Clicks526
pimienka

Čomu skutočne veria katolíci

Hľadajme pravdu a žime ju

Čomu skutočne veria katolíci
Pred niekoľkými rokmi sme v Slove medzi nami vydali rovnomennú knihu Karla Keatinga, v ktorej vyvracia vyše 50 nesprávnych názorov, ktoré sú často zakorenené aj medzi katolíkmi. V súlade s témou tohto čísla sme vybrali dve otázky, ktoré môžu byť povzbudením lepšie poznávať svoju vieru.
V minulosti mali laici zakázané čítať Bibliu.
Poďme si to overiť. Keď počujeme pojem „biblický kresťan“, len málokto si pod ním predstaví katolíka. Pritom nikto iný nemá väčšie právo tento pojem používať, pretože Biblia je katolícka kniha, napísaná pre katolíkov a neomylne ju vykladá iba učiteľská autorita Katolíckej cirkvi, ktorú jej zveril Ježiš.
Prečo potom máme tendenciu pokladať Bibliu za „protestantskú“? Možno preto, že protestantskí reformátori šestnásteho storočia vyhlásili Bibliu za svoju vieroučnú autoritu. Odmietli učiteľskú autoritu Cirkvi, a tak už o otázkach viery nerozhodovali pomocou Písma a Tradície, ale iba podľa samotného Písma – a to aj napriek tomu, že tento princíp je sám osebe nebiblický. A pretože ľudská povaha je taká, aká je, reakciou mnohých katolíkov na tieto protestantské vyhlásenia bolo podceňovanie Biblie, ponechávali ju pre „expertov“ a cirkevných predstaviteľov, zatiaľ čo protestanti, ktorí zavrhli omšu, obrátili sa na Bibliu ako na zdroj každodennej duchovnej potravy.
Niektorí ľudia si myslia, že tento anomálny postoj podporovala Cirkev. Je to bežný omyl, ktorého sa dopúšťajú aj nekatolíci, dá sa však ľahko vyvrátiť. Môžeme sa vrátiť späť k encyklike pápeža Pia XII. z roku 1943, ktorá povzbudzuje k štúdiu Biblie. Tento dokument nachádzame na začiatku mnohých vydaní katolíckych Biblií a doslova v ňom prosí katolíkov, aby sa ponorili do Písma. Ešte staršia encyklika pápeža Leva XIII. z roku 1893 o štúdiu Biblie dokazuje, že úplný katolík je biblický katolík. Aj keď sme zašli takto ďaleko, stále je to iba storočie. My však môžeme ísť ešte ďalej. Už od najstarších čias pápeži a koncily, svätci a teológovia vyzývali k čítaniu Biblie. Nanešťastie však zmätok šestnásteho storočia tento pohľad na štúdium Biblie zahmlil.
Jedným z obvinení, vznášaným dlhé roky proti Cirkvi, bolo, že Cirkev priväzovala Bibliu na reťaz, údajne aby zabránila ľuďom v prístupe k nej. Katolíci aj protestanti sú rovnako prekvapení, keď sa dozvedia, že Cirkev skutočne Bibliu priväzovala na reťaz – dôvod však bol presne opačný. V stredoveku a v prvých rokoch po vynáleze kníhtlače boli Biblie vzácne a veľmi drahé. Každý kus sa prepisoval ručne a mnohé majú na svojich stránkach umeleckú výzdobu. Jedna Biblia mohla stáť v prepočte na dnešnú menu aj desaťtisíc dolárov. Mestá často vlastnili iba jedinú knihu a tou bola práve Biblia.
Táto Biblia sa nachádzala vo farských kostoloch a pretože bola priviazaná k stolu, bola prístupná všetkým laikom, podobne ako sú dnes všetkým prístupné telefónne zoznamy, priviazané retiazkou v telefónnych búdkach. Priväzuje reklamná agentúra Zlaté stránky, aby sa k nim nikto nedostal? Práve naopak – aby boli k dispozícii čo najviac ľuďom. Presne tak isto to bolo aj s Bibliou. Zaujímavosťou je, že po anglickej reformácii bola Biblia priviazaná aj v kostoloch, ktoré ju predtým verejne neponúkali. Takže ak obviňujeme katolícku hierarchiu, že priväzovali Bibliu, mali by sme rovnako obviniť aj protestantské. V skutočnosti by sme ich však obe mali chváliť, a nie obviňovať.
Veľa ľudí sa domnieva, že Luther prvý sprístupnil Bibliu v reči ľudu a že Biblia sa vydávala v latinčine, aby ju laici nemohli používať. Je to dvojnásobná chyba. Nová katolícka encyklopédia poznamenáva: „Nebola núdza o prvé preklady Biblie do nemeckého jazyka.“ Ak budeme počítať iba tlačené verzie (Johann Gutenberg, katolík, vyrobil prvú tlačenú verziu Biblie s cirkevným schválením v roku 1455; Luther sa narodil v roku 1483), osemnásť nemeckých prekladov celej Biblie sa objavilo pred zverejnením Lutherových deväťdesiatich piatich téz (1517), ktorými dal najavo svoj odpad od Ríma. Prvý z týchto prekladov bol vytlačený roku 1466. Prvý tlačený flámsky preklad sa objavil roku 1477. Dva talianske preklady boli vydané roku 1471. Katalánsky preklad vyšiel roku 1478. Prvá tlačená poľská Biblia uzrela svetlo sveta roku 1516, teda rok pred zverejnením Lutherových téz. Najstaršia anglická tlačená Biblia pochádza z roku 1525.
Uvedomte si však, že toto všetko sú tlačené preklady celej Biblie. Tlačené preklady len niektorých jej kníh vyšli o niečo skôr a ručne písané preklady celej Biblie alebo jednotlivých kníh sa objavili v lokálnych jazykoch o storočia skôr.
Najstarším predchodcom Biblie v angličtine je parafráza Genesis, napísaná okolo roku 670 Caedomonom v anglosaskom jazyku. Béda Ctihodný, ktorý zomrel roku 735, preložil do anglosaského jazyka Jánovo evanjelium. Existuje niekoľko prekladov Biblie v stredovekej angličtine, jazyku, v ktorom Geoffrey Chaucer napísal svoje Canterburské poviedky. Najlepšou knihou zaoberajúcou sa touto témou, ktorá sa už nedá kúpiť, stojí však za to ísť ju pohľadať do knižnice, je kniha od pátra Hugha Popea Anglické verzie Biblie (English Versions of the Bible).
Rovnakou chybou, ako si myslieť, že Luther prvý preložil Bibliu do reči ľudu (nestihol to o takmer tisícročie), je myslieť si, že Biblia sa vydávala v latinčine, aby ju nemohli čítať obyčajní ľudia. Až do devätnásteho storočia vedel každý vzdelaný človek na západe čítať po latinsky a v časoch reformácie skoro každý, kto vedel vôbec čítať, bol schopný čítať po latinsky. Latinčina tak bola ešte dlho po Lutherovi živým jazykom, ktorý sa používal tak v Cirkvi, ako aj v diplomacii či v literatúre. Samuel Johnson, ktorý zomrel v roku 1784, napísal veľa krásnych básní v latinčine, a nikto ho preto nepovažoval za staromódneho. Pretože takmer všetci čitatelia ovládali latinčinu, vydávanie Biblie v latinčine nebolo nijakým problémom a už vôbec to nebránilo šíreniu Písma.

Vďaka ekumenizmu môžu teraz katolíci čítať ľubovoľný preklad Biblie.
Áno, aj nie. Nikto sa na vás nebude krivo pozerať, keď sa rozhodnete pre protestantský preklad. Ak však nie ste dostatočne zbehlý v štúdiu Biblie, spoliehate sa na Cirkvou neschválený preklad, robíte si medvediu službu.
Predovšetkým prídete o sedem deuterokánonických kníh, čo znamená, že Starý zákon, ktorý budete čítať, nebude mať plných štyridsaťšesť kníh, ale len tridsaťdeväť.
Po druhé, budete čítať sprievodné poznámky, ktoré nemusia byť nevyhnutne v súlade s katolíckym učením. Ak dokonale poznáte naše učenie, môžete sa obohatiť poznaním toho, čo si myslia protestantskí veriaci. Ak však vaša znalosť katolíckej vierouky nie je pevná ako skala, môžete si, hoc aj podvedome, vytvoriť názory, ktoré nie sú zlučiteľné s katolíckym učením.
Ak sa rozhodnete čítať iba jednu Bibliu, dajte si pozor, aby to bol katolícky preklad s katolíckymi poznámkami. Aj tak však musíte mať oči otvorené – neexistuje ideálny preklad a nijaká z teraz dostupných katolíckych Biblií nemá poznámky, ktoré by niekto nemohol kritizovať – napokon aj prekladatelia a pisatelia poznámok sú len ľudia , ktorí sa občas nepresne vyjadria.

www.smn.sk/index.php