Príbeh vojaka.

Po skončení vojny vo Vietname,kde bojovali Američania proti Vietnamcom v 70 rokoch, sa americkí vojaci vracali domov do USA.Po dlhej dobe ich s radosťou očakávali rodičia,príbuzní, známi.Lietadlo doviezlo vojakov na letisko v USA a vojaci volali k svojim blízkym.Jeden vojak volal svojim rodičom,drahý otec a mama, už sa nemôžem dočkať, kedy vás uvidím a môžem vyobjímať.Len mám k vám jednu prosbu,mám verného kamaráta z vojny,ktorému mína odtrhla jednu nohu a jednu ruku,ale sa snaží sám pohybovať a má vozík,chcem ho priviesť k nám.Nemá kde ísť a nemá nikoho, kto by sa o neho postaral.Chcem,aby ostal u nás.Rodičia v telefone zmlkli.Mama začala-vieš,to je velmi náročné sa o takého človeka starať,u nás to nejde,nemôžeme ho prijať.Otec dodal-možno by sa dalo zohnať nejaké sanatorium,či ústav,kde by ho prijali.My by sme takú záťaž neuniesli,zabudni na neho,neviaž sa na neho,nechaj ho tak,on si už sám nejakú pomoc nájde,my čakáme na Teba.Pre tak postihnutého mladého človeka je lepšie keby zomrel,než žiť tak postihnutý,nikto takú kaliku nechce,kolké náklady na to treba a bol by len zaťažou.My sa už nevieme dočkat na Teba,tvoji bratia a sestry,celá rodina ti už pripravila oslavu,ponáhlaj sa domov.Vojak zložil telefon a viac neozval.Doma čakali kedy príde,ale nechodil.Za dva dni volala polícia a kontaktovala rodičov,aby súrne došli na policajnú stanicu.Rodičia vyľakaní rýchlo nasadli do auta a došli na políciu.Pridelený policajt ich uvítal a žiadal,aby šli s ním do miestnej márnice,že tam leží mrtvola mladého muža,ktorý mal pri sebe doklady ich syna.Došli do márnice a policajt im povedal,že tento mladý muž sa nechal výťahom vyviezt na najvyššie poschodie budovy pri letisku a vyskočil z okna dole,na mieste bol mrtvy a ostal po ňom len vozík.Policajt odkryl plachtu z tváre, zdesení rodičia videli,že mrtvy samovrah je ich syn.Ked odtiahli plachtu z mrtvoly,uvideli ,že má len 1 ruku a 1 nohu...