ANDĚLÉ VE HVĚZDNÝCH LODÍCH? Cherubíni môžu mať aj spirituálnu aj materiálnu podobu? Jednoznačne najsupermodernejšia exegéza Posledných čias.
Giorgio Dibitonto vo svojej knihe tvrdívraj sa mu zjavil archanjel Rafael
a vraj bol reálne s ním na palube kozmickej lode
aj na inej planéte
že oblaky zo Zjavenia sú kozmické lode...
snívalo sa mu to?
alebo to zažil vo vízii v jemnohmotnom svete?
mal v r.2005 víziu veľkého súženia ako vyvrcholenia tohoto času
pred premenou zeme do stavu univerzálnej lásky a Pánov II.Príchod.
Neopisuje to on boj anjelských a diabolských kozmických lodí?
Božský svätý oheň prichádza takto či inak s mocou a slávou,
hromami bleskami rozdrví moc každej negativity, a premení úplne všetko
Medzi kresťanmi budete počuť toho dosť
o tzv. negatívnych mimozemšťanoch ako jednoznačný okultizmus
Žeby tento fenomén mal aj takto prekvapivú pozitívnu supermodernú stránku?
3
BYTOSŤ SO SVETELNÝMI KRÍDLAMI V ten deň popoludní som bol doma. Keď som úplne náhodou zdvihol hlavu, spozoroval som v miestnosti svetelnú žiaru, ktorá postupne silnela, až bola nakoniec ďaleko intenzívnejšia ako denné svetlo. Uprostred tejto žiary sa zjavila postava mladíka neobyčajnej krásy. Užaslo som ho pozoroval, a pri tom som si všimol, že jeho nohy sa nedotýkajú podlahy. Bol bosý, oblečený bol v iskrivo žiariacej tuniku a mal dve krídla, ktoré akoby boli utkané zo svetla. Strhnutý pôvabom a majestátnym výrazom jeho tváre obdivoval som ho strnulo po dlhú dobu, až jeho postava zmizla rovnako, ako sa objavila. V priebehu nasledujúcich dní som nemohol krásu tohto zjavenia a hrejivý mier, ktorý som pociťoval v blízkosti tejto svetelnej žiary, vypudiť z mysle. Bolo mi, ako by ma tento zážitok všade mlčky sprevádzal. Od doby svojho detstva som stratil vieru v realitu akýchkoľvek zjavení: Vždy som ich považoval za produkt podráždenej fantázie. A teraz som ja sám mal toto zjavenie, hoci som bol úplne pokojný av žiadnom prípade akokoľvek rozrušený. Vnútorný mier, ktorý ma počas tohto zážitku sprevádzal, bol toho druhu, že som mohol celkom zreteľne vnímať podrobnosti všetkého, čo sa predo mnou odohrávalo. Nemohol som z toho nič pochopiť, ale keď som pred sebou v duchu videl krídla tejto bytosti, stále viac som sa utvrdzoval v presvedčení, že anjeli predsa len existujú.
5
Tu jsem uslyšel znovu Rafaelův hlas: „Přijdeme ve směru od Slunce,“ řekl mi, „jsme již v tvojí blízkosti.“ Slyšel jsem jej zcela zřetelně, jako by jeho hlas vycházel z určitého místa na obloze. Otočil jsem se a vtom jsem zpozoroval v blízkosti Slunce mlhavý bod, který se rychle přibližoval směrem ke mně. Současně bylo slyšet tichý bzukot. Cítil jsem trochu strach, ale přesto jsem nespustil oči ze záhadného bodu. Neustále se přibližoval, potom zpomalil svou rychlost a přešel do pomalého sestupu, až se konečně zastavil pár desítek metrů nad mou hlavou. Nyní jej bylo dobře vidět.
Pripadal mi ako veľký strieborný tanier, miestami ako tekuté sklo zmiešané s cínom. Na obvode žiarili rôznofarebné svetlá a na spodnej časti bolo možné pozorovať tri veľké pologule. Zdalo sa mi, akoby som bol ťahaný do výšky k tomuto záhadnému predmetu a súčasne zmizol všetok pocit strachu. Záhadný objekt vystúpil opäť trochu vyššie a zostal stáť nad korunami stromov. Teraz som ho mohol dobre pozorovať. Na jeho hornej časti sa nachádzala veľká kupola, na vrcholku ktorej žiarilo oslnivo biele svetlo, ktoré osvetľovalo celý tento lietajúci disk. Kopula mala dookola malé okienka, z ktorých vychádzalo podobné svetlo. Žiara nadobúdala na intenzite, ale namiesto aby ma oslňovala, vyvolávala vo mne nadovšetko príjemný pocit. Popri tejto žiare pohľadlo aj Slnko. Ako okúzlený som hľadel do tohto svetla a súčasne som cítil, ako mnou prebiehajú vlny neobyčajnej radosti, ktorú som nikdy predtým nezažil. Zo smeru tohto žiariaceho disku sa teraz ozval Rafaelov hlas:
„Nie je to prvýkrát,“ povedal, „kedy sme zvolili tento spôsob stretnutia s ľuďmi. Po celé tisícročia sme nadväzovali kontakt s vami prostredníctvom našich lietajúcich diskov a kozmických lodí. V Svätom Písme môžeš čítať, že Pán hovoril k ľuďom z oblaku; a ty dnes prežívaš to isté, čo prežívali vaši otcovia v skorších dobách.“ Môj údiv rástol. Pochopil som, že to, čo som teraz zažíval, zažili už mnohí iní predo mnou na tejto planéte. Znovu sa ozval Rafaelov hlas. „Prichádzame k vám z mnohých príbytkov nášho Otca,“ povedal. „Naše svety patria do spoločenstva Bratstva Univerzálnej lásky. Medzi nami vládne porozumenie a vysoký stupeň poznania, ktoré je vám zatiaľ neznáme. Oddávna k vám prichádzame z priestorov kozmu a prinášame vám pomoc a záchranu.“
6
Miesto, na ktorom som stál, bolo ako premenené septembrom lietajúceho disku a účinkom slov, ktoré prichádzali od tejto bytosti. Zmocnil sa ma pocit slobody a povznesenia, aký som ešte nezažil. Bolo mi, akoby úplne zmizli hranice môjho vedomia. „Chceli sme, aby došlo k tomuto stretnutiu s tebou,“ počul som znova jeho hlas. „Naša radosť je veľká. Uisťujem ťa, že naša láska k našim pozemským bratom je trvalá. Prídeme znova. Teraz ťa zdravíme v mene nášho Otca.“ Rozumel som, že hovoril aj v mene ostatných, ktorí museli byť tiež prítomní v lietajúcom disku. Chcel som sa spýtať na pár vecí, ktoré mi ležali na srdci, neopýtal som sa však, pretože sa mi to nezdalo byť na mieste, a pritom som si musel priznať, že by som aj tak nenašiel vhodné slová. „Čoskoro sa znovu stretneme,“ povedal Rafael, „ale potom už nebudeš sám. Izba s tebou!“ Svetlo obklopujúce lietajúci kotúč zmenilo zrazu svoju farbu: Biela sa zmenila na fialovú a tá potom prešla do tmavo oranžovej. Prišlo to rýchlo ako blesk av tom okamihu som mohol zreteľne vidieť vnútro lietajúceho disku tak, ako by sa ku mne priblížil a stal sa priehľadným. Uprostred tejto kupoly stál Rafael a vzťahoval ku mne ruky. Mal na sebe dlhú rezu, ktorá siahala až ku členkom. Okolo neho boli ešte ďalšie osoby, ktoré som však nevidel tak zreteľne. Vznášajúci sa kotúč sa zmenil na jedinú žiaru. Opäť bolo počuť ľahký bzukot, zatiaľ čo sa vzďaľoval smerom k Mesiacu. Nad stromami zostal ľahký obláčik hmly, ktorý sa pomaly rozplýval.
Během celé doby našeho rozhovoru se kosmická loď vznášela nad lesem a jednu chvíli z lodi vyšel proud energie směrem k mému autu, který, jak se dodatečně ukázalo, spálil pryžová těsnění. Dále bylo překvapující, že v okamžiku, kdy jsem začal motor startovat, vyvalil se z něj oblak černého dýmu. Opraváři, kterého jsem kvůli této závadě vyhledal, jsem nemohl sdělit příčinu této závady, poněvadž jsem se obával, že by mi nic z toho nevěřil. Prohlédl vůz a byl velmi překvapen tím, co viděl. Jako jediné možné vysvětlení uvedl, že jsem jel po delší dobu velmi nízkou rychlostí se zařazeným prvním převodovým stupněm, a tedy s velmi vysokými otáčkami motoru, čímž jsem jej přehřál tak, že se pryžové díly spálily. Přesto si ale tuto skutečnost nedovedl dobře vysvětlit. Více jsem s ním o tom nehovořil a řekl jsem, že tomu tak pravděpodobně muselo být. On se již dále na nic nevyptával. Zůstali jsme u jeho jediného možného vysvětlení a já jsem byl rád, že jsem ho nemusel zasvětit do svého setkání s mimozemšťany. Chtěl bych se zmínit ještě o další skutečnosti ve vztahu k onomu prvnímu setkání, s níž jsem seznámil své dva přátele v Janově. Vzdor Rafaelovým prosbám jsem přišel ke svému prvnímu setkání s ním s miniaturním nahrávacím přístrojem, který jsem měl zapnutý během celého našeho rozhovoru v kapse. Rafael, který o tom bezpochyby věděl, mi kladl na srdce, abych během našich rozhovorů nepoužíval žádných technických pomůcek. Nevyzval mě však k tomu, abych přístroj vypnul. Upozornil mě též na to, že nejsou dovoleny žádné fotoaparáty. Během zpáteční cesty z Finale do Janova jsem si tento malý magnetofon přiložil k uchu, abych slyšel, co je na něm zachyceno z našeho prvního setkání. Velice mě potěšilo, když jsem zjistil, že přes nedokonalou reprodukci přece jen jsou na magnetofonovém pásku zaznamenány části našich rozhovorů a zřetelně bylo slyšet bzukot vycházející z kosmické lodi, která se vznášela nad lesem v naší blízkosti. Druhý den ráno, když jsem svým dvěma přátelům musel tento přístroj odevzdat, nemohl jsem se udržet, abych jim nějakým způsobem nenaznačil, co mě vedlo k tomu, že jsem si tento přístroj od nich vypůjčil. Tak by mohli slyšet alespoň první část mého rozhovoru s Rafaelem, který byl nahrán na tomto pásku. K mému velkému překvapení byl rozhovor skoro celý zvláštním způsobem vymazán, jakoby jakýmsi neviditelným působením.
„Pakliže hvězdná loď spočívá na zemském povrchu,“ řekl, „je plně materializována. Zůstává ale obalena vrstvou kosmické energie, která ji činí nezávislou na zákonech přitažlivosti, působících na této planetě. Z tohoto důvodu můžeme překonat tuto přitažlivou sílu a volně se vznášet v prostoru. Tak se vzdalujeme směrem od Země, až dosáhneme takovou rychlost, která je vhodná pro dematerializaci. Nemusíme přitom překonávat žádné vám známé překážky, neboť na tomto zákoně přitažlivosti nejsme vůbec závislí. Jestliže zvýšíme frekvenci našich životních rytmů, nacházíme se bezprostředně v souzvuku s životem jiné dimenze. Libovolně můžeme vystupovat do ‚nebes‘ vyšších dimenzí, anebo opačně - sestupovat do dimenzí nižších, až k materiálnímu stupni.“ Zeptal jsem se: „V jaké dimenzi konstruujete a stavíte tyto hvězdné lodě ?“ Firkon se usmál a podal mi vysvětlení: „Můžeme je stavět v libovolné dimenzi. Není to pro nás nic složitého. Jestliže má člověk vlastní velké znalosti a z toho důvodu stojí v dokonalém souladu se vším Stvořením, řídí se ochotně universálními zákony, které vytvořil náš Otec. Pak neexistuje nic nemožného.
V Písme je opakovane povedané, že všetko, čo stvoril Boh Otec, bolo dobré, dokonca veľmi dobré, lebo to bolo dielo jeho rúk. Ťažkosti vyvstali až pre tých, ktorí chceli vyskúšať cesty zla. Zabudli univerzálne zákony a táto ich neznalosť sa prejavila obmedzenosťou ich znalostí a ich výtvorov. Každé dobré dieťa nášho Otca sa odovzdáva dôveryplne do rúk svojho Stvoriteľa, ktorý nepominie nikoho a ničoho vo svojom Stvorení. Pôsobí jednak sám vo svojom Stvorení, jednak cez svoje dokonalejšie deti. Tie mu stoja nablízku a dobre poznajú zákony jeho lásky. Ak však jeho deti tak, ako sa to v tejto dobe deje na Zemi, nedôverujú tomu, ktorý stvoril celý vesmír, a dokonca u nich vyvstane pýcha, potom ide všetko ťažko a začína sa čoraz viac komplikovať.“ Firkón dal Ortonovi znamenie rúk, že sa môže ujať slova. Orton sa usmial a povedal: „Jakubovi sme ukázali rebrík, ktorý siahal od zeme až k nebu. Videl anjelov, ktorí po ňom vystupovali nahor k nebu a opačne - zostupovali dole k zemi. Nemyslíte,“ položil otázku, „že priečky tohto rebríka znázorňujú všetky ony kozmické dimenzie, ktoré oddeľujú zem od neba? A my prestúpime všetkými týmito dimenziami až k vám dole a potom sa vraciame znova hore. Na špičke tohto rebríka sa nachádza takzvaná ‚nebeská závora', alebo ‚nebeská hranica'.“
42
Vstali jsme a dvířka se zcela nehlučně otevřela. Poté, co jsme vystoupili, vešli jsme do vysoké chodby. Její stěny se zdály být zhotoveny z taveniny skla a jakéhosi kovu. Byly částečně průhledné a vyzařovaly příjemné světlo, které vycházelo z celého jejich povrchu. Na konci chodby se samočinně otevřely dveře. Vstoupili jsme do poměrně velkého sálu. Jeho stěny vypadaly stejně jako stěny na chodbě, byly však ještě více zality světlem a bylo možno pozorovat na nich zvláštní efekt - měl jsem u nich pocit jakési hloubky a průhlednosti. Celý prostor sálu byl naplněn barevným světlem, které se odráželo na všech předmětech, což vyvolávalo dojem, jako by vycházelo z nesčíslného počtu zdrojů, které však byly našim očím skryty. Toto osvětlení dávalo všemu, na čem naše oko spočinulo, příjemný nádech tepla a vznešenosti. Týna chtěla pohladit tkaninu, kterou bylo potaženo jedno z křesel, která zde stála ve skupinách po celé místnosti. Firkon se na ni usmál, neboť v jejích myšlenkách četl otázku. Tato tkanina s jemným zlatým nádechem vypadala jako látka, ale její pevnost a poddajnost nebylo možné přirovnat k ničemu, co známe ze Země. „Máme vám mnoho co říci,“ řekl. „A náš čas je krátký.“ Všiml jsem si, že od doby, kdy jsme vstoupili na palubu hvězdného vozidla, zmizel u nás veškerý pocit času. Rafael nás vyzval, abychom se posadili. Sedli jsme si na sofa, před kterým stálo pět křesel sestavených do půlkruhu. Na nich se usadili Rafael, Orton a Firkon. Pozoroval jsem strop. Zdálo se mi, že vyzařuje méně světla než stěny tohoto sálu. Sotva znatelná změna odstínu vyzařovaného světla dělala dojem, jako by strop v celé tloušťce byl zhotoven z tekutého materiálu. To vše působilo na pozorovatele velice příjemným a uklidňujícím dojmem. Vstoupili Kalna, Ilmut a Zůl, což u nás vyvolalo vlnu radosti. Zaliti tímto kouzelným světlem a oblečeni do šatů krásných barev zdáli se ještě mladší. Slavnostně nás pozdravili a posadili se k nám. „Již dlouhou dobu jsme čekali na tento okamžik,“ řekl velice srdečně Rafael. Jeho hlas ještě zlepšil naši radostnou náladu. Týna, Paul, já i bratři a sestry, všichni jsme se usmívali a byli jsme pohnuti. Rafael na nás láskyplně hleděl a já jsem nemohl jinak, než obdivovat vybranou krásu květin, které stály ve vázách na stole po naší pravé ruce. Byly krásných barev a různých tvarů, okrouhlých, elipsovitých, kuželovitých a jiných. Na Zemi jsem nikdy neviděl jim podobné. Šířila se od nich velice příjemná vůně, která v nás budila hezké pocity.
„Universálna láska je životom celého Stvorenia. Tajomstvo zla spočíva v strate tejto lásky. Milovať znamená žiť vo svetle. Vnútorná slepota a nevedomosť, rovnako ako zloba, sú všetko následky nedostatku lásky. Božská bytosť je láska az nej vychádza celé Stvorenie.“ Týmito slovami začal Rafael hovoriť o veciach, ktoré upútali našu pozornosť. „Zlo,“ pokračoval, „nie je v podstate svojej bytosti nič iné, než nedostatok lásky. Pre toho, kto žije v láske, nie je ťažké kráčať nekonečnými cestami poznania, ktoré vedú k Stvoriteľovi. Byť v jeho blízkosti je najväčšou túžbou každej stvorenej bytosti. Tomu, kto nežije v láske a patrí preto ku sfére zla, ich nemožno nadobudnúť toto poznanie, a preto je pre neho o to ťažšie, ba nemožné, žiť v láske. Bohužiaľ je na Zemi veľmi málo lásky a málo poznania. To je tiež dôvod, prečo ľudia budú musieť veľa prekonať a vytrpieť, kým nastúpia svoju cestu k Stvoriteľovi, prameňu všetkého dobra. To všetko bude slúžiť tomu účelu, aby spoznali a odhalili všetok klam, neprávosť, chyby, omyly a klamstvá, ktoré väzia v zle.“ A potom povedal Rafael veľkú pravdu: „Pretože žijete v temnote, robíte všetko zložito. Jednoduchosť je jedna z veľkých ciest svetla. Preto vám bolo povedané, že na to, aby ste mohli dobyť Nebo, je potrebné stať sa takými, ako sú deti. Čo je veľké a hlboké, je vždy veľmi jednoduché.“
56
Čoskoro sa stanú skutočnosťou slova Apokalypsy: ‚Tu som videl, ako z neba zostupuje anjel, ktorý má v ruke kľúč od priepasti a veľkú reťaz. Zmocnil sa draka, toho dávneho hada, toho diabla a Satana, na tisíc rokov ho spútal, uvrhol do priepasti, uzamkol ju a zapečatil, aby už nemohol klamať národy, kým sa nedovŕši tých tisíc rokov.“ (Zjavenie 20; 1-3 ) „Stojí tiež napísané,“ povedala Kalna, „že toto je ono prvé vzkriesenie. A skutočne všetci, ktorí budú vzatí zo Zeme, to zažijú vo svojom materiálnom tele, ktoré bude podrobené dematerializácii a bude ako naše telá, schopné podľa potreby sa znovu rematerializovať. Písmo pokračuje slovami: ‚Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť nemá moci, ale Boh a Kristus ich urobia svojimi kňazmi a budú s ním kraľovať po tisíc rokov.' sa jedným z nás. Tak ako Eliáš, ktorý opustil Zem v jednej z našich hviezdnych lodí a po piatich rokoch sa vrátil naspäť na Zem, aby postúpil jej obyvateľom posolstvo. Tí, ktorí budú panovať tisíc rokov s Kristom, budú môcť žiť na Zemi a on bude v ich strede: Spolu s ním budeme bývať na Zemi aj my. A budú spoločne s ním a s nami podnikať cesty do priestoru stvorenia. Krajina sa znovu zaradí do spoločenstva Bratstva univerzálnej lásky a znovu sa stane, tak, ako sme vám to už vysvetľovali, záhradou Eden. Už vám nebudeme musieť brániť v prístupe do ďalších častí tejto záhrady, k onomu nepotriesnenému priestoru, ktorý obývajú bytosti, ktoré zostali verné Otcovi a jeho zákonom. My, Cherubíni s vytasenými plamennými mečmi, budeme medzi vami a vy budete s nami. A vy budete vládnuť a spravovať Božie stvorenie spoločne s tým, ktorý má moc na nebi i na Zemi podľa vôle Otcovej, a táto správa všetkých pozemských statkov bude úlohou všetkých. V skutočnosti, títo prví ‚vzkriesení' budú kňazmi Božími a Kristovými. Ich kňazstvo bude pravým kňazstvom, ktoré bezprostredne vychádza z Božstva, v súhlase so zasľúbením, ktoré bolo vyjadrené ústami jedného z najväčších kňazských kráľov, naším vyslancom Melchisedechom. Už neprežijete žiadnu ďalšiu smrť. Slovo, ktoré bolo dané v pravde sa s istotou vyplní.“ Boli sme vyzvaní, aby sme zaujali svoje miesta na lôžkach v malej izbe, ktorá bola matne osvetlená. Týna, Paul i ja, každý sme vstúpili do svojej izbičky. Neboli sme unavení, ale rozumeli sme dobre, že tento odpočinok nám dá novú silu a otvorí nášho ducha pre ďalšie udalosti a zážitky, ktoré nás očakávajú. Kalna a Rafael nás sprevádzali. Ostatní sa s nami priateľsky rozlúčili a priali nám pokojný odpočinok. Moje srdce bolo plné vďačnosti voči týmto bratom a sestrám a celého ma naplnila hlboká radosť. Cítil som sa byť ochraňovaný a premýšľal som ešte raz nad slovami, ktoré som práve počul. Čoskoro prišiel blahodarný spánok a aj Týna a Paul zaspali.
Spirituálny kapitál 538
„Zaverečná očista zeme sa blíži“
na tomto webe CZ - ROZHOVORY S POUČENÍM OD MÝCH PŘÁTEL Z VESMÍRU - andele-nebe.cz andelenebe.cz vesmirni-lide.cz vesmirnilide.cz andele-svetla.cz andelesvetla.cz universe-people.cz anjeli-neba.sk anjeli-svetla.sk
je tzv. Nové Zjevení, ak sa začítate, vraj Pán Ježiš ani fyzicky netrpel, nuž to je blud doketizmu, a vraj ani na kríži neumrel = hrubá urážka Vykupiteľa a tiež prezradenie, že doporučovateľ takých zjavení nenesie kríž s Kristom a jeho láska nebude kvalitná a poznanie je pytké, toto nie je od anjelov z neba, aj keď sa to predstiera, je to ezoterické pohoďáctvo v UFO kostýme
pozor, pri hlbšom ponore hrozí nekonečné kozmické túlanie sa a ultraobkecávanie nepodstatného na hyperkozmickom leveli