Join Gloria’s Christmas Campaign. Donate now!
Clicks539

Biskup Bober: Toto sú tri lži, ktoré počúvame o potratoch! Biskup Galis: Toto je tá skutočná korupcia!

Bratislava 22. septembra (HSP/TK KBS/Foto:Anton Fric,Peter Zimen)

Arcibiskup Bernard Bober: Pamätajte si: Kto slúži životu, slúži Bohu

Bratislava 22. septembra (TK KBS) Prinášame plné znenie homílie košického arcibiskupa Bernarda Bobera, ktorá zaznela na dnešnej slávnostnej svätej omši pred Národným pochodom za život v v Incheba Expo Aréne v Bratislave. Za účasti stoviek ľudí, viacerých biskupov, kňazov, diakonov a zasvätených celebroval bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska, ktorá je hlavným iniciátorom a organizátorom Národného pochodu za život v Bratislave.

Na snímke arcibiskup Bernard Bober

Milí bratia v biskupskej i kňazskej službe, diakoni, rehoľné sestry, milí mladí priatelia, drahí bratia a sestry v Kristovi, zhromaždení tu v bratislavskej Inchebe, ako aj vy všetci, ktorí nás sledujete cez vysielanie Televízie Lux a Rádia LUMEN!

Sme nie v sakrálnom priestore a predsa sa usilujeme svätiť túto nedeľu spoločne tu v Bratislave a mne sa tak chce všetkým vám, ktorí ste tu zhromaždení s nami, povedať jedno také povzbudivé, nie reklamné: Slovensko do toho!

Vždy keď mám povedať niekoľko slov k téme ochrany ľudského života, napĺňa ma z jednej strany veľký smútok, pretože okolo tejto témy sa točí tak veľa klamstva, peňazí, sebectva a nezodpovednosti, a na druhej strane ma preniká hlboká ľútosť nad každou ženou či mužom, ktorí trpia po vykonanom potrate a trápia sa, keď si uvedomia, čo vlastne vykonali. Stále však pevne dúfam, že raz príde čas, keď si spolu s našimi spoločenskými a politickými lídrami uvedomíme, že ľudský život je nedotknuteľný a posvätný, a že nového života sa skutočne báť netreba.

Mocní tohto sveta sa neraz báli a často mali strach pred malými deťmi, pretože v nich videli možných budúcich nepriateľov. Egyptský kráľ rozkázal usmrcovať narodených hebrejských chlapcov, aby mal kontrolu nad podmaneným národom, aby v ňom nedošlo k povstaniu (Ex 1, 8-22). A podobne sa zachoval aj Herodes, ktorý mal strach o svoj trón, o svoju pozíciu a moc. Bál sa, že z narodeného chlapca Ježiša sa stane budúci kráľ, ktorý ho oberie o moc. Aby sa ho zbavil, pre istotu dal v Betleheme zabiť všetkých chlapcov do dvoch rokov (Mt 2, 13-18).

Svetoví lídri dnes toľko hovoria o mieri a pokoji, odsudzujú vojny či zabíjanie, a pritom nechcú nahlas priznať, že najväčším nepriateľom pokoja v západných spoločnostiach je zabíjanie nenarodených detí, že je to priama vojna, že je to priame zabíjanie, priama vražda pri ktorej zomiera viac ľudí ako v ozbrojených konfliktoch. Deti sa teda aj dnes nechávajú zabíjať väčšinou zo strachu – zo strachu pred stratou pohodlia, zo strachu pred nedostatkom prírodných zdrojov, teda zo sebeckých pohnútok, že pre nás nenásytných konzumentov, nebude stačiť. A aby sme si všetky tie vraždy mohli ospravedlniť, používame niekoľko argumentov, ktoré točíme dookola, len aby sme nemuseli počuť pravdu.

Prvá lož, ktorá sa ľuďom vtláča do myslenia cez všemocné médiá a bohato dotované organizácie, je tvrdenie, že nenarodené dieťa ešte vlastne nie je dieťaťom. My však vieme, že už pri počatí, dostáva od Boha každé jedno embryo nesmrteľnú ľudskú dušu. Preto trváme na tom, že ľudský život musí byť chránený už od počatia – a bez kompromisov!

Druhé klamstvo tvrdí, že potrat nemá pre ženu žiadne následky, že je to dokonca menej bolestivé ako vytiahnutie obyčajného zuba. No v skutočnosti každý potrat spôsobuje veľké rany na tele – dokonca na dvoch telách – a ešte väčšie rany na duši! Koľko sĺz a aké ťažké psychické stavy, výčitky svedomia a traumy na dlhé roky spôsobí vražda dieťaťa vv lone matky! Keď za nami, kňazmi, prídu ženy s týmto trápením a rozprávajú o tom, ako si najprv nahovárali že sa nič nestalo, a ako sa potom ozvalo ich srdce či svedomie, a ako ich to všetko trápi – mohli by sme o každom jednom prípade napísať smutný román, len aby sme odhovorili každú jednu ženu, ktorá rozmýšľa o možnosti ísť na potrat. Koľko vzťahov a manželstvie sa rozpadlo práve kvôli potratom!?

Tretie klamstvo šírené o potrate spočíva v slogane: Moje telo – moje brucho patrí mne! Je to dokonalý sebaklam. Naše telá, podľa kresťanskej viery, nepatria nám, ale Bohu. Nemôžeme s nimi nakladať tak, ako sa nám páči. Naše telo je chrámom Ducha Svätého a aj embryo v tele matky patrí Bohu. Aj embryo, človek v zárodku, má právo na život. Má už celkom iný genotyp ako jeho matka. Telo počatého dieťaťa už nie je totožné s telom matky.

Keď sa hovorí o potratoch, dáva sa do centra pozornosti žena. Málo sa hovorí o mužovi, ktorý spolu so ženou dieťa splodil. Jedno poradenské centrum pre ženy v Nemecku prišlo k záveru, že až 90% žien, ktoré boli na potrat, aby si dieťa boli nechali, keby ich pri rozhodovaní otec dieťaťa nenechal v štichu – keby ich nenútil k potratu, resp. keby ich emocionálne nevydieral. Veľa mužov sa v týchto prípadoch zachovalo zbabelo a nezodpovedne a tak sa ťažko previnili.

Drahí bratia a sestry! Boh je pôvodcom a darcom života. On život daruje aj vtedy, keď muž a žena nechtiach splodia dieťa. Ako Božie deti musíme urobiť všetko preto, aby sme aj takýto na prvý pohľad nechcený ľudský život zachránili a podporovali.

Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí sa angažujú v prospech nenarodených detí a vzdelávajú či vplývajú na ženy a mužov, ktorí sa rozhodujú a falošne si namýšľajú, že azda by pre nich bolo lepšie ukončiť život počatého dieťaťa. Ďakujem vám všetkým, že sa modlite za ich obrátenie a za ich správne rozhodnutia, že sa modlite aj za nenarodených a za ich rodičov, ktorí v konečnom dôsledku veľmi trpia.

A nakoniec vás všetkých prosím, aby ste nevzdávali tento boj za život. Stojíte na správnej strane, bojujete za dobrú vec! Svet bojuje klamstvom, zaslepený sebectvom a peniazmi agituje za smrť bezbranných a nevinných. Vy však buďte vytrvali a čerpajte silu z Krista! Vždy keď budete počuť tieto klamstvá o človeku a Bohu, nahlas zaujmite postoj, rozhodne a s odvahou! Pochodujme dnes v zmysle hesla dnešného pochodu: Za najmenších z nás!

Ak poznáte niekoho kto trpí na následky vykonaného potratu, sprostredkujte mu pomoc. Cesta k uzdraveniu je zdlĺhavá, každý dotknutý však potrebuje jednoznačne Božiu pomoc, jeho odpoustenie a milosrdenstvo. Iba tak možno zranenej duši vrátiť pokoj.

Budujme v spoločnosti atmosféru, v ktorej sa deti budú vnímať nie ako ťarcha, ale ako Boží dar a budú prijímané s vďačnosťou a radosťou! Pamätajte si: Kto slúži životu, slúži Bohu! Chráňme život od počatia až po prirodzenú smrť a vyzdvihujme rodinu muža a ženy. Deti si nezaslúžia, aby sme z nich robili pokusných králikov len preto, že my, dnešní namyslení ľudia, si chceme dokazovať, že deti sa dajú vychovávať aj v iných zväzkoch ako iba v tradičnej rodine.

Všetky naše dobré úmysly vložme do Nepoškrvrneného Srdca Panny Márie. Ona nech ich opatruje a oroduje za nás, a nech pomôže ku konečnému víťazstvu Ježišovej pravdy a lásky v tomto svete! Amen.

Prinášame plné znenie homílie žilinského biskupa Tomáša Galisa, ktorá zaznela na dnešnej otváracej svätej omši pred Národným pochodom za život v Katedrále sv. Martina v Bratislave. Za účasti stoviek ľudí, viacerých biskupov, kňazov a rehoľníkov jej predsedal bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska, ktorá je hlavným iniciátorom a organizátorom Národného pochodu za život

Žilinský biskup Tomáš Galis

Milí otcovia biskupi, bratia kňazi, milí zasvätení, zasvätené osoby, milí mladí priatelia, milé deti, milí televízni diváci, bratia a sestry, drahí priatelia!

Cirkev nám na túto 25. cezročnú nedeľu predkladá veľmi aktuálne a aj dosť adresné čítania. Od proroka Amosa nás delí viac než 27 storočí. A je vidieť, že v porovnaní s jeho dobou sme podstatne napred. Vtedajší kupci mali starosť ako vyprázdniť vrecia s obilím a mať z nich čo najväčší zisk. Predať za každú cenu, či skôr viac a viac okrádať a klamať. Amos ukazuje na ich praktiky. Obchodníci podvádzajú používaním falošných váh. Ich túžba zbohatnúť je taká veľká, že už neslávia sviatky, nemôžu sa dočkať ich skončenia, aby mohli obchodovať. Celkom prepadli tomu, čo mi dnes voláme konzumná spoločnosť. Nič nové pod slnkom.

Ale už o nás dávno neplatí, že by sme netrpezlivo čakali, kedy prejde sviatočný deň, aby sme mohli otvoriť sýpky. Naše sýpky, povýšené na veľkolepé svätyne moderných božstiev – supermakety, hypermarkety – sú otvorené každý deň v týždni, nonstop, celých 24 hodín.

O koľko sme vyspelejší ako tí úbohí izraelskí obchodníci, ktorí sa dokázali handrkovať o falošnú váhu obyčajného obilia. My máme obchody plné najkvalitnejších produktov, samý značkový tovar. Samozrejme, vyrobený lacno v ázijských krajinách. A k čomu by nám bolo ešte dnes obilie. Nás zaujímajú stovky gigabitov virtuálneho priestoru. Adresáti prorokových výrokov vraj nakupovali za peniaz. Keby vedeli aké transakcie sa uskutočňujú cez súčasný internetbanking!

Amos ich s realitou napomína – kára. Šliapu po chudákoch, nivočia bedárov, kupujú si maličkých a predávajú smeti ako obilie. Akí len boli zaostalí. My už dávno po nikom nešliapeme, u nás majú všetci právo na vlastný názor, každý má svoju pravdu a môže úplne slobodne rozhodovať o všetkom, aj o živote a smrti, svojej i tých druhých.

Apoštol Pavol v prvom pastorálnom liste žiakovi Timotejovi píše, aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali vďaky za všetkých ľudí.

Tento týždeň som bol so seminaristami v Salzburgu a mali sme taký “studien-woche” (pozn. TK KBS – štúdijný týždeň), kde sme preberali Cirkev, katolicizmus, spásu, Cirkev ako jedno veľké spoločenstvo spoločenstiev – že je Božím svetlom vo svete. Cielene sa cirkev modlí za všetkých ľudí, za celé ľudské spoločenstvo, aj za tých, ktorí majú vládu a moc, pretože Božia túžba po spáse všetkých je bezhraničná. Cirkev sa nikdy neuzatvára do seba. Jej úlohou je urobiť všetko preto, aby do všetkých oblastí života prenikla Kristova láska. Týmto spôsobom sa Cirkev stáva učiteľkou všetkých národov. Jej predmetom je každý človek, a nie je obmedzená nejakým priestorom a časom.

Napokon úryvok z Lukášovho evanjelia, ktorý sme si vypočuli, podáva príbeh o nepoctivom, ale opatrnom správcovi, a nasleduje priamo po príbehu o márnotratnom synovi. Obe podobenstvá majú vo svojom centre postavy, ktoré sa dostali do problémov. Ale na ich pozadí možno vnímať aj mužov s veľkým srdcom. Láskavú trpezlivosť a milosrdenstvo si určite všimneme u otca márnotratného syna. Keď však pozornejšie pozrieme na pána domu z dnešného evanjelia, aj u neho môžeme objaviť podobné črty. Tak uvažujme. Niekto pána domu upozornil, že mu správca domu rozhadzuje majetok. Evanjelium nehovorí, kto to bol. Môžeme si domyslieť, že ak by daný pán domu mal medzi ľuďmi zlú povesť, určite by sa netrápili, že ho jeho správca okráda. Niekto mu to však zreferoval. Zaujímavý je potom jeho rozhovor so správcom: “Vydaj počet zo šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.”

V kontexte východnej kultúry by sme mohli očakávať, že ten správca sa len tak ľahko nevzdá a možno sa aj rozkričí: “Kto to povedal o mne? Nech to dokáže! Neverte mu! Ja som poctivý, to je krivé obvinenie!” A podobne. Však tieto ťahy poznáme a počúvame o nich dosť často. Lenže nič také sa nedeje. Správca sa ani len nepokúša obvinenie vyvrátiť. Svojho pána totiž pozná a jemu jasné, že to nemá cenu. Ak ho pán žiada, aby vydal počet a skončil, tak si už veci overil a je zbytočne mu klamať do očí. Správca dobre vie, že jeho pán nie je hlúpy a s vykrúcaním nepochodí. Aké má teda možnosti? Vie si zrátať, že dobrý pán zlého správcu majetok spravovať nenechá. Tú možnosť už mal, ale si ju vyčerpal. No a na tie časy, v ktorých žil, môže byť vlastne rád, že neskončil v temnici alebo nebol predaný do otroctva, aby nahradil to, čo premárnil. Aj v tom možno badať veľkodušnosť pána domu. Lenže tento zlý správca, ako sám hovorí – kopať nevládze (a zrejme sa mu ani nechce) a žobrať sa hanbí.

Teda špekuluje ako z tejto šlamastiky von. Kým vráti účtovné knihy a kým sa rozkríkne, že ho prepustili, má pár hodín k dobru. A tak všetko postaví na jednu kartu. Pozná dobré srdce svojho pána. Zároveň kalkuluje s miestom, ktoré možno získa u tých, ktorým poskytne nejakú výhodu. Zavolá si preto dlžníkov a poteší ich možnosťou zmeniť úpis a zmenšiť dlžobu.

Všimnime si, že to nie sú bankári, ale poľnohospodári. Nebavia sa o peniazoch, ale o pšenici a oleji. Dlžníci nevedia, že správca koná na vlastnú päsť. Domov idú naradostení, že im pán zmenšil dlh. Sú šťastní, že im bolo odpustené. Samozrejme, pán by to mohol celé zatrhnúť, ale nespraví to. Správca predvída, že sa mu tento krok možno “prepečie”. A že pán vo svojej veľkodušnosti pripustí, aby sa dlžníkom niečo odpustilo, aj keď to správca urobí poza jeho chrbát. A nebude to od nich žiadať späť.

Správca, ten v evanjeliu, dostáva pochvalu nie za poctivosť, lebo od nej má naozaj ďaleko, ale za predvídavosť. Aj keď vypočítavú len pre vlastné dobro. “Správne si predvídal dôsledky mojej dobroty, aj dôsledky svojej štedrosti voči ľuďom.” Inak povedané – “správne si odhadol, že ten odpustený dlh nebudem od ľudí žiadať späť, aj to, že ich vďačnosť ti bude v budúcnosti môcť byť užitočná pri hľadaní zamestnania.” No ešte tu čosi chýba. Je to použitie šikovnej predvídavosti pre dobré ciele. Preto Kristus dodáva: “Synovia tohto sveta sú voči sebe predvídavejší, ako synovia svetla.”

Sme kresťania. Kiež by sme aj my dokázali mať predvídavosť v komplikovaných situáciach. A kiež by sme ju, samozrejme, využívali na dobré. Lebo netreba si myslieť, že Ježiš chváli toho správcu za vypočítavosť. Iste nie. Ježiš však konštatuje, že synom sveta neraz chýba práve táto schopnosť predvídavosti a odhadu. Že sa málo snažíme, aby sme využili poznanie ľudí, vzťahov a situácie na dobré ciele. Synovia sveta to vedia, špekulujú na každý spôsob. Lebo ide o ich vlastné obohatenie.

Keby sme to premietli na dnešnú situáciu – na súčasnosť: v obchode pre turistov sa dvaja predavači medzi sebou dohodli, že keď príde zákazník, jeden mu ukáže továr, vychváli ho, vyberie pekný kúsok. A keď sa zákazník opýta na cenu, prvý predajca zakričí na toho druhého do skladu: “Koľko stojí táto bunda?” A ten zo skladu odpovie: “Stoosemdesiat”. Ale prvý predajca povie zákazníkovi: “Stoosemnásť”. Akoby zle počul. Samozrejme, zákazník vycíti šancu kúpiť čosi lacnješie. A ponáhľa sa ku pokladni, aby to chytro kúpil, kým si chybu nevšimnú. A turista naletel, chytil sa. Podarená taktika, no nie?

Čo všetko sú ľudia schopní vymyslieť, ako vedia odhadnúť vlastnosti človeka, keď ide o klienta, keď ide o zárobok. Prečo teda my, kresťania, nevieme byť aspoň takí šikovní, keď ide o nebeské kráľovstvo? Starí otcovia hovorievali: “Na štedrosti neprerobíš! Pán Boh je najväčší gavalier!” Inými slovami: On ti vždy viac požehná, ak sa naučíš dôverovať jeho dobrote. Ten správca z evanjelia, hoci nepoctivý, všetko stavil na dobrotu svojho pána. A na štedrosť voči druhému. Kiežby sme my toto dokázali! Nebáť sa byť štedrí. Jasné, že nie z vypočítavosti. Ale z dobroty, ktorú sa učíme od Boha. A kiežby sme dokázali naozaj dôverovať tejto dobrote, a nesnažili sa zabezpečiť tu, na tomto svete, za každú cenu. Kiežby sme vedeli zachovať si slobodu od peňazí. Tomu, pravdaže, pomáha skromnosť a nesebeckosť. Vidieť a vnímať potreby druhých. Byť pre nich otvorení. Nehľadieť iba na seba…

Ako v tom rozprávaní, kde otec mal syna, ktorý chcel veľmi zbohatnúť, aby sa vyrovnal svojim spolužiakom. Otec mu dal preto malú lekciu. Poprosil ho, aby podišiel k oknu a povedal, čo vidí na ulici. “Čo by som videl,” hovorí syn. “Sú tam ľudia. Deti idú do školy, dospelí do práce. Vidím tam akýsi zaľúbený párik, a trochu ďalej našich susedov, aha, zdá sa, že ich dcéra má niečo s nohou. Asi idú do nemocnice. Náš sused sa snaží naštartovať aut, ale nejde mu to. Možno by som mu mal ísť pomôcť.”

“Choď,” hovorí otec, ale ešte sa zastav na chodbe, pozri sa do zrkadla, a povedz mi, čo vidíš.” “Čo by som videl,” vraví syn. “Seba”. A vieš aký je rozdiel medzi oknom a zrkadlom? spýtal sa ho otec. Syn sa na neho nechápavo zahľadel. “No jednoduchý. Len trochu striebra”.

Jasné, nie? Stačí “trochu striebra” a zrazu prestaneme vidieť druhých, hľadíme iba na seba. “Nemôžeme slúžiť Bohu aj mamone,” upozorňuje nás Ježiš na konci evanjelia. Nesmieme teda dovoliť, aby nám materiálne veci, ani čokoľvek iné, opantali srdce – aby sme sa sústredili len na svoje túžby a prestali vnímať potreby, bolesti a starosti druhých.

Skutočne, drahí bratia a sestry, milí mladí priatelia. Sebectvo a bezhľadnosť sú veľkými hrozbami pre náš svet. Aj preto, že vedú k nebezpečenej nepoctivosti. Niekedy k takej, o ktorej sme počuli v evanjeliu. Teda, čo sa týka majetku. Je veľa nepoctivých správcov, čo kradnú, aby zbohatli … Ale existuje ešte závažnejšia nepoctivosť: a tá sa týka spôsobu myslenia, a riešenia problémov.

Milí žiaci a študenti, predstavte si, keby vám v škole pri riešení rovnice na tabuli niečo nevychádzalo, a tak by ste si pomohli, že so špongiou jedno alebo dve čísla zmažete, aby vám to zrazu “sedelo”. Čo by vám na to povedal učiteľ? Že je to podvod. Nepoctivé riešenie.

Alebo vám, milí rodičia, ak by nejaký majster doma natieral podlahu, ale spravil by to bez rozmýšľania, takže by sa zatrel kdesi do rohu, a potom prešiel krížom cez natreté špinavými topánkami, a vám by povedal, že to tak má byť, ako by ste zareagovali? Že to tak byť nemôže! Lebo to ozaj nie je poctivé riešenie. Poznáte podobných “majstrov”, však? Tí dokážu potešiť, pravda?

Ak niečo nevieme vyriešiť, je čestnejšie si to priznať, a požiadať o pomoc, nie podvádzať, či prechádzať krížom cez natreté, a potom tvrdiť, že tak je to dobre.

Žiaľ, vidíme, že v dnešnom svete sa takéto nepoctivé riešenia rozmáhajú. Niekto zostarol alebo ochorel? Vyriešime to eutanáziou. Nejaké dievča nechcene otehotnelo? Vyriešime to potratom. Odstránime človeka, a nazveme to “riešením”, či dokonca právom. A v tom je veľká nepoctivosť, veľká nemravnosť, veľká korupcia. Akurát, že taká korupcia, ktorú ľudia nevnímajú až tak jasne, ako keď ide o peniaze: tam sú na nepoctivosť veľmi citliví! No korupciu mravov sme ochotní preliadať, bagatelizovať, hoci jej dôsledky, bývajú omnoho závažnejšie.

Preto vám chcem aj dnes večer poďakovať, milí mladí priatelia, drahí bratia a sestry, že prichádzate na Národný pochod za život. Aby sme nášmu svetu spoločne pripomenuli, že musíme hľadať poctivé riešenia. Preto, aby sme svedčili, že človeku, od nenarodených detí až po zomierajúcich starcov, nik nesmie ublížiť, a už vôbec nie siahnuť na život. Nič také nemožno nazvať riešením, ani právom.

Zároveň vás chcem z tohto miesta povzbudiť, aby ste boli vždy a všade poctiví – v uvažovaní aj v konaní – aj v tom najmenšom – a aby ste sa neuspokojili s takými odpoveďami, ktoré neberú do úvahy posvätnosť života človeka. Ako nám to hovorí Ježiš v evanjeliu: Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom. Buďme poctiví, keď ide o maličkosti, aby sme zostali poctiví, keď ide o život.

A celkom na záver: nezabudnite každý deň využívať prostriedky, ktoré tak umne vedia využívať synovia tohto sveta. Vy ich však použite pre dobro, nesebeckým spôsobom, a buďte tak skutočnými synmi a dcérami svetla! Cibrite svoju predvídavosť a odhad vo vzťahoch tohto sveta, aby ste mohli lepšie slúžiť Pánu Bohu, aj blížnemu. Aby ste mohli chrániť slabších, obhajovať život, a raz dosiahnuť ten najdôležitejší cieľ: život večný v Božom kráľovstve. Buďte teda vynaliezaví, ale aj poctiví, verní vo veciach tohto sveta, aby vám raz mohlo byť zverené to pravé, najväčšie bohatstvo. Amen.
Roberto 55 and 2 more users like this.
Roberto 55 likes this.
nastja.nastja likes this.
Ervin Romano likes this.
warez
tri lži. Dobre to zhrnul. Polopate. Možno by sa nezaškodilo presnejšie poukázať na utrpenie dieťatka, ktoré je za živa umučené.
piakatarina likes this.