Čaká nás očkovacia totalita? Vydieraním a strachom to dokážu. Žiadne „konšpiračné“ teórie navyše už nie sú nutné.

Čaká nás očkovacia totalita? Vydieraním a strachom to dokážu. Žiadne „konšpiračné“ teórie navyše už nie sú nutné.
KOMENTÁR Scenár, ktorý sa už pol roka odohráva pred našimi očami vzbudzuje obavy.

Je zbytočné niekoho obviňovať zo šírenia „konšpiračných“ teórií a vyvolávania strachu. Na vzbudenie strachu stačí počúvať verejných predstaviteľov, domácich i zahraničných a žiadne „konšpiračné“ teórie navyše už nie sú nutné.

Povinné očkovanie?
Po polročných „pandemických manévroch“, na ktoré nás povolali vlády a nadnárodné inštitúcie a na ktorých sme si nacvičili takú mieru poslušnosti, konformizmu a aj pokrokového udavačstva, o akej sa nám nesnívalo ani v dobách reálneho socializmu, sa črtajú na obzore ďalšie chmáry. Tentoraz však nejde len o povinnosť nosiť rúško na tvári, dezinfikovať si ruky, vyhýbať sa kostolu ako časovanej epidemiologickej bombe a prijímať Božie Telo na ruku. Verejne deklarované plány vládnucich kruhov pripomínajú sci-fi anti-utópie, ako vystrihnuté z kníh Georgea Orwella, Aldousa Huxleyho, Raya Bradburyho či Jevgenija Zamjatina. Desivé nie sú len politikmi predbežne deklarované ciele ohľadom povinného očkovania a prípadných trestov pre tých, ktorí ho odmietnu, ale aj fakt, že tie najtemnejšie predstavy, doteraz patriace na stránky literatúry, sa reálne črtajú ako blízka budúcnosť. A približujú sa krok za krokom.

Koncom júla sa Ministerstvo zdravotníctva vyjadrilo[1], že : „Ako členský štát Európskej únie sme sa zapojili do spoločnej iniciatívy Európskej komisie na obstarávanie a získavanie vakcín pre našich občanov v súvislosti s koronavírusom. Za týmto účelom bol zriadený Výbor Európskej komisie pre spoločné obstarávanie vakcín.“ Už tu by mali ľudia spozornieť. Vznikol nový centralizovaný orgán, ktorý poskytne útočisko určite veľkému množstvu šikovných a usilovných úradníkov a ktorý bude centrálne riadiť nákup a distribúciu vakcín. Nech si každý, kto je obdarený dostatočnou euro-fantáziou, skúsi predstaviť, aké sumy peňazí, objem biznisu a zástupy byrokratov, sa skrývajú za takýmto nevinným názvom. Vznikne tu orgán, ktorý by mal koordinovať a riadiť nákup vakcín pre takmer pol miliardy Európanov.

Správa však pokračuje ďalej: „To, či pôjde o povinné alebo odporúčané očkovanie, bude predmetom odborných diskusií podľa parametrov vakcíny, jej profilu, a teda aj reakcií na vakcínu v populácii.“ Ešte sa nič záväzne netvrdí, ale Pandorina skrinka je už otvorená a vyletela z nej predstava „povinného očkovania“. Tá bude teraz poletovať v diskusnom priestore, aby si na ňu ľud zvykol.

Nielen biznis, ale aj biznis
Pristavme sa najprv pri obchodnom aspekte celého problému. Farmaceutické koncerny majú pred sebou skutočne veľmi ružovú budúcnosť. Ak budú dobre spolupracovať s „globalistami“ na riadení obyvateľstva, tak ich čaká bohatá finančná úroda. Len samotná britská vláda podpísala koncom júla dohodu s firmami GlaxoSmithKline a SanofiPasteur o dodávke 60 miliónov dávok potenciálnych vakcín. Nie je to však prvá zmluva. Od začiatku koronavírusu podpísali tieto firmy s britskou vládou už tri ďalšie zmluvy, v ktorých sa štát zaväzuje kúpiť 250 miliónov vakcín. Cena za jednu vakcínu sa bude pohybovať, podľa najnovších informácii[2] od 2,5 do 37 dolárov za kus, podľa toho ktorá z rôznych svetových firiem ju budú vyvíjať a produkovať. Na funkčné zaočkovanie bude podľa „odborníkov“ potrebné opakované zaočkovanie, čo v prípade najdrahšej vakcíny robí 74 dolárov na osobu. Ak by ste skombinovali tieto ceny s počtom celosvetovej populácie, plus-mínus, dostanete zaiste zaujímavé a inšpiratívne čísla. Pokiaľ by štáty nariadili očkovanie povinne, tak by bola návratnosť výskumu a produkcie zaručená a bratstvo medzi korporáciami a globálnymi politickými inštitúciami opäť utužené. Toľko biznis.

Ak by zostalo len pri korupcii, korytách a kradnutí, tak by celá situácia nevytŕčala z normálu. Tieto „drobnosti“ sú štandardnou súčasťou ľudského života počas celých dejín a vďaka dedičnému hriechu je nepravdepodobné, že by sa ich niekedy podarilo úplne potlačiť. V minulosti sme už zažili chorobu šialených kráv, vtáčiu chrípku, kačaciu chrípku aj prasaciu chrípku. Na týchto pandémiách sa priživilo viacero farmaceutických firiem. Scenáre boli dosť podobné ako pri covide-19, vrátane čínskeho epicentra nákazy (kačacia, vtáčia aj prasacia chrípka). Zásadný rozdiel však spočíval v tom, že zatiaľ čo v minulom desaťročí sa firmy uspokojili s tržbou a štáty s tou trochou strachu, ktorý vždy udržiava obyvateľstvo v príjemnom (pre vlády) napätí, tak teraz sa ciele aktérov korona-drámy posunuli k totalitnej manipulácii a sociálnemu inžinierstvu bližšie než kedykoľvek predtým.

Pandémia skutočne nového typu
Na Slovensku je k dnešnému dňu (7. 8. 2020) tridsať mŕtvych, čo je na pandémiu skutočne smiešne číslo. Podobne dopadla prasacia chrípka, na ktorú zomrelo v SR od roku 2009 – 2010 25 ľudí (bez inej závažnej diagnózy).[3] Samozrejme dá sa tvrdiť, že tieto malé čísla sú možné len vďaka opatreniam. Avšak opatrenia v roku 2009 boli oproti tým dnešným zanedbateľné. Napriek tomu počet mŕtvych nedosiahol vysoké číslo. Celkový počet úmrtí na prasaciu chrípku vo svete bol podľa oficiálnych tvrdení 284 000. Choroba bola vtedy uvádzaná ako nebezpečná aj pre deti a mládež. Nikto však nezatváral školy ani škôlky.

Súčasný prístup je diametrálne odlišný. Aj keď nezabúda na zisk pre koncerny, hlavný úžitok budú zrejme pociťovať predovšetkým nadnárodné vládne inštitúcie. Spočiatku to vyzeralo na oživenie národných štátov, ktoré obnovovali kontrolu a uzavretie hraníc. Brusel sa však rýchlo zorientoval, ak náhodou nebol dobre zorientovaný už od začiatku, a vytrieskal z danej situácie maximum. Posilnil centralizáciu EÚ v kľúčových bodoch: v rozpočte a zadlžovaní, a v neposlednom rade aj v nákupe a distribúcii vakcín. A keďže sa stane podľa predpokladov odborníkov očkovanie možno povinným, a vakcína mocnou zbraňou vydierania občanov, tak získal Brusel v globále účinný nástroj na lepšie ovládanie obyvateľstva.
Tento nový systém ovládania obsahuje tri podstatné zložky: strach, vydieranie a ostrakizovanie (čiže vylúčenie neprispôsobivých zo spoločnosti).

Fáza strachu
Fázu strachu zažívame už od marca. To, čo predvádzali a stále predvádzajú médiá je dokonalou ukážkou manipulácie a neustálej propagandy. Šírenie strachu, najmä u staršej populácie, ktorá sleduje televíziu celý deň bolo sústavné a neutíchajúce. Pritom počet nakazených a úmrtí sa nachádza veľmi pod úrovňou toho, čo uvádzal Pandemický plán[4] vlády SR z roku 2006/2007 (aktualizovaný v roku 2008) v súvislosťou s tzv. vtáčou chrípkou. Ten v prípade pandémie uvádzal takéto čísla v Tabuľke 3 – Odhad dopadov pandémie v prvej vlne (8 týždňov) ak vírus zasiahne:
25% populácie – 50 837 úmrtí
35% populácie – 71 171 úmrtí
45% populácie – 91 505 úmrtí

Zdá sa, že vláda s takýmito počtami pri posudzovaní toho čo je a čo nie je pandémia už nepočíta.
Zato ale začína uvažovať o povinnom očkovaní, aby pandémia koronavírusu, ktorej obeťami je na Slovensku 30 ľudí, nemala šancu. Ľudia sú strašení relatívne vysokými číslami úmrtí v zahraničí, pričom sa zdá ako by tento rok neexistovali žiadne chrípkové epidémie, proti ktorým každoročne usilovne bojovali farmaceutické koncerny. Je pravdepodobné, že ľudia s vysokým vekom a zaťažení ďalšími diagnózami, každoročne umierajúci na chrípku vo veľkých počtoch, sú tento rok zapisovaní ako obete Covid-19. Najmä ak je toto priradenie ku Covidu-19 spojené s výhodnejšími platbami poisťovní alebo inými bočnými motívmi. [5]

Fáza vydierania
Po fáze strachu bude zrejme nasledovať fáza vydierania. A tá už začína pripomínať v obrysoch totalitné anti-utópie popisované v románoch. Pretože ak bude očkovanie povinné a niekto ho odmietne, bude štát musieť uvažovať o sankciách. Už 7. júla epidemiologička Andrea Kološová pre Denník N uviedla na otázku či by bola za to aby bola vakcína proti koronavírusu povinná, že: „Neviem, či by to bolo právne či politicky priechodné, ale z medicínskeho hľadiska by som bola za.“ No, zdá sa, že sa nakoniec dočkáme aj tej politickej priechodnosti. A dodáva: „Celé je to o komunikácii, zvyšovaní zdravotného uvedomenia a zodpovednosti za vlastné zdravie. K problematike sa vyjadrila aj Pápežská akadémia pre život vo Vatikáne, etická komisia Ministerstva zdravotníctva SR a subkomisia pre bioetiku teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska. Očkovanie podporili.“ Ale podporili aj povinné očkovanie? Ak áno, tak by to bolo skutočne pozoruhodné.

Zatiaľ posledným námetom na premýšľanie bol rozhovor s infektológom Pavlom Jarčuškom na portály Postoj. Podľa neho sa začne s očkovaním už na jeseň a prvé budú na rade Spojené štáty. Ohľadom otázky bezpečnosti vyvíjanej vakcíny sa vyjadruje veľmi podmienečne: „Zatiaľ máme indície, že by mohlo ísť o bezpečné vakcíny, v tomto prípade však treba zachovať maximálnu obozretnosť vo vyjadrovaní.“ Maximálna obozretnosť vo vyjadrovaní je samozrejme dobrá vec, najmä vtedy, ak by po rokoch mohol niekto na infektológa vytiahnuť, že odporučil niečo, čo možno poškodilo zdravie tisícom.

Tieto krkolomne obozretné vyjadrenia pripomínajú známe scénky zo seriálu Ano, pán minister, v ktorých hodnotí chemik inertnú zlúčeninu Dioxin. Napriek všetkej neurčitosti je nepochybné, že štát vážne uvažuje nad povinným zaočkovaním všetkých obyvateľov. Jarčuška uvádza: „Čo sa týka očkovania proti koronavírusu, najlepšie by bolo, keby sa mohlo nariadiť pre všetkých, ale na druhej strane stoja ľudské práva, ktoré treba rešpektovať. Osobne si však myslím, že tu bude veľký záujem spoločností a priemyslu, aby ho podstúpilo čo najviac ľudí. … Osobne som zástancom očkovania a optimálny scenár by bol, aby sa zaočkovali všetci. Uvidíme, tá diskusia sa ešte len rozbieha a podľa mňa nie je zavrhnutá ani možnosť povinného očkovania.“ Džin bol vypustený z fľaše a teraz zostáva len otázka: čo ak sa nedajú zaočkovať všetci, alebo dokonca ani polovica obyvateľov?

Vtedy nastupuje druhá fáza – vydieranie. Infektológ uvádza najprv ten najelementárnejší zdroj vydierania – zamestnávateľa.
Ten si, najmä ak je to veľká firma ľahko vynúti u zamestnancov očkovanie. Kto nebude ochotný, ten „poletí“. V ohrození je predsa zdravie celého pracovného kolektívu. A samozrejme, peniaze firmy. Tento nátlak sa týka najväčšieho množstva ľudí v štáte. O štátnych zamestnancoch škoda aj hovoriť, tam sa zrejme predpokladá lojalita k očkovaniu ako samozrejmosť.

Ak by nepomohlo vydieranie zamestnávateľa, tak infektológ pozná ďalšie možnosti: „Ak trebárs budú chcieť cestovať do zahraničia, budú si musieť sami zaplatiť test na koronavírus. Alebo to môže vyzerať napríklad tak, že futbalový klub nepustí na štadión diváka, ktorý sa nepreukáže potvrdením o očkovaní. Zaočkovanie môže byť aj jednou z podmienok prijatia do zamestnania.“ Toto infektológ nenazýva povinným očkovaním ale podmieňovaním. Pre obyčajných ľudí to je vydieranie.

Škála vydierania môže byť veľmi široká a ak bude vhodná politická atmosféra, tak môže prekonať tlak známych totalitných spoločností.
Ak nebudete zaočkovaní, tak možno: vaše deti nevpustia do škôlky, nebudete môcť využívať MHD a vlaky, nevpustia vás do kina, divadla, kostola či reštaurácie. Môžu prísť ešte tvrdšie opatrenia, vzhľadom na to, že odpor bude vnímaný striktne ideologicky a štáty aj EÚ bude vnímať celú kauzu ako odpor voči režimu ako takému.

Vtedy môže nastúpiť tvrdší postih: banky odmietnu dávať nezaočkovaným úver, vysoké školy odmietnu vpúšťať nezaočkovaných do budov, či dokonca obchody odmietnu predávať nezaočkovaným. Možností je nepreberné množstvo.

Fáza tretia – vylúčenie zo spoločnosti
A tým nastáva tretia fáza – vylúčenie zo spoločnosti. Logika pandemickej hystérie je neúprosná: kto nie je zaočkovaný, ten je potencionálny šíriteľ smrti. Spoločnosť sa musí pred ním chrániť. Veď predsa nejde len o neposlušnosť, ide o život. Nezaočkovaní jedinci predsa prejavili značnú mieru sebeckosti, arogancie a nezodpovednosti. Okrem toho aj značnú mieru nedôvery k odborníkom a zodpovedným politikom, čo svedčí o nedostatku racionálneho uvažovania. Či dokonca o psychickej poruche? V Sovietskom zväze mali s naprávaním takýchto psychicky narušených jedincov, ktorí sa napr. neustále dožadovali možnosti chodiť do kostola, bohaté skúsenosti.

Postupne, ak všetko pôjde podľa predpokladov, sa nezaočkovaní môžu stať občanmi druhej kategórie, ktorých budú ľudia vnímať ako potencionálnych nosičov skazy. Pokiaľ bude táto predstava výdatne živená propagandistickými vstupmi, napr. vo forme televíznych spotov, v ktorých sa jednak budú celebrity vyjadrovať v ich neprospech alebo budú nezaočkovaní v hraných scénkach prezentovaní ako „nenormálni ľudia“, tak sa môže postupne vytvoriť atmosféra totálnej izolácie a odsúdenia.

Počujme len infektológa: „Aj proti chrípke máme takmer najnižšiu mieru zaočkovanosti obyvateľstva v rámci Európskej únie, a to práve preto, že v porovnaní so zahraničím, máme slabú kampaň. V iných krajinách je oveľa masívnejšia. Napríklad v Kanade vidíte pred hlavnými televíznymi správami záber na premiéra Justina Trudeaua, ktorého očkujú. Jednoznačne teda tvrdím, že rozhodujúcim faktorom, ktorý ovplyvní, či sa dajú ľudia zaočkovať, bude spôsob, akým sa téma komunikuje. Treba poukázať na účinnosť vakcíny a riziká jej odmietnutia.“

Na druhom brehu budú tí poslušní, ktorí získali body za očkovanie. Podobne ako v Číne, kde sú štátom občania bodovaní a hodnotení, následkom čoho majú pri nedobrom hodnotení (ak sú napr. kresťanmi a vychovávajú tak aj deti) sťažený a obmedzený prístup k základným právam. To je však, samozrejme, totalitná Čína. Tam je takéto konanie zlé. Keď to bude v EÚ, tak tam to bude dobré, lebo je to pre zachovanie demokracie.

Tí dobrí a kladne hodnotení boli odskúšaní a preverení už vo veľkých korona-manévroch. Očkovaním získajú ďalšie body a budú môcť zostať plnohodnotnými občanmi. Štát si zároveň overil možnosti manipulácie a šikanovania, ktoré mu strach z nákazy priniesol. Je to v podstate tá najlepšia možná zámienka na kolektívnu poslušnosť. Pri ideologických zámienkach totiž hrozí spochybnenie na základe racionálnej úvahy. Pri hrozbe nákazy a následnej smrti končia racionálne úvahy a zostáva len strach.

Neexistuje oblasť života, kde by nemohla preniknúť nákaza. Všade tam kde hrozia možné problémy s nespokojnosťou bude možné zaviesť karanténu, uzavrieť mestá, vyvolať paniku.

Teraz už páni vedia, že stačí vyhlásiť stav pandémie, živiť hystériu v médiách a ľudia sa začnú sami a dobrovoľne udávať. Ešte aj vlastných kňazov, ktorý slúžia súkromnú omšu. Posilnení touto skúsenosťou, pokúsia sa zrejme nastaviť spoločnosť tak, aby bola potencionálna nespokojnosť redukovaná na minimum. Poslušným ponechajú pocit, že majú „výhody“ oproti neposlušným. Neposlušným dajú pocítiť, že mať „výhody“ je možnosťou voľby.

Sú len dve príčiny, ktoré by vládcom zabránili zneužiť takýto silný potenciál moci: technická neuskutočniteľnosť a kresťanská morálka. Prvá sa s pribúdajúcim časom zmenšuje a z druhej by súčasných politikov nikto príliš nepodozrieval.

[1] www.facebook.com/…/645979669604146
[2] www.startitup.sk/je-znama-cena-v…
[3] www.ruvzds.sk/sakeuvz1.pdf
[4] www.health.gov.sk/Titulka Pandemický-plán-aktualizácia – 2008-1
[5] www.christianitas.sk/talianski-lekar…

Branislav Michalka
alianciazanedelu.sk/archiv/6849