ľubica
723
Raz vidieť je lepšie ako 100 krát počuť Fr. John Zuhlsldorf Dňa 12. marca 2022, na 400. výročie kanonizácie sv. Terézie z Avily, Philipa Neri, Izidora, Františka Xaverského a Ignáca z Loyoly sa na …More
Raz vidieť je lepšie ako 100 krát počuť
Fr. John Zuhlsldorf

Dňa 12. marca 2022, na 400. výročie kanonizácie sv. Terézie z Avily, Philipa Neri, Izidora, Františka Xaverského a Ignáca z Loyoly sa na oltári veľkého jezuitského kostola v Ríme, Gesù (kde je pochovaný sv. Ignác a rameno Františka Xaverského) slúžila sv. omša. Rád by som poukázal na pár liturgických zaujímavostí.

Hlavným celebrantom nebol najvyšší prítomný kňaz, ale generál jezuitov Arturo Sosa, ktorý sa v minulosti vyznamenal tvrdením, že neverí že diabol je osoba, padý anjel ale tvrdil, že to len symbol, personifikácia a existuje len ako symbolická realita. Tiež sa zapísal tvrdením, že v Ježišových časoch neboli magnetofóny a Kristove slová boli "kontextualizované", nech už to znamená čokoľvek a preto možno Kristovo učenie, vrátane toho o manželstve interpretovať, čo v preklade znamená relativizovať či vyslovene prekrútiť. Tiež sa pochválil, že nemá rád doktrínu. Tento dynamický a bezpochyby pastoračne citlivý jezuita teda, ako sa dnes hovorí, predsedal liturgii. Spolu s ním koncelebrovalo viacero kňazov a medzi nim stál postarší jezuita oblečený v bielom. Nemal oblečenú ani albu, ani ornát ani štólu, nič z liturgického odevu, ktorý je kňaz slúžiaci sv. omšu povinný mať. Očividne však koncelebroval ako dokazuje fotografia. Tá ho zachytáva v okamihu konsekrácie - pozdvihovania, robiť rovnaké gesto, ako ostatní koncelebranti. Existuje staré rímske príslovie: Stratený ako jezuita vo Veľkom týždni. Jezuiti sú dnes preslávení laxnosťou v liturgii ba otvoreným nepriateľstvom k liturgickým predpisom a ich deštruktívne pôsobenie v tejto oblasti prináša svoje hnilé plody, ale toto je priveľa. To je skrátka strašné. Nerešpektovanie liturgickej slušnosti a citlivosti veriacich je tu globálne a na najvyššej úrovni hierarchie.

Ale pamätajte, tradičnú latinskú omšu treba zakázať.

Môj priateľ o. Murray o tom napísal rozsiahly text v The Catholic Thing.

Napísal so sebe charakteristickou jasnosťou:

[…]
Na tento problém upozornil (pápež) vo svojom liste biskupom sveta zo 16. júla 2021, ktorý sprevádzal Traditionis Custodes, jeho motu proprio obmedzujúce slávenie starej omše: „Som veľmi smutný z prešľapov pri slávení liturgie ktoré sa dejú na všetkých stranách. Spoločne s Benediktom XVI. ľutujem skutočnosť, že pri celebrovaní sa na mnohých miestach predpisy nového misála nedodržiavajú , ale v realite sa vykladajú ako povolenie alebo dokonca požiadavka liturgickej kreativity, čo vedie k takmer neznesiteľným deformáciám.“

Biskupom radil: „Žiadam vás, aby ste boli bdelí pri zabezpečovaní toho, aby sa každá liturgia slávila s slušnosťou a vernosťou liturgickým knihám promulgovaným po Druhom vatikánskom koncile, bez výstredností, ktoré sa môžu ľahko zvrhnúť v liturgické prešľapy.

Vlastné slová pápeža Františka sú najlepšou výčitkou jeho rozhodnutia koncelebrovať svätú omšu bez liturgického rúcha. Posvätný charakter našich bohoslužieb je uchovávaný a chránený, keď kňazi a biskupi ochotne a starostlivo dodržiavajú požiadavky liturgického zákona. Veriaci kresťania majú právo zúčastniť sa na liturgickej modlitbe bez toho, aby boli nútení zažívať „neznesiteľné deformácie“ dobrého liturgického poriadku. Toto právo závisí na ochote kňazov a biskupov dodržiavať to, čo je stanovené v liturgickom zákone.

Neexistuje žiadne klerikálne privilégium, ktoré by kňazom a biskupom umožňovalo prepisovať pravidlá podľa ich vlastného vkusu. Bohužiaľ práve to si niektorí kňazi a biskupi odnesú z tohto poľutovaniahodného prípadu pápežovho liturgického zločinu.

[…]

Dielňa svätého Jozefa