AKO NÁM JE POTREBNÉ NEZABÚDAŤ PREŽEHNÁVAŤ SA

Raz nám otec Onufrij rozprával, že keď žil v Sihăstrii, mal v lese zemľanku, do ktorej v noci odchádzal modliť sa a ráno sa vracal do monastiera.
Od mladosti bol veľmi odvážny a ničoho sa nebál.
Raz ráno, keď sa vracal po chodníku do monastiera, dobehol ho konský voz. Furman mu povedal: „Otče, sadnite si, odveziem vás do monastiera.“
Starec si sadol, odviezol sa kus cesty a vtedy si spomenul, že keď nastupoval, neprežehnal sa znamením svätého Kríža.
Len čo sa prežehnal, precitol v akejsi rokline, a voz aj s furmanom zmizli.
Vtedy pochopil, že tým furmanom bol diabol, ktorý ho chcel zahubiť. Potom sa ešte tri dni túlal po lesoch, až kym napokon natrafil na monastier.
- zo života jeroschimonacha Onufrija (Frunză; 1911 – 2001) – karpatského pustovníka
zdroj: fb Pravoslávna Cirkevná Obec v Nižnej Rybnici