Ja mam taký dojem, ako keby heretici v Cirkvi ani nebrali do uvahy tieto suvislosti, ked napr. máme veľké výročie koncilu, kde sa oficiálne potvrdilo učenie Cirkvi o Svätej Trojice a oni ešte zrušia Filioque?!
...alebo dušuju sa aký Velký to bol 2.vatikansky koncil, ale maju tu drzosť povedať, že sa Panna Mária nemá nazývať Prostrednicou a pritom práve na tom koncile bola označená týmto tuitulom. Nie len ludia, ale aj priznačné sviatky- okolnosti sa im tlačia pred oči, aby si spytovali svedomie, akých herez sa dopušťaju a napriek tomu im to nevadí.
... sú ako tí ezoterici pred 1700 rokmi, ktorých koncil odsudil
Vôbec by som sa nečudoval, keby nasledujuci papež odsudil verejne heretický dokument Tucha a Leva, len by to musel byť odvažny papež a nie ako títo posslední papeži.

Prvý nicejský koncil – 325 n. l.
Otcovia koncilu - 325 n. l.
ÚVOD
Tento koncil sa otvoril 19. júna za prítomnosti cisára, ale nie je isté, kto zasadnutiam predsedal. V existujúcich zoznamoch prítomných biskupov sú Ossius z Cordówy a presbyteri Vít a Vincentius uvedení pred ostatnými menami, ale je pravdepodobnejšie, že predsedal Eustath z Antiochie alebo Alexander z Alexandrie. (pozri Dekréty ekumenických koncilov , ed. Norman P. Tanner SJ)
Tučný text vo vyznaní viery 318 cirkevných otcov predstavuje podľa Tannera „ doplnky , ktoré koncil urobil k základnej forme vyznania viery“ a že základné vyznanie viery bolo s najväčšou pravdepodobnosťou „odvodené z krstnej formuly z Cézarey, ktorú predložil biskup tohto mesta Eusébius“, alebo že sa „vyvinulo z pôvodnej formy, ktorá existovala v Jeruzaleme alebo v každom prípade v Palestíne“. „Priamy pôvod z vyznania viery Eusébia z Cézarey je zjavne vylúčený.“ Zv. 1, s. 2)
Číslo 318 uvedené v nadpise nižšie pochádza od Hilaria z Poitieru a je to tradičné číslo. Ďalšie čísla sú Eusébius 250, Eustath z Antiochie 270, Atanáz okolo roku 300 a Gelázius z Kyziku viac ako 300.
VYZNANIE VIERY 318 OTCOV CIRKVI
Veríme v jedného Boha Otca, všemohúceho, Stvoriteľa všetkého viditeľného i neviditeľného. A v jedného Pána Ježiša Krista, Syna Božieho, jednorodeného, splodeného z Otca, čiže z podstaty [gr. ousias, lat. substantia] Otca, Boha z Boha, svetlo zo svetla, pravého Boha z pravého Boha, splodeného [gr. gennethenta, lat. natum] nie stvoreného [gr. poethenta, lat. factum], JEDNOSUBSTANTNÉHO [gr. homoousion, lat. unius substantiae (quod grécky dicunt homousion)] s Otcom, skrze ktorého všetko povstalo, čo je na nebi i čo je na zemi; pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil a vtelil sa, stal sa človekom, trpel a vstal z mŕtvych tretieho dňa, vystúpil na nebesia, prichádza súdiť živých i mŕtvych a v Ducha Svätého.
...a tí, ktorí hovoria
„kedysi bol, keď nebol“ a „predtým, ako sa narodil, nebol“ a to
pochádzal z veci, ktoré neboli, alebo z inej hypostázy [gr. hypostaseos] alebo substancie [gr. ousias, lat. substantia], Potvrdzujúc, že Syn Boží je podliehajúci zmene alebo premene, tieto katolícka a apoštolská cirkev zavrhuje .
KÁNONY
Ak niekto chorý podstúpil operáciu u lekárov alebo bol vykastrovaný barbarmi, nech zostane medzi duchovenstvom. Ak sa však niekto v dobrom zdraví vykastroval sám, ak je zapísaný medzi duchovenstvo, má byť suspendovaný a v budúcnosti by takýto človek nemal byť povýšený. Ale keďže je zrejmé, že sa to vzťahuje na tých, ktorí sú za tento stav zodpovední a odvažujú sa vykastrovať, tak aj ak niekto bol barbarmi alebo ich pánmi vymenovaný za eunuchov, ale bol uznaný za hodného, kánon prijíma takýchto mužov do duchovenstva.
Keďže, či už z nutnosti, alebo naliehavými požiadavkami niektorých jednotlivcov, došlo k mnohým porušeniam cirkevného kánonu, čo malo za následok, že muži, ktorí nedávno prešli z pohanského života k viere po krátkom katechumenáte, boli okamžite pripustení k duchovnému umývaniu a zároveň s krstom boli povýšení do episkopátu alebo presbyterátu, je zhodou, že by bolo dobre, keby sa nič také v budúcnosti nestalo. Katechumen totiž potrebuje po krste čas a ďalšiu skúšku, pretože apoštolove slová sú jasné: „Nie čerstvý konvertit, aby sa nenafúkal a nepadol do odsúdenia a do pasce diabla.“ Ak sa však s postupom času u danej osoby zistí nejaký hriech zmyselnosti a dvaja alebo traja svedkovia ju usvedčia, bude takáto osoba suspendovaná z duchovenstva. Ak niekto poruší tieto nariadenia, bude musieť stratiť svoj duchovný stav za konanie v rozpore s touto veľkou synodou.
Táto veľká synoda absolútne zakazuje biskupovi, presbyterovi, diakonovi alebo ktorémukoľvek duchovnému, aby si ponechal ženu, ktorá bola prijatá, aby s ním bývala, s výnimkou samozrejme jeho matky, sestry alebo tety, alebo akejkoľvek osoby, ktorá je mimo podozrenia.
Je určite žiaduce, aby biskupa vymenovali všetci biskupi provincie. Ak je to však z naliehavej potreby alebo kvôli dĺžke cesty ťažké, nech sa zídu aspoň traja a vykonajú vysviacku, ale až potom, čo sa neprítomní biskupi zúčastnili hlasovania a dali svoj písomný súhlas. V každej provincii však právo potvrdzovať konanie patrí metropolitnému biskupovi.
Čo sa týka tých, či už duchovenstva alebo laikov, ktorí boli exkomunikovaní, biskupi každej provincie majú rešpektovať rozsudok podľa kánonu, ktorý zakazuje, aby tí, ktorých niektorí vylúčili, boli prijatí inými. Nech sa však vykoná vyšetrovanie, aby sa zistilo, či niekto nebol vylúčený zo spoločenstva pre malichernosť, hádavosť alebo akúkoľvek podobnú zlú povahu zo strany biskupa. Preto, aby bola vhodná príležitosť na vyšetrovanie tejto záležitosti, bolo dohodnuté, že by bolo dobré, aby sa v každej provincii konali synody každý rok dvakrát do roka, aby tieto vyšetrovania mohli viesť všetci zhromaždení biskupi provincie, a týmto spôsobom na základe všeobecného súhlasu mohli byť tí, ktorí sa previnili proti svojmu vlastnému biskupovi, uznaní všetkými za oprávnene exkomunikovaných, kým sa všetci biskupi spoločne nerozhodnú vyniesť nad týmito osobami miernejší trest. Synody sa majú konať v nasledujúcich časoch: jedna pred Pôstom, aby po odložení všetkých malicherností zostal dar obetovaný Bohu nepoškvrnený; druhá po jesennom období.
Staroveké zvyky Egypta, Líbye a Pentapolisu sa zachovajú, podľa ktorých má alexandrijský biskup moc nad všetkými týmito miestami, keďže podobný zvyk existuje aj vo vzťahu k rímskemu biskupovi. Podobne sa majú zachovať výsady cirkví v Antiochii a ostatných provinciách. Vo všeobecnosti je zrejmá táto zásada: ak je niekto ustanovený za biskupa bez súhlasu metropolitu, táto veľká synoda rozhodne, že takýto biskupom nebude. Ak sa však dvaja alebo traja z dôvodu osobnej rivality odmietnu od spoločného hlasovania všetkých, za predpokladu, že je to rozumné a v súlade s cirkevným kánonom, rozhoduje hlas väčšiny.
Keďže prevláda zvyk a starodávna tradícia, že biskup Aelie má byť uctievaný, nech sa mu udelí všetko, čo s touto úctou súvisí, s výnimkou dôstojnosti, ktorá patrí metropolitovi.
Pokiaľ ide o tých, ktorí si dali meno katari a ktorí z času na čas verejne prechádzajú do katolíckej a apoštolskej cirkvi, tento svätý a veľký synod nariaďuje, že po prijatí vkladania rúk môžu zostať medzi duchovenstvom. Predtým je však vhodné, aby sa písomne zaviazali, že prijmú a budú sa riadiť dekrétmi katolíckej cirkvi, a to, že budú v spoločenstve s tými, ktorí vstúpili do druhého manželstva, a s tými, ktorí zomreli v čase prenasledovania a ktorým bol určený čas [pokánia] a vyhradená príležitosť [na zmierenie], aby sa vo všetkom riadili dekrétmi katolíckej a apoštolskej cirkvi. Preto tam, kde sa zistí, že všetci vysvätení v dedinách alebo mestách sú muži iba tohto druhu, tí, ktorí sa tak zistí, zostanú v duchovenstve v rovnakej hodnosti; ale keď niektorí prídu na miesta, kde je biskup alebo presbyter patriaci ku katolíckej cirkvi, je zrejmé, že biskup cirkvi bude mať biskupskú hodnosť a že ten, komu bude pridelený titul a meno biskupa spomedzi takzvaných katarov, bude mať hodnosť presbytera, pokiaľ biskup neusúdi, že je vhodné, aby sa podieľal na cti tohto titulu. Ak sa však s tým biskup nestretne, poskytne mu miesto chorepiskopa alebo presbytera, aby sa zviditeľnil jeho bežný klerický stav a zabránilo sa tak tomu, aby v meste boli dvaja biskupi.
Ak boli niektorí povýšení za presbyterov bez vypočutia a potom po vypočutí vyznali svoje hriechy a ak po ich vyznaní niekto na nich vložil ruky, pretože boli pohnutí konať proti kánonu, kánon týchto ľudí nepripúšťa, pretože katolícka cirkev ospravedlňuje iba to, čo je bezúhonné.
Ak boli niektorí povýšení na svätenie z nevedomosti svojich promotérov alebo dokonca s ich súhlasom, táto skutočnosť nepoškodzuje cirkevný kánon; akonáhle sa to odhalí, majú byť zosadení.
Pokiaľ ide o tých, ktorí sa previnili bez nutnosti alebo bez konfiškácie majetku alebo bez nebezpečenstva alebo čohokoľvek podobného, ako sa to stalo za tyranie Licinia, tento svätý snem nariaďuje, že hoci si nezaslúžia zhovievavosť, predsa len s nimi treba zaobchádzať milosrdne. Preto tí z veriacich, ktorí úprimne činia pokánie, strávia tri roky medzi poslucháčmi, sedem rokov budú klaňať sa a dva roky sa budú zúčastňovať s ľudom na modlitbách, hoci nie na obetných daroch.
Tí, ktorí boli povolaní milosťou, preukázali pôvodnú horlivosť a odhodili svoje [vojenské] opasky, a potom sa ako psy vrátili späť k vlastným zvratkom, takže niektorí dokonca zaplatili peniaze a znovu získali svoje vojenské postavenie úplatkami - takéto osoby strávia desať rokov ako poklonkári po uplynutí troch rokov ako poslucháči. V každom prípade by sa však mala skúmať ich povaha a povaha ich pokánia. Lebo tí, ktorí svojou bázňou, slzami, vytrvalosťou a dobrými skutkami dokazujú svoje obrátenie skutkami a nie vonkajším prejavom, keď splnia svoj určený termín ako poslucháči, sa môžu riadne zúčastňovať modlitieb a biskup je kompetentný rozhodnúť v ich ohľade ešte priaznivejšie. Ale tí, ktorí túto vec brali na ľahkú váhu a mysleli si, že vonkajšia forma vstupu do cirkvi je všetko, čo je potrebné pre ich obrátenie, musia svoj termín naplniť naplno.
Pokiaľ ide o odchádzajúcich, stále sa má zachovať starodávne kánonické právo, a to, že tí, ktorí odchádzajú, nemajú byť zbavení svojho posledného a najpotrebnejšieho viatikum. Ak však niekto, koho život bol ohrozený, bol pripustený k prijímaniu, zúčastnil sa na obete a je opäť započítaný medzi živých, bude medzi tými, ktorí sa zúčastňujú iba modlitby [tu variantné znenie v Les canons des conciles oecumeniques dodáva: „kým sa neukončí lehota stanovená touto veľkou ekumenickou synodou“]. Vo všeobecnosti však v prípade každého, kto odchádza a chce sa zúčastniť na eucharistii, biskup po preskúmaní veci udelí tomuto človeku podiel na obete.
Pokiaľ ide o katechumenov, ktorí odpadli, tento svätý a veľký snem nariaďuje, že po troch rokoch, keď strávia iba ako poslucháči, sa im bude dovolené modliť sa s katechumenmi.
Vzhľadom na veľké nepokoje a rozbroje, ktoré tým vznikajú, sa nariaďuje, že tento zvyk, ak sa zistí, že v niektorých častiach je v rozpore s kánonom, bude úplne potlačený, takže ani biskupi, ani presbyteri, ani diakoni sa nebudú môcť presúvať z mesta do mesta. Ak sa po tomto rozhodnutí tejto svätej a veľkej synody niekto o niečo také pokúsi alebo sa k takémuto konaniu pridá, toto nariadenie bude úplne zrušené a bude vrátený do cirkvi, v ktorej bol vysvätený za biskupa, presbytera alebo diakona.
Akýkoľvek presbyter alebo diakon alebo vo všeobecnosti ktokoľvek zapísaný v akejkoľvek duchovnej hodnosti, ktorý odíde zo svojej cirkvi bezohľadne a bez bázne pred Bohom alebo bez znalosti cirkevného kánonu, nemá byť v žiadnom prípade prijatý do inej cirkvi, ale musí sa na neho vyvíjať všetok nátlak, aby sa vrátil do svojej vlastnej diecézy, alebo ak zostane, je správne, aby bol exkomunikovaný. Ak sa však niekto odváži ukradnúť niekoho, kto patrí do inej cirkvi, a vysvätiť ho vo svojej cirkvi bez súhlasu vlastného biskupa, medzi ktorého duchovenstvo bol zapísaný pred svojím odchodom, vysviacenie má byť neplatné.
Keďže mnohí zapísaní [medzi duchovenstvom] boli chamtivosť a lakomstvo zvedení k tomu, že zabudli na posvätný text „kto nedáva svoje peniaze na úrok“ a účtujú si jedno percento [mesačne] z pôžičiek, tento svätý a veľký synod rozhodol, že ak sa po tomto rozhodnutí zistí, že niektorí prijímajú úrok na základe zmluvy alebo obchodujú akýmkoľvek iným spôsobom, alebo si účtujú [paušálnu sadzbu] päťdesiat percent, alebo vo všeobecnosti vymýšľajú akékoľvek iné metódy za účelom nečestného zisku, budú zosadení z duchovenstva a ich mená vyčiarknuté zo zoznamu.
Táto svätá a veľká synoda sa dozvedela, že na niektorých miestach a v niektorých mestách diakoni dávajú prijímanie presbyterom, hoci to nedovoľuje ani kánon, ani zvyk, a to, aby tí, ktorí nemajú právomoc prinášať, dávali telo Kristovo tým, ktorí prinášajú. Navyše sa stalo známym, že niektorí diakoni teraz prijímajú eucharistiu ešte skôr ako biskupi. Všetky tieto praktiky musia byť potlačené. Diakoni musia zostať vo svojich medziach, vediac, že sú služobníkmi biskupa a podriadení presbyterom. Nech prijímajú eucharistiu podľa svojho poradia po presbyteroch z rúk biskupa alebo presbytera. Ani diakonom sa nesmie dovoliť sedieť medzi presbytermi, pretože takéto usporiadanie je v rozpore s kánonom a hodnosťou. Ak niekto odmietne poslúchnuť ani po týchto dekrétoch, má byť suspendovaný z diakonátu.
Pokiaľ ide o bývalých paulínistov, ktorí hľadajú útočisko v katolíckej cirkvi, je stanovené, že musia byť bezpodmienečne znovu pokrstení. Tí, ktorí boli v minulosti zapísaní medzi duchovenstvo, ak sa zdajú byť bezúhonní a bezúhonní, majú byť znovu pokrstení a vysvätení biskupom katolíckej cirkvi. Ak sa však na základe vyšetrovania ukáže, že nie sú spôsobilí, je správne, aby boli zosadení. Podobne, pokiaľ ide o diakonky a všetkých všeobecne, ktorých mená boli zahrnuté do zoznamu, treba dodržiavať rovnaký postup. Hovoríme o diakonkách, ktorým bol tento stav udelený, pretože nedostávajú žiadne vkladanie rúk, takže ich treba vo všetkých ohľadoch počítať medzi laikov.
Keďže niektorí kľačia v nedeľu a počas Turíc, tento svätý synod nariaďuje, aby sa v každej diecéze zachovali rovnaké obrady, modlitby sa Pánovi prednášajú postojačky.
First Council of Nicaea – 325 AD - Papal …
LIST SYNODY V NICEJI EGYPŤANOM
Biskupovia zhromaždení v Nicei, ktorí tvoria veľký a svätý synod, pozdravujú Alexandrijskú cirkev, z milosti Božej svätú a veľkú, a milovaných bratov v Egypte, Líbyi a Pentapolise.
Keďže nás Božia milosť a najzbožnejší cisár Konštantín zvolali z rôznych provincií a miest, aby sme vytvorili veľký a svätý synod v Nicei, zdalo sa absolútne nevyhnutné, aby vám svätý synod poslal list, aby ste vedeli, čo bolo navrhnuté a prerokované, a čo bolo rozhodnuté a prijaté.
Najprv sa v prítomnosti najzbožnejšieho cisára Konštantína prerokúvala záležitosť bezbožnosti a nezákonnosti Ária a jeho nasledovníkov. Bolo jednomyseľne dohodnuté, že proti jeho bezbožnému názoru a jeho rúhavým slovám a výrazom, ktoré rúhavo použil na Božieho Syna, majú byť vynesené kliatby.
príslovie:
„je z vecí, ktoré nie sú“ a
„predtým, ako bol splodený, nebol“ a
„kedysi tu bolo, keď ho nebolo“
tiež hovorím, že svojou vlastnou mocou je Syn Boží schopný
zlo a dobrota, a volá mu tvor a dielo.
Proti tomu všetkému svätá synoda vyniesla anatémy a nedovolila, aby sa tento bezbožný a opustený názor a tieto rúhavé slová čo i len počuli.
O tomto mužovi a o osude, ktorý ho postihol, ste nepochybne počuli alebo počujete, aby sa nezdalo, že šliapeme po tom, kto už dostal zaslúženú odmenu za svoj hriech. Sila jeho bezbožnosti bola taká silná, že Theonas z Marmariky a Secundus z Ptolemaidy niesli následky, pretože aj oni utrpeli rovnaký osud.
Keďže však Božia milosť oslobodila Egypt od tohto zlého a rúhavého názoru a od osôb, ktoré sa odvážili vytvoriť rozkol a oddelenie v ľude, ktorý doteraz žil v mieri, zostala otázka Meletiovej domnienky a mužov, ktorých vysvätil, vysvetlíme vám, milovaní bratia, aj rozhodnutia synody v tejto veci. Synoda sa priklonila k miernosti vo svojom zaobchádzaní s Meletiom, pretože si prísne vzaté nezaslúžil žiadne milosrdenstvo. Rozhodla, že môže zostať vo svojom vlastnom meste bez akejkoľvek autority nominovať alebo vysväcovať a že sa na tento účel nesmie ukázať v krajine ani v inom meste a že si má ponechať prázdne meno svojho úradu.
Ďalej bolo nariadené, že tí, ktorých vysvätil, po potvrdení duchovnejšou vysviackou, majú byť prijatí do svätého prijímania pod podmienkou, že si zachovajú svoju hodnosť a budú vykonávať svoju službu, ale vo všetkých ohľadoch majú byť druhí po všetkých duchovných v každej diecéze a cirkvi, ktorí boli nominovaní pod naším najctihodnejším bratom a spoluministrom Alexandrom; nemajú právomoc menovať kandidátov podľa vlastného výberu ani navrhovať mená, ani robiť čokoľvek bez súhlasu biskupa katolíckej cirkvi, a to biskupa tých, ktorí sú pod Alexandrom. Ale tí, ktorí z Božej milosti a našimi modlitbami neboli prichytení v žiadnom rozkole a sú bez poškvrny v katolíckej a apoštolskej cirkvi, majú právomoc menovať a navrhovať mená mužov z duchovných, ktorí sú toho hodní, a vo všeobecnosti robiť všetko podľa zákona a pravidiel cirkvi.
V prípade úmrtia niekoho v cirkvi, tí, ktorí boli nedávno prijatí, nastúpia po zosnulom úrade, za predpokladu, že sa zdajú byť hodní a sú vybraní ľudom; alexandrijský biskup sa zúčastní hlasovania a potvrdí voľbu. Táto výsada, ktorá bola udelená všetkým ostatným, sa nevzťahuje na Meletia pre jeho zakorenenú vzburu a jeho premenlivú a unáhlenú povahu, aby sa akákoľvek autorita alebo zodpovednosť nedala niekomu, kto je schopný vrátiť sa k svojim vzburám.
Toto sú hlavné a najdôležitejšie nariadenia, čo sa týka Egypta a najsvätejšej cirkvi Alexandrijskej. Akékoľvek ďalšie kánony a nariadenia boli vydané v prítomnosti nášho pána a najváženejšieho spoluministra a brata Alexandra, on sám vám ich podrobnejšie oznámi, keď príde, pretože sám bol vodcom aj účastníkom udalostí.
Nasledujúce sa nenachádza v latinskom texte, ale nachádza sa v gréckom texte :
Posielame vám tiež dobrú správu o dohode o svätej Veľkej noci, že na vaše modlitby bola aj táto otázka vyriešená. Všetci bratia na Východe, ktorí doteraz dodržiavali židovskú prax, budú odteraz dodržiavať zvyk Rimanov a váš a všetkých nás, ktorí sme od pradávna spoločne s vami slávili Veľkú noc. Radujúc sa teda z týchto úspechov, zo spoločného pokoja a svornosti a z odstránenia všetkých heréz, privítajte s o to väčšou úctou a láskou nášho spoluslužobníka, vášho biskupa Alexandra. Svojou prítomnosťou nás potešil a napriek svojmu pokročilému veku vykonal takú veľkú prácu, aby ste sa aj vy mohli tešiť z pokoja.
Modlite sa za nás všetkých, aby naše rozhodnutia zostali pevné skrze všemohúceho Boha a nášho Pána Ježiša Krista v Duchu Svätom, ktorému sláva na veky vekov. Amen.
Úvod a preklad prevzaté z Dekrétov ekumenických koncilov , ed. Norman P. Tanner