POSLEDNÁ NOC PÁTRA PIA Niekoľko minút po 21. hodine, 22. septembra 1968, páter Mariano opustil celu číslo 4, ktorá susedí s izbou Pátra Pia, aby vošiel k nemu. Cez načúvacie zariadenie ma otec Pio …More
POSLEDNÁ NOC PÁTRA PIA

Niekoľko minút po 21. hodine, 22. septembra 1968, páter Mariano opustil celu číslo 4, ktorá susedí s izbou Pátra Pia, aby vošiel k nemu. Cez načúvacie zariadenie ma otec Pio zavolal do svojej cely. Ležal na pravom boku v posteli. Len sa ma spýtal, koľko ukazuje budík na malej komode. Utrel som mu malú slzu zo začervenaných očí a vrátil som sa do cely číslo 4, aby som dával pozor so zapnutým načúvacím prístrojom.

Páter Pio ma volal päť alebo šesťkrát do polnoci. Vždy mal červené oči od plaču, ale bol to radostný a veselý plač.

O polnoci ako vystrašené dieťa prosil: Syn môj, zostaň so mnou! a mnohokrát sa pýtal na čas. Pozrel sa na mňa s nádejou v očiach a stískal mi ruky. Neskôr, akoby zabudol, koľko je hodín, sa spýtal: Slávil si dnes svätú omšu?

S úsmevom som odpovedal: Otče duchovný, na slávenie svätej omše je ešte priskoro.

On povedal: Dnes ráno za mňa sláv svätú omšu.

A ja odpovedám: Každé ráno slúžim omšu na Otcov úmysel.

Potom požiadal o spoveď a po vyznaní svojich hriechov povedal: Syn môj, ak ma dnes Pán k sebe povolá, prosím všetkých svojich bratov, aby mi odpustili všetky nešťastia, ktoré som im spôsobil. Požiadaj tiež spolubratov a mojich duchovných synov, aby sa modlili za moju dušu.

Odpovedal som: Otče duchovný, som si istý, že ti Pán umožní dlho žiť, ale ak máš pravdu, môžem ťa požiadať o posledné požehnanie pre spolubratov, pre duchovných synov a pre chorých?
A on odpovedá: Áno, žehnám všetkým, ale ty tiež požiadaš predstaveného, aby mi dal posledné požehnanie.

Spýtal som sa: a ďalším a sestre Pii, čo povieš?

Vždy som ich miloval, [odpovedal], rozplakal sa... žehnám im, žehnám im.

Nakoniec požiadal o povolenie obnoviť svoje rehoľné sľuby.

Bola jedna hodina [v noci], keď povedal: Počúvaj, syn môj, ležiac v posteli, nemôžem dobre dýchať. Pomôž mi vstať. V kresle sa mi bude lepšie dýchať.

Zvyčajne vstával o jednej, druhej alebo tretej ráno, aby sa pripravil na svätú omšu, a než si sadol do kresla, urobil pár krokov po chodbe. Tej noci som bol prekvapený, keď som zistil, že kráča rovno a rýchlo ako mladý muž a nepotrebuje, aby som mu poskytol oporu. Opúšťajúc celu povedal: Poďme na chvíľu na terasu. Kráčali sme spolu, držal som ho za ruku; podišiel k kreslu, na chodbe rozsvietil svetlo, sadol si a zvedavo hľadel na terasu s dokorán otvorenými očami, akoby niečo hľadal. Po piatich minútach sa chcel vrátiť do svojej cely. Začínal byť ospalý.
Otče, neboj sa, povedal som upokojujúco a postrčil som vozík stojaci o dva kroky ďalej, aby si sadol. Chytil som ho za ruku a pokúsil som sa ho položiť na stoličku, ale on sám vstal, postavil sa a položil si nohy na stupienok.

V cele sa pohodlne usadil na kreslo, ukázal ľavou rukou a pozrel sa na stojaci vozík a povedal: Daj to von z cely. Keď som sa vrátil do cely, všimol som si, že začína blednúť. Na čele sa mu objavil studený pot. Bol som zhrozený, keď som videl, ako sa jeho pery zafarbili na sinavo. Stále slabším hlasom opakoval: Ó, Ježišu, Mária.

Chcel som zavolať niektorým svojim spolubratom, ale zastavil ma so slovami: Nikoho nebuď. Utekal som pár krokov od jeho cely, ale on ma zavolal a zopakoval: Nikoho nebuď! Prosil som: Otče duchovný, nechaj ma teraz robiť, čo chcem. Utekal som k cele otca Mariána; ale keď som videl otvorené dvere P. Guglielma, vošiel som, zasvietil som a prebudil ho s krikom: Otec je chorý!
Otec Guglielmo rýchlo vstal a rýchlo vošiel do cely Pátra Pia a ja som zavolal doktora Sala do cely. Po 10 minútach sa objavil lekár a keď videl stav pacienta, podal mu injekciu. Otec mal stále slabší hlas, stále pomalšie pohyboval perami, stále tichšie opakoval: Ó, Ježišu, Mária.

Prišli lekári z nemocnice zavolaní cez doktora Sala, Mario Pennelli, synovec Pátra Pia; Zavolal som aj opatrovníka a ďalších rehoľníkov. Kým lekári nasadzovali kyslíkovú masku, P. Paolo udelil Otcovi Piovi Pomazanie chorých. Okolo kľačali modliaci sa bratia.

Okolo 2:30 ráno sladko sklonil hlavu k hrudi a vydýchol svoj posledný dych.

Zdroj: modlitba.sk