Clicks218
pimienka
Cirkev kráča vpred vďaka trpezlivosti Božieho ľudu. Cirkev kráča vpred vďaka trpezlivosti Božieho ľudu, ktorý s vierou znáša každodenné skúšky života. Tejto téme sa Svätý Otec František venoval v …More
Cirkev kráča vpred vďaka trpezlivosti Božieho ľudu.

Cirkev kráča vpred vďaka trpezlivosti Božieho ľudu, ktorý s vierou znáša každodenné skúšky života. Tejto téme sa Svätý Otec František venoval v rannej homílii v pondelok 17. februára 2014 v kaplnke Domu sv. Marty. „Trpezlivosť nie je rezignovanou odovzdanosťou, je to niečo iné“, zdôraznil Svätý Otec, komentujúc čítanie z Listu sv. Jakuba (Jak 1,1-11), ktoré hovorí: „pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky.“ Toto sa zdá byť pozvaním stať sa fakírom, no nie je to tak. Trpezlivosť, znášanie skúšok, toho, čo nám nie je po vôli, je dozrievaním nášho života. Kto nemá trpezlivosť, chce všetko hneď, všetko urýchlene. Kto nepozná túto múdrosť trpezlivosti, je človekom vrtošivým, tak ako vrtošivé deti, pre ktoré nič nie je dobré. „Človek, ktorý nemá trpezlivosť, je osobou, ktorá nerastie, ktorá zostáva v detských vrtochoch, ktorá nevie brať život tak, ako prichádza. Buď toto, alebo nič! Je to jedno z pokušení: stať sa vrtošivými.“ Pápež František zároveň upozornil aj na ďalšie pokušenie tých, ktorým chýba trpezlivosť, pokušenie „všemohúcnosti“ v zmysle chcieť niečo ihneď, tak ako to bolo u tých farizejov, ktorí od Ježiša požadovali znamenie z neba: chceli vidieť nejaký div, zázrak (porov. Mk 8,11-13).

„Pletú si Božie spôsoby so spôsobmi čarodejníka. A Boh nekoná ako dajaký čarodejník. Boh má svoj spôsob postupovania: Božiu trpezlivosť. Aj on má trpezlivosť. Zakaždým, keď pristupujeme k sviatosti zmierenia, spievame hymnus na Božiu trpezlivosť! S koľkou trpezlivosťou nás Pán berie na svoje plecia! Kresťanský život musí byť nesený touto hudbou trpezlivosti, pretože práve toto bola hudba našich otcov, Božieho ľudu, tých, ktorí verili v Božie slovo, ktorí sa riadili prikázaním, ktoré Pán dal nášmu otcovi Abrahámovi: «Kráčaj predo mnou a buď bezúhonný»“.

Boží ľud si veľa vytrpel, pokračoval ďalej pápež odvolávajúc sa na List Hebrejom. Boli prenasledovaní, zabíjaní, ale „mali tú radosť, že mohli z diaľky pozdraviť Božie prisľúbenia“. Toto je tá trpezlivosť, ktorú máme mať v skúškach: trpezlivosť dospelých a trpezlivosť Boha, ktorý nás nesie na svojich pleciach. A toto je trpezlivosť nášho ľudu.

„Aký trpezlivý je náš ľud! Ešte aj dnes! Keď ideme do farností a nachádzame ľudí, ktorí trpia, majú problémy, majú postihnuté dieťa alebo majú nejakú chorobu, no trpezlivo kráčajú životom. Nežiadajú znamenia ako tí z Evanjelia, ktorí si žiadali znamenie, hovorili: ‚Ukážte nám znamenie!' - Nie, nežiadajú ho, ale vedia čítať znamenia čias: vedia, že keď pučí figovník, prichádza jar. Vedia to rozlíšiť. Naopak, títo nedočkavci z dnešného Evanjelia, ktorí chceli znamenie, nevedeli čítať znamenia čias, a preto nespoznali Ježiša.“

Pápež uzavrel svoju homíliu chválou „nášho ľudu, ľudí trpiacich, ktorí trpia pre mnohé veci, ale nestrácajú úsmev viery, majú radosť viery.“

„A títo ľudia - tento náš ľud v našich farnostiach, v našich inštitúciách, toľko ľudu - oni sú tí, čo udržujú Cirkev svojou svätosťou, ustavičnou a každodennou. Bratia, «pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky, veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť. A vytrvalosť sa má ukázať v dokonalých skutkoch, aby ste boli dokonalí a neporušení a v ničom nezaostávali» (Jak 1,2-4). Kiež nám Pán všetkým dá trpezlivosť Božiu, radostnú trpezlivosť, trpezlivosť práce, trpezlivosť pokoja, dá nám Božiu trpezlivosť, tú, ktorú má on, a dá nám trpezlivosť nášho verného ľudu, ktorá je taká príkladná.“