Camil Horall

Svätá ...C E C Í L I A ...P A N N A ...A...M U Č E N I C A-patrónka hudby-sviatok 22.november

Svätá C E C Í L I A ...PANNA a MUČENICA-patrónka hudby -sviatok 22.november

Z šera a prítmia 18 storočí...z čias prenasledovania kresťanov k nám mocne hovorí životný príbeh a mučeníctvo krásnej,mladej rímskej panny sv.Cecílie...ktorá patrí k najslávnejším a najznámejších sväticiam katol.Cirkvi...Jej meno sa od pradávna spomína aj starom omšovom kánone pri každej svätej omši...Je odpradávna patrónkou chrámovej hudby...A tak sa otvára prastarý príbeh Aktá mučeníkov z čias 3 st.


Svätá Cecília rímska,jedna z najväčších svätíc rannej cirkvi,mučenica,patrónka hudby a cirkevného spevu...Jej meno sa spomína v prastarom kánone omšovom...22.novembra r.230 bola umučená...


22.novembra si cirkev pripomína jednu z najväčších svätíc starokresťanských čias -Svätú Cecíliu...Niet svätice,ktorá by bola viac vyobrazovaná,ako pohnutý život tejto slávnej mučenice.O jej života sa nám zachovali spoľahlivé záznamy a žila v nepokojnej dobe uprostred 3.storočia za vlády cisára Alexandra Severa,ktorý bol jeden z mála,ktorý priamo kresťanov neprenasledoval a bol kresťanstvu naklonený...ale časté vojny a neprítomnosť cisára v Ríme využívali zlostní,nenažraní,lakomí prefekti k prenasledovaniu kresťanov,aby získali ich majetok...

To bolo aj v Ríme,za lakomého a slizkého prefekta Almachia...Sv. Cecília sa zasvätila sľubom večného panenstva Bohu a hoci ju vydali za cnostného mládenca Valéria,dodržala svoj sľub...Valerián a jeho brat Tiuburcius sa obratili z pohanstva na kresťansku vieru a vyučil ich sám vtedajší pápež Urban...Zlostný,krutý Almachius odsúdil oboch bratov na smrť a v poslednú noc prišla do ich väzenia sv.Cecília,ktorá ich tešila a povzbudzovala k stálosti a príprave na smrť...Bolo to ich posledné stretnutie za ticha noci...pred popravou...

Valerián-manžel sv. Cecílie


Hlboké,dojemné stretnutie a rozlúčka so životom svojho manžela Valeriána a švagra Tiburcia pohli sv.Cecíliu ešte k väčšiemu pripútaniu sa ku trpiacemu Kristovi na kríži...Vedela,že po smrti hrdinských bratov, je rad na nej...


Tiburcius -švagor sv. Cecílie,brat Valeriána



Svätý Urban I.pápež...pochoval sv. Cecíliu

Majetok rozdala chudobným a zakrátko si ju predvolal Almachius a žiadal jej majetok...Nakoniec ju odsúdil na smrť ako kresťanku...v poslednú noc vo väzení svätá panna sa modlila o pomoc božiu v posledných chvíľach života...V tú noc ju vo väzení navštívil aj zbožný pápež Urban a povzbudzoval a posilňoval vo viere a k smrti,ktorá jej otvorí nebo...Ráno bola odovzdaná katovi...Cecília pokľakla a položila svoju hlavu na klát a ďakovala Bohu za všetko,čo prežila...Mnoho kresťanov boli prítomných pri jej poprave...Odpustila katovi a mocný úder meča zasvišťal vzduchom...ale kat pohnutý láskou a milosrdenstvom zbožnej mučenice 3 x zaťal do jej krku...ale zle...štrvrtý krát už rímsky zákon nedovoľoval zaťať...Kat zdesený utiekol a krvácajúca Cecília ležala na zemi...zbožní kresťania ju vzali...ranny jej obviazali a zaniesli ju do jej domu...3 dni umierala Cecília v strašných bolestiach s preťatým krkom,ale stále žila...došiel aj pápež Urban k jej smrtnému lôžku a modlil sa nad ňou...a s láskou povzbudzoval veľkú trpiteľku a mučenicu...Na tretí deň smrteľne zranená panna Cecília odovzdala svoju dušu Bohu...sám pápež Urban videl v užasnom videní...ako dušu sv.mučenice odnášajú anjeli za ľúbezných spevov do nebeskej vlasti,kde už niet žiadnej bolesti a smútku...je už len večná radosť v božom náručí...to sa stalo 22.novembra r.230...

Svätú Cecíliu pochovali do Kalixtových podzemných cintorínov k bratom svätým Valeriánovi,Tiburciovi a neskôr aj k pápežovi Urbanovi,ktorý skonal mučeníckou smrťou...

O 600 rokoch bolo telo a hrob sv.Cecílie objavené a telo bolo zázračne neporušené...Predtým diví Longobardi pustošili Rím...ale nenašli ostatky sv.mučeníkov...Pápež Urban I. dal pochovať jej telo v Kallixtových katakombách (Catacombe di S. Callisto) v Ríme hneď vedľa hrobov biskupov. Dom mučenice posvätil ako kostol a o sto rokov neskôr tu vyrástol skutočný chrám.

Telá mučeníkov boli skryté v podzemných katakombách...Roku 568 divoké hordy Longobardov pod svojím kráľom Alboinom zautočili na Rím a vydrancovali ho.Ničili kostoly,staroveké pamiatky a rozbíjali aj okolie katakomb a ničili nájdené hroby mučeníkov...Myslelo sa,že zničili aj hroby sv.Cecílie a mučeníkov...Už dávno bola úcta sv.Cecílie v Ríme známa...Mala zasvätený svoj kostol,ale ostatky mučenice neboli objavené dovtedy...V r.822 pápež Paschal I.dal opraviť starobylý kostol sv.Cecílie a chcel ho znova posvätiť,ako prestavaný a opravený...a chcel,aby v chráme boli aj nejaké relikvie svätice...Pápež sa modlil v noci v obnovenom a opravenom chráme pred oltárom a prosil Boha o znamenie,kde by sa našiel hrob sv.Cecílie...Pápež pohrúžený v prosebnej modlitbe ani nevnímal...že sa oltár ožiaruje modrastým svetlom...až zažiaril v plnej sile...z tej žiary vyšla krásna duchovná bytosť z iného sveta...Pápež ohromený zjavením sa pýtal mtej krásnej panny...kto si ...myslel,že sa mu zjavila Panna Mária...som Cecília...bola som umučená a môj hrob,ktorý hľadáš je v katakombách...v zákrute za stenou v druhom rade...tam ho nájdeš...Longobardi hľadali...ale nenašli....Žiariaca bytosť sa usmiala a postupne sa stratila...až ostala tma a svetlo horiacich sviec...Dojatý pápež ďakoval v modlitbách a hneď ráno zavolal robotníkov a kňazov a šli s horiacimi fakľami do tmy podzemia katakomb hľadať na to miesto...Aj skutočne po vybúraní vonkajšej steny našli vnútri krásne maľovanú hrobku,kde spočívalo telo sv. Cecílie,takmer neporušené...Neskôr aj zhotovili sochu,znázorňujúcu sväticu,ležiacu s prebodnutým krkom...

Keď v roku 822 boli v katakombách pozostatky svätice znovu nájdené, nechal ich pápež Paschal I. preniesť do kostola sv. Cecílie a tam pochovať. Pri otvorení rakvy v roku 1595 bolo vraj jej telo nájdené tak, ako bolo kedysi pochované. Tento výjav vtesal sochár Stefano Maderna do nádhernej mramorovej skulptúry umiestnenej v chráme sv. Cecílie v Trastevere (Taliansko)


Svätá Cecília bola rímska mučenica a svätá katolíckej i pravoslávnej cirkvi, patrónka duchovnej hudby, muzikantov, spevákov, básnikov, výrobcov hudobných nástrojov a nevidiacich. Atribúty: ruža, hudobné nástroje.
Dátum a miesto narodenia: 200 po Kr., Rím, Taliansko

Dátum úmrtia: 22. novembra 230 po Kr., Rím, Taliansko

Miesto posledného odpočinku: Bazilika svaté Cecílie v Trastevere, Rím, Taliansko

Patronát: Chválospev, Hudobník, Hudba, Básnik, Albi, Roman Catholic Archdiocese of Omaha, Mar del Plata, Organ

Sviatok: 22. november

22. novembra.
Sv. Cecília, panna a mučenica.

Jedna z najväčších svätíc Božích, ktorej meno pripomína sa od najstarších časov svätej cirkvi pri svätej omši, je vznešená, Bohu posvätená panna rimská sv. Cecilia. Narodila sa na začiatku tretieho storočia v Ríme zo šľachtickej, veľmi bohatej kresťanskej rodiny. Nábožní vznešení rodičia vychovávali ju veľmi starostlivo, že srdce jej preniknuté bolo od najútlejšej mladosti vrúcnou láskou ku Pánu Ježišovi.
Žila utiahnuto v skvelom dome rodičovskom a nemala účasť na hlučných veselostiach nemravného pohanského Ríma, popri službe Božej venovala sa vedám a najmä umeniu hudobnému. Najväčšou rozkošou jej bolo čítanie duchaplných, kresťanských spisov a sv. Písmo, ktoré v čistej mysli svojej uvažovala, rozjímala a ukladala.
Krásna na tele a duchu kresťanská panna obľúbila si zavčasu nevinnosť panenskú, složila sľub ustavičnej čistoty a zasľúbila sa Pánu Ježišovi Kristovi; Jemu prespevovala z duše svojej sv. piesne lásky a sprevádzala ich zvukom nástrojov hudobných. Ačkoľvek žila v skrytosti domácej a málo navštevovala spoločnosť ľudskú, nedaly sa ukryť výborné vlastnosti jej: celý Rím rozprával o prekvitajúcej kráse jej, o vzdelanosti, dobrote a čistote srdca a o veľkom bohatstve rodičovskom.


Mládenec zo vznešeného rodu rimského, menom Valerián, uzrel prekrásnu pannu a počul o jej zriedkavých cnostiach, i požiadal o ruku spanilej Cecilie u jej rodičov. Rodičia, ktorí znali bohatého šľachtického mládenca, prisľúbili mu dcérku, ačkoľvek vedeli, že je pohan; veď ľúbila sa im cnostná povaha a vplyvný vznešený rod jeho. S radosťou oznámili Cecilii úmysel Valeriánov. Sv. panna naľakala sa, že má zrušiť sľub, daný Bohu a voliť si miesto Ženícha nebeského pohana.


Nemožnosťou zdalo sa jej, aby stala sa nevernou Bohu, alebo aby obrazila rodičov neposlušnosťou svojou. V tomto smutnom postavení prelievala horké slzy a keď nevedela si rady, obrátila sa k milostivému Bohu o poradu pôstom, rozjímaním a vrúcnou modlitbou, i prosila Boha, aby alebo prekazil nastávajúcu svadbu, alebo aby povolal ju k Sebe. I zjavil sa jej vo snách anjel Boží a riekol: «CeciIia, vôľa Božia je, aby si bola poslušnou rodičom svojim.


Pán Ježiš Kristus bude ženíchom tvojím i v stave manželskom. Hľa, ja som ochranca nevinnosti tvojej panenskej!» Sv. panna bola potešená nadzemským zjavením a neodporovala milým rodičom. Svatba chystala sa. Ku svatbe pristrojila sa svätá Cecilia ako sa bolo slušné na vznešený stav jej; ale pod skvostným hodvábnym rúchom mala oblečené kajúcne.

Po svadbe riekla zbožná panna ženíchovi Valeriánovi: «Priateľu, poviem ti tajomstvo, ktoré má byť skryté všetkým ľuďom; zaprisahaj sa mi, že nevyzradíš ho nikomu!»


Manžel prisahal a ona riekla: «Zasľúbila som sa v útlej mladosti živému Bohu a vydala som sa za teba iba na rozkaz Boží. On zoslal mne anjela, aby som zachovala i v manželstve nevinnosť svoju panenskú. On potresce každého, kto by chcel narušiť nevinnosť moju. Chráň sa každej nečistej žiadosti alebo skutku, ktorými by si vzbudil hnev anjela môjho strážcu! A preto buďme živí, jako brat a sestra.»
Pri týchto slovách žiarila krása nadzemskej panny dôverou v Boha nebeskou slávou. Vznešený mladík Valerián dojatý bol a preplnený blaženým citom a žiadal poznať pravdu i uzreť toho anjela strážcu. Sv. Cecilia riekla: «Iba čisté oči môžu vidieť čistého ducha. A ty nemôžeš účastným byť toho, kým nepoznáš pravého Boha a nebudeš očistený od všetkých škvŕn skrze sv. krst.» Valerián túžil po videní tak veľmi, že chcel sa dať poučiť o pravom Bohu a prijať sv. krst.



Sv. Cecilia poradila mu, aby vyhľadal svätého pápeža Urbana I. a dal sa vyučiť vo sv. viere. I odovzdala mu list na sv. pápeža a udala dom jeho. Svätý Urban I. prijal otcovsky vznešeného pohanského mladíka, vyučil ho vo svätej viere a pokrstil. Po prijatí sv. krstu navrátil sa Valerián so srdcom, preplneným nebeskou radosťou ku panenskej manželke svojej a našiel ju pohrúženú v modlitbe; vedľa nej stál anjel a držal v ruke dva vence, uvité z voňavých ruží a lalií.
Anjel Boží podal jeden venec sv. Cecílii a druhý Valeriánovi, i prisľúbil mu, že stane sa mu, za čokoľvek bude prosiť. Anjel zmizol. Oba pokľakli a zvelebovali Boha za milosrdenstvo Jeho, i prosili, aby bol obrátený i vznešený brat Valeriánov, menom Tiburcius. Keď ešte kľačali, prišiel Tiburcius na návštevu a poslúchal pozorne modlitbu ich. I bol dojatý tak veľmi, že zatúžil po poznaní sv. náboženstva.



I Tiburcius išiel ku sv. pápežovi Urbanovi I, ktorý ho vyučil v základoch viery a pravdách kresťanského náboženstva, a potom pokrstil. Svätá Cecilia utvrďovala zbožných bratov vo viere slovami a bohumilým životom svojím. A oni stali sa horlivými kresťanmi, pochovávali telá sv. mučeníkov, ozdobovali hroby ich, tešievali pri súdoch horlivých vyznavačov a štedro podporovali chudobných bratov a sestry kresťanské.
Toho času panoval ako cisár spravodlivý Alexander Severus (od roku 222 do roku 235), ktorý vážil si a ctil kresťanov a ktorého matka Júlia Mammea bola osvedčenou kresťankou. Sám cisár vzýval Pána Ježiša Krista v súkromnej kaplnke svojej a ako len mohol chránil a podporoval kresťanov. Ale viedol vojny a bol veľmi zamestnaný správou rozsiahlej ríše rímskej, nemohol vždy prekaziť, aby miestodržitelia, vladári a pohanská zberba kde-tu neprenasledovali nevinných kresťanov.



Almachius, miestodržiteľ v Ríme, bol horlivým modlárom a veľkým nepriateľom kresťanov, ktorý vynakladal všetku moc svoju, aby potlačoval sv. cirkev. V neprítomnosti cisára Alexandra Severa prenasledoval v Ríme najmä bohatých kresťanov, aby si osvojil bohatstvá ich; lebo nešlo pohanskému boháčovi o rozkvet ríše, ale iba o hrabivý prospech jeho.
Keď lakomý Almachius dozvedel sa, že bohatí veľmoži rímskí, Valerián a brat jeho Tiburcius, stali sa horlivými kresťanmi a že veľké bohatstvo svoje vynakladajú na skvelé ozdobovanie hrobov sv. mučeníkov a na štedré podporovanie chudobných, zaumienil si, že ľahko zničí ich dľa predošlých zákonov, vynesených proti kresťanom a nedovoleným tajným spolkom. Pod zámienkou, že v dome ich dejú sa nebezpečné schôdzky, dal uväzniť ich a predviesť pred súdnu stolicu svoju.


Vytýkal im, že sa s kresťanmi, ktorí sú v podozrení jako nepriatelia štátu, že pochovávajú telá kresťanov, ktorí boli odsúdení k smrti jako zločinci, že ozdobujú skvele hroby ich, jakoby schvaľovali zradu ich, na štáte spáchanú. Svätí mládenci vyznali slávne, že sú kresťanmi a že sú hotoví podstúpiť i najväčšie muky, než by zapreli sv. vieru.
I hovorili: «Bože daj, aby sme boli hodnými sluhami sv. mučeníkov, ktorí obetovali krv i život ku sláve a cti pravého Boha a teraz požívajú u Boha večnú odplatu za cnosti svoje! Opustili časnosť a našli nepremenlivú večnosť. My usilujeme sa nasledovať svätý život ich a kráčame za šľapajami ich.»




Sudca napomínal ich, aby sa odriekli kresťanstva a podporovania jeho. Keď neosožilo napomínanie, začal sa vyhrážať mučením. Svätí vyznavači tým horlivejšie zastávali pravdu Božiu. Almachius rozzlobil sa, dal vyviesť vznešených mládencov na námestie a bičovať verejne pred veľkým množstvom pohanskej zberby.
Medzi mučením tešili sa sv. bratia, že mohli trpieť za pravdu Božiu; i vyzývali prítomných pohanov, aby opustili smiešne modly a uverili v pravého Boha, ktorý odpláca veriacim po tomto biednom živote večnou slávou. Mnohí pohania obrátili sa, medzi nimi Maximus, úradník Almachiov, keď počul, že po tomto živote trvať bude pre spravodlivých večný blahoslavený život.


Almachius, ktorý z lakomstva tešil sa nad horlivým vyznávaním viery kresťanskej, použil túto okolnosť a reč sv. vyznavačov k tomu, že vyhlásil ich za ruhačov oproti bohom štátnym, i dal im zoťať hlavy jako buričom oproti štátu; novo obráteného Maxima dal utlcť kyjami, že vypustil dušu a tak pokrstený bol vlastnou krvou svojou. To stalo sa 14. apríla roku 230 a tohoto dňa slávi sa pamiatka týchto svätých mučeníkov vo sv. cirkvi.


Keď sv. Cecilia počula, že ukrutný a lakomý miestodržiteľ dal umučiť mládeneckého manžela jej Valeriána a švagra Tiburcia, ďakovala za tú mučenícku smrť Pánu Bohu a pripravovala sa tiež k smrti a rozdala majetok manželov chudobným; lebo vedela, že lakomý pohan sliedi iba za majetkami popredných mešťanov rimských. I nemýlila sa, Almachius dal ju zavolať nezadlho k sebe a vyzval ju, aby vydala majetky Valeriánove; lebo že bol vlastizradcom.




Sv. Cecilia odpovedala, že rozdala majetok jeho chudobným, jako naložil jej to umučený manžel. Tyran neopovážil sa trýzniť vznešenú Rimanku; lebo obával sa cisára, ktorý navrátil sa bol do sídla svojho. Prepustil ju domov s vyhrážkou, aby nepodporovala verejne kresťanov, i aby si rozmyslela, či opustí kresťanskú vieru a pokloní sa bohom štátnym, alebo či si vyvolí smrť. Tento čas vynaložila sv. Cecilia ku podpore chudobných a ku rozširovaniu sv. viery medzi známymi a pokrevnými.


I napomínala mešťanov a príbuzných: «Počujte mňa trochu, mešťania a priatelia! Vy ste sluhami miestodržiteľovými a myslíte, že je to dobré a nie bezbožné, čo on žiada od každého mešťana. Pre mňa je to pootrebnné a slávne, aby každý poznal pravého Boha a zase ohľadom mňa samej, aby som mohla trpeť mnoho za vyznávanie Pána Ježiša Krista; lebo som si zaumienila, že v tomto živote ináč neuzavrem s nikým zvláštne priateľstvo.

Nestarajte sa o mladosť moju, ani sa nezarmucujte, keby som ju utratila; radšej usilujte sa, aby ste poznali pravého Boha.» Všetci ju ľutovali a mnohé príbuzné ženy nariekali, že tak vznešená, bohatá, krásna a milostivá panna túži po ukrutnej smrti, ktorou jej bol zahrozil tyran.


Sv. Cecilia zvolala oduševnene: «Neznamená to, priatelia moji, utratiť mladosť, ale iba zameniť! Veď tento život je iba blatom, za ktoré dostanú veriaci v budúcom živote zlato; za biednu a malú chyžku zamenia si priestranný, veľký a nádherný palác vo večnosti, ktorý okrášlený je najdrahšími drahokamy; dostanú za tmavú izbičku, svetlú,komnatu, ktorá okrášlená je nádhernými perlami; prevezmú za pomíjajúce obydlie večný majetok.


Keby dnes niekto ponúkal ako dar zlato, nuž ponáhľali by ste sa všetci k nemu, aby ste dostali tiež niečo. A či by ste tiež nevzali sebou i rodičov svojich, príbuznych, známych, priateľov a domácich? A keby zdržoval vás niekto, aby ste neišli a riekol by vám, že je netreba, aby ste sa nenamáhali ani najmenej pre to, — či by ste nevysmiali ho ako sprostého blázna? Vy by ste sa radovali a plesali, keby vám dával niekto za zlý peniaz striebro a zlato.


A Boh môj i Ježiš Kristus, jednorodený Syn Jeho, je o mnoho štedrejším! On nedáva rovné za rovné; ale prijíma a vynahraduje ho stonásobne, a za okamžité muky dáva večný blažený život!»

A sv. Cecilia vybehla na blízke bralo (vrch v skalnatý) a zvolala veľkým hlasom: «Či veríte, čo som hovorila vám?» A veľmi mnohí odpovedali: «Veríme v Ježiša Krista, Syna Božieho, že je pravý Boh, ktorý má v tebe opravdivú služobnicu Svoju!»

Sv. Cecilia pristúpila potom ku značnejším mešťanom, ktorí boli známi s miestodržiteľom, a riekla im: «Povedzte neveriacemu Almachiovi, aby poprial mi ešte času na rozmyslenie. Medzitým poprosím do domu svojho sv. pápeža Urbana, aby vyučil vás všetkých vo sv. viere, prijal skrze sv. krst do lona sv. cirkve a učinil hodných pre večný život. I chcem konať i budúce úrad, ktorý uložila mne prozreteľnosť Božia.»

Horlivá sv. panna poprosila sv. pápeža Urbana I., aby prišiel do nádherného domu jej. Tam shromaždilo sa štyristo pohanských mešťanov rimských a sv. pápež vyučoval ich vo svätom náboženstve, i pokrstil. Medzi tými bol i Gordianus, ktorý premenil dom sv. Cecilie v kostol, v ktorom ukrýval sa potom sv. pápež Urban I. za nejaký čas. Gordianus bol vplyvný Riman, ktorého ctiť nútený bol i tyran Almachius.

A sv. Cecilia neprestávala podporovať kresťanov, dala stavať skvelé náhrobky pre telá sv. mučeníkov a rozširovala sv. vieru v popredných rodinách rimských. Keď časom dozvedel sa Almachius o tom a netreba bolo mu obávať sa cisára, vzdialeného z Ríma, Alexandra Severa, dal uväzniť svätú pannu a predviesť pred seba. Lakomec žiadal zase, aby sv. panna vydala mu majetky usmrteného manžela Valeriána a brata jeho Tiburcia.

Sv. Cecilia riekla odhodlane, že rozdala všetok majetok ich i svoj chudobným a že i dom, v ktorom býva, nepatrí už jej, ale Gordianovi. Almachius vyzýval sv. Ceciliu, aby zaprela vieru a obetovala modlám. Sv. panna riekla, že nebude obetovať démonom, ale slúžiť iba pravému Bohu; i rozvzteklil sa pohan a odsúdil sv. Ceciliu na hroznú smrť. Dal ju odviesť do izby kúpeľnej, ktorá bola veľmi zakúrená, zamkol ju do nej, aby ju horúce pary zadusili.

Katovia nechali svätú pannu v horúcej parnej izbe za deň a za noc; ale ona ostala divotvorným spôsobom pri živote. Tyran poslal kata, aby jej tajne zoťal hlavu. Trirazy zaťal kat do krku sv. panny, nechal ju ležať v krvi a odišiel. Sv. Cecilia prišla k sebe a žila ešte tri dni. Nábožní kresťania odniesli tajne ťažko ranenú do jej domu. I napomínala ešte kresťanov k stálosti a prosila pápeža, aby posvätil dom jej na chrám k službám Božím. Ozdobená dvojnásobnou korunou mučeníckou usnula v Pánu dňa 22. novembra roku 230.

Sv. pápež Urban I. pochoval ostatky sv. Cecilie na cintoríne Kalixtovom pri ostatkoch sv. mučeníkov Valeriána, Tiburcia a Maxima; tento hrobitov nazvaný bol neskôr i cintoríne sv. Cecilie. V piatom storočí postavený bol v Ríme chrám k úcte sv. mučenice Cecilie; ale ostatky jej neboly v ňom v pozdejšom čase. Myslelo sa, že roku 755 vzali ich Longobardi, ktorí vydrancovali cintorínny a pobrali sebou mnohé ostatky sv. mučeníkov.

V deviatom storočí objavené boli zase telá sv. mučeníkov Cecilie, Valeriána a Tiburcia. Spisy o utrpení sv. mučeníkov (Acta Sanctorum) rozprávajú, že pápež mal zjavenie jedného dňa v čas ráno pod sv. omšou v chráme sv. Petra. Bolo mu sdelené, že Longobardi hľadali síce ostatky sv. Cecilie, ale že ich nenašli. Nezadlho na to, nájdené boli skutočne v hrobe v katakombách KaIixtových.

Telo sv. Cecilie zaobalené bolo do drahocenného hodvábneho, zlatom prešívaného rúcha; u nôh ležaly plachty, ktoré postriekané boly krvou. Telo sv. Valeriána odpočívalo neďaleko hrobu jej, jako i ostatky sv. Tiburcia a Maxima. Roku 821 prenesené boly všetky tieto ostatky sv. mučeníkov, jako i sv. pápeža Urbana I. a Luciusa, s veľkou slávnosťou do chrámu sv. Cecilie, ktorý nedávno bol postavený.


Pápež Paschal založil pri tomto chráme i kláštor, aby nepretržite odbavované boliu služby Božie ku sláve Božej a ku cti týchto sv. mučeníkov. Tento chrám Boží stojí ešte dnes v Ríme. I bol vždy nádherne okrášľovaný; ostatky sv. mučeníkov odpočívajú v krásnej krypte, ktorá menuje sa Vyznanie (Konfessia, Confessio) sv. Cecilie. Sv. Cecilia je patrónkou spevu a hudby, najmä chrámovej.


Sv. Cecilia vyobrazuje sa jako vznešená krásna panna, jako sedí pri organe; pri nej anjel; alebo ležiaca, pri nej kľačia dvaja anjelia, z ktorých jeden má složené ruky jakoby k modlitbe, a druhý drží v ruke ratolesť palmovú alebo laliu.


Poučenie.

Sv. Cecilia vyvolila si v útlej mladosti za ženícha Spasiteľa Božieho a zložila sľub večnej čistoty, ktorý chcela zachovať svedomito cez celý život svoj popri všetkých protivenstvách. A milostivý Boh zaľúbil si ju veľmi; lebo obohatil ju mnohými milosťami. Že Boh v sľuboch spasiteľných má zaľúbenie, to dosvedčuje i Žalmista Pánov (Žalm 75.): «Sľubujte a plňte sľuby Pánu Bohu svojmu!»


Keď zbožní manželia Joachim a Anna behom mnohých rokov nemali dietok, zaviazali sa sľubom, že keď Boh obdarí ich potomkom, obetujú ho službe Jeho v chráme Jeruzalemskom. A hľa, keď divotvorným spôsobom narodila sa im Panna Maria, uviedli ju v treťom roku do chrámu a odovzdali ju službe Božej. Že ten sľub a plnenie jeho zaľúbili sa Bohu, poznať z toho, že dieťa ich vyvolil za Matku Syna Svojho Pána Ježiša Krista.


Kráľ Kananejský Arad premohol víťazne Izraelitov a sužoval ich veľmi, jako čítame v knihe Mojžišovej (IV., 21.). V biede postavený ľud Izraelský zaviazal sa slávnostným sľubom Bohu. A milostivý Boh shliadol na sľub ich, i dal im do rúk Arada, kráľa Kananejského s ľudom jeho, ktorých podmanili sebe. I sv. Cecília plnením sľubu svojho veľmi bola vyznačovaná od milostivého Boha.


I sami pohania prinútení boli obdivovať bohatiersku myseľ jej a v zástupoch obracali sa na vieru živého Boha, ktorého neohroženou služobnicou ona bola. Kresťane, máš vedeť, že dobrotivý Boh dáva, podobne jako svätej Cecilii, každému človekovi toľko milosti, koľko potrebuje, aby dostať sa mohol k blahoslavenstvu nebeskému, ku ktorému kráčať zaviazal sa sľubom pri sv. krste, i ku ktorému je povolaný.

Hľa, keď sv. Valerián ešte jako pohan sľúbil, že bude žiť v nevinnosti s nevestou svojou sv. Cecíliou, dal mu Boh milosť, že bol pokrstený a odôstojnený podstúpiť i smrť mučenícku, i vydobyť si korunu večnej slávy. Kresťane, zachovávaj sľub, složený pri sv. krste a dobrotivý Boh obsypávať bude i teba milosťami svojimi.

Sv. Cecilia trávila život svoj panenský v úkryte domu rodičovského čítaním sv. Písma, horlivou modlitbou, prespevovaním žalmov, spojeným so vznešenou hudbou; prečo ctená býva i jako patrónka spevu a hudby. Ona plnila to, čo radí sv. Jakub apoštol (5., 11.): «Keď niekto medzi vami je smutný, nech sa modlí; keď je dobrej mysli, nech spieva.»

Ona modlievala sa mnoho za obrátenie pohanského Ríma, nad ktorého zverskou nemravnosťou smútila, ale i spievala chválospevy, že dobrotivý Boh tešieval ju mnohými milosťami, a spev svoj nábožný sprevádzala hudbou. I prví kresťania spievali pri službách Božích mnoho, áno i v príbytkoch svojich a to nábožné piesne.

Kresťane, máš vedeť, že spev a hudba majú slúžiť iba k dovolenému a slušnému zotaveniu, rozveseleniu a ku zvelebovaniu Boha! Z úst prvých kresťanov nevyšlo ani jedno márne alebo nečisté slovo pri rozhovore alebo speve. Ó keby žiaden kresťan nespieval a nepočúval nič, čo je hriešneho! Speváci a hudobníci chrámoví majú si myslieť, že zastupujú miesto anjelov.


Sestra svätého Damiana počúvala nejakú svetskú pieseň. Po smrti svojej zjavila sa sv. bratovi a oznámila mu, že pre to treba bolo jej znášať za pätnásť dní muky očistcové (Sv. Damian. Praed. Christi I. c. V., 18.). A hľa, jaké piesne treba nám za časov našich častoráz počúvať, nad ktorými nútení sme zahanbiť sa! Predkovia naši, ako my, radi spievali, lebo spev má v sebe niečo, čo teší srdce ľudské; ale tie piesne bývalý vždy počestné.


V časy naše vkrádajú sa z väčších miest, cudzou modernou «kultúrou» presiaknutých, nemravné popevky do počestných prv dediniek našich a vytískajú krásné cudné piesne naše, ktoré tak radi a s nadšením počúvali sme v čas kosenia sena alebo žatvy po poli, alebo i po lesoch z úst cudných dievčat, ktoré žnuli trávu. A ľud náš spieval rád i duchovné piesne a to i pri práci. A teraz?


Keď v posvätnom čase adventnom a pôstnom na priadkach spievavali sa nábožné piesne adventné alebo pôstné, počuť, bohužiaľ, hulákať moderné necudné. Preto pozor, kresťane; spievaj, ale tak spievaj, aby spev tvoj bol modlitbou, alebo aspoň svätým rozveselením duševným! A budeš mať za patrónku sv. Ceciliu.

Modlitba.

O Bože, ktorý obveseľuješ nás výročnou slávnosťou svätej panny a mučenice Svojej Cecilie: popraj nám, aby sme nasledovali tiež príklad nábožného života jej, keď ctíme ju skrúšene. Skrze Ježiša Krista, Pána nášho Amen.

Svätá Cecília ( latinsky : Sancta Caecilia ), tiež hláskovaná Cecelia , bola rímska kresťanská panna mučeníčka, ktorú uctievajú katolícke , pravoslávne , anglikánske a niektoré luteránske cirkvi, ako napríklad švédska cirkev. Stala sa patrónkou hudby a hudobníkov, pričom sa písalo, že keď hudobníci hrali na jej svadbe, Cecília „vo svojom srdci spievala Pánovi“. Sú jej venované hudobné skladby a jej sviatok 22. novembra je príležitosťou koncertov a hudobných festivalov. Je známa aj ako Cecília Rímska .

Svätá Cecília je jednou z niekoľkých panenských mučeníčiek, ktoré sa menovite pripomínajú v omšovom kánone v latinskom kostole. Predpokladá sa, že kostol Santa Cecilia v Trastevere , ktorý v 3. storočí založil pápež Urban I. , stojí na mieste domu, kde žila a zomrela.

Život

Svätí Cecília, Valerián a Tiburtius od Botticiniho

Populárne sa predpokladá, že Cecília bola vznešenou dámou Ríma, ktorá so svojím manželom Valeriánom, jeho bratom Tiburtiom a rímskym vojakom menom Maximus utrpela mučeníctvo okolo roku 230 za cisára Alexandra Severa . Giovanni Battista de Rossi však tvrdí, že namiesto toho zahynula na Sicílii pod vedením cisára Marca Aurélia medzi rokmi 176 a 180, pričom cituje správu Venantia Fortunatusa , biskupa z Poitiers († 600).

Podľa príbehu ju rodičia napriek sľubu panenstva prinútili vydať sa za pohanského šľachtica menom Valerian . Počas svadby Cecília sedela oddelene a spievala Bohu vo svojom srdci, a preto bola neskôr vyhlásená za svätú hudobníkov. Keď nastal čas naplnenia jej manželstva, Cecilia povedala Valerianovi, že nad ňou bdie Pánov anjel , ktorý ho potrestá, ak ju sexuálne poruší, ale bude ho milovať, ak bude rešpektovať jej panenstvo. Keď Valerián požiadal, aby videl anjela, Cecília odpovedala , že anjela môže vidieť, ak pôjde na tretí míľnik na Via Appia a nechá ho pokrstiť pápežom Urbanom I. Keď poslúchol Cecíliinu radu, uvidel anjela stáť vedľa nej a korunovať ju korunou ruží a ľalií.

Extáza svätej Cecílie od Raphaela

Hovorí sa, že mučeníctvo Cecílie nasledovalo po mučeníckej smrti jej manžela Valeriána a jeho brata z rúk prefekta Turcia Almachia. Legenda o Cecíliinej smrti hovorí, že po tom, čo ju trikrát udrel mečom do krku, žila tri dni a požiadala pápeža, aby jej dom premenil na kostol.

Svätá Cecília bola pochovaná v Callixtovej katakombe a neskôr prenesená do kostola Santa Cecilia v Trastevere . V roku 1599 našli jej telo stále neporušené , zdalo sa, že spí.

Cecilia je jednou z najznámejších rímskych mučeníčiek, hoci niektoré prvky príbehov, ktoré o nej rozprávali, sa v zdrojovom materiáli neobjavujú. Podľa Johanna Petra Kirscha je existencia mučeníka historickým faktom. Niektoré detaily zároveň nesú znak zbožného románku, ako mnohé iné podobné správy zostavené v piatom a šiestom storočí. Vzťah medzi Ceciliou a Valeriánom, Tiburtiom a Maximom, spomínaný v Skutkoch mučeníkov , má určitý historický základ. Jej sviatok sa oslavuje približne od štvrtého storočia. V Depositio Martyrum nie je žiadna zmienka o Cecilii , ale existuje záznam o ranom rímskom kostole, ktorý založila dáma tohto mena, Santa Cecilia v Trastevere .

Santa Cecilia v Trastevere

Kostol Santa Cecilia v Trastevere je údajne postavený na mieste domu, v ktorom bývala. Pôvodný kostol bol postavený vo štvrtom storočí; Počas deviateho storočia tam pápež Paschal I. nechal pochovať pozostatky, ktoré boli údajne jej uložené. V roku 1599, keď viedol renováciu kostola, nechal kardinál Paolo Emilio Sfondrati vykopať a znovu pochovať pozostatky, ktoré podľa jeho slov boli neporušené .

Meno

Meno "Cecilia" sa všeobecne vzťahovalo na rímske ženy, ktoré patrili k plebejskému klanu Caecilii . Legendy a hagiografie, ktoré si ho mýlia s osobným menom, naznačujú fantazijné etymológie. Medzi tie, ktoré Chaucer cituje v „ The Second Nun's Tale “, patria: nebeská ľalia, cesta pre slepých, kontemplácia neba a aktívneho života, akoby bez slepoty, a nebo, na ktoré sa ľudia môžu pozerať.

Patrónka hudobníkov

Orazio Gentileschi a Giovanni Lanfranco , Svätá Cecília a anjel , c. 1617–1618 a okolo r. 1621–1627, Národná galéria umenia , Washington, DC

Prvý záznam o hudobnom festivale na jej počesť sa konal v Évreux v Normandii v roku 1570.

Accademia Nazionale di Santa Cecilia v Ríme je jednou z najstarších hudobných inštitúcií na svete. Založila ho pápežská bula Ratione congruit , vydanú Sixtom V. v roku 1585, ktorá sa odvolávala na dvoch svätých významných v západnej hudobnej histórii: Gregora Veľkého , po ktorom je pomenovaný gregoriánsky chorál , a svätú Cecíliu, patrónku hudby.

Jej sviatok sa stal príležitosťou pre hudobné koncerty a festivaly, ktoré sprevádzali známe básne Johna Drydena a Alexandra Popea a hudbu Henryho Purcella ( Óda na sv. Cecíliu ); 3 rôzne oratóriá Marca -Antoina Charpentiera , Caecilia virgo et martyr octo vocibus H.397, pre sólistov, dvojitý zbor, dvojsláčikový orchester a bc, Cecilia virgo et martyr H.413, pre sólistov, zbor, 2 výškové nástroje a bc, a Caecilia virgo et martyr H.415, pre sólistov, zbor, 2 výšky nástroje a pred Kr., na libretá pravdepodobne napísal Philippe Goibaut ); George Frideric Händel ( Óda na deň sv. Cecílie ; Alexandrova slávnosť ); Charles Gounod ( omša sv. Cecílie ); ako aj Benjamin Britten , ktorý sa narodil v deň jej sviatku ( Chválospev na svätú Cecíliu podľa básne WH Audena ). Hymn to Saint Cecilia od Herberta Howellsa má slová Ursuly Vaughan Williamsovej; Geralda Finziho „Pre svätú Cecíliu“, op. 30, bol nastavený na verše, ktoré napísal Edmund Blunden; Skladba Michaela Hurda z roku 1966 „A Hymn to Saint Cecilia“ predstavuje báseň Johna Drydena; Kantáta svätej Cecílii a Frederika Magleho je založená na histórii Cecílie. Nebeský život , báseň z Des Knaben Wunderhorn (ktorú použil Gustav Mahler vo svojej Symfónii č. 4 ) spomína, že "Cecilia a všetci jej príbuzní sú vynikajúcimi dvornými hudobníkmi."

Od mena Cecilia pochádza Cecyliada , názov festivalu sakrálnej, zborovej a súčasnej hudby, ktorý sa od roku 1994 koná v Policii v Poľsku .

Dedičstvo

Umučenie svätej Cecílie od Carla Saraceniho (okolo roku 1610)

Cecília symbolizuje ústrednú úlohu hudby v liturgii.

Cisterciánky z kláštora v blízkosti Santa Cecilia v Trastevere strihajú jahňaciu vlnu, aby ju tkali v páliách nových metropolitných arcibiskupov. Jahňatá chovajú trapisti z opátstva Tre Fontane v Ríme. Pápež požehná jahňatá vždy 21. januára, na sviatok svätej Anežky . Pallia udeľuje pápež novým metropolitným arcibiskupom na Slávnosť svätých Petra a Pavla , 29. júna.

Ryde, ktorý sa nachádza na ostrove Wight , v opátstve sv. Cecílie, bol založený v roku 1882. Mníšky žijú tradičným kláštorným životom modlitby, práce a štúdia v súlade so starodávnou regulou svätého Benedikta .

Slávny lutnista Jean-Baptiste Vuillaume vyrába rad huslí a violy pod menom St. Cécile s nálepkou vyrazenou na hornej časti chrbta.

Na Cecíliu si anglikánska cirkev pripomína spomienkou 22. novembra. Je ocenená v liturgickom kalendári biskupskej cirkvi s Anežkou Rímskou 21. januára.

Chorvátsky časopis pre cirkevnú hudbu Sveta Cecilija je pomenovaný po nej. Vychádza od roku 1877. [ 23 ]

Ikonografia

Cecília je často zobrazovaná ako hrá na viole, prenosnom organe alebo na iných hudobných nástrojoch, zjavne preto, aby vyjadrila to, čo sa jej často pripisovalo, totiž že zatiaľ čo hudobníci hrali na jej svadbe, ona vo svojom srdci spievala Bohu, hoci orgán jej môže byť nesprávne pripísaný v dôsledku nesprávneho prekladu.

Miniatúrna svätá Cecília pod Worcesterskou katedrálou bola zobrazená na zadnej strane 20£ bankovky Sira Edwarda Elgara , ktorú Bank of England stiahla v roku 2010.

V hudbe

Renesančná, baroková a klasická hudba

Marc-Antoine Charpentier zložil štyri Histoires sacrées pomocou textu, o ktorom si myslel, že ho napísal jeho kolega Philippe Goibaut des Bois La Grugère:

In honorem Caeciliae, Valeriani et Tiburtij canticum H.394 pre tri hlasy, dva výškové nástroje a continuo (1675?).

Caecilia virgo et martyr octo vocibus H.397 pre sólistov, dvojzbor, dvojitý orchester a continuo (1677–78).

Caecilia virgo et martyr , H.413 pre sólistov, zbor a dva výškové nástroje (1683–85).

Caecilia virgo et martyr H.415 – H.415 a pre sólistov, zbor a dva výškové nástroje (1686).

Henry Purcell , Laudate Ceciliam (1683), Vitajte vo všetkých radostiach (1683), Zdvihnite, zvýšte hlas (c1685) a Hail! Jasná Cecília (1692).

Sébastien de Brossard , "Canticle for Saint Cécila" SdB.9 (1720 ?)

Alessandro Scarlatti Il martirio di santa Cecilia , oratórium donné pour la première fois le 1 er mars 1708; Messa di Santa Cecilia (1720).

Georg Friedrich Händel skomponoval pre svätú Cecíliu s Johnom Drydenom dve diela : Oratórium Alexandrov sviatok alebo Sila hudby (1736) a Óda na deň sv. Cecílie (1739).

Joseph Haydn , Missa Sanctae Caeciliae alebo Missa Cellensis in honorem Beatissimae Virginis Mariae (1766 – 67).

Ferdinand Hiller , St. Cäcilia (1848), kantáta pre sólistov a orchester na text Wolfganga Müllera von Königswinter .

Charles Gounod , Hymne à Sainte Cécile , CG 557 (1865) pre sólové husle a orchester

Július Benedikt , Legenda o svätej Cecílii (premiéra 1866)

Súčasná hudba

Judith Shatin napísala The Passion of Saint Cecilia pre klavír a orchester a Fantasy on Saint Cecilia pre sólový klavír.

Fred Momotenko skomponoval „Ceciliu“ , skladbu pre plný zmiešaný zbor, „chvalozpěv na minulosť, ako aj na budúcnosť kláštornej tradície“. Svetová premiéra bola v Koningshoeven Abbey na sviatok svätej Cecílie v roku 2014.

Benjamin Britten napísal chválospev na svätú Cecíliu , nastavenie pre báseň WH Auden .

Paul Simon napísal v roku 1970 pieseň „ Cecilia “, ktorej názov odkazuje na patrónku hudby.

Lou Harrison napísal svoju omšu na Deň sv. Cecílie pre zbor, harfu a dron (1983 – 1986).

Stalk-Forrest Group (neskôr zmenený názov na Blue Öyster Cult), nahrala pieseň "St. Cecilia.". EP neskôr vyšlo pod názvom SFG ako St. Cecilia Sessions .

Arvo Pärt bol poverený skomponovaním diela pre Veľké jubileum v Ríme v roku 2000 a napísal Cecilia, vergine romana (Cecilia, rímska panna) pre miešaný zbor a orchester. Taliansky text pojednáva o svätcovom živote a mučeníctve. Prvýkrát ju zahrala 19. novembra 2000, blízko jej sviatku, Accademia Nazionale di Santa Cecilia pod vedením Myung-whuna Chunga .

Gerald Finzi skomponoval skladbu „For St. Cecilia“ pre sólový tenor, zbor (SATB) a orchester. Scéna diela anglického básnika a autora Edmunda Blundana . Trvanie cca 18 minút.

Herbert Howells skomponoval svoju „Hymnu pre svätú Cecíliu“ pre zbor a organ v roku 1960 na objednávku Worshipful Company of Musicians s textom Ursuly Vaughan Williamsovej .

Na sviatok svätej Cecilie v roku 2015 vydali Foo Fighters svoje EP „Saint Cecilia“ na bezplatné stiahnutie prostredníctvom svojej webovej stránky. Päťpiesňové EP obsahuje skladbu pomenovanú po EP „Saint Cecilia“. EP bolo nahrané počas improvizovaného štúdia v hoteli Saint Cecilia v Austine v Texase.

Informator Choristarum (organista a majster zborov) na Magdalen College v Oxforde (1957 – 1981), hymna Bernarda Rosea bez sprievodu pre SATB zbor (s oddielmi) Slávnostná pieseň pre sv. Cecíliu (1974) je básňou rovnaké meno jeho syn, hudobník Gregory Rose.

E. Florence Whitlock skomponovala Ódu na svätú Cecíliu, Opus 5 na text Johna Drydena v roku 1958.

Spevák/skladateľ/gitarista Rik Emmett zložil pieseň „Calling St. Cecilia“ na svojom LP Ipso Facto z roku 1992.

Blue Öyster Cult zverejnili pieseň „The Return of St. Cecilia“ na svojom albume „The Symbol Remains“ z roku 2020.

Chicagská skupina Turnt (teraz známa ako Everybody All The Time) vydala pieseň s názvom Girls, ktorá v texte odkazuje na svätú Ceciliu. Pieseň bola prvýkrát uvedená na Mayfest Battle of the Bands Northwestern University v piatok 24. mája 2013 o 27 Live v centre Evanstonu.

Na albume Briana Ena a Davida Byrnea z roku 2008 „ Všetko, čo sa stane dnes “ sa Cecilia spomína v piesni „The River“.

Iceage vydala pieseň „Dear Saint Cecilia“ na ich albume Seek Shelter z roku 2021

Britská popová skupina The Vamps zverejnila pieseň „ Oh Cecilia (Breaking My Heart) “ na svojom debutovom štúdiovom albume z roku 2014 Meet the Vamps.

Waleská rocková skupina Holding Absence vydala pieseň „Saint Cecilia“ na split EP „This Is as One“ s britskou metalovou skupinou Loathe v roku 2018.

V popkultúre

Báseň „Moschus Moschiferus“ od austrálskeho básnika AD Hope (1907–2000) má podtitul „Pieseň ku dňu svätej Cecílie“. Báseň má 12 strof a bola napísaná v 60. rokoch 20. storočia.

Cecília je aj námetom básne Alexandra Popea „Óda na deň sv. Cecílie“.

Geoffrey Chaucer prerozpráva príbeh Cecilie a Valeriana a jeho brata v " The Second Nun's Tale " v Canterbury Tales .

Cecília je symbolom božskej sily hudby v rozšírenej anekdote Heinricha von Kleista „ Svätá Cecília alebo sila hudby “.

Svätá Cecília sa spomína v knihe Carry On Abroad ako skupina mníchov, ktorí majú v úmysle hľadať jej hrob s elixírom, ktorý je po nej vo filme pomenovaný.

Svätá Cecília vystupuje v zbierke poviedok Angely Carterovej „The Bloody Chamber“ z roku 1979 v príbehu s rovnakým názvom.

V japonskej mange a anime sérii Saint Cecilia a Pastor Lawrence je meno hlavnej postavy inšpirované Saint Cecilia

V epizodickej hororovej videohre Song of Horror sa celá 4. epizóda odohráva vo fiktívnom opátstve St. Cecilia.

Chorvátsky spisovateľ Mario Volf ( pseudonym : Martin Tower) napísal životopisný román Sveta Cecilija ("Svätá Cecília").

V popovej opere Bare sa katolícka škola volá St. Cecilia's.

Úspešná pieseň Cecilia zo 70. rokov od Simon & Garfunkel (napísal Paul Simon ) je odkazom na svätú Cecíliu. Zborovú linku piesne nasamplovali The Vamps vo svojom singli Oh Cecilia z roku 2014 .

Galéria

Svätá Cecília a svätý Valerián , Lelio Orsi (okolo roku 1555)

Domenichino, svätá Cecília s anjelom držiacim hudobnú partitúru , (okolo 1617–18).

Svätá Cecília od Raymonda Monvoisina

Anjel korunujúci svätí Cecília a Valerián (30. roky 14. storočia)

Socha z verandy svätej Cecílie, Trastevere

Stefano Maderno, sv. Cecília , 1599

Svätá Cecília Wymondleyová

Vitráže Saint Cecilia od Edwarda Burne-Jonesa v kostole Všetkých svätých, Preston Bagot

Okno svätej Cecílie sestier františkánov inšpiruje povolania v kaplnke svätej Márie, materskom dome Svätej rodiny v kláštore v Manitowoc, WI

Domenichinov freskový cyklus v San Luigi dei Francesi, Rím (1614)

The Crowns

Ceciliin proces

Svoj tovar rozdáva chudobným

Jej smrť

Mozaika apsidy v kostole sv. Cecílie v Trastevere

Apsida

Detail: ľavá strana

Detail: pravá strana

Svätá

Cecília


Svätá Cecília hrá na píšťalovom organe
Panna a mučeníčka
Narodený

200-230 nl
Rím
Zomrel

222 – 235 n. l.
Rím
Uctievaný v

Rímskokatolícka cirkev
Pravoslávna cirkev
Anglikánske spoločenstvo
Luteránske kostoly
Hlavná svätyňa

Santa Cecilia v Trastevere v Ríme
Sviatok

22. novembra
Atribúty

flauta , organ , ruže , husle , harfa , čembalo , spev , spev
Záštitu

Duchovná hudba , stavitelia organov , gitaristi , speváci, hudobníci, básnici, Arcidiecéza Omaha , Albi , Francúzsko , Mar del Plata , Argentína






+37


Svätá Cecília (* cca 200 ?, Rím – † 22. november 230 ?, Rím) bola rímska mučenica a svätá katolíckej i pravoslávnej cirkvi, patrónka duchovnej hudby, muzikantov (organistov), spevákov, básnikov, výrobcov hudobných nástrojov a nevidiacich. Atribúty: ruža, hudobné nástroje (organ, husle).


Podľa legendy pochádzala zo starého rímskeho rodu Cecília. Už v mladosti sa z nej stala horlivá kresťanka. Nosila síce šaty zodpovedajúce vznešenému stavu, ale pod ne si obliekala srstenú košeľu. Nepotrpela si na zábavy, ale učila sa hudbe a spevu, aby takto mohla chváliť Boha. Zaviazala sa sľubom večného panenstva.

O jej ruku požiadal Valerianus, pohanský mladík s najlepšou povesťou. Cecília prosila anjelov o príhovor, aby si uchovala panenstvo aj napriek tomu že vstúpi do stavu manželského. Po svadbe oznámila manželovi, že jej vyvoleným manželom je Ježiš Kristus, a ten jej dal za strážcu anjela, ktorý stráži jej telo. Ak by snáď chcel jej panenstvo porušiť, bude anjelom zničený. Valerianus bol pohan a nechcel Cecílii uveriť, keď žiadneho anjela nevidel. Cecília mu vysvetlila, že aj on anjela uvidí, keď uverí v Boha, Ježiša Krista a dá sa pokrstiť. Poslala ho za svätým Urbanom. Starec ho skutočne získal pre kresťanskú vieru. Akonáhle sa Valerianus vrátil domov, našiel Cecíliu pohrúženú v modlitbe a vedľa nej žiariaceho anjela s dvoma kyticami ruží a ľalií. Anjel povedal: „Prinášam tieto kvety z raja nebeského. Kvety nestrácajú ani krásu ani vôňu, ak sa o nich budete starať s čistým srdcom a nepoškvrneným telom.

Podobne s pomocou svätého Urbana získali pre kresťanskú vieru i Valerianusovho brata Tiburcia. Všetci potom zahynuli mučeníckou smrťou pri prenasledovaní kresťanov. Obaja bratia boli ako šľachtici sťatí mečom. Svojim odhodlaním a pevnou vierou zapôsobili na veliteľa stráže Maxima. On tiež prijal vieru a bol zabitý kyjakom. Cecília ešte stačila všetok svoj majetok uchrániť pred konfiškáciou tým, že ho všetok rozdala chudobným. Podľa rozsudku mala podstúpiť trest smrti vo vlastnom kúpeli udusením pomocou horúcej pary. Keď však zostala aj v horúcej komore živá, dali ju tiež sťať. Kat jej zasadil tri rany mečom do šije a domnieval sa, že je mŕtva. Cecília však ešte tri dni žila.

Podľa legendy bola Cecília umučená v roku 230 za panovania cisára Alexandra Severa, ale podľa novšieho bádania sa tak muselo stať ešte za panovania cisára Marka Aurélia, teda okolo roku 170.

Pápež Urban I. dal pochovať jej telo v Kallixtových katakombách (Catacombe di S. Callisto) v Ríme hneď vedľa hrobov biskupov. Dom mučenice posvätil ako kostol a o sto rokov neskôr tu vyrástol skutočný chrám. Keď v roku 822 boli v katakombách pozostatky svätice znovu nájdené, nechal ich pápež Paschal I. preniesť do kostola sv. Cecílie a tam pochovať. Pri otvorení rakvy v roku 1595 bolo vraj jej telo nájdené tak, ako bolo kedysi pochované. Tento výjav vtesal sochár Stefano Maderna do nádhernej mramorovej skulptúry umiestnenej v chráme sv. Cecílie v Trastevere (Taliansko). Cecíliine ostatky sú okrem Ríma uchovávané aj v Hildesheime a v Albi.

Legenda o svätej Cecílii velebiaca hudbou Boha, sa stala inšpiráciou pre rad umelcov od staroveku do dnešnej doby.

Je pripomínaná na obrazoch Raffaela Santiho, Petra Paula Rubensa, Guida Reniho, poviedkach a básňach G. Chaucera a Johna Drydena, hudbe G. F. Händla, Henry Purcella, Alessandra Scarlattiho, či skladateľa súčasnosti Benjamina Brittena alebo Jiřího Stivína.

Cecília patrí dodnes k obzvlášť obľúbeným svätým. Meno Cecília bolo v skorších dobách jedným z častých dievčenských mien. Sv. Cecília je patrónkou hudby a nevidiacich, má meniny 22. novembra. Sviatok svätých Valerianusa a Tiburcia je 14. apríla (slovenskou obdobou mena Tiburcius je Ctibor). Inou svätou rovnakého mena je sv. Cecília Lotrinská, ktorá zomrela v roku 670. Podľa cirkevného kalendára má meniny 12. augusta.

Legenda o sv. Cecílii patrí k najkrajším a najpôsobivejší príbehom predkresťanských mučeníkov. Cecília dokázala získať pre vieru mnohých pohanov, počnúc manželom. Aj smrteľne zranená myslela viac na druhých ako na seba. Tri prsty jej ruky aj po smrti poukazovali na trojjediného Boha, o ktorom svedčila svojím životom. Cecília, jedna z najznámejších svätíc ranej Cirkvi, pochádzala z bohatej kresťanskej rodiny. Narodila sa okolo roku 200 v Ríme. Nábožní rodičia ju vychovávali v duchu evanjelia a Cecília sa veľmi mladá tajne zasnúbila Bohu. O svojom sľube na verejnosti nikdy nehovorila. Veď už len príslušnosť ku kresťanskej viere bola veľkým rizikom.
Keď vyrástla na krásnu mladú ženu, rodičia jej vybrali bohatého ženícha, ktorý však pochádzal z pohanskej rodiny. Dievčina najprv nechcela súhlasiť s vydajom, lebo si chcela zachovať čistotu duše i tela, no keď v modlitbe zverila svoje trápenie Bohu, dostala vnuknutie, aby splnila vôľu rodičov. Zatiaľ čo na bohatej svadobnej hostine zneli tóny hudobných nástrojov, Cecília vo svojom srdci spievala Bohu - táto pasáž mučeníckych aktov, ktoré opisujú sväticín svadobný deň, bola príčinou toho, že sv, Cecílii prisúdili patronát nad hudobníkmi a výrobcami hudobných nástrojov.

Počas svadobnej noci sa Cecília zverila svojmu manželovi, že je zasvätená Bohu. Varovala ho, aby sa nepokúšal o jej čistotu, lebo ju stráži anjel. Valerián najskôr pochyboval o zdravom rozume svojej mladej ženy a podozrieval ju, že je zaľúbená do iného muža. No na jej radu zašiel za vtedajším pápežom Urbanom I. do katakomb. Pápež ho poučil o evanjeliových pravdách a pokrstil ho. Keď sa Valerián vrátil domov, našiel svoju ženu v modlitbách a pri nej zbadal anjela. Od tej chvíle uveril jej slovám a spolu venovali všetok čas pomoci prenasledovaným kresťanom. Ich príklad pritiahol ku kresťanskej viere aj Valeriánovho brata Tiburcia. Bratia s Cecíliou pochovávali telá mučeníkov, navštevovali siroty a vdovy, tešili zarmútených. Za túto činnosť sa čoskoro dostali pred súd a boli popravení. Keď sa to Cecília dozvedela, tiež sa začala pripravovať na smrť. Všetok majetok rozdala chudobným a s ešte väčším zápalom sa venovala evanjelizovaniu pohanov. Za to ju odsúdili na hroznú smrť.

Zaživa ju hodili do vriacej vody, tá jej však neublížila. Keď to kati videli, rozhodli sa ju rovnako ako jej manžela sťať:. Meč však ani na tretí raz nepreťal hrdlo mladej ženy, no ťažko ju zranil. Cecília žila ešte tri dni vo svojom dome. Po smrti ju pápež Urban I. pochoval v Kalixtových katakombách vedľa hrobov biskupov a na mieste jej domu v rímskom Zátiberí vyrástol chrám zasvätený jej pamiatke. Roku 822 jej telo našli a pápež Paschal I. ho vlastnoručne preniesol do Kostola sv. Cecílie k ostatkom jej manžela a švagra. Pri otvorení rakvy roku 1595 našli jej telo tak, ako bolo pochované. Tak ho zvečnil aj taliansky sochár Stefano Maderna.

Svätá Cecília, patrónka hudby a hudobníkov
22.NOVEMBRA R. 230

Legenda o sv. Cecílii patrí k najkrajším a najpôsobivejší príbehom kresťanských mučeníkov. Cecília dokázala získať pre vieru mnohých pohanov, počnúc jej manželom. V jej dome bolo údajne pokrstených okolo 200 pohanov. Aj smrteľne zranená myslela viac na druhých ako na seba. Tri prsty jej ruky aj po smrti poukazovali na trojjediného Boha, o ktorom svedčila svojím životom. Cecília, jedna z najznámejších svätíc ranej Cirkvi, pochádzala z bohatej kresťanskej rodiny. Narodila sa okolo roku 200 v Ríme. Nábožní rodičia ju vychovávali v duchu evanjelia a Cecília sa veľmi mladá tajne zasnúbila Bohu. O svojom sľube na verejnosti nikdy nehovorila. Veď už len príslušnosť ku kresťanskej viere bola veľkým rizikom.

Keď vyrástla na krásnu mladú ženu, rodičia jej vybrali bohatého ženícha, ktorý však pochádzal z pohanskej rodiny. Dievčina najprv nechcela súhlasiť s vydajom, lebo si chcela zachovať čistotu duše i tela, no keď v modlitbe zverila svoje trápenie Bohu, dostala vnuknutie, aby splnila vôľu rodičov. Zatiaľ čo na bohatej svadobnej hostine zneli tóny hudobných nástrojov, Cecília vo svojom srdci spievala Bohu chvály – táto pasáž mučeníckych aktov, ktoré opisujú sväticín svadobný deň, bola príčinou toho, že sv. Cecílii prisúdili patronát nad hudobníkmi a výrobcami hudobných nástrojov.


Počas svadobnej noci sa Cecília zverila svojmu manželovi, že je zasvätená Bohu. Varovala ho, aby sa nepokúšal o jej čistotu, lebo ju stráži anjel. Valerián najskôr pochyboval o zdravom rozume svojej mladej ženy a podozrieval ju, že je zaľúbená do iného muža. No na jej radu zašiel za vtedajším pápežom Urbanom I. do katakomb. Pápež ho poučil o evanjeliových pravdách a pokrstil ho. Keď sa Valerián vrátil domov, našiel svoju ženu v modlitbách a pri nej uvidel žiarivý zjav anjela. Anjel mal v ruke dva vence z ruží a ľalii, jeden podal Cecílii, druhý Valeriánovi a povedal: „Tieto vence prinášam z nebeského raja; ak si ich zachováte s čistým srdcom, tak ich kvety nikdy nestratia vôňu a krásu.“ V tom vkročil do miestnosti Valeriánov brat, Tiburcius. Zvolal: „ Žasnem nad tým, že v tomto ročnom období je tu cítiť vôňu ruží a ľalií!“ Valerián povedal: „Keby si uveril v Krista, uvidel by si vence z ruží a ľalií. Až doposiaľ si veril v bohov, ktorí sú klamní.“ Tiburcius sa dal poučiť a stal sa kresťanom. Od tej chvíle spolu venovali všetok čas pomoci prenasledovaným kresťanom. Bratia spolu s Cecíliou pochovávali telá mučeníkov, navštevovali siroty a vdovy, tešili zarmútených. Za túto činnosť sa čoskoro dostali pred súd a boli popravení. Keď sa to Cecília dozvedela, tiež sa začala pripravovať na smrť. Všetok majetok rozdala chudobným a s ešte väčším zápalom sa venovala evanjelizovaniu pohanov. Za to ju odsúdili na hroznú smrť.



O pohľade samotnej Cecílie na mučenícku smrť hovorí Zlatá legenda od biskupa Iacopo da Varazze (+1298), v interpretácii P. Jos. Koláčka (z radia Vatikán): „Centuriáni, ktorí mali v Ríme stráž pri poprave sv. Cecílie, a mnoho okolostojacich nariekalo nad tým, že tak krásne mladé dievča chce čeliť smrti. Vtedy im Cecília povedala: ,Drahí chlapci, zomrieť to neznamená stratiť svoju mladosť, ale skôr ju premeniť na lepšiu: je to ako dať bahno a dostať za to zlato, opustiť úbohú chatrč a vojsť do nádherného príbytku. Môj Pán dáva stokrát viac než se mu dá.´“



Zaživa ju potom hodili do vriacej vody, tá jej však neublížila. Keď to kati videli, rozhodli sa ju rovnako ako jej manžela sťať. Meč však ani na tretí raz nepreťal hrdlo mladej ženy, no ťažko ju zranil. Cecília žila ešte tri dni vo svojom dome. Po smrti ju pápež Urban I. pochoval v Kalixtových katakombách vedľa hrobov biskupov a na mieste jej domu v rímskom Zátiberí vyrástol chrám zasvätený jej pamiatke. Roku 822 jej telo našli a pápež Paschal I. ho vlastnoručne preniesol do Kostola sv. Cecílie k ostatkom jej manžela a švagra. Pri otvorení rakvy roku 1595 našli jej telo tak, ako bolo pochované. Tak ho zvečnil aj taliansky sochár Stefano Maderna. Veniec čistoty jej srdca, nestratil vôňu a krásu ani po smrti, o čom svedčia aj jej neporušené telesné pozostatky.

Cecília Rímska, panna a mučenica

Svätá

Sviatok:
22. november

* okolo 200 Rím
† 22. november 230 (?) tamtiež

Patrónka hudobníkov a spevákov


Sv. Cecília

Cecília patrí medzi sedem žien – mučeníčok, ktoré sú spomínané v rímskom kánone. Jej spomienke je zasvätená bazilika v Ríme. Titul rímskej baziliky sv. Cecílie je prastarý, s určitosťou pred rokom 313, tzn. v časoch Konštantína. Jej sviatok sa slávi v tejto bazilike už od roku 545. Veľmi významný je fakt, že je pochovaná v katakombách sv. Kalixta, popri takzvanej „Krypte pápežov“. Neskôr pápež Paschál I., veľký ctiteľ svätej, preniesol jej telo do krypty baziliky. Koncom roku 500 otvorili sarkofág. Telo svätice sa javilo v stave mimoriadneho zachovania. Sochár Maderna vytesal známu mramorovú sochu, vernú kópiu, z výzoru a polohy tela mučeníčky. Ostatné údaje o nej sú sporné ako aj napríklad známe texty o jej mučeníctve, ktoré sú viac literatúrou ako históriou – obsahujú rad dramatických príbehov, končiacich krutými mučeniami a odťatím hlavy. Prečo je patrónkou hudobníkov, sa opäť viaže na legendy. Podľa nich zatiaľ čo hrali organy, Cecília spievala vo svojom srdci iba pre Pána.



Svätá Cecília (* cca 200 ?, Rím – † 22. november 230 ?, Rím) bola rímska mučenica a svätá katolíckej i pravoslávnej cirkvi, patrónka duchovnej hudby, muzikantov (organistov), spevákov, básnikov, výrobcov hudobných nástrojov a nevidiacich. Atribúty: ruža, hudobné nástroje (organ, husle).



Legenda

Podľa legendy pochádzala zo starého rímskeho rodu Cecília. Už v mladosti sa z nej stala horlivá kresťanka. Nosila síce šaty zodpovedajúce vznešenému stavu, ale pod ne si obliekala srstenú košeľu. Nepotrpela si na zábavy, ale učila sa hudbe a spevu, aby takto mohla chváliť Boha. Zaviazala sa sľubom večného panenstva.



O jej ruku požiadal Valerianus, pohanský mladík s najlepšou povesťou. Cecília prosila anjelov o príhovor, aby si uchovala panenstvo aj napriek tomu že vstúpi do stavu manželského. Po svadbe oznámila manželovi, že jej vyvoleným manželom je Ježiš Kristus, a ten jej dal za strážcu anjela, ktorý stráži jej telo. Ak by snáď chcel jej panenstvo porušiť, bude anjelom zničený. Valerianus bol pohan a nechcel Cecílii uveriť, keď žiadneho anjela nevidel. Cecília mu vysvetlila, že aj on anjela uvidí, keď uverí v Boha, Ježiša Krista a dá sa pokrstiť.


Poslala ho za svätým Urbanom. Starec ho skutočne získal pre kresťanskú vieru. Akonáhle sa Valerianus vrátil domov, našiel Cecíliu pohrúženú v modlitbe a vedľa nej žiariaceho anjela s dvoma kyticami ruží a ľalií. Anjel povedal: „Prinášam tieto kvety z raja nebeského. Kvety nestrácajú ani krásu ani vôňu, ak sa o nich budete starať s čistým srdcom a nepoškvrneným telom.


Podobne s pomocou svätého Urbana získali pre kresťanskú vieru i Valerianusovho brata Tiburcia. Všetci potom zahynuli mučeníckou smrťou pri prenasledovaní kresťanov. Obaja bratia boli ako šľachtici sťatí mečom. Svojim odhodlaním a pevnou vierou zapôsobili na veliteľa stráže Maxima. On tiež prijal vieru a bol zabitý kyjakom. Cecília ešte stačila všetok svoj majetok uchrániť pred konfiškáciou tým, že ho všetok rozdala chudobným. Podľa rozsudku mala podstúpiť trest smrti vo vlastnom kúpeli udusením pomocou horúcej pary. Keď však zostala aj v horúcej komore živá, dali ju tiež sťať. Kat jej zasadil tri rany mečom do šije a domnieval sa, že je mŕtva. Cecília však ešte tri dni žila.




Podľa legendy bola Cecília umučená v roku 230 za panovania cisára Alexandra Severa, ale podľa novšieho bádania sa tak muselo stať ešte za panovania cisára Marka Aurélia, teda okolo roku 170.

Pápež Urban I. dal pochovať jej telo v Kallixtových katakombách (Catacombe di S. Callisto) v Ríme hneď vedľa hrobov biskupov. Dom mučenice posvätil ako kostol a o sto rokov neskôr tu vyrástol skutočný chrám. Keď v roku 822 boli v katakombách pozostatky svätice znovu nájdené, nechal ich pápež Paschal I. preniesť do kostola sv. Cecílie a tam pochovať. Pri otvorení rakvy v roku 1595 bolo vraj jej telo nájdené tak, ako bolo kedysi pochované. Tento výjav vtesal sochár Stefano Maderna do nádhernej mramorovej skulptúry umiestnenej v chráme sv. Cecílie v Trastevere (Taliansko). Cecíliine ostatky sú okrem Ríma uchovávané aj v Hildesheime a v Albi.

Bazilika sv.Cecílie -Trastavere











Bazilika svätej Cecílie v Trastevere

Bazilika sv. Cecílie v Trastevere (tal. Santa Cecilia in Trastevere, lat. Sanctae Ceciliae trans Tiberim) je zasvätená prvomučeníčke sv. Cecílie, ktorá žila pravdepodobne už v 2. storočí n.l. Pôvodnú baziliku z 9. st., ktorú dal postaviť pápež Paschalis I., nahradila renesančná stavba z roku 1599.

Pod apsidou vyzdobenou mozaikou z 9. storočia je hlavný oltár zo sochou ležiacej sv. Cecílie z roku 1600 od Stefana Maderna, ktorý na vlastné oči videl neporušené telo prvomučeníčky pri otvorení jej hrobu rok predtým.
Na strope je freska z roku 1727 od Sabastiana Conca znázorňujúca aposteózu sv. Cecílie.

História ukazuje, že prvou svätou, na ktorej tele sa prejavil fenomén neporušiteľnosti, je svätá Cecília (cca 200 – 230 AD), patrónka hudobníkov. 🎶

Cecília pochádzala z bohatej a významnej rímskej rodiny, ktorá ju vydala za mladého šľachtica menom Valerián, napriek jej túžbe zostať pannou. Počas svadobnej noci sa svätej Cecílii podarilo presvedčiť svojho ženícha, aby rešpektoval jej sľub panenstva, a neskôr ho obrátila na vieru, keď bol obdarený videním strážneho anjela Cecílie.

Valerián a jeho brat Tiburtius, ktorý sa tiež vďaka svätej Cecílie obrátil, boli štátnymi predstaviteľmi vyzvaní, aby sa vzdali svojho náboženstva. Keď obaja hrdinsky odmietli, sťali im hlavu.

Cecília bola zatknutá za to, že pochovala ich telá a za tento zločin dostala na výber: buď obetuje pohanským bohom, alebo bude usmrtená. Svätá Cecília neochvejne potvrdila svoju vieru a rozhodla sa radšej zomrieť, ako sa jej vzdať.

Kvôli jej vznešenému pôvodu a mladosti sa jej väznitelia rozhodli popraviť ju v tajnosti, aby sa vyhli očakávanej kritike ľudí. Následne bola uväznená v kúpeľoch svojho domu, aby zomrela na udusenie veľmi horúcimi výparmi. Svätá Cecília zostala celý deň a noc v tomto dusnom prostredí, no zostala nezranená a ani sa nespotila.

Potom poslali skúseného kata, aby jej sťal hlavu, ale stratil odvahu, že mal zabiť takú mladú a krásnu ženu a nedokázal jej odseknúť hlavu tromi údermi, ktoré vyžadoval zákon. Nakoniec utiekol a nechal krvácajúcu Svätú na dlažbe jej kúpeľne, s hlavou napoly oddelenou, pri plnom vedomí.

Svätá Cecília ležala na pravom boku, ruky mala prekrížené v modlitbe pred sebou. Otočila tvár k podlahe a zostala sa v tejto polohe modliť tri dni a tri noci. Poloha jej prstov, tri vystreté na pravej ruke a jeden na ľavej, boli jej posledným tichým vyznaním viery v Najsvätejšiu Trojicu.

Prví kresťania obliekli telo mučeníčky do bohatých rúch z hodvábu a zlata a uložili ho do cyprusovej rakvy v tej istej polohe, v akej vydýchla. K jej nohám boli položené plátna a závoje, aby zachytili jej krv.

Do katakomby svätého Kalista ju uložil budúci pápež Urban, ktorý pokrstil jej manžela a švagra.

V roku 822, v čase obnovy kostola zasväteného jej pamiatke, chcel pápež Pascal I. preniesť telesné pozostatky svätej na čestné miesto v jej katedrále, no nevedel nájsť jej hrob. Svätica sa mu zjavila, keď sa modlil, a povedala mu, kde sa nachádza jej telo. Relikvia sa našla presne na uvedenom mieste.

Pápež dal potom telo spolu s kosťami jej manžela a švagra uložiť pod oltár kostola.

O 777 rokov neskôr, v r. 1599, došlo k jednej z najviac zdokumentovaných exhumácií tiel svätca, aké v Cirkvi existujú, keď kardinál Sfondrato nariadil opravu niektorých častí baziliky. Pri prácach pod hlavným oltárom boli objavené dva biele mramorové sarkofágy, ktoré zodpovedali opisu rakiev s relikviami svätých mučeníkov, ktoré zanechal Pascal I.

Kardinál dal sarkofágy otvoriť a po odstránení mramorového krytu sa našla pôvodná cyprusová rakva v dobrom zachovalom stave. Keď kardinál zdvihol kryt, objavil sa poklad, ktorý do hrobu uložili pápeži Urban a Pascal.
Telesné pozostatky sa našli v rovnakej polohe, v akej Svätá zomrela takmer pred 1500 rokmi. Cez hodvábny závoj, ktorý cudne zakrýval jej telo, bolo vidieť zlatom vyšívané šaty svätej, smrteľnú ranu na krku a krvou sfarbené šaty.

Pápež Klement VIII bol okamžite informovaný o objave, ale nemohol hneď navštíviť hrob pre silné zápalové ochorenie, ale vyslal kardinála Baronia, ktorý nám spolu s Antoniom Bosiom, prieskumníkom podzemného Ríma, zanechal neoceniteľné popisné dokumenty týkajúce sa udalostí tejto exhumácie.

Pri pohľade cez starodávny závoj, ktorý zakrýval telo, si všimli, že Cecília bola nízkej postavy a že jej hlava bola otočená nadol. Bosio zapísal svoj názor, že Svätá bola nájdená v rovnakej pozícii, v akej umrela.

Sochár výnomočného talentu Stefano Maderno, ktorý vykonával svoje remeslo počas obnovy baziliky, zhotovil sochu Svätej, ktorá je považovaná za jedno z najslávnejších a najznámejších talianskych umeleckých diel. Verí sa, že znázorňuje Svätú v presnej polohe jej tela. Táto socha sa nachádza priamo pred hlavným oltárom vo výklenku z čierneho mramoru, ktorý Maderno navrhol tak, aby vyzeral ako otvorený sarkofág. Maderno tak predstavil nový dizajn oltára, ktorý bol často napodobňovaný.

Predpokladá sa, že Bazilika svätej Cecílie bola postavená na mieste rodinného sídla svätej Cecílie. Druhá kaplnka v pravej lodi sa nazýva kaldárium a je miestnosťou, kde bola sv. Cecília odsúdená na smrť. Tu sa nachádzajú pozostatky starorímskej kúpeľne. Zachované sú potrubia, ktoré predtým obsahovali vodu, ktorá sa ohrievala v spodnej miestnosti. Mramorová doska na oltári je tá, na ktorej sa predpokladá, že Cecília prežila prvé mučeníctvo dusenia a môže byť doskou, ktorá označila miesto jej smrti.

„Vstaňte, Kristovi vojaci, odhoďte skutky temnoty a oblečte sa do výzbroje svetla.“ ⚔️ 🕯 ~ Svätá Cecília

Svätá Cecília, oroduj za nás! 🙏



Stefano Maderna (1575 – 1636), Svätá Cecília

Ohlas v umení

Legenda o svätej Cecílii velebiaca hudbou Boha, sa stala inšpiráciou pre rad umelcov od staroveku do dnešnej doby.

Je pripomínaná na obrazoch Raffaela Santiho, Petra Paula Rubensa, Guida Reniho, poviedkach a básňach G. Chaucera a Johna Drydena, hudbe G. F. Händla, Henry Purcella, Alessandra Scarlattiho, či skladateľa súčasnosti Benjamina Brittena alebo Jiřího Stivína.

Sviatky

Cecília patrí dodnes k obzvlášť obľúbeným svätým. Meno Cecília bolo v skorších dobách jedným z častých dievčenských mien. Sv. Cecília je patrónkou hudby a nevidiacich, má meniny 22. novembra. Sviatok svätých Valerianusa a Tiburcia je 14. apríla (slovenskou obdobou mena Tiburcius je Ctibor). Inou svätou rovnakého mena je sv. Cecília Lotrinská, ktorá zomrela v roku 670. Podľa cirkevného kalendára má meniny 12. augusta.

Sv. Cecília - (22.11.)
Legenda o sv. Cecílii patrí k najkrajším a najpôsobivejší príbehom predkresťanských mučeníkov. Cecília dokázala získať pre vieru mnohých pohanov, počnúc manželom. Aj smrteľne zranená myslela viac na druhých ako na seba. Tri prsty jej ruky aj po smrti poukazovali na trojjediného Boha, o ktorom svedčila svojím životom. Cecília, jedna z najznámejších svätíc ranej Cirkvi, pochádzala z bohatej kresťanskej rodiny. Narodila sa okolo roku 200 v Ríme. Nábožní rodičia ju vychovávali v duchu evanjelia a Cecília sa veľmi mladá tajne zasnúbila Bohu. O svojom sľube na verejnosti nikdy nehovorila. Veď už len príslušnosť ku kresťanskej viere bola veľkým rizikom.
Keď vyrástla na krásnu mladú ženu, rodičia jej vybrali bohatého ženícha, ktorý však pochádzal z pohanskej rodiny. Dievčina najprv nechcela súhlasiť s vydajom, lebo si chcela zachovať čistotu duše i tela, no keď v modlitbe zverila svoje trápenie Bohu, dostala vnuknutie, aby splnila vôľu rodičov. Zatiaľ čo na bohatej svadobnej hostine zneli tóny hudobných nástrojov, Cecília vo svojom srdci spievala Bohu - táto pasáž mučeníckych aktov, ktoré opisujú sväticín svadobný deň, bola príčinou toho, že sv, Cecílii prisúdili patronát nad hudobníkmi a výrobcami hudobných nástrojov.
Počas svadobnej noci sa Cecília zverila svojmu manželovi, že je zasvätená Bohu. Varovala ho, aby sa nepokúšal o jej čistotu, lebo ju stráži anjel. Valerián najskôr pochyboval o zdravom rozume svojej mladej ženy a podozrieval ju, že je zaľúbená do iného muža. No na jej radu zašiel za vtedajším pápežom Urbanom I. do katakomb. Pápež ho poučil o evanjeliových pravdách a pokrstil ho. Keď sa Valerián vrátil domov, našiel svoju ženu v modlitbách a pri nej zbadal anjela. Od tej chvíle uveril jej slovám a spolu venovali všetok čas pomoci prenasledovaným kresťanom. Ich príklad pritiahol ku kresťanskej viere aj Valeriánovho brata Tiburcia. Bratia s Cecíliou pochovávali telá mučeníkov, navštevovali siroty a vdovy, tešili zarmútených. Za túto činnosť sa čoskoro dostali pred súd a boli popravení. Keď sa to Cecília dozvedela, tiež sa začala pripravovať na smrť. Všetok majetok rozdala chudobným a s ešte väčším zápalom sa venovala evanjelizovaniu pohanov. Za to ju odsúdili na hroznú smrť.
Zaživa ju hodili do vriacej vody, tá jej však neublížila. Keď to kati videli, rozhodli sa ju rovnako ako jej manžela sťať:. Meč však ani na tretí raz nepreťal hrdlo mladej ženy, no ťažko ju zranil. Cecília žila ešte tri dni vo svojom dome. Po smrti ju pápež Urban I. pochoval v Kalixtových katakombách vedľa hrobov biskupov a na mieste jej domu v rímskom Zátiberí vyrástol chrám zasvätený jej pamiatke. Roku 822 jej telo našli a pápež Paschal I. ho vlastnoručne preniesol do Kostola sv. Cecílie k ostatkom jej manžela a švagra. Pri otvorení rakvy roku 1595 našli jej telo tak, ako bolo pochované. Tak ho zvečnil aj taliansky sochár Stefano Maderna.

Jedna z najväčších božích svätíc, ktorej meno sa pripomína od najstarších časov svätej Cirkvi pri svätej omši, je vznešená, Bohu posvätená rímska panna svätá Cecília.
Narodila sa na začiatku tretieho storočia v Ríme v šľachtickej, veľmi bohatej kresťanskej rodine. Nábožní vznešení rodičia ju vychovávali veľmi starostlivo, jej srdce bolo od útleho detstva naplnené vrúcnou láskou k Pánovi Ježišovi. Napriek bohatému rodičovskému domu, žila v ňom utiahnutá, nechodievala na hlučné zábavy nemravného pohanského Ríma, radšej sa popri službe Bohu venovala vedám, najmä však hudobnému umeniu. Rada čítala duchaplné kresťanské spisy a Sväté Písmo, o ktorom často uvažovala a rozjímala.
Krásna, na tele a duchu, kresťanská panna si skoro obľúbila panenskú nevinnosť, zložila sľub ustavičnej čistoty a zasľúbila sa nebeskému Ženíchovi. Práve Jemu z duše prespevovala sväté piesne lásky a spev sprevádzala hudobným nástrojom.
Napriek tomu, že žila v skrytosti a vyhýbala sa spoločnosti, jej výborné vlastnosti sa nedali skryť – celý Rím rozprával o jej prekvitajúcej kráse, vzdelanosti, dobrote a čistote srdca, ako i o bohatstve rodičovského domu. Netreba sa preto čudovať, že keď ju vznešený Valerián uzrel, počul o jej cnostiach a požiadal ju o ruku. Rodičia Cecílie bohatému šľachtickému mládencovi dcéru prisľúbili, aj keď vedeli, že je pohan, páčila sa im jeho cnostná povaha a vplyvný vznešený rod a s radosťou to Cecílii oznámili. Svätá panna sa preľakla – má zrušiť sľub daný Bohu a miesto nebeského Ženícha si zvoliť pohana?
Zrazu sa pred ňou zjavila dilema, nechcela byť neverná Bohu, ani neposlušná voči rodičom. V tomto smutnom rozpoložení, prelievajúc horké slzy, lebo si nevedela rady, obrátila sa pôstom, rozjímaní a vrúcnou modlitbou k milostivému Bohu s prosbou, aby buď prekazil nastávajúcu svadbu, alebo ju k povolal k sebe. Vtedy sa jej zjavil v sne Boží anjel: „Cecília, vôľa Božia je, aby si bola poslušnou svojim rodičom. Pán Ježiš Kristus bude tvojim ženíchom i v stave manželskom. Hľa, ja som ochranca tvojej panenskej nevinnosti!“ Svätá panna bola nadzemským zjavením potešená a rodičom neodporovala.
Začala sa chystať svadba. Cecília sa na svadobný obrad obliekla náležite jej vznešenému stavu, ale pod skvostným hodvábnym rúchom mala oblečené rúcho kajúcne. Zbožná panna po sobáši povedala manželovi Valeriánovi: „Musím ti povedať tajomstvo, ktoré má pred ostatnými zostať ukryté, zaprisahaj sa mi, že ho nikomu nevyzradíš.“


Manžel prisahal a vtedy mu povedala: „V mladosti som sa zasľúbila živému Bohu, za teba som vydala iba na Boží rozkaz. Zoslal mi anjela, ktorý mi povedal, aby som i v manželstve svoju panenskú nevinnosť zachovala. On potrestá každého, kto by moju nevinnosť chcel narušiť. Chráň sa každej nečistej žiadosti, ktorými by si vzbudil hnev môjho anjela strážcu! Žime preto ako brat a sestra.“ Keď to Cecília vravela, jej krása žiarila dôverou v Boha nebeskou slávou.

Dojatý Valerián, preplnený blaženým pocitom si žiadal poznať pravdu a uzrieť anjela strážcu. Ale Cecília mu povedala, že iba čisté oči môžu vidieť čistého ducha. Nemôže byť toho účastným, kým nepozná pravého Boha a skrze svätý krst nebude očistený od všetkých škvŕn. Valerián tak túžil po videní, že sa hneď chcel poučiť o pravom Bohu a prijať svätý krst.
Svätá Cecília mu poradila, aby vyhľadal pápeža Urbana I. a dal sa poučiť o svätej viere. Odovzdala mu list pre Svätého Otca a nasmerovala na jeho adresu.



Svätý Urban I. prijal vznešeného mladíka otcovsky, poučil ho o svätej viere a pokrstil. Valerián sa vrátil domov naplnený nebeskou radosťou v srdci. Manželku našiel pohrúženú v modlitbe, vedľa nej stál anjel a v ruke mal dva vence uvité z voňavých ruží a ľalií. Jeden veniec podal Cecílii a druhý Valeriánovi s prísľubom, že dostane všetko, o čo bude prosiť. Anjel potom zmizol.


Cecília s Valeriánom pokľakli, zvelebovali Boha za Jeho milosrdenstvo a prosili, aby sa obrátil aj Valeriánov brat Tiburcius. Ešte kľačali, keď k nim spomenutý brat zavítal, pozorne načúval ich modlitbe a dojatý zatúžil poznať sväté náboženstvo. aj on sa potom vybral k pápežovi Urbanovi I., aby ho poučil o tajomstvách viery a pravdách kresťanského náboženstva a potom pokrstil.

Svätá Cecília utvrdzovala zbožných bratov vo viere slovami a bohumilým životom, stali sa horlivými kresťanmi. Pochovávali telá svätých mučeníkov, ozdobovali ich hroby, utešovali horlivých vyznávačov pri súdoch a štedro podporovali kresťanských bratov i sestry.
Vtedy vládol Alexander Severus (222 – 235), bol spravodlivým cisárom, ktorý si kresťanov vážil a ctil. Jeho matka Mammea bola kresťankou. Cisár sám vzýval Ježiša Krista vo svojej súkromnej kaplnke a chránil kresťanov zo všetkých síl. Ale pretože viedol vojny a bol veľmi zamestnaný správou rozsiahlej rímskej ríše, nemohol zasiahnuť vždy, keď miestodržitelia, vladári a pohanská zberba kde-tu prenasledovali kresťanov.

Almachius, rímsky miestodržiteľ bol horlivým modlárom a veľkým nepriateľom kresťanov. Všetku svoju moc vynakladal na to, aby svätú Cirkev potláčal. Počas cisárovej neprítomnosti prenasledoval najmä bohatých kresťanov, aby si osvojil ich majetky. Keď sa dozvedel, že bohatí veľmoži Valerián a jeho brat Tiburcius sa stali horlivými kresťanmi a svoje bohatstvo používajú na ozdobovanie hrobov svätých mučeníkov i na štedrú podporu chudobných, zaumienil si, že ich zničí podľa predošlých zákonov, vynesených proti kresťanom a nedovoleným tajným spolkom. Pod zámienkou, že sa v dome dejú nebezpečné schôdzky, dal ich uväzniť a predviesť pred svoju súdnu stolicu. Vytýkal im, že prebývajú s kresťanmi, ktorí sú v podozrení ako nepriatelia štátu, pochovávajú telá kresťanov, odsúdených na smrť ako zločincov, ozdobujú ich hroby, akoby schvaľovali zradu, páchanú na štáte.


Svätí bratia slávne vyznali, že sú kresťania a sú pripravení podstúpiť aj najväčšie muky, než aby zapreli svätú vieru, hovoriac: „Bože daj, aby sme boli hodnými sluhami svätých mučeníkov, ktorí obetovali krv i život k sláve a cti pravého Boha a teraz požívajú u Boha večnú odplatu za svoje cnosti! Opustili časnosť a našli nepremenlivú večnosť. Usilujeme sa nasledovať ich svätý život a kráčame v ich stopách.“



Sudca ich napomínal, aby sa zriekli kresťanstva a jeho podporovania. Keď jeho napomínanie bolo márne, začal sa vyhrážať mučením, ale svätí bratia sa ešte horlivejšie zastávali Božej pravdy. Nahnevaný Almachius dal vznešených mládencov vyviesť na námestie a nechal ich verejne, pred množstvom pohanskej zberby zbičovať. Svätí bratia sa počas mučenia utešovali, že môžu trpieť za pravdu Božiu a prítomných pohanov vyzývali, aby opustili smiešne modly a uverili v pravého Boha, ktorý veriacim po tomto biednom živote sa odpláca večnou slávou. Obrátili sa mnohí pohania, medzi nimi aj Maximus, Almachiov úradník. Almachius, počujúc reč vyznávačov, vyhlásil ich za rúhačov voči štátnym bohom a dal im sťať hlavy ako buričom voči štátu. Novoobráteného Maxima dal utĺcť kyjakmi, takže bol pokrstený svojou vlastnou krvou. Toto sa stalo 14. apríla 230.


Keď svätá Cecília počula, že ukrutný a lakomý miestodržiteľ dal umučiť jej manžela a švagra, ďakovala Pánu Bohu za túto mučenícku smrť a začala sa pripravovať na smrť. Manželov majetok rozdala chudobným, vedela že lakomý pohan baží iba po majetkoch popredných rímskych mešťanov. Almachius ju zanedlho dal predvolať a vyzval ju, aby vydala Valeriánove majetky, lebo bol velezradcom. Cecília odpovedala, že majetok rozdala chudobným, ako jej to prikázal umučený manžel. Almachius sa obával cisára, ktorý sa medzitým vrátil do svojho sídla, preto sa vznešenú Rimanku neopovážil trýzniť. Prepustil ju domov s vyhrážkou, aby verejne nepodporovala kresťanov a rozmyslela, či by nebolo dobré opustiť kresťanskú vieru a pokloniť sa štátnym bohom, alebo si radšej vyvolí smrť?


Čas na rozmyslenie využila Cecília na podporovanie chudobných a k rozširovaniu svätej viery medzi pokrvnými príbuznými a známymi. Napomínala ich slovami: „Priatelia, trochu ma počúvajte! Ste sluhami miestodržiteľa a myslíte si, že je to dobré a nie bezbožné, čo žiada od každého mešťana. Pre mňa je žiaduce, aby každý poznal pravého Boha a ohľadom mňa samotnej, aby som mnoho mohla trpieť za vyznávanie Pána Ježiša Krista, lebo som si zaumienila, že v tomto živote inak s nikým neuzavriem zvláštne priateľstvo. Nestarajte sa o moju mladosť, ani sa nezarmucujte, keby som ju stratila, radšej sa usilujte, aby ste poznali pravého Boha.“


Všetci ju ľutovali, mnohé ženy nariekali, že taká vznešená, krásna a milostivá panna túži po ukrutnej smrti, ktorou jej hrozil tyran. Svätá Cecília oduševnene zvolala: „Priatelia moji, stratiť mladosť znamená iba ju zameniť. Tento život je len blatom, za ktoré dostanú veriaci v budúcom živote zlato. Zamenia biednu malú chyžku za priestranný nádherný palác vo večnosti, okrášlený najdrahšími drahokamami. Za tmavú izbičku dostanú svetlú izbicu okrášlenú nádhernými perlami, za pominuteľné obydlie dostanú večné stavisko, ktoré nepozná žiadne kazy. Keby niekto dnes ponúkal ako dar zlato, všetci by ste sa k nemu ponáhľali, aby ste čosi dostali. A či by ste nevzali so sebou aj rodičov, príbuzných, známych a priateľov? A keby vás niekto zdržiaval, aby ste nešli a povedal, že vám to netreba, aby ste sa pre toto ani len trochu nenamáhali, nevysmiali by ste ako blázna? Radovali by ste a plesali, keby vám niekto dával zlý peniaz a brali by ste ho viac a viac s veľkým uspokojením. Môj Boh i Ježiš Kristus, Jeho jednorodený Syn je oveľa štedrejší! Nedáva rovné za rovné, ale jeden funt prijíma a nahradzuje stonásobne, za okamžité muky dáva večný a blažený život!“


Potom svätá panna poprosila pápeža Urbana I., aby zašiel k nej domov. Tam sa zhromaždilo štyristo rímskych pohanských mešťanov, pápež ich vyučoval vo svätom náboženstve a pokrstil. Medzi nimi bol aj Gordianus, ktorý dom svätej Cecílie premenil v kostol a kde sa po istý čas pápež Urban I. ukrýval. Gordianus bol vplyvný Riman, ktorého si ctil aj tyran Almachius.
Svätá Cecília neprestávala podporovať kresťanov, dala stavať náhrobky pre telá svätých mučeníkov a
v popredných rímskych rodinách rozširovala svätú vieru. Keď sa o tom časom dozvedel Almachius a cisár bol vtedy preč z Ríma, svätú pannu dal uväzniť a potom predvolať pred seba. Znovu ju žiadal, aby mu vydala manželove i švagrove majetky.
Svätá Cecília mu odhodlane povedala, že majetok rozdala chudobným a dom, v ktorom býva, jej už nepatrí, ale Gordianovi. Almachius ju opätovne vyzval, aby zaprela svoju vieru a obetovala modlám. Svätá panna sa vzoprela: „Nebudem obetovať démonom, ale slúžiť pravému Bohu!“



Miestodržiteľ sa rozzúril a Cecíliu odsúdil na hroznú smrť. Dal ju odviesť do prekúrenej kúpeľnej izby, zamkol ju, aby sa udusila parami. Takto bola ponechaná v horúcej pare deň i noc, ale Cecília zostala divotvorným spôsobom pri živote.
Tyran potom za ňou poslal kata, aby jej tajne zoťal hlavu. Kat trikrát zaťal do krku svätej panny, nechal ju ležať v kaluži krvi a odišiel. Cecília sa prebrala a žila ešte tri dni. Nábožní kresťania ju ťažko ranenú odniesli do jej domu. Tam ešte napomínala kresťanov k stálosti a poprosila pápeža, aby posvätil jej dom na chrám k Božím službám. Ozdobená dvojnásobnou mučeníckou korunou usnula v Pánovi 22. novembra 230.
Svätý pápež Urban I. pochoval ostatky svätej Cecílie na Kalixtovom cintoríne pri ostatkoch svätých mučeníkov Valeriána, Tiburcia a Maxima. Tento cintorín bol neskôr nazvaný i cintorínom svätej Cecílie.



V 5. storočí bol v Ríme postavený chrám k úcte svätej mučenice Cecílie, ale jej ostatky v ňom neboli. Myslelo sa, že roku 755 ich vzali Longobardi, ktorí drancovali cintoríny a vzali so sebou ostatky svätých mučeníkov.
Telá svätých mučeníkov – Cecílie, Valeriána a Tiburcia, boli objavené v 9. storočí. Spisy o utrpení svätých mučeníkov (Acta Sanctorum) hovoria, že jedného dňa mal pápež zavčasu ráno pred svätou omšou v chráme svätého Petra videnie. Bolo mu povedané, že Longobardi síce hľadali ostatky svätej Cecílie, ale ich nenašli. Zakrátko na to, boli skutočne nájdené v Kalixtových katakombách.


Telo svätej Cecílie bolo obalené do drahocenného hodvábneho, zlatom prešívaného rúcha, pri jej nohách ležali plachty postriekané krvou. Telo svätého Valeriána odpočívalo neďaleko jej hrobu, rovnako i ostatky Tiburcia a Maxima.
Ostatky mučeníkov, ako i ostatky pápeža Urbana I. a Luciusa, boli roku 821 s veľkou slávnosťou prenesené do nedávno postaveného chrámu svätej Cecílie. Pápež Paschal založil pri chráme aj kláštor, aby boli k cti týchto svätých mučeníkov, aj Božej slávy, nepretržité Božie služby. Tento chrám sa nachádza v Ríme a ostatky svätých mučeníkov odpočívajú v krypte s názvom Vyznania (Conffesio) svätej Cecílie.



22. novembra

SV. CECÍLIA
mučenica
(3. stor.?)


Koncom staroveku sa rozšírila v Ríme a postupne v ostatnom západnom kresťanstve úcta sv. Cecílie. Maliari často znázorňovali scény z jej životopisov a od 15. storočia si ju osobitným spôsobom uctievajú hudobníci ako svoju patrónku.
Podľa najstaršieho zachovaného životopisu, ktorého pôvod siaha do 5. storočia, Cecília bola mladá rímska kresťanka, zasnúbená s istým pohanom, ktorý sa volal Valerián. Cecília získala svojho snúbenca i jeho brata Tiburcia pre kresťanstvo. Údajne ich pokrstil pápež Urban. Obaja sa stali horlivými kresťanmi a boli za to umučení. Na smrť bola odsúdená aj Cecília. Najprv ju chceli zadusiť alebo azda spáliť v rozpálenom kúpeli v jej vlastnom dome, a keď sa im to nepodarilo, sudca ju rozkázal sťať. Kat jej údajne tri razy zaťal do šije mečom, ale nemohol jej odťať hlavu. Cecília vraj potom ešte žila tri dni, počas ktorých venovala pápežovi Urbanovi svoj dom v rímskom Zátiberí, kde je teraz bazilika sv. Cecílie, aby ho používal na bohoslužby. Podľa životopisu Cecíliu pochovali pri Appijskej ceste, odkiaľ pápež Paschal dal preniesť roku 821 jej pozostatky s ostatkami mučeníkov Valeriána, Tiburcia a Maxima, ako aj pápežov Urbana a Lucia, do jej baziliky v Zátiberí.
Životopis uvádza, že sv. Cecília bola umučená za pápeža Urbana, ktorý spravoval Cirkev v rokoch 222-230. Jestvujú aj iné, odlišné údaje o Čase smrti sv. Cecílie, ale ani jeden z nich sa nedá historicky overiť.
Je však isté, že v 5. storočí jestvoval v Ríme titulárny kostol, nesúci Cecíliino meno. Mená v názvoch titulárnych kostolov (titulus Pudentis, titulus Caeciliae a pod.) boli obyčajne menami osôb, ktoré založili tieto kostoly. Často to boli ich rodinné domy, ktoré venovali na bohoslužobné ciele. Zachoval sa neúplný nápis z konca 4. storočia, podľa ktorého už v tom čase bol v Ríme kostol zasvätený sv. Cecílii. Pri podpisoch dokumentov Rímskej synody z roku 499 dvaja kňazi uviedli názov svojho kostola "titulus Caeciliae". O sto rokov neskôr (r. 595) sa objavuje pri synodálnych podpisoch názov "titulus sanctae Caeciliae". Podobná zmena sa prejavila pri niekoľkých ďalších názvoch: jednoduché meno zakladateľa kostola sa zmenilo na meno svätca. Niektorí historici si to vysvetľujú tak, že sa tu v názve kostola spojili rovnaké mená dvoch rozdielnych osôb. V prípade zátiberskej baziliky sv. Cecílie by to znamenalo, že ide o kostol, ktorý venovala Cirkvi nábožná kresťanka menom Cecília a v ktorom sa neskôr začala uctievať rímska mučenica tohto istého mena.
Najstaršia zmienka o liturgickej úcte sv. Cecílie je v životopise pápeža Vigila. V ňom sa uvádza, že pápeža na rozkaz cisárovnej Teodory zajali v zátiberskej bazilike sv. Cecílie 22. novembra 545, keď tam konal bohoslužby vo výročitý deň jej smrti. To znamená, že v tom čase bol kostol už iste zasvätený sv. Cecílii a že sa tam slávil jej sviatok 22. novembra, ako sa slávi doteraz.
Ako sme už spomenuli, sv. Cecília sa uctieva aj ako patrónka hudobníkov. Táto úcta je neskoršieho dáta. Je dokázateľná až do 15. storočia, a to na základe zmienky v jej životopise, že kým pri jej svadobnej slávnosti hral organ, ona v srdci spievala iba Bohu: "cantantibus organis in corde suo soli Domino decantabat". Tento text sa v menšej obmene dostal aj do liturgických antifón a umožnil tak spojiť rímsku mučeníčku so svetom spevu a hudby.


Dnes je sv. Cecílie

V Ríme, v parku Caffarella, pri Via Appia Antica je Svätý les. Tu žil aj budúci svätý Urban, ktorého umučili za Marka Aurélia a pochovali ho na 4 km Via Appia. Bol priateľom mladej ženy Cecílie z bohatej noblesnej rímskej rodiny. Mal významný vplyv na jej obrátenie na kresťanstvo, ktorým sa jej život veľmi skomplikoval.

Cecíliu zosobášili so vznešeným pohanským mládencom Valeriánom. Obrátila ho na vieru, aj jeho brata Tiburcia. Keď sa Valerián a Tiburcius odmietli vzdať viery, boli sťatí. Úradníka pri poprave, Maxim, ktorý sa ich verejne zastal, sťali s nimi. Neskôr bola aj Cecília úradmi predvolaná a keď odmietla obetovať pohanským bohom, zaživa ju dali do vriacej vody. Keď sa jej nič nestalo, niekedy v r. 222-230 ju sťali. Ani troma ranami ju neusmrtili, takže podľa zákona ju prepustili, žila ešte tri dni. Jej majetok pred zhabaním rozdala chudobným.


Rodina Cecílie darovala cirkvi pozemok na Via Appia Antica. Pápež Calixot I. na ňom vybudoval katakomby, do krypty uložili aj telá Cecílie a Urbana. Jej truhlu našli v r. 822 a preniesli ju do baziliky sv. Cecílie v Trastevere. 20.10.1599 kardinál Sfondrati otvoril jej hrob, v truhle z cyprusu ležalo jej neporušené telo v bielych šatách. Vyvolalo to veľký ohlas, aj pápež Klement VIII. sa prišiel pozrieť. Poveril Stefana Madernu vytvorením sochy, ktorá by znázorňovala polohu svätice – na boku, akoby spala, s vyčesanými vlasmi, s holým obviazaným poraneným krkom a s otvorenými troma prstami. Keď nemohla kázať, čo po sťatí ešte robila, v smrteľnej agónii ukazovala znak Trojice.

V oných časoch mŕtvych pochovávali za mestskými hradbami, neskôr aj v katakombách. V Šebastiánových, dlhých asi 12 km, je pochovaných vyše stotisíc ľudí, najmä kresťanov. Tu pochovali aj sv. Petra a Pavla, neskôr ich preniesli do bazilík.



Sv. Cecília sa zobrazuje s palmou, ľaliou a lutnou. Raffaello Sanzio namaľoval obraz Extáza svätej Cecílie, maľovali ju aj P.P. Rubens a G. Reni. Mnohí skladatelia, napr. Ch. Gounod, J. Haydn, G.F. Händel, B. Britten a A. Pärt jej tiež venovali svoje skladby. Paul Simon o nej v r. 1970 skomponoval populárnu pieseň Cecilia.


Svätá Cecília, patrónka hudby a hudobníkov

Legenda o sv. Cecílii patrí k najkrajším a najpôsobivejší príbehom kresťanských mučeníkov. Cecília dokázala získať pre vieru mnohých pohanov, počnúc jej manželom. V jej dome bolo údajne pokrstených okolo 200 pohanov. Aj smrteľne zranená myslela viac na druhých ako na seba. Tri prsty jej ruky aj po smrti poukazovali na trojjediného Boha, o ktorom svedčila svojím životom. Cecília, jedna z najznámejších svätíc ranej Cirkvi, pochádzala z bohatej kresťanskej rodiny. Narodila sa okolo roku 200 v Ríme. Nábožní rodičia ju vychovávali v duchu evanjelia a Cecília sa veľmi mladá tajne zasnúbila Bohu. O svojom sľube na verejnosti nikdy nehovorila. Veď už len príslušnosť ku kresťanskej viere bola veľkým rizikom.

Keď vyrástla na krásnu mladú ženu, rodičia jej vybrali bohatého ženícha, ktorý však pochádzal z pohanskej rodiny. Dievčina najprv nechcela súhlasiť s vydajom, lebo si chcela zachovať čistotu duše i tela, no keď v modlitbe zverila svoje trápenie Bohu, dostala vnuknutie, aby splnila vôľu rodičov. Zatiaľ čo na bohatej svadobnej hostine zneli tóny hudobných nástrojov, Cecília vo svojom srdci spievala Bohu chvály – táto pasáž mučeníckych aktov, ktoré opisujú sväticín svadobný deň, bola príčinou toho, že sv. Cecílii prisúdili patronát nad hudobníkmi a výrobcami hudobných nástrojov.



Počas svadobnej noci sa Cecília zverila svojmu manželovi, že je zasvätená Bohu. Varovala ho, aby sa nepokúšal o jej čistotu, lebo ju stráži anjel. Valerián najskôr pochyboval o zdravom rozume svojej mladej ženy a podozrieval ju, že je zaľúbená do iného muža. No na jej radu zašiel za vtedajším pápežom Urbanom I. do katakomb. Pápež ho poučil o evanjeliových pravdách a pokrstil ho. Keď sa Valerián vrátil domov, našiel svoju ženu v modlitbách a pri nej uvidel žiarivý zjav anjela. Anjel mal v ruke dva vence z ruží a ľalii, jeden podal Cecílii, druhý Valeriánovi a povedal: „Tieto vence prinášam z nebeského raja; ak si ich zachováte s čistým srdcom, tak ich kvety nikdy nestratia vôňu a krásu.“ V tom vkročil do miestnosti Valeriánov brat, Tiburcius. Zvolal: „ Žasnem nad tým, že v tomto ročnom období je tu cítiť vôňu ruží a ľalií!“ Valerián povedal: „Keby si uveril v Krista, uvidel by si vence z ruží a ľalií. Až doposiaľ si veril v bohov, ktorí sú klamní.“ Tiburcius sa dal poučiť a stal sa kresťanom. Od tej chvíle spolu venovali všetok čas pomoci prenasledovaným kresťanom. Bratia spolu s Cecíliou pochovávali telá mučeníkov, navštevovali siroty a vdovy, tešili zarmútených. Za túto činnosť sa čoskoro dostali pred súd a boli popravení. Keď sa to Cecília dozvedela, tiež sa začala pripravovať na smrť. Všetok majetok rozdala chudobným a s ešte väčším zápalom sa venovala evanjelizovaniu pohanov. Za to ju odsúdili na hroznú smrť.



O pohľade samotnej Cecílie na mučenícku smrť hovorí Zlatá legenda od biskupa Iacopo da Varazze (+1298), v interpretácii P. Jos. Koláčka (z radia Vatikán): „Centuriáni, ktorí mali v Ríme stráž pri poprave sv. Cecílie, a mnoho okolostojacich nariekalo nad tým, že tak krásne mladé dievča chce čeliť smrti. Vtedy im Cecília povedala: ,Drahí chlapci, zomrieť to neznamená stratiť svoju mladosť, ale skôr ju premeniť na lepšiu: je to ako dať bahno a dostať za to zlato, opustiť úbohú chatrč a vojsť do nádherného príbytku. Môj Pán dáva stokrát viac než se mu dá.´“


Zaživa ju potom hodili do vriacej vody, tá jej však neublížila. Keď to kati videli, rozhodli sa ju rovnako ako jej manžela sťať. Meč však ani na tretí raz nepreťal hrdlo mladej ženy, no ťažko ju zranil. Cecília žila ešte tri dni vo svojom dome. Po smrti ju pápež Urban I. pochoval v Kalixtových katakombách vedľa hrobov biskupov a na mieste jej domu v rímskom Zátiberí vyrástol chrám zasvätený jej pamiatke. Roku 822 jej telo našli a pápež Paschal I. ho vlastnoručne preniesol do Kostola sv. Cecílie k ostatkom jej manžela a švagra. Pri otvorení rakvy roku 1595 našli jej telo tak, ako bolo pochované. Tak ho zvečnil aj taliansky sochár Stefano Maderna. Veniec čistoty jej srdca, nestratil vôňu a krásu ani po smrti, o čom svedčia aj jej neporušené telesné pozostatky.


22. novembra

Pôvod mena: z lat. caecus –slepý, temný,pochybný; meno spojené s rodovým mestom Caeculo. Svätá Cecília je jedna z najslávnejších mučeníc Cirkvi. Podľa starej tradície zložila sľub čistoty, ale prinútili ju vydať sa za pohana Valeriána. Svojmu ženíchovi sa cez svadobnú noc priznala, že sa zasvätila Kristovi. „Som panna zasvätená Bohu a anjel Pána mi pomáha uchrániť moju čistotu. Maj sa teda na pozore, aby si sa ma nedotkol a neprivolal na seba hnev neba.“ Pre kresťanstvo získala svojho muža aj jeho brata Tiburcia. Spolu s nimi podstúpila mučenícku smrť –bola sťatá mečom 22. novembra 230. Pápež Urban I. pochoval jej telo do Kalixtových katakomb. Objavili ho r.822 a uložili ho v bazilike, ktorá je jej zasvätená v Zatiberí. Pri otvorení rakvy r. 1595 bolo jej telo nájdené tak ako bolo pochované: svätica ležala na boku tvárou dolu, s ranou na krku, sroztiahnutými prstami. Sochár Stefano Maderna zvečnil tento pohľad v známej mramorovej soche. V ikonografii je zobrazená ako sa modlí; v tunike s mučeníckou palmou v ruke; ako hrá na organe. Jej atribútmi sú anjel, hudobné nástroje –citara, harfa, lutna, organ; horiaca lampa, meč, veniec z bielych a červených ruží, ktoré označujú jej nevinnosť i mučeníctvo.
22. novembra
SV. CECÍLIE, PANNY A MUČENICE


spomienka

V 5. storočí v Ríme postavili baziliku zasvätenú svätej Cecílii, ktorej úcta sa široko-ďaleko rozniesla vďaka spisu o jej umučení. V ňom sa vyzdvihuje ako najdokonalejší príklad kresťanskej ženy, ktorá si z lásky ku Kristovi vyvolila panenstvo a podstúpila mučeníctvo.

Oslavujeme svätú mučenicu Cecíliu, ktorá sa nebála hrozieb sudcov, pre Krista vydala svoju krv a dostala sa do nebeského kráľovstva.

MODLITBA DŇA
Dobrotivý Bože, milostivo prijmi naše modlitby * a na príhovor svätej Cecílie, panny a mučenice, udeľ nám milosť, aby sme ťa s radostnou oddanosťou mohli chváliť celým svojím životom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna...

PROSBY
Bratia a sestry, svätá Cecília je uctievaná ako statočná mučenica pre vieru. Oddávna ju uctievame ako patrónku cirkevného spevu a hudby. Vyprosujme si dar vyznávať vieru a chváliť Boha.
(Volajme:
Pôvodca sily a krásy, vyslyš naše prosby.)
· Pane Ježišu, daj, aby sa v Cirkvi vo všetkých dobách podporovalo duchovné umenie.
· Vzbudzuj v kňazoch i vo veriacich zmysel pre krásu liturgického spevu.
· Daruj svetu pokoj a mier, aby najkrajšou piesňou ľudstva bola chvála Stvoriteľa.
· Daj, aby mladí ľudia, povolaní ku kráse života, mali múdru a láskavú starostlivosť dospelých a nepodľahli vplyvu zla i nemorálnosti.
· Odmeň večnou slávou tých bratov a sestry, ktorým sa podarilo priviesť nepokrstených ľudí ku kresťanskej viere.
· Dopraj našim zomrelým (M.) spievať vo večnosti Bohu chvály.
Pane Ježišu, zosielaš nám dar umenia, aby sme dokázali oslavovať Božiu velebnosť; vyslyš naše prosby a daj, aby náš život na zemi bol neprestajnou Božou chválou. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.

NAD OBETNÝMI DARMI
Všemohúci Bože, pri oslave svätej panny a mučenice Cecílie prinášame ti obetné dary * a prosíme, aby ti boli milé, ako sa ti páčila jej odvaha, s ktorou za teba obetovala svoj život. Skrze Krista, nášho Pána.

SPEV NA PRIJÍMANIE
Pán Ježiš hovorí: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nech ma nasleduje.

PO PRIJÍMANÍ
Milosrdný Bože, * v zástupe svätíc si ozdobil svätú Cecíliu korunou panenstva i korunou mučeníctva; daj, aby sme pôsobením prijatej sviatosti statočne premáhali všetko zlo a dosiahli nebeskú slávu. Skrze Krista, nášho Pána.

ŽIVOTOPISY SVATÝCH


Foto © Provincia kapucínov v ČR



Stefano Maderna (1575-1636)

Stefano Maderna (1575-1636)

sv. Cecilie
Cecília, rímska panna a m.


22. novembra, pamiatka

Postavení:

panna a mučeníčka

Úmrtí:

storočia neznáme

Patron:

hudby, hudobníkov a spevákov

Atribúty:

veniec z ľalií (príp. aj z ruží), meč či sekera, palma, organy či iné hudobné nástroje

ŽIVOTOPIS
Žila pravdepodobne v treťom storočí v Ríme. Podľa tradovaného podania sa zasvätila Kristovi, ale rodičia sa potom rozhodli vydať ju za Valeriána, ktorý bol pohanom. Pričinením Cecilie však súhlasil, že s ňou bude žiť bez porušenia jej panenstva, a prijal vieru, pre ktorú položil život. Mučeníckou smrťou zomrela aj Cecília. V štvrti Trastevere, kde stával jej dom, bola postavená bazilika nesúca jej meno (zaradené aj do omšového kánonu) a r. 821 boli do nej ostatky sv. Cecílie prenesené z Kalistových katakomb. V 16. storočí sa zistilo, že jej telo zostalo zachovalé.

ŽIVOTOPIS PRE MEDITÁCIU

ZOMRIEŤ PRE VIERU KRISTA NEZNAMENÁ STRATIT MLADIA
Dáta, týkajúce sa života a smrti sv. Cecílie sú považované za neisté, ale jej autentickosť je doložená zaradením medzi sedem žien menovaných v 1. kánone svätej omše aj jej zázračne zachovanými pozostatkami. K sporným vyjadreniam patrí datovanie jej smrti do pontifikátu Urbana I. (222-230) zároveň s odkazom na dobu silného prenasledovania, pri ktorom by bolo v Ríme umučených vyše 5000 kresťanov. To si protirečí, pretože podľa historikov za cisára Alexandra Severa veľké prenasledovanie nebolo. Niektoré údaje preto kladú jej mučenícku smrť do druhého storočia, martyrológium uvádza storočia neznáme.
Najstaršie historické zmienky o sv. Cecíliu boli zaznamenané v Martyrologium Hieronymianum a to znamená, že rímska cirkev oslavovala sv. Cecíliu už v 4. storočí. V aktoch z polovice 5. storočia o mučeníckej smrti sv. Cecília je uvedené, že pochádzala zo senátorskej rodiny a už od detstva bola kresťankou. Rodičia jej podľa zvyku vybrali ženícha primeraného postavenia, nehľadiac na to, že sa jedná o pohana. Cecília však túžila celkom patriť Kristovi av tom smere už skôr urobila sľub. Dôvernou modlitbou riešila to, v čom by iný videl neprekonateľný problém. Ako u poslušná dcéra pristúpila k svadbe s Valeriánom, avšak hneď po obrade poslala Cecília, na pokyn anjela, svojho novomanžela k tretiemu míľniku na apijskej ceste, kde ho pápež Urban (?) pokrstil. Valerián, hneď ako sa ako kresťan vrátil k Cecílii, spoločne s ňou mal videnie vznášajúceho sa anjela, ktorý oboch novomanželov korunoval ružami a ľaliami. Detaily, týkajúce sa vplyvu Cecílie na obrátenie jej snúbenca, sú zrejme neskorším doplnkom. Isté je, že tu hrala najpodstatnejšiu úlohu modlitba a Božia milosť.
Najstaršia správa ďalej hovorí aj o skorom obrátení Valeriánovho brata Tiburtia. Všetci traja sa stali horlivými kresťanmi, ktorí štedro rozdávali almužny a pochovávali kresťanov, ktorí položili za vieru život. Pre túto činnosť boli zajatí a za pevnosť vo viere rímskym prefektom Turciom Almachiom odsúdení na smrť. Dôstojník Maximus, ktorý mal rozsudok vykonať, snáď vplyvom ich svedectva, uveril kresťanskej zvesti a spoločne s týmito bratmi obetoval pre vieru svoj život. (Pamiatka týchto troch je oslavovaná 14. apríla.)






Cecília po ich smrti, pred vlastným zajatím, venovala svoj dom rímskej cirkvi na konanie bohoslužieb. Pred prefektom potom slávnostne vyznala svoju vieru a bola odsúdená na smrť udusením v kúpeli vo vlastnom dome. Pokus o túto popravu prežila, preto popravca dostal príkaz sťať jej hlavu. Tromi sečnými ranami zasiahol jej krk a hoci ešte žila, zanechal ju pomaly umierať. Pápež jej telo pochoval v Kalixtových katakombách vedľa pápeža a biskupov.

O pohľade samotnej Cecílie na mučenícku smrť Zlatá legenda od biskupa Iacopo da Varazza (+1298), v interpretácii P. Jos. Koláčika (z rádia Vatikán) hovorí: „Centurioni, ktorí mali v Ríme stráž pri poprave sv. Cecília, a mnoho okolostojacich nariekalo nad tým, že tak pôvabné dievča chce čeliť smrti. Vtedy im Cecília povedala: ,Drahí chlapci, zomrieť to neznamená stratiť svoju mladosť, ale premeniť ich na lepšie: je to ako dať bahno a dostať za to zlato, opustiť úbohú chatrč a vstúpiť do nádherného príbytku. Môj Pán dáva stokrát viac ako sa mu dá.'“


Z zachovaných prameňov nie je datovanie jej smrti jednoznačné.
Otázky tiež visí nad patronátom, ktorým Cecília vošla asi najviac do známosti. Jeho pridelenie sa podľa niektorých tvrdení zakladá na chybnej interpretácii asi v XV. stor., z rozprávania Passio (o mučeníkoch), kde je uvádzané, že pri jej sobáši s Valeriánom hrali nástroje „cantatibus organis,“ avšak Cecília v srdci spievala iba Bohu. - Ako sa rozprávanie odovzdávalo, bolo za presnejšie považované, že "počula vo svojom srdci spievať anjela" - z oboch bolo odvodené, že je milovníčkou hudby a začala byť tiež zobrazovaná ako anjelom hrá na organ (organo). Aj tu nepresnosti viedli k rôznym úvahám a dokazovaniu, že v jej dobe organ ešte neexistovali. Tretie objavujúce sa vyjadrenie hovorí o tom, že za hudby, pri ktorej bola mučená, v srdci spievala Pánovi chválu. – Všetky tieto vyjadrenia majú ako spoločného menovateľa radosť srdca z toho, že patrí Pánovi av radosti býva spev veľmi prirodzený aj keď ide o stav vo vnútri. Preto nech Cecília, napriek všetkým pochybovaniam, zostane patrónkou hudby, lebo jej srdce bezpochyby jasá, oslavujúc Pána v zbožnej melódii.

Ako potvrdenie jej panenskej čistoty by sme …

53,3 tis.
Camil Horall zdieľa

3 x zaťal kat mečom do krku mučenice,sv.Cecílie...a 3 x zle...hlava držala na krku...4 x zaťať už rímske právo nedovoľovalo,odsudenec musel umrieť sám v hrozných mukách...Zhrozený kat zutekal...Kresťania smrteľne ranenú pannu odniesli do jej domu...kde ešte žila 3 dni a bol pri nej aj pápež sv.Urban,ktorý videl ako anjeli odnášajú čistú dušu mučenice do nebeskej slávy...

768

Cecília odpustila katovi a hlavu položila na klát...Kat bol dojatý dobrotou a láskou krásnej mladej ženy...ruky sa mu začali triasť...nariekajúci prítomní kresťania s hrôzou sledovali toto strašné,pohrebné divadlo...Kat sa zahnal,ale netrafil dobre,krv sa valila a panna zastonala...Druhýkrát sa zahnal...a sekol...ale zase zasiahol krk...mnohé ženy odpadávali do mdlôb až kat sa zahnal tretíkrat mečom a zaťal do krku...krv vytryskla...ale hlava stále držala na krku...ozval sa tichý, bolestný ston...Štvrtý krát zaťať už rímsky trestný zákon nedovoľoval...trestanec musel umrieť sám...Kat zdesený odhodil meč a zutekal preč...Prítomní kresťania smrteľne ranenú Cecíliu obviazali a odniesli do jej domu,kde prišiel aj pápež Urban...Cecília v hrozných bolestiach prišla k vedomiu a umierala 3 dni a noci..Pápež Urban sa pri nej modlil a tešil ju...že sa už nebeská brána otvára a on môže vojsť...Nakoniec na tretí deň skonala a pápež Urban videl...ako anjeli sa zniesli a viedlij žiarivo čistú dušu slávnej mučenice k nebesiam...jej novej,blaženej vlasti v božom náručí...to sa stalo 22.novembra r.230...

1713
Camil Horall

3 x zaťal kat mečom do krku mučenice,sv.Cecílie...a 3 x zle...hlava držala na krku...4 x zaťať už rímske právo nedovoľovalo,odsudenec musel umrieť sám v hrozných mukách...Zhrozený kat zutekal...Kresťania smrteľne ranenú pannu odniesli do jej domu...kde ešte žila 3 dni a bol pri nej aj pápež sv.Urban,ktorý videl ako anjeli odnášajú čistú dušu mučenice do nebeskej slávy...

XYZ 1899 zdieľa

Cecília bola odsúdená na smrť a dovliekli ju na popravisko... bola odovzdaná katovi...Cecília pokľakla a položila svoju hlavu na klát a ďakovala Bohu za všetko,čo prežila...Mnoho kresťanov boli prítomných pri jej poprave...Odpustila katovi a mocný úder meča zasvišťal vzduchom...ale kat pohnutý láskou a milosrdenstvom zbožnej mučenice 3 x zaťal do jej krku...ale zle,hlava stále držala u krku a krv striekala...štrvrtý krát už rímsky zákon nedovoľoval zaťať...Kat zdesený utiekol a krvácajúca Cecília ležala na zemi...zbožní kresťania ju vzali...ranny jej obviazali a zaniesli ju do jej domu...3 dni umierala Cecília v strašných bolestiach s preťatým krkom,ale stále žila...došiel aj pápež Urban k jej smrtnému lôžku a modlil sa nad ňou...a s láskou povzbudzoval veľkú trpiteľku a mučenicu...Na tretí deň smrteľne zranená panna Cecília odovzdala svoju dušu Bohu...sám pápež Urban videl v užasnom videní...ako dušu sv.mučenice odnášajú anjeli za ľúbezných spevov do nebeskej vlasti,kde už niet žiadnej bolesti a smútku...je už len večná radosť v božom náručí...to sa stalo 22.novembra r.230...

2969
Camil Horall

Cecília odpustila katovi a hlavu položila na klát...Kat bol dojatý dobrotou a láskou krásnej mladej ženy...ruky sa mu začali triasť...nariekajúci prítomní kresťania s hrôzou sledovali toto strašné,pohrebné divadlo...Kat sa zahnal,ale netrafil dobre,krv sa valila a panna zastonala...Druhýkrát sa zahnal...a sekol...ale zase zasiahol krk...mnohé ženy odpadávali do mdlôb až kat sa zahnal tretíkrat mečom a zaťal do krku...krv vytryskla...ale hlava stále držala na krku...ozval sa tichý, bolestný ston...Štvrtý krát zaťať už rímsky trestný zákon nedovoľoval...trestanec musel umrieť sám...Kat zdesený odhodil meč a zutekal preč...Prítomní kresťania smrteľne ranenú Cecíliu obviazali a odniesli do jej domu,kde prišiel aj pápež Urban...Cecília v hrozných bolestiach prišla k vedomiu a umierala 3 dni a noci..Pápež Urban sa pri nej modlil a tešil ju...že sa už nebeská brána otvára a on môže vojsť...Nakoniec na tretí deň skonala a pápež Urban videl...ako anjeli sa zniesli a viedlij žiarivo čistú dušu slávnej mučenice k nebesiam...jej novej,blaženej vlasti v božom náručí...to sa stalo 22.novembra r.230...

Camil Horall
Camil Horall
Camil Horall