Stav núdze v RKC oznámil arc. M Lefebvre hneď po II. Vat. koncile. Sturbulentnil ho aj sv. Ján Pavol II. v r. 1988, keď exkomunikoval jeho aj ním vysvätených biskupov. Akoby sám "pozabudol", že aj on niekoľkokrát osobne vysviacal biskupov v Krakowe bez povolení z Ríma, pretože bol vtedy UŽ silný stav núdze - kôli komunizmu. Benedikt XVI. v 2009 tieto exkomunikácie zrušil. Čiže oficiálne ako pápež svojim podpisom a apoštolskou pečaťou neomylne potvrdil, že neboli platné a že STAV NÚDZE v čase liberalizmu VERU JE ako pokračujúca boľavá realita pre RKC. Spiaci biskupi žijúci v pohodlí palácov tvrdia úplný opak...
Vo výnimočnom stave sa ocitnú veľmi mnohí, aj keď si to ani neuvedomujú, napr:
každé dieťa, ktorého jeden z rodičov či obaja nevedú ku Bohu. Podobne každá žena, ktorej partner či manžel tak nerobí slovom a činmi. Tiež každý veriaci, ktorý je svedkom podvodu, že jeho kňaz, biskup či pápež svätosť iba predstierajú a svoje poslanie neberú vážne. Asi v najhoršom stave núdze sú nie títo spomenutí trpiaci kresťania, ale tí, čo sa pochabia v takom stave osobného zúfalstva, že si vôbec neuvedomujú stav núdze a vlastnej samoznesvätenosti. Ešte horšie sú na tom polokatolíci, čo si nevidia ďalej od nosa, sú odkojení ibapozitivitickými zmanipulovanými polokatechézami, čo vôbec neregistrujú čo ozaj nebezpečné sa deje v ich vlastnej cirkvi či rodine...
Tá trestuhodná poloinformovanosť v médiách aj "katolíckych" je do NEBA KRIČIACI výnimočný stav núdze!!!
Nechajú sa naivne dobodať propotratovými waxami, nadávajú na Rusko a tlieskajú infantilne mafiafrendly biskupom, čo im so sviatosťami odporúčajú pokryteckú propagáciu homoherézy či aj iné už nehorázne demolácie katolíckej identity. Nevedia a mnohí ani nechcú vedieť NIČ o implementovaných revolučno likvidačných zmenách v RKC , ktorej generálny štáb pred 13. r. zjavne prepadli lóžoví piráti.
Samoexkomunikovaní antikatolíci + neľudia + arciheretici sú určite tí,
čo hrubo nerešpektujú, ba až ignorujú katolícku výhradu vo svedomí, vážnu prosbu či zúfalú situáciu blížneho
Čo na to Kniha pravdy?
Nebo nám v nej VČAS prezradilo, že kľúče sv. Petra sú od r. 2011 v nebi. Tam mi hľadajme a aj nájdeme s istotou Svätého Otca. A ak máme problém s nejakou znesvätenou domácou, či cirkevnou autoritou, alebo sme svedkami neľudských a už satanistických klamstiev či manipulácií , napr. aj tú hlavnú, že že žiaden stav núdze VRAJ neexistuje... Hrôza!
Obráťme mi svoje zintenzívnené modlitby tam hore. A neplytvajme svojou bedákajúcou pozornosťou tu dolu, tiež svojou osobnou chrámovou bioenergiou iba na dočasné krízy či na zezoterizované názoríky svetom opitých zdarebáčených vrajkresťanov
Voľne kladené kánony revolúcie Drahí priatelia: Aký je strategickejší prístup, pokiaľ ide o biskupa Thomasa Paprockiho – zamerať sa výlučne na ľahko dosiahnuteľné výsledky (jeho prirovnanie FSSPX k protestantskej sekte), alebo zdôrazniť neúmyselné uznanie Jeho Excelenciou toho istého stavu núdze, ktorý motivoval FSSPX k vysväteniu biskupov bez pápežského mandátu?
To je téma tohto týždňa v Remnant Underground: „PAPROCKI vs. FSSPX: Cena „plného spoločenstva“ v synodálnej cirkvi“ Aj keď nesúhlasíte s FSSPX, pravdou je, že odhalili pokrytectvo synodálnej cirkvi, ktorá evidentne nemá veľký záujem počúvať ovce, pokiaľ, samozrejme, ovce nevyvracajú synodálnu bdelosť, v takom prípade Vatikán len načúva.
Biskup Paprocki je kánonický právnik. Pozná zákon. A keďže Kódex kánonického práva z roku 1983 je silne presiaknutý duchom modernizmu, vie sa tiež, že trpí nedostatkom objektivity. Napríklad ustanovenia kódexu o konaní proti zákonu počas núdzového stavu sú príliš subjektívne. Taliansky kánonický právnik a právny vedec gróf Neri Capponi obhajoval arcibiskupa Lefebvra pred obvinením zo „schizmy“: „Nemôžete uplatňovať ‚štandardy‘ nového kódexu kánonického práva a ‚mentalitu‘ starého kódexu. Podľa nového kódexu mohol Lefebvre robiť to, čo robil, s katolíckym úmyslom, a to, čo robil, urobil ‚úprimne‘ a odvolával sa na argument ‚núdzového stavu‘, ktorý nový kódex povoľuje. Možno sa vám nový kódex nepáči, ale je to to, čo riadi Cirkev.“ (The Latin Mass Magazine, 1990) Presne tak! A 1. júla 2026 synovia arcibiskupa Lefebvra konali rovnako. S „katolíckym úmyslom“ a „úprimnosťou“ sa odvolali na „argument núdzového stavu, ktorý nový kódex povoľuje“. A tak je na nás, aby sme rozhodli, či v skutočnosti existuje núdzový stav, ktorý si vyžaduje takéto mimoriadne opatrenia. Kardinál Burke hovorí, že nie, neexistuje žiadny núdzový stav. A to je jeho názor, ale určite to nerieši vec. Arcibiskup Vigano je tak presvedčený, že v Cirkvi dnes existuje taká bezprecedentná núdzová situácia, že bol za svoje úsilie o jej odhalenie aj „exkomunikovaný“.
Ale ani to nie je koniec veci. Mnohokrát som robil rozhovor s biskupom Athanasiusom Schneiderom a jeho názor je, že sme skutočne v núdzovom stave. Biskup Joseph Strickland s tým súhlasí. Ale napriek tomu, kvôli subjektivite daného kánonu, táto vec zostáva nevyriešená. Kto rozhoduje o tom, kedy je núdzový stav? Gróf Capponi zastával názor, že dnešný núdzový stav je horší ako arianizmus, a to z nasledujúcich štyroch dôvodov: 1) Hlavný prostriedok viery, liturgia, nebol ariánskou krízou dotknutý; 2) Keďže ariánska kríza bola vyvolaná a udržiavaná zásahom svetskej moci, Kríza po Druhom vatikánskom koncile pochádza zvnútra Cirkvi, a preto je ťažšie s ňou bojovať; 3) V štvrtom storočí pápež Libérius nakoniec pod nátlakom podpísal exkomunikáciu sv. Atanáza – v dvadsiatom storočí bol pápež Pavol VI. síce priznane oklamaný a oklamaný jeho mylným optimizmom, ale k žiadnemu nátlaku nedošlo; 4) Súčasná kríza nie je len krízou viery, ale aj morálky. Navyše, dnes sa popiera nielen jedna dogma, hoci veľmi dôležitá, ako v prípade arianizmu, ale všetky dogmy, či už ide o existenciu osobného Boha!
Žiadny výnimočný stav? Vážne!? Biskup Paprocki nesúhlasí s tým, že existuje výnimočný stav, aspoň nie nejakými slovami. Jeho činy však na druhej strane naznačujú opak. Je jedným z mála biskupov, ktorí vo svojej diecéze neposkytujú žiadne „oslovovanie“ LGBT komunity, propaguje latinskú omšu a odmieta samotnú myšlienku, že protestantizmus je len ďalšou cestou k Bohu (ako to povedal pápež František).
Biskup Paprocki hovorí, že samotná existencia protestantizmu je „škandál“ a že všetky protestantské denominácie sa musia vrátiť do Katolíckej cirkvi, čím sa dostáva už do rozporu so Synodálnou cirkvou. V skutočnosti ortodoxia biskupa Paprockého ho oveľa viac približuje ku ortodoxii biskupov FSSPX než ku "ortodoxii" kardinálov Cupicha, Radcliffa a McElroya. Kam teda biskup Paprocki týmto smeruje, keď aj on považuje za nemožné poslúchať Homo-Synodálnu Cirkev Synodality? V mojom novom Undergrounde ho povzbudzujem, aby svoje postoje doviedol aj do logického uzáveru – pretože on, podobne ako FSSPX, v skutočnosti reaguje na výnimočný stav. Z tohto hľadiska nie je problémom FSSPX. Ako každý dobrý marxista vie, problémom NIKDY nie je problém. Problémom je VŽDY revolúcia. Tohtotýždňový Underground nastoľuje argumenty proti revolúcii, o ktorých verím, že zarezonujú s úprimnými katolíkmi na celom svete, či už súhlasia s reakciou FSSPX na revolúciu alebo nie.
Zhrnutie:
Revolúcia si príde po všetkých verných katolíkov... vrátane, v konečnom dôsledku, aj po biskupa Paprockého – FSSPX nám len prekážalo. Zavrhnutie FSSPX teda nikoho z nás – vrátane biskupa Paprockého – nezachráni. Je teda čas prestať prikrášľovať to, čo sa tu deje.
Zjavenie 13:11–18 – opisuje sa druhá šelma, ktorá vystupuje zo zeme. Hovorí ako drak, robí znamenia, zvádza obyvateľov zeme a núti ich uctievať prvú šelmu. Hoci sa tu ešte nenazýva „falošný prorok“, neskôr je s ním stotožnená.
Zjavenie 16:13 – „A videl som vychádzať z úst draka, z úst šelmy a z úst falošného proroka troch nečistých / zvrátených / duchov ako ropuchy vycházdať z papule jaštera, z huby beštie a z úst falošného proroka ...“
Zjavenie 19:20 – falošný prorok je spolu so šelmou zajatý: „Šelma bola zajatá a s ňou aj falošný prorok, ktorý pred ňou robil znamenia, ktorými zviedol tých, čo prijali znak šelmy...“
Zjavenie 20:10 – diabol je uvrhnutý do ohnivého jazera, kde už sú „šelma a falošný prorok“.