Pohana od kresťana neodlišuje spôsob pohrebu, ale spôsob života. Áno, líšiť sa máme v živote, nie po smrti. Udeľujete všetci prílišnú pozornosť nepodstatným maličkostiam a ľudským tradíciám. Pritom je to všetko mŕtva hmota, PRACH aj POPOL. Koľkože to máme na Slovensku podľa posledného sčítania kresťanov? A vyzerá toto ako kresťanská krajina? Odlišujeme sa štýlom života od nevercom? Ak nie, žiadny spôsob pohrebu nás nezachráni, môžeme sa dať aj na Mars vystreliť.

fiat33 ŽIVÝ ČLOVEK a jeho telo je chrámom Ducha Svätého. Mŕtve telo nie. To je len PRACH. Prípadne popol. Alebo čokoľvek, len už nie chrám. To, čo posväcuje, je DUCH. V mŕtvom tele už Duch nie je. Ten ostáva s dušou človeka, pokiaľ je táto s ním v jednote už zaživa.
Robíte v podstate niečo podobného ako kedysi Židia za čias Nového zákona, ktorí bazírovali na rituálnych predpisoch, čistých pokrmoch atď. Ostatok poznáme.
Ale nakoniec, veď je to jedno. Nech sa každý dáva pochovať ako chce. O jeho osude vo večnosti rozhodne aj tak len to, ako žil a ako zomrel, nie to, ako naložia s jeho mŕtvym telom. Ja osobne by som sa dal radšej spopolniť + sa obídem bez náhrobku. Ale v podstate mi to je vcelku jedno.
Inak ale celá tá diskusia skvele dokazuje, ako veľmi si dnešné kresťanstvo zakladá na vonkajškovosti, obrade, rituáloch... materializme?

Drahý Fredíku, napsal jste to hezky a přesně. Nicméně ty rituály, obřady a vnější projevy, architektura prostě safraportsky k životu patří... I mimo Církev. Jakákoli historie i Starý a Nový Zákon to také ukazují. Různé slavnosti, setkání .... Tak to prostě je bylo a bude.... A není to nic zlého, naopak. Ale i kdybychom měli zlatý kočár a dvanáct krásných koní a majetek miliardový a tělo atleta, tak prostě jsme PRACH a POPEL ve finále. Tohle vědomí by mělo mnohé pohnout k přemýšlení i moudrosti. A někteří si místo pohnutí z toho přihnou. Vědomí pomíjitelnosti... Jak občas trýznivé téma. Velmi trýznivé, pokud i nevinné dítě na onkologii musí rekapitulovat nad svým dosud nerozvinutým životem...

Rituály, tradície, krásna architektúra sú fajn a sami o sebe neškodia... Problém nastáva až vtedy, keď sú tým jediným, čo z niekdajšieho bohatstva viery ešte zostalo. A k tomu smerujeme míľovými krokmi. Už teraz sú tie krásne chrámy väčšinou prázdne... A to ešte žije tá staršia generácia. Potom z nich urobia múzeá, ako v Sovietskom zväze.
Takže sa domnievam, že som možno predsa len "čosi" pochopil.

No myslim si take , ze dogma o vzkriseni mrtvych je prilis materialisticke. Je to otazka, kterou s jistotou nevime. Ale osobne si myslim, ze lepsi je prirozeny rozklad v hrobe, zvlast pokud fakt nevime. Kazdopadne pro toho zemreleho, pokud by byl zeh rychle, tak to muze byt velky sok. Urychli se tim odlouceni duse od tela, doslova z nejmensich castic, bunek tela se duse urychlene odlouci s naslednou dezorientaci bez toho, aby se treba mohla duse jeste rozloucit s misty, kde zila a s pribuznymi. Vetsina pribuznych ji nevidi, ale to neznamena, ze duse je nevidi. Sv.Tomas Akvinsky uci, ze duse se nejdele odlucuje od tela u deti nebo lidi v produktivnim veku, kteri byli relativne zdravi. Rychleji se odlucuje u starych lidi nebo velmi nemocnych. Ale to je take otazka, jak na to vlastne sv.Tomas prisel a zda to nebyla jen jeho bujna fantazie po rendliku vina, kdyz psal sve state u stolu s vyrezem, aby se tam napasovalo jeho velke bricho...

Ja sa spolieham na Božiu moc, to mi stačí. A tých špekulácií okolo prechodu na druhý svet tu už bolo požehnane, dnes sú v rámci New Age obzvlášť populárne.
Asi preto si Slováci dávajú hromadne robiť tie super drahé žulové mega náhrobky, aby sa Pán Boh nepomýlil pri vzkriesení a správne priradil jednotlivé atómy tomu správnemu menu (žart).
Apropo, to sa mi javí o dosť zaujímavejšia téma než nejaká kremácia - ako je to z duchovného hľadiska s tými "obeliskami", ktoré si tu ľudia štandardne dávajú stavať (za niektoré by sa ani faraón nemusel hanbiť) Keď som tu mal hostí zo zahraničia, veruže sa podivili, keď išli okolo (bežného slovenského) cintorína kdesi na dedine... a že "čo je to za oblasť, že tu žijú takí bohatí ľudia?". Snažil som sa im potom nejak jemne objasniť, že sa jedná o súčasť tradičného miestneho predvádzania sa, ktorý rodinný klan "na to má"
Každopádne mi to nepripadá duchovne zdravé.

Je to podľa mňa prejavom pýchy, predvádzanie sa okázalým bohatstvom, a to dokonca TVÁROU V TVÁR smrti, čo to celé robí ešte pochybnejšie... Akoby sme si ani v smrti neboli rovní, akoby sme si mohli ten majetok vziať na druhú stranu... To bohatstvo pritom nemusí byť neviem aké veľké - dôležitý je úmysel.
Pritom ZA ŽIVOTA často neprejavovali o zosnulého jeho príbuzní žiaden záujem, ale po smrti mu stavajú žulové náhrobky (poznám zopár takých prípadov)... možno sa niekedy jedná aj o potieranie vlastného zlého svedomia vo vzťahu k tomu človeku... ale skôr tipujem na to predvádzanie Tu na Slovensku určite, v rade DOM - AUTO - DRAHÁ DOVOLENKA - NÁHROBOK
Mne osobne je bližší štýl, s akým som sa stretol napr. v Nemecku alebo UK, jednoduché kríže alebo malé kamenné pomníčky... je fakt, že sa jedná asi viac o protestantské oblasti.
Srandovní mi pripadajú ľudia, ktorí si dávajú takéto "obelisky" stavať ešte zaživa, aj s vyrytým menom, kde chýba len dátum úmrtia... Asi nedôverujú pozostalým, že by zdedené prostriedky prešustrovali a na pomník by nezostalo Ešte že nedávame zosnulým pod jazyk peniaz, ako kedysi pohania poplatok pre prevozníka Chárona...

Aha, veľmi pozoruhodné... ak je to tak, tak asi prevzali "staršiu tradíciu"
V antike, minimálne u starých Grékov, to bola myslím bežná prax.
Myslím si, že ak si tu aj človek nazhromaždí za života nejaký ten "poklad", je asi rozumnejšie prispieť aspoň pred smrťou nad dobročinnosť, než investovať veľké prachy do pomníkov... Človek pomôže dobrej veci, a tam na "druhej strane" to iste tiež viac ocenia.