera
ŽIVOTOPIS
Pocházel ze Švábska. Studoval v klášterní škole v Reichenau a ve Würzburgu. Potom působil na dómské škole a byl děkanem kapituly v Trevíru. Již v roce 965 vstoupil do benediktinského kláštera v Einsiedeln ve Švýcarsku. Zde se asi po pěti letech stal knězem a po ročním misijním působení v Maďarsku byl ve vánočním období ustanoven za biskupa v Řezně. Vynikal ctnostmi i moudrým řízením diecéze, při kterém předal ustanoveným opatům řízení klášterů, pozvedl úroveň duchovenstva, velkou měrou přispěl k založení pražského biskupství a s velkou láskou pomáhal kde bylo třeba, zvláště mu záleželo na školství a zajišťování potřeb chudých. Zemřel v Puppingu u Lince ve věku asi 70 let.
ŽIVOTOPIS PRO MEDITACI
SPRAVEDLIVÝ POSTOJ PŘINÁŠÍ VELKÁ DOBRA
Narodil se kolem roku 924 u Reutlingenu ve Švábsku v Německu. Byl synem hraběte z Pfullingen a Gertrudy z Veringen, kteří jsou řazeni mezi zchudlou šlechtu, ale Wolfgangovi zajistili vysoké vzdělání. Jeho prvním učitelem byl kněz, který se mu věnoval coby přítel rodiny a žasl nad jeho talentem i pokroky v duchovním životě. Potom za studiem odešel na ostrov Bádenského jezera do Reichenau. Zde se jeho přítelem stal Jindřich Babenberský, pozdější trevírský arcibiskup. Díky jemu se dostal do školy založené jeho bratrem ve Würzburgu. Jeho úspěchy zde vyvolávaly žárlivost a proto odešel.
V roce 956 jej Jindřich, již jako trevírský arcibiskup, povolal za ředitele dómské školy a děkana kapituly v Trevíru. Na arcibiskupovo doporučení ho císař Ota I. vzal r. 964 do svých služeb a v Kolíně mu nabídl lákavou kariéru, ale ta neodpovídala Wolfgangově mnišskému zaměření. Proto v následujícím roce toto místo zaměnil za klášter v Einsiedelnu ve Švýcarsku.
Augsburský biskup Ulrich mu v r. 970 udělil kněžské svěcení. Wolfgang další rok odešel jako misionář do Uher. Pasovský biskup Pilgrim, pod nějž území spadalo, ho s podezřívavostí předvolal. Když si prověřil jeho schopnosti a poznal jeho ctnosti, navrhl jej císaři za kandidáta na uvolněný biskupský stolec v Regensburgu i přesto, že Wolfgang, nejspíš z pokory, zprvu nechtěl souhlasit. V roce 973 však od salcburského arcibiskupa přijal biskupské svěcení a nastoupil na stolec v Regensburgu.
Wolfgangovou první starostí bylo zjištění situací v klášterech, které pod jeho vedení spadaly a začal s jejich reformou, včetně vytvoření opatství, aby kláštery měly své vlastní představené. Zároveň mu šlo i o obnovu a pozvednutí diecézní pastorace.
Dalším velmi významným krokem bylo ustanovení pražského biskupství. Během prvního roku po nástupu do úřadu Wolfgang připravil potřebný dokument o založení nové diecéze, vše potřebné projednal s císařem Otou I. i českým panovníkem Boleslavem II.. Němcům, kterým se jeho krok nelíbil, řekl, že rád sebe i co má obětuje za posílení církve v Čechách. Téhož roku dosáhl v Římě potvrzení pražské diecéze. Někteří mu zazlívali hospodářské ztráty, které souvisely s osamostatněním území Čech.
Wolfgang hledal co nejúčinnější způsoby evangelizace. Sám žil jako mnich, ať šlo o oděv, dodržování jistých pravidel, asketický život i postoj v srdci. Měl velké porozumění pro potřeby věřících a praktický život. Skrze vizitace ve farnostech snažil se všem být blízký a tak je snadněji přibližovat k Bohu. Záleželo mu na školství, angažoval se za dobrou výchovu i vzdělání mládeže. Na srdci měl také pomoc chudým. V roce 987 pro ně otevřel sýpky a dbal na spravedlivé rozdělování obilí, jelikož neúroda zapříčinila hlad a drahotu. Mezi množstvím legendárních příběhů o dobrém srdci Wolfgangově je i o dopadení zloděje, který na biskupství ukradl záclonu. Sloužící ho předvedli před biskupa, žádajíce jeho potrestání. Pro Wolfganga bylo nejdůležitějším, že dopadený se pro krádež rozhodl kvůli velké nouzi a tak ho místo trestu obdaroval.
Zemřel při cestě k salcburskému arcibiskupovi na poradu. U obce Pupping poblíž Lince v Horním Rakousku jej zachvátila horečka a pocítil, že nastává konec jeho pozemského života. Nechal se proto přenést do nejbližšího chrámu. Byl jím v této obci kostel sv. Otmara, z nějž měl v mystickém zážitku v době povolání na biskupský stolec předpovězeno, že po 22 letech bude povolán na věčnost. To se splnilo u jeho oltáře, kde ještě přijal svátosti na cestu a pak v kajícím ulehnutí na tvář, jako při prostraci za svého svěcení, odevzdal Pánu svou duši. Předtím jeho nejbližší doprovod chtěl bránit ostatním lidem ve vstupu do kostela, v němž umíral biskup. Ten však řekl: "Nechte otevřeno, ať vstoupí kdo chce. Nestydím se zemřít, hanbou je pouze hřích, nikoli smrt."
Pohřben byl v Regensburgu. Ke kanonickému schválení Wolfgangovy úcty došlo v říjnu 1052 papežem Lvem IX. při přenesení jeho ostatků do nové krypty chrámu sv. Emeráma. K většímu rozšíření jeho úcty začalo docházet až ve 14. století. Při oslavě 900 let od ustanovení pražské diecéze v roce 1873, část relikvií (dvě kosti) sv. Wolfganga obdržela pražská katedrála.
PŘEDSEVZETÍ, MODLITBA
Zamyslím se nad pojmem spravedlnosti podle Božího vzoru, protože má velký význam pro šíření Božího království ve světě. Jako v životě biskupa Wolfganga, často znamená vlastní újmu pro dobro druhých.
Bože, Tys dal svatému biskupu Wolfgangovi moudrost a velkodušnost, takže měl na zřeteli vždycky jen prospěch tvého království; nauč i nás vidět potřeby Tvé církve a spolupracovat na díle spásy. Prosíme o to skrze Tvého Syna Ježíše Krista, našeho Pána, neboť on s Tebou v jednotě Ducha svatého žije a kraluje po všechny věky věků. Amen
Chcel zrušiť osobné vlastníctvo kňazov: svätý Wolfgang z Regensburgu
31. októbra 2024
Záver októbra patrí v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi spomienke na svätého Wolfganga z Regensburgu (Rezna).
Narodil sa okolo roku 924 pravdepodobne v švábskom Pfullingene do zbožnej a vzdelanej rodiny. Ako desaťročný nastúpil do školy benediktínskeho kláštora na ostrove Reichenau, jedného z vtedajších centier vzdelanosti. V štúdiu neskôr pokračoval na novozaloženej katedrálnej škole vo Würzburgu, kde sa pod vedením vynikajúceho učenca tej doby Štefana z Novary (asi 920 – 985) stal rešpektovaným vzdelancom a vyhľadávaným učiteľom. (Napríklad okolo roku 985 už ako biskup prevzal výchovu bavorského vojvodu Henricha IV., neskoršieho cisára Svätej ríše rímskej Henricha II.)
Počas štúdií sa spriatelil s Henrichom, neskorším arcibiskupom Trevíru. Vďaka jeho odporúčaniu dostal Wolfgang príležitosť pôsobiť ako dekan a správca tamojšej katedrálnej školy, kde sa snažil o reformy podľa Reguly svätého Benedikta, kladúc pritom dôraz na skromnosť a zrušenie osobného vlastníctva u kňazov.
V roku 965 vstúpil do prísneho benediktínskeho kláštora Einsiedeln vo Švajčiarsku , kde bol ako 43-ročný vysvätený za kňaza a prevzal vedenie kláštornej školy. Po troch rokoch odišiel ako misionár do Panónie, ale už v roku 972 ho pasovský biskup povolal späť a vysvätil za biskupa diecézy Rezno, ktorá zahŕňala aj české zeme. V roku 975 tam Wolfgang založil katedrálnu školu so zborom, z ktorej vzišli dnešní Regensburger Domspatzen, chlapčenský spevácky zbor, ktorý neskôr v rokoch 1964 – 1994 viedol Georg Ratzinger, brat pápeža Benedikta XVI.
Wolfgang v rámci reforiem súhlasil aj s oddelením českých zemí, aby sa vytvorila Pražská diecéza. K tomuto veľkorysému gestu určite prispel aj jeho priateľský vzťah s Boleslavom II., ktorého sestra Mlada i syn Oldřich sa vzdelávali v Rezne.
Wolfgang bol prvým biskupom, ktorý sa v rámci reforiem vzdal personálnej únie medzi biskupským úradom a úradom opáta pridruženého Kláštora svätého Emeráma. Kláštoru to umožnilo napredovať v duchovných a kultúrnych aktivitách, avšak budúcim reznianskym biskupom prinieslo ekonomickú stratu.
Biskup Wolfgang zomrel počas jednej z pastoračných ciest v Podunajsku 31. októbra 994 v Kaplnke svätého Otmara v Puppingu. Jeho telo previezli do Rezna, kde ho pochovali v katedrále.
V roku 1877 jeho pozostatky vložili do zlatého relikviára, ktorý sa každoročne vystavuje počas Wolfgangovho týždňa v Rezne. Okrem toho sa jeho pamiatka slávi aj v rakúskom Puppingu.
Svätý Wolfgang sa dostal i do ľudových pranostík, z ktorých najznámejšia hovorí: „Dážď na deň svätého Wolfganga prináša rok plný požehnania.“
Svätý Wolfgang je patrónom Bavorska i Rezna, ale aj sochárov, drevorubačov, tesárov i pastierov. Vzýva sa pri ochoreniach očí a reumatizme, ako aj pri ochrnutí a chorobách končatín.
Aj dnes mnohí absolvujú pútnickú cestu Wolfgangsweg, ktorá vedie od krypty svätca v reznianskej Katedrále svätého Emeráma až na vrch Falkenstein a meria 274 km. Pútnická cesta prechádza aj cez najznámejšie mariánske pútnické miesto Altötting.
Po vyhlásení Wolfganga v roku 1052 sa kostol stal pútnickým miestom, ako prvýkrát spomínal pápež Lucius III v roku 1183. V roku 1481 bol známym Pacherovým polypeptidom. V okolí kostola bolo od stredoveku niekoľko miest na pobyte, zatiaľ č