Je stav núdze, či nie je? Benedikt XVI. spečatil, že JE! Biskup bude proti biskupovi... Kľúče sv. Petra sú už v nebi
Stav núdze v RKC oznámil arc. M Lefebvre hneď po II. Vat. koncile. Sturbulentnil ho aj sv. Ján Pavol II. v r. 1988, keď exkomunikoval jeho aj ním vysvätených biskupov. Akoby sám "pozabudol", že aj on niekoľkokrát osobne vysviacal biskupov v Krakowe bez povolení z Ríma, pretože bol vtedy UŽ silný stav núdze - kôli komunizmu. Benedikt XVI. v 2009 tieto exkomunikácie zrušil. Čiže oficiálne ako pápež svojim podpisom a apoštolskou pečaťou neomylne potvrdil, že neboli platné a že STAV NÚDZE v čase liberalizmu VERU JE ako pokračujúca boľavá realita pre RKC. Spiaci biskupi žijúci v pohodlí palácov tvrdia úplný opak...
Vo výnimočnom stave sa ocitnú veľmi mnohí, aj keď si to ani neuvedomujú, napr:
každé dieťa, ktorého jeden z rodičov či obaja nevedú ku Bohu. Podobne každá žena, ktorej partner či manžel tak nerobí slovom a činmi. Tiež každý veriaci, ktorý je svedkom podvodu, že …More
Ak vás zaujíma, aké absurdné a nespravodlivé bolo zlé zaobchádzanie Cirkvi s FSSPX, zvážte nasledovné: Nikto nevie, ako islamské skupiny skupujú opustené katolícke kostoly a školy, aby ich premenili na mešity. Čo však robí tento príbeh ešte neuveriteľnejším, je to, že FSSPX bolo v posledných desaťročiach systematicky bránené v kúpe ktoréhokoľvek z týchto zatvorených katolíckych kostolov, ktoré boli dané na predaj. V roku 1989 sa FSSPX pokúsila získať starý kláštor, ktorý patril Quebeckej diecéze. Diecéza jasne dala najavo, že nehnuteľnosť Bratstvu nepredá. Aby sa toto rozhodnutie obišlo, zasiahol miestny podnikateľ a kúpil nehnuteľnosť na svoje meno. Po dokončení predaja bola nehnuteľnosť prevedená na FSSPX. V roku 2009 Manchesterská diecéza dala na predaj Kostol sv. Juraja (Kostol sv. Juraja) v Gortone v Manchestri. Cirkev výslovne zasiahla, aby zabránila FSSPX v kúpe budovy. Vyhlásilo sa, že predaj budove FSSPX by neprospel súdržnosti komunity ani ekumenickým vzťahom. Logika Cirkvi je takáto: Ak sa budova stane mešitou, prestane byť katolíckym kostolom a nikto – či už katolík alebo nekatolík – ju za taký nepovažuje. Nepredstavuje to žiadne riziko kanonického zmätku ani paralelnej katolíckej jurisdikcie v rámci biskupskej diecézy. Naopak, keďže FSSPX má v úmysle zachovať budovu v prevádzke ako tradičný katolícky kostol s tradičnými sviatosťami, biskup vníma kaplnku FSSPX ako konkurenčný priestor pre jeho vlastnú diecézu a farnosti. Ako je možné, že bratstvo, ktoré učí to, čo Katolícka cirkev zastáva už toľko storočí, je teraz vnímané ako rival alebo konkurent tej istej Cirkvi? Chadpostólico 
(@chadpostolico) on X
sv. Ján Pavol II. v r. 1988, keď exkomunikoval jeho aj ním vysvätených biskupov. Akoby sám "pozabudol", že aj on niekoľkokrát osobne vysviacal biskupov v Krakowe bez povolení z Ríma,
a dôkaz?
Nezdá sa ti že to je fabulacia zo strany tých, čo silou mocou chcu nezakone vysviacky?
niečo málo tu a mnohé iné čo sa udialo v Tajnej cirkvi vie iba Boh, netreba nám na všetko dôkazy
To nie su dôkazy, že vysviacky boli bez suhlasu papeža.
napr. v članku sa píše o tajných vysviackach, medzi ktorými je aj kard.Korec.
Utajené vysviacky v rokoch 1951 až 1967
– 2. 1. 1951 Pavol Hnilica, SJ (vysvätil Róbert Pobožný, biskup, Rožňava)
– 24. 8. 1951 Ján Chryzostom Korec, SJ (vysvätil Pavol Hnilica)
Nebezpečné spomienky skrytej cirkvi – Umenie žiť
Na prvý dojem sa môže zdáť, že ked boli vysviacky tajné, tak o nich vedel len kandidat a svätitel, čiže niekto z klerikov, ktorí pôsobil na Slovensku, ale nie papež, ktorý do komunistickej krajiny nemohol vstupiť. Lenže, zoberme si napr. takeho kard.Korca:
Ten bol za knaza vysvätený biskupom Pobožným a neskôr za biskupa bol vysvätený Mons.Hnilicom.
To je verejne zname ešte aj na wikkipedii, kde nasledne sa môžeme dočitať, že o všetkom vedel a rozhodoval papež Pius XII.:
Kňazskú vysviacku prijal tajne v Rožňave 1. októbra 1950 z rúk biskupa Róberta Pobožného. Už o rok neskôr, 24. augusta 1951, ho ako 27-ročného biskup Pavol Hnilica vysvätil v Bratislave na biskupa (tajná konsekrácia bola udelená na základe fakúlt, ktoré vydal pápež Pius XII. pre komunistické krajiny).
Ján Chryzostom Korec - Wikipédia
Dokonca aj Mons.Hnilica, ktorý bol tiež tajne vysvätený za biskupa, tak osobne nám rozprával ako si súhlasom pápeža pendloval medzi Berlinom a Moskvou ako biskup, ktorého papež vysielal do ZSSR - to bola jeho misiajna oblasť.
Chcem tým povedať, že aj ked vysviacky boli tajné, predsa boli vopred papežom schvalene a nariadene, takže tvrdiť, že arc. Karol Woltyla (buduci papež JP2) tiež svojvolne vysvätil viskupov bez suhlasu papeža je trufale, nezodpovedne a fabulaciou založenou na domnienkach a nie na dôkazoch