Dnes mnohí v cirkvi vyronia slzu za kardinála Tomka, ale slzu treba vyroniť hlavne za dnešnú cirkev

Dnes mnohí v cirkvi vyronia slzu za kardinála Tomka, ale slzu treba vyroniť hlavne za dnešnú cirkev

Asi naivne, ale myslel som si ešte pred covidom, že našej cirkvi sa nestane to čo tej na Západe, lebo má vďaka totalite zdravé inštinkty a náskok pred úpadkom niekoľko desiatok rokov
Aj to vyzeralo, aspoň na povrchu, že je všetko v poriadku. Až kým neprišiel covid. Tam to odrazu vybuchlo s takou silou, že jeden iba oči otváral.

Nie je tak dôležité, že cirkev sa zapojila do očkovacej kampane a to veľmi odporným nábožensko-citovým vydieraním. Bolo to hnusné, ale povedzme, že v tej panike by sa to dalo so škrípaním zubov odpustiť.

Omnoho väčším problémom bolo, že sa naplno ukázalo, že väčšina profesionálneho klérusu je neveriaca. Prišiel covid a chudáci tak sa zľakli, že si založili respirátory, vzali gumené rukavice a dezinfekciu dali namiesto svätenej vody.

S otvorenými ústami človek sledoval, čo sa deje. Omše sa zrušili – šak kuknite si to v telke, prijímanie odrazu stačilo dávať na ruku a u gréckokatolíkov, čo ma obzvlášť mrzí, odrazu stačilo vziať si vlastnou rukou z misky chlieb. Všetky dogmy sa hodili za hlavu. Odrazu Boh nebol dôležitý, ani jeho telo ani jeho krv. Odrazu sa išlo chrániť zdravie a životy veriacich.

Pritom veriaci počas pandémie boli tou najdisciplinovanejšou skupinou, možnosť nákazy pri omšiach tak bola minimálna. Ale klérus nebojoval za omše, veď načo. Osobne ich podozrievam, že sa sami báli nákazy a urýchlenej cesty pred tvár Krista. Odrazu pre nich nebolo dôležité zachraňovať ľudské duše. Odrazu bolo dôležité nenakaziť sa. Škoda reči. Hlavne keď chrámy konzumu – obchody, boli otvorené a riziko nákazy tam bolo omnoho väčšie ako v kostoloch.

A v podstate v rámci cirkvi ani nezaznel nejaký väčší odpor. Pár kňazov, čo sa vzbúrili biskupi iniciatívne upratali a bolo po probléme.
Teraz, keď covid odznel, tak sa cirkev tvári ako svätý za dedinou. Ja nič, ja muzikant, idem ďalej ako keby sa nič nestalo.

Len ono sa stalo. Cirkev odhalila svoju nevieru. Cirkev odhalila svoju predajnosť a poslušnosť voči svetskej moci. Odhalila, že im nezáleží na Bohu ani na veciach, ktoré tisíce rokov tvorili uholné kamene viery. Obetovali omšu, obetovali prijímanie, obetovali spovede. Obetovali to, aby zachránili životy a nevadilo im, že duše zhoria v pekle.

Dnes sa lúčime s kardinálom Tomkom. Dožil sa úctyhodného veku 98 rokov. Taký vek je požehnaním aj prekliatím zároveň. Tomko sa vďaka dlhému veku, ktorý mu Boh doprial, musel pozerať ako sa mu pred očami rozsypala slovenská cirkev z ktorej vzišiel. Videl to a zomrel. Možno práve preto, aby videl ovocie i toho, čo v cirkvi vykonala jeho garnitúra. Bol druhým mužom Vatikánu a iste si pred smrťou uvedomoval svoj podiel na tom, čo sa s jeho cirkvou stalo.

Kardinála Tomka som nepoznal. Stretol som sa s ním iba raz na konferencii, kde odpovedal na pár otázok pre Hlavné správy. Jeho odpoveď bola veľmi, veľmi diplomatická. Možno takéto diplomatické postoje, v čase, keď treba kričať zo striech, tiež prispeli k tomu, čo sa s cirkvou stalo.

Ale o mŕtvych iba dobre. Iste sa mu nezomieralo ľahko….

Gustáv Rakuz
Dnes mnohí v cirkvi vyronia slzu za kardinála Tomka, ale slzu treba vyroniť hlavne za dnešnú cirkev
Tomislav
Třebaže se o mrtvých má mluvit jen dobře, přesto se děje často pravý opak. Dokonce i zázraky Panny Marie jsou dnes často překrouceně podávané. Stačí připomenout nedávné víc než stoleté výročí pomoci Panny Marie při ruskopolské válce.
Ruskopolskou válku v roce 1920 nepodnítilo zbolševizované Rusko, nýbrž Německo podle Bismarckovy teze, že Slované se musí vybít pomocí jiných Slovanů. Tuchačevskij …More
Třebaže se o mrtvých má mluvit jen dobře, přesto se děje často pravý opak. Dokonce i zázraky Panny Marie jsou dnes často překrouceně podávané. Stačí připomenout nedávné víc než stoleté výročí pomoci Panny Marie při ruskopolské válce.
Ruskopolskou válku v roce 1920 nepodnítilo zbolševizované Rusko, nýbrž Německo podle Bismarckovy teze, že Slované se musí vybít pomocí jiných Slovanů. Tuchačevskij byl německým tajným agentem a na podnět německé tajné služby vyprovokoval daný konflikt. Pokud daný rusko-polský konflikt směřoval k socializaci Polska a Evropy, tedy dlužno dodat, že to byl záměr Německa. Vždyť pravým původcem bolševismu a socialismu v Rusku je Německo. Původním ideologem socialismu byl Karel Marx, který prosazoval už v Rheinesche Zeitung názor, že "Slované jsou hnůj dějin, který se musí odstranit". Prosazovatelem tohoto socialistického bludu v Rusku se stal Lenin, jehož dědeček byl Němec, a své socialistické nápady získával v Zurichu, společně se svým tehdejším přítelem novinářem Mussolinim ve vinném sklípku jistého Vilfreda Pareta. /Viz dobové švýcarské noviny/. Poté byl Lenin s dalšími bolševicko-socialistickými teroristy převezen německou tajnou policií v zapečetěném vlaku do Ruska, aby pomocí socialismu dovršil rozvrat carského Ruska. Vlastním cílem německého záměru socializace Polska jako prostředku však byla likvidace jedněch Slovanů jinými Slovany.
Díky mocné přímluvě Panny Marie se němcům jejich zločinecké záměry nepovedly.
Když Němci chtěli ochromit SSSR před II. sv.válkou, zbavili se Tuchačevského jako již nepotřebného agenta. Himmler nastrčil Benešovi jisté dopisy mezi Tuchačevským a abwehrem, svědčící o jejich spolupráci, a Beneš je ihned osobně dodal Stalinovi, a ten nechal popravit Tuchačevského a celou řadu jeho generálů.
dominikguzman shares this
12300
Anton Čulen
To slovko "vraj" je veľavravné. Cez slovko "vraj" možno pošpiniť dobré meno a krivo obviniť kohokoľvek. Často sa používa aj "údajne". No ale na Božom súde sa to bude ťažko vysvetľovať.
Peter(skala)
Dosť zavádzajuci članok zo SMEtia.
Totižto spoločnosť pod pojmom: "špion" rozumie osobu, ktorá je v tajnej agenture daneho štatu, ale hlavne má v predstave osobu, ktorá má povolenie zabijať. To je výplod médii-tv-filmov, či dokonca televiznych správ.
V jednej časti autor spomína informatorov. Keby celý obsah članku hovoril o Tomkovi ako veducemu oddelenia, ktorý mal na starosť informatorov, …More
Dosť zavádzajuci članok zo SMEtia.
Totižto spoločnosť pod pojmom: "špion" rozumie osobu, ktorá je v tajnej agenture daneho štatu, ale hlavne má v predstave osobu, ktorá má povolenie zabijať. To je výplod médii-tv-filmov, či dokonca televiznych správ.

V jednej časti autor spomína informatorov. Keby celý obsah članku hovoril o Tomkovi ako veducemu oddelenia, ktorý mal na starosť informatorov, tak ludia by skôr mohli pochopiť jeho ulohu a hlavne ulohu informatorov. Ved post-komunisticke štaty vedia velmi dobre aké bolo dôležité počas komunizmu podávať informacie do a zo štatu, ktore sa týkali nie len politickeho charakteru, ale aj evanjelizačneho, nakolko komunisti branili širiť vieru a pravdu o politickom stave na Slovensku.

Práve z týchto opodstatnených dôvodov boli potrební ludia, ktorí sa dokazali obetovať a odosielať informacie ako aj ľudí mimo štatu (mimo totalitneho ZSSR), ale treba podotknuť, že to boli informatori a nie špioni v zmysle povolenia zabijať.

Takže, ked Tomko mal na starosť informatorov, tak to by bola česť pre neho, ale je potrebne upresniť pojmy a nie ako SMEtiari, že im ide viac o senzaciu ako o skutočne odhalenie Pravdy.

Zomberme si napr. Mons.Hnilica, ktorí pendloval medzi Berlinom a Moskvou.
Tiež odovzdával informacie medzi štatmi a Vatikanom, čiže bol infomratorom ale v pozitivnom zmysle slova
a nie v zmysle špiona, ktorý by zabijal pre zachovanie života, či dokonca presadenie ideí.
ekans
poznáte je po ovoci
Anton Čulen
Ďakujem za "jasný dôkaz" že Kardinál Tomko vraj viedol špionov Vatikánu 🤭
ekans
a co by jsi chtěl více dokazovat?
ekans
nosil zdravice satanistům
Freddy Gargamel
Naozaj si nie som istý, či sa skutočne čestný človek má šancu dostať do tak vysokej pozície... Platí to nielen o politike, ale aj o bežných funkciách vo vedení firiem či v štátnej správe. Všade je to spojené s postupom v prostredí špiny a intríg, kde platí "kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť". A priznajme si to na rovinu - funkcie vo Vatikáne sú v prvom rade politickými funkciami.
Samozrejme…More
Naozaj si nie som istý, či sa skutočne čestný človek má šancu dostať do tak vysokej pozície... Platí to nielen o politike, ale aj o bežných funkciách vo vedení firiem či v štátnej správe. Všade je to spojené s postupom v prostredí špiny a intríg, kde platí "kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť". A priznajme si to na rovinu - funkcie vo Vatikáne sú v prvom rade politickými funkciami.
Samozrejme, akým človekom bol samotný kardinál Tomko, si súdiť netrúfam. Možno sa napriek všetkej logike, nejakým neviditeľným riadením Božím, dostal do funkcie naozaj čestný, zásadový človek a vydržal v nej celý svoj život. Ak áno, bol tam veľkou výnimkou. Možno to bol aj prípad Ratzingera, ktorý ten tlak ale na koniec neuniesol. Ktovie.
ekans
tento kardinál neměl nikdy svoji farnost jeho aktivity ve Vatikánu jsou zahaleny tajemstvím, kdysi se psalo že ho papež poslal do Moskvy aby zasvětil Rusko a ani toto už není k dohledání
Anton Čulen
Máte to dobre popletené. Bol to J. E. biskup Hnilica a nie J. E. Jozef kardinál Tomko. A dá sa to ľahko dohľadať. Je to aj tu na TVG. Ak neviem, tak aspoň nezavádzam a neklamem.
Anton Čulen
Zmätok okolo (ne)zasvätenia Panne Márii pokračuje: Arcibiskup Zvolenský (ne)zveril obyvateľov Bratislavy Panne Márii. Na porovnanie text modlitby zasvätenia Slovenska zo 6. júla 1947. Polemika biskupa P. Hnilicu a pápeža Jána Pavla II. o zasvätení
Zmätok okolo (ne)zasvätenia Panne Márii pokračuje: Arcibiskup Zvolenský (ne)zveril obyvateľov Bratislavy Panne Márii. Na porovnanie text modlitby …More
Zmätok okolo (ne)zasvätenia Panne Márii pokračuje: Arcibiskup Zvolenský (ne)zveril obyvateľov Bratislavy Panne Márii. Na porovnanie text modlitby zasvätenia Slovenska zo 6. júla 1947. Polemika biskupa P. Hnilicu a pápeža Jána Pavla II. o zasvätení
Zmätok okolo (ne)zasvätenia Panne Márii pokračuje: Arcibiskup Zvolenský (ne)zveril obyvateľov Bratislavy Panne Márii. Na porovnanie text modlitby zasvätenia Slovenska zo 6. júla 1947. Polemika biskupa P. Hnilicu a pápeža Jána Pavla II. o zasvätení
František Vnuk – Pavol Hnilica, Biskup umlčanej Cirkvi, II. zv.,
Trnava : Dobrá kniha, 1996, s. 192 – 193.