Hodnota 2VK.

Označenie „pastoračný“ je kľúčovým pojmom II. vatikánskeho koncilu a všetkých reforiem, ktoré z neho vychádzajú. Ostáva to však veľmi podozrivé, nakoľko tento termín nebol nikdy presne zadefinovaný. Čo toto slovo presne označuje? Tradicionalisti sa domnievajú, že „pastoračný“ nie je opozitum k „dogmatickému“, „právno-kanonickému“, „teologickému“, či „morálnemu“. V tomto zmysle všetky predchádzajúce koncily boli v najvyššom stupni aj pastoračné, pretože boli dogmatické. V prípade II. vatikánskeho koncilu sa však používalo tvrdenie: „nie dogmatický, ale pastoračný“. Koncil sa teda zriekol výkonu neomylného magistéria a prvýkrát v o svojej histórii nedefinoval pravdu, alebo neodsúdil blud. Pastoračný v zmysle priblíženia sa do novovytvorenej mentality aggiornamenta a ekumenizmu. Tento dvojznačný termín podľa tradicionalistov alebo nemá zmysel, alebo je myslené otvorenie sa k svetu, ktorý neprijíma katolícke pravdy.
V skratke:
-2VK nevydal nijaké zákony, ba dokonca ani nerozhodol s konečnou platnosťou o nijakej otázke týkajúcej sa viera a mravov.

-Sám 2VK sa označil ako pastoračný. Koncil nechcel definovať nijakú dogmu. Ani v jednom dokumente nie je jednoznačne vyjadrená vôľa niečo definovať (voluntas definiendi).

-To, že koncil je charakterizovaný ako „pastoračný“, v skutočnosti zmenšuje význam jeho aktov a dokumentov.

Popredný odborník v oblasti ekleziológie Mons. Brunero Gherardini povedal na adresu 2VK.
- Skutočnosť, že Druhý vatikánsky koncil, si nemôže nárokovať status dogmatického koncilu a je charakterizovaný ako „pastoračný“, však, prirodzene, neznamená, že nemá aj svoju náuku. 2VK určite má svoju špecifickú doktrínu, ktorej nechýba autorita, ale, ako píše Gherardini, „jeho náuky, ktoré sa nedajú previesť na predchádzajúce vyhlásenia právd viery, nie sú ani neomylné, ani nereformovateľné, a teda ani zaväzujúce; kto by ich popieral, určite by sa nestal heretikom. A kto by ich potom nariaďoval ako neomylné, išiel by proti samotnému koncilu“.