Clicks1.4K
Varovanie
2

Utrpenie Krista.

Od roku 1994 je Catalina Rivas nositeľkou stigiem, ktoré sa otvárajú vždy na Veľký piatok. Lekári boli osobne svedkami jej veľkého utrpenia, ale jej rany sa ďalší deň opäť zatvorili lekársky nevysvetliteľným spôsobom. O Cataline Rivas sa prorocky zmieňuje už sv. Ján Bosco .

Úryvok z knihy „Umučenie Krista“ od Cataliny Rivas:

„Dcérka, nechaj sa zaplaviť mojou horúcou túžbou, aby sa všetky duše obmyli vodou pokánia, aby ich naplnila dôvera a nie strach, pretože ja som Boh milosrdenstva a som stále pripravený prijať ich vo Svojom Srdci. Takto sa budeme deň za dňom stále viac zjednocovať v láske. Spočiatku len malá iskrička, a tá sa postupne premení na ohromný plameň... Len skutočná Láska nie je dnes milovaná! Miluj Lásku a budeš milovaná! Ale predtým sa modli, dcérka, veľmi sa modli za zasvätené duše, ktoré stratili svoje nadšenie a spokojnosť v službe. Modli sa tiež za tých kňazov, ktorí na oltári uskutočňujú onen zázrak zázrakov, ale ich viera je slabá.
Strať sa vo mne ako kvapka vody v oceáne... Keď som ťa stvoril, pobozkal som ťa na čelo a tak som ťa označil znamením svojho vyvolenia. Hľadaj duše, pretože len niektoré z nich ma milujú, hľadaj duše a vtlač do ich mysle obraz bolesti, v ktorej som sa strávil. Ľudia ani nevedia, aké ohromné dary prijímajú. Keď robíš to, o čo ťa žiadam, som ti nablízku. Je to akoby si hasila spaľujúci smäd, ktorý na Kríži mučil moje pery. Budem prítomný vždy, keď budeš vzývať moje Utrpenie s láskou. Dovolím ti žiť zjednotenej s mojou bolesťou, ktorú som zakúšal v Getseman skej záhrade , keď som videl hriech všetkých ľudí. Buď si toho vedomá, pretože k tomuto druhu utrpenia volám len niekoľkých, no nikto z nich nechápe, aké vyvolenie sa im dostalo týmto pripojením k najbolestnejšej hodine môjho pozemského života.
Ježiš sa pripravuje
Sú duše, ktoré sú si vedomé môjho Utrpenia, ale len niekoľko z nich myslí na moju prípravu na verejný život: moju samotu! Tých štyridsať dní, ktoré som prežil na úpätí hory, to boli najviac skľučujúce hodiny môjho života, pretože som ich prežil celkom v osamotení, prípravou svojho ducha na to, čo malo prísť. Znášal som hlad, smäd, skľúčenosť a horkosť. Vedel som, že pre mnohých bude moja obeta bez úžitku, pretože ma zaprú. V tejto odlúčenosti som vnímal, že ani moje nové učenie, ani moja obeť či zázraky, nemôžu zachrániť židov, ktorí sa mali stať vrahmi Boha. Musel som však konať svoju úlohu, Božskú misiu. Musel som zasiať semeno, ktoré malo neskôr zomrieť. Ako je to z ľudského hľadiska všetko smutné! I ja som bol človekom a pociťoval som skľúčenosť a žiaľ. Cítil som sa tak nesmierne osamelý! Svoje Telo som umŕtvil pôstom a svojho Ducha modlitbou. Modlil som sa za celé ľudstvo, ktoré ma toľkokrát zaprie a vydá... Bol som pokúšaný ako každý iný smrteľník a satan nebol nikdy zvedavejší zistiť, kto z ľudí bol vydaný takej nesmiernej samote a odlúčeniu. Premýšľaj o všetkom, čím som musel prejsť, aby som zachránil človeka a mohol vládnuť v jeho srdci a umožnil mu prístup do Kráľovstva môjho Otca.“
Posledná večera
Teraz vstúpme do priebehu môjho Utrpenia... Príbehu, ktorý prinesie Otcovi slávu a svätosť mnohým vyvoleným dušiam...
Noc pred mojim zradením bola plná radosti, pretože to bola oslava Paschy, predzvesť nebeskej Hostiny, kde ja budem pokrmom ľudských bytostí. Keby som sa opýtal kresťanov, čo si o tejto Hostine myslia, iste by veľa z nich odpovedalo, že je to miesto ich šťastia, a len veľmi málo by povedalo, že je mojim potešením... Existujú duše, ktoré prijímajú sväté prijímanie nie pre radosť, ktorú tak zažívajú, ale pre radosť, ktorú spôsobujú mne. Je ich len niekoľko, pretože všetci ostatní prichádzajú prosiť len o dar a milosti.
Objímam všetky duše, ktoré ku mne prichádzajú, pretože som zostúpil na zem, aby som rozmnožil lásku, ktorou ich zahŕňam. A pretože láska nerastie bez bolestí, kúsok po kúsku odoberám sladkosť, aby som dušu ponechal vo vyprahnutosti a smäde. A tak sa postí od svojej vlastnej radosti, aby pochopila, že by sa mala zamerať na iné túžby: na tie moje.
Prečo o vyprahnutosti hovoríte, ako by sa jednalo o znamenie nedostatku mojej Lásky? Čo ste zabudli, že keď nedávam spokojnosť, musíte zakúšať svoju vyprahnutosť a ďalšie útrapy? Duše, pristúpte ku mne, ale buďte si vedomé, že to ja všetko spôsobujem a podnecujem vás k tomu, aby ste ma hľadali. Keby ste len vedeli, ako veľmi si cením nesebeckú lásku a ako veľmi bude odmenená v nebi! Ach, ako sa bude radovať duša, ktorá ju vlastní!
Učte sa odo mňa, drahé duše, hľadať len potešenie toho, kto vás miluje... Dostane sa vám sladkosti a oveľa viac všetkého, čo opustíte. Budete sa radovať z toho, k čomu vás uschopním. To ja som pripravil Hostinu. Ja sám som pokrmom! Mohol by som vás nechať sedieť pri svojom stole hladných? Veď som vám sľúbil, že ktokoľvek sa nasýti mnou, už nebude hladný... Ja sám vám slúžim, aby som vyjavil svoju lásku k vám. Počúvajte, čo hovoria moji kňazi, pretože oni vás skrze túto Veľkonočnú hostinu vedú ku mne. Ale nepozastavujte sa na tom, čo je ľudské, pretože by ste nadobudli iný zmysel tejto hostiny.Nikto nemôže povedať, že sa moja Večera stala jeho potravou, pokiaľ prežíva len sladkosť... Láska ku mne rastie v závislosti od toho, ako sa zapierate.
Veľa kňazov je takých, ktorých som ja chcel urobiť svojimi služobníkmi a nie preto, že ma opravdivo nasledujú... Modlite sa za nich! Mali by Otcovi obetovať smútok, ktorý som pocítil, keď som v Chráme poprevracal stánky peňazomencom a vytkol som služobníkom tej doby, že premenili Boží dom na spolok úžerníkov.
Keď sa ma opýtali, z akej autority to robím, cítil som ešte väčší smútok, pretože sa potvrdilo, že najhoršieho popretia môjho poslania sa mi dostalo práve od mojich služobníkov.
Z tohto dôvodu sa modlite za kňazov, ktorí zaobchádzajú s mojim Telom zvykovo, a teda s veľmi malou láskou.
Skoro pochopíte, že som vám to musel oznámiť, pretože som prisľúbil odpustenie všetkých časných trestov tým, ktorí sa modlia za mojich kňazov. Pre tých, ktorí sa zarmucujú nad vlažnosťou kňazov, nebude očistec, ale ihneď po svojom poslednom vydýchnutí pôjdu rovno do Raja.
A teraz mi dovoľ znovu ťa objať, aby si mohla dostať život, ktorého súčasťou som ťa učinil s nevýslovnou radosťou.
V tú noc som s nekonečnou láskou umyl nohy svojim apoštolom, pretože to bol vrcholný okamih, v ktorom som predstavil svoju Cirkev svetu.
Chcem, aby duše vedeli, že i keď sú obťažené najväčšími hriechmi, nie sú im odopreté milosti. Sú s mojimi najvernejšími dušami, sú v mojom Srdci a dostáva sa im milostí, ktoré potrebujú.
Cítil som nesmierny žiaľ, vidiac, že Judáš, môj apoštol, predstavuje také veľké množstvo duší zhromaždených pri mojich nohách a toľkokrát obmytých mojou Krvou, a i napriek tomu zatratených! V tej chvíli som si prial, aby hriešnici spoznali, že ani pre hriechy, ktoré spáchali, by sa odo mňa nemali vzďaľovať a myslieť si, že už pre nich nie je žiadne východisko a že nemôžu byť milovaní rovnako ako predtým, než zhrešili. Úbohé duše! Tak nezmýšľa Boh, ktorý pre vás vylial všetku svoju Krv. Poďte ku mne všetci a nebojte sa, pretože ja vás milujem. Očistím vás svojou Krvou, takže budete belší ako sneh. Ponorím vaše hriechy do vody môjho Milosrdenstva a nič nebude môcť z môjho Srdca vymazať lásku, ktorú k vám prechovávam.
Moji milovaní, nevybral som si vás predsa zbytočne, odpovedzte na moje vyvolenie veľkoryso. Buďte verní a pevní vo viere. Buďte mierni a skromní, aby ostatní mohli vidieť veľkosť mojej pokory.
Ježiš ustanovuje Eucharistiu
Túžba, aby boli všetky duše čisté, keď ma prijímajú vo Sviatosti lásky, ma viedla k tomu, aby som umyl nohy mojim apoštolom. Urobil som to tiež ako symbol Sviatosti zmierenia, v ktorej sa duše – ktoré postretlo to nešťastie, že upadli do hriechu – môžu obmyť a znovu získať stratenú čistotu. Tým, že som umyl ich nohy, som chcel dušiam ukázať úlohu apoštolov v umenšovaní sa i v nežnej starostlivosti o hriešnikov a všetky duše, ktoré im boli zverené. Ovinul som sa látkou,aby som ukázal, že kto chce dosiahnuť úspech medzi dušami, musí sa spútať umŕtvovaním a sebazaprením. Chcel som ich naučiť vzájomnej láske a tiež ceste, ako prekonávať chyby svojich blížnych tým, že ich zamlčíme, odpustíme a nebudeme nikdy pripomínať. Voda, ktorou som polial nohy mojich apoštolov, symbolizuje horlivosť, ktorá spaľovala moje Srdce túžbou po spáse ľudí. V tej chvíli som pociťoval nesmiernu lásku k ľuďom a nechcel som, aby zostali sirotami. (...) Aby som s vami mohol žiť až do konca časov a aby som vám ukázal svoju lásku, túžil som byť vaším dychom, vaším životom, vašou oporou, vaším všetkým ! Potom som zbadal všetky duše, ktoré sa budú v priebehu dejín živiť mojim Telom a mojou Krvou, a videl som tiež všetky Božské účinky, ktoré v nich tento pokrm spôsobí. (...)
Táto nepoškvrnená Krv splodí čistotu a panenstvo u mnohých duší, v ďalších zapáli oheň lásky a horlivosti. V tej hodine sa mi vybavilo mnoho mučeníkov lásky pred mojimi očami a v mojom Srdci! Videl som, ako mnoho iných duší potom, čo spáchali mnohopočetné ťažké hriechy a zoslabli pod ťarchou vášní, prichádzali ku mne, aby Chlebom silných obnovili svoju silu! Ako veľmi si prajem, aby všetky duše poznali city môjho Srdca ! Ako veľmi túžim, aby videli Lásku, ktorú som k nim cítil vo Večeradle, keď som ustanovil Eucharistiu. Nikto nemôže preniknúť pohnútky môjho Srdca behom tých momentov – lásku, radosť, nehu... Ale ešte väčší bol žiaľ , ktorý zaplavoval moje Srdce.
Ste dobrou pôdou pre stavbu veľkolepej budovy? Áno i nie... Áno - pre dary, ktoré som vám dával od vášho narodenia, nie - pre spôsob, ako ste ich používali. Domnievate sa, že vaša pôda má vhodné predpoklady pre konštrukciu budovy, ktorú ja vztýčim? Ach, ako je chatrná!
A napriek tomu - napriek všetkým vašim vnútorným prekážkam - moje úmysly nezlyhajú vďaka tomu, že si volím k mojim vlastným zámerom to, čo je úbohé. Nikdy nerobím chybu, lebo tvorím majstrovsky a s láskou. Pracujem neustále, i keď si toho nie ste vedomí. Vaša vlastná túžba vedieť, čo robím, mi slúži k tomu, aby som vám dokázal, že nemôžete nič vedieť ani robiť bez toho, aby som si to prial... Je čas pracovať, nepýtajte sa ma na nič, pretože je tu niekto, kto na vás myslí.
Mojim dušiam chcem zveriť trýzeň , miernu bolesť, ktorá mi tej noci naplnila Srdce. Akokoľvek som sa cítil, mal som veľkú radosť, lebo som sa stal Božským Pokrmom duší a spoločníkom človeka až do konce časov a videl som, ako mnoho duší mi to oplatí svojou vernosťou, vďakyvzdaním, láskou, zadosťučinením. Zaplavil ma tiež hlboký zármutok, keď som pozeral na všetky tie duše, ktoré ma opustia vo svätostánku, a na množstvo iných, ktorí budú pochybovať
o mojej prítomnosti v Eucharistii. Ach, do koľkých poškvrnených, nečistých, rozdrásaných sŕdc budem musieť vstúpiť! A ako sa moje znesvätené Telo a Krv stane dôvodom zatratenia mnohých duší. Nemôžete pochopiť, ako som nazeral na všetky svätokrádeže, hriechy a nesmierne ohavnosti, ktoré proti mne budú spáchané. (...) Dlhé hodiny, ktoré strávim osamotený vo svätostánkoch, koľko dlhých nocí! Koľko ľudí odmietne volanie lásky, ktoré k nim vyšlem! Pre lásku k dušiam zostavám v Eucharistii ako väzeň, aby ste si vo svojich trápeniach a ťažkostiach mohli prísť pre útechu k najnežnejšiemu zo všetkých Sŕdc, k najlepšiemu zo všetkých otcov, k najvernejšiemu Priateľovi. Ale táto Láska, ktorá sa stravuje pre dobro ľudstva, nebude opätovaná.
Žijem medzi hriešnikmi, aby som bol ich spásou a životom, ich lekárom i liekom, a oni sa zatiaľ na oplátku, napriek svojej skazenej prirodzenosti, odo mňa vzďaľujú. Urážajú ma a pohŕdajú mnou. Moje deti, úbohí hriešnici! Nevzďaľujte sa odo mňa. Čakám na vás dňom i nocou vo svätostánku. Nebudem pripomínať vaše prehrešky, nevmietnem vám vaše hriechy do tváre. Miesto toho vás obmyjem Krvou zo svojich rán. Nebojte sa, poďte ku mne, neviete, ako veľmi vás milujem.
A čo vy, drahé duše, prečo ste chladné a ľahostajné k mojej Láske? Ja viem, musíte myslieť na potreby svojich rodín, svojich domovov a tiež potreby sveta, ktorý vás neprestáva volať. Čo nemáte ani chvíľku, aby ste za mnou prišli a dokázali mi tak svoju lásku a vďačnosť? Nedovoľte, aby vás zamestnávalo toľko zbytočných starostí. Vyhraďte si chvíľku na návštevu Väzňa Lásky. Či si nenájdete niekoľko minút, keď je vaše telo choré, aby ste vyhľadali lekára, ktorý by vás liečil? Poďte k Tomu, ktorý vám môže dať silu a zdravie duše. Dajte almužnu lásky tomuto Božskému Žobrákovi, ktorý vás volá, ktorý vás chce a ktorý na vás čaká!
Tieto slová budú mať na duše ohromné účinky. Preniknú do rodín, škôl, náboženských kongregácií, nemocníc, väzení a veľké množstvo duší sa vydá mojej Láske.
Najväčšie bolesti mi spôsobujú kňazi a rehoľníci.
V okamihu, keď som ustanovil Eucharistiu, som videl všetky omilostené duše, ako budú živené mojim Telom a Krvou a tiež účinky, ktoré v nich spôsobí.
Pre niektoré duše bude moje Telo liekom na ich slabosť. Pre iné ohňom, ktorý pohltí ich úbohosti a zapáli ich láskou. Ach!... Duše, ktoré sa predo mnou zhromaždia, vytvoria ohromnú záhradu, v ktorej každá rastlina vykvitne inými kvetmi, ale všetky ma budú tešiť svojou vôňou. Moje Telo bude slnkom, ktoré ich privedie späť k životu. K niektorým si pôjdem pre útechu, u iných sa skryjem a u ďalších nájdem odpočinok. Keby ste len tušili, milované duše, aké ľahké je Boha utešiť, skryť a dať mu odpočinok.
Tento Boh vás miluje nezmerateľnou Láskou. Potom, čo vás vyslobodil z okov hriechu, zasadil do vás nevýslovnú milosť duchovného povolania. Mystickým spôsobom vás priviedol do záhrady svojich potešení. Tento Boh, vás Vykupiteľ, sa stal vašim snúbencom. On Sám vás živí svojim prečistým Telom a svojou Krvou, ktorá hasí váš smäd. Vo mne nájdete odpočinok a šťastie.
Ach, dcérka! Prečo toľko duší pôsobí taký zármutok môjmu Srdcu potom, čo boli naplnené toľkým požehnaním a nežnosťami? Nie som snáď stále rovnaký? Zmenil som sa snáď voči vám? Nie! Nikdy sa nezmením, budem vás zaľúbene a nežne milovať až do konca.
Viem, že ste plní biedy, ale ani to vás nemôže vzdialiť od môjho najnežnejšieho pohľadu. Stále na vás s úzkosťou čakám, nielen preto, aby som uľahčil vašej biede, ale tiež preto, aby som vás naplnil svojim požehnaním. Neodopierajte mi svoju lásku, keď vás o ňu žiadam. Je veľmi ľahké milovať Toho, ktorý je Láska sama. Ak vás žiadam o niečo, čo je drahé vašej prirodzenosti, dám vám oboje: milosť aj silu, aby ste mi mohli vyhovieť. Dovoľte mi vstúpiť do vašich duší, a pokiaľ tam nenájdem nič, čo je Ma hodné, povedzte mi pokorne a s dôverou: „Pane, Ty vidíš ovocie tohto stromu. Preto príď a povedz mi, čo má robiť, aby som niesol ovocie, po ktorom túžiš.“
Ak mi toto duša povie s naozajstnou túžbou dokázať mi svoju lásku, odpoviem: „Drahá duša, dovoľ mi zušľachtiť tvoju lásku...“
Poznáte ovocie, ktoré tak získate? Víťazstvo nad vašou povahou vynahradí urážky a odčiní vaše chyby. Pokiaľ nie ste urazení, keď sa vám dostane pokarhania a prijmete ho radi, získate premenu tiež pre duše zaslepené pýchou, ktoré sa pokoria a budú prosiť o odpustenie. Toto vykonám vo vašej duši, pokiaľ mi dovolíte slobodne pracovať. Záhrada nerozkvitne okamžite, ale vy prinesiete môjmu Srdcu veľkú útechu. Toto všetko som videl, keď som ustanovoval Eucharistiu a bol som preniknutý túžbou živiť duše. Neprišiel som na zem, aby som žil
s dokonalými bytosťami, ale preto, aby som podopieral slabých a živil deti... Nechám ich rásť a budem posilňovať ich duše a uľavovať im v ich ťažkostiach a ich dobré úmysly mi prinesú útechu.
Ale medzi mojimi vyvolenými sú tiež takí, ktorí mi spôsobujú zármutok. Vydržia všetci? - taký výkrik bolesti sa derie z môjho Srdca. Chcem, aby duše počuli tento nárek. Večná Láska hľadá duše, ktoré dokážu hovoriť po novom o starých známych pravdách. Nezmerateľná Láska si praje v lone ľudstva vytvoriť nový tribunál rýdzeho Milosrdenstva a nie Spravodlivosti. Preto sa po celom svete množí posolstvo. Ktokoľvek chápe toto dielo, obdivuje ho, čerpá z neho a tiež napomáha ostatným získať z neho úžitok. Kto nepochopí, zostáva v duchu otrokom, umiera a je zatratený. Im patrí moje zatracujúce slovo, pretože prekážajú môjmu Božskému dielu a sú spoluvinníkmi Diabla. Pokiaľ odsudzujú, zamlčujú a zastierajú to, čo nepochádza od obyčajného tvora, ale od Tvorcu, ich detinskú myseľ napĺňa prefíkanosť. Tým, ktorých som nazval maličkými, vyjavím svoje vedenie, ktoré naopak skrývam pred pyšnými.
Duša, dovoľ mi, aby som sa do teba vylial. Uľav môjmu Srdcu, pretože stále niekto dusí moju Lásku...
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~


Catalina Rivas sa narodila 25. novembra 1944 La Paz v Bolívii, žije v Cochabambe /čítaj Kočabambe/ v Bolívii. V prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia si ju Ježiš vyvolil, aby skrze ňu odovzdával svetu svoje posolstvá lásky a milosrdenstva. Nazýva ju „svojou sekretárkou“ a ona zapisuje to, čo jej Ježiš diktuje . (www .greatcrusade.org). Odborníci nemajú vysvetlenie, ako mohla v krátkej dobe 15 dní napísať tri husto popísané zošity. Ešte viac ich prekvapila jej hlboká duchovná krása. Catalina nemá ani stredoškolské ani teologické vzdelanie. Najhlbšie teologické pravdy sú vyjadrené s obdivuhodnou prostotou a bezprostrednosťou.
Všetky jej zápisky boli zhromaždené do ôsmych kníh, ktoré obdržali 2. apríla 1998 Imprimatur arcibiskupa v Cochabambe Mons. René Fernandeza Apazu. Arcibiskup v tomto dokumente uviedol: “Čítali sme knihy Cataliny Rivas a sme si istí, že ich jediný význam je viesť nás po ceste autentickej spirituality, ktorej prameňom je evanjelium Ježiša Krista. Preto schvaľujem ich tlač a šírenie a doporučujem ich ako texty pre rozjímanie a duchovnú orientáciu, aby získali veľa plodov pre Pána, ktorý nás volá, aby sme sa usilovali o spásu duší a ukázali im, že On je Boh živý a pravý, plný lásky a milosrdenstva.“
dalila
Mám tú knihu. Neviem, či to je v článku, ale okrem iného sa tam píše, kto sa bude obetovať za kňazov, vyhne sa očistcu.