Clicks399

Prof. Dr. Msgr. František Škoda: Náboženská sloboda podľa Druhého vatikánskeho koncilu. Pozostáva v tom, že ľudia musia byť chránení pred donucovaním najmä zo strany štátu. V náboženskej oblasti každý má byť slobodný konať podľa svojho svedomia súkromne a verejne

Dr. František Škoda: Náboženská sloboda podľa Druhého vatikánskeho koncilu. Pozostáva v tom, že ľudia musia byť chránení pred donucovaním najmä zo strany štátu. V náboženskej oblasti každý má byť slobodný konať podľa svojho svedomia súkromne a verejne.

Druhý vatikánsky koncil vyhlasuje, že ľudská osoba má právo na náboženskú slobodu (Dignitatis humane – Deklarácia o náboženskej slobode).
Táto sloboda pozostáva v tom, že všetci ľudia majú právo na ochranu proti donucovaniu zo strany jednotlivcov, alebo spoločenských skupín a vôbec akejkoľvek ľudskej moci, aby v náboženskej oblasti neboli nútení konať proti svojmu svedomiu a aby sa im nebránilo konať podľa vlastného svedomia súkromne i verejne, tak jednotlivo, ako aj v spoločenstve s inými, pravdaže v patričných medziach.
Právo na náboženskú slobodu musí byť uznávané ako občianske právo v právnom poriadku spoločnosti.

Pod náboženskou slobodou Druhý vatikánsky koncil nemieni teda slobodu vyznávať hocijaké náboženstvo; ani tým nechce tvrdiť, že hocijaké náboženstvo je dobré.

Druhý vatikánsky koncil verí, že jediným pravým náboženstvom je to, čo vyznáva katolícka a apoštolská Cirkev. Všetci ľudia sú povinní hľadať pravdu, najmä čo sa týka Boha a jeho Cirkvi, a poznanú vieru sú povinní prijať a zachovávať.

Náboženská sloboda pozostáva v tom, že ľudia musia byť chránení pred donucovaním najmä zo strany štátu. V náboženskej oblasti každý má byť slobodný konať podľa svojho svedomia súkromne a verejne.
Táto náuka Cirkvi o náboženskej slobode nie je odklon od tradicionálnej náuky, ale je jej vývinom.

K rozvitiu tejto náuky prispelo rozvinutie sociálnej náuky Cirkvi v nasledujúcich bodoch:
1) Dôstojnosť ľudskej osoby spočíva v tom, že je obdarená rozumom a slobodnou vôľou. Všetky ostatné stvorenia poslúchajú Boha z nutnosti; človek je schopný podriaďovať sa Božím zákonom slobodne. Dôstojnosť ľudskej osoby si naši súčasníci čoraz viac uvedomujú a dožadujú sa, aby ľudia mohli konať podľa svojho vlastného úsudku, teda aby nekonali z prinútenia, ale vedení vedomím zodpovednosti.

2) Ľudská osoba je základ, cieľ a zmysel spoločnosti. (To sme už v predošlích kapitolách obšírne vysvetlili).

3) Všeobecné dobro spoločnosti – t.j. súhrn spoločenských podmienok v ktorých môžu ľudia plnšie a nehatanejšie dosiahnuť svoju dokonalosť- spočíva predovšetkým v zachovávaní práv a povinností ľudskej osoby. Človeku načim priznať tú najväčšiu slobodu a neslobodno ju obmedziť, iba ak je to potrebné a v miere, v akej je to potrebné.

4) Rovnoprávnosť občanov – o ktorej už bola reč- je tiež spoločným dobrom spoločnosti a je uznávaná v právnom poriadku demokratických spoločností. Táto rovnoprávnosť vyžaduje, aby sa všetkým občanom a všetkým náboženstvám teoreticky a prakticky priznalo právo na slobodu v náboženskej oblasti.

5) Chrániť a zveľaďovať neodňateľné ľudské práva patrí medzi základné povinnosti každej občianskej moci. Občianska moc musí teda účinne chrániť náboženskú slobodu všetkých občanov spravodlivými zákonmi.
Súhrn týchto piatich prvkov sociálnej náuky Cirkvi osvetľuje a potvrdzuje pravdivosť náuky Druhého vatikánskeho koncilu a náboženskej slobode.

Ľudská osoba má právo konať slobodne na náboženskom poli; tomuto právu ľudskej osoby zodpovedá zo strany štátu povinnosť rešpektovať ho. Štát nemá predpoklady na to, aby určil, ktoré z náboženstiev je pravé, ale má rešpektovať právo ľudí na ochranu proti donucovaniu prijať alebo odmietnuť nejaké náboženstvo. Štát nie je ani povinný rozvíjať alebo uložiť niektoré z náboženstiev, ale sa má zdržiavať donucovania k náboženským úkonom.

Druhý vatikánsky koncil vyhlasuje, že právo na náboženskú slobodu má svoj prvý základ priam v dôstojnosti ľudskej osoby, ako to vysvitá zo zjaveného Božieho slova a zo samého rozumu. V stredoveku sa zdôrazňovalo právo pravého náboženstva, dnes sa zdôrazňuje právo ľudskej osoby. Je totiž zrejmé, že konanie náboženských povinností z donútenia, bez vnútornej dobrej dispozície nemá pred Bohom nijakej hodnoty. Na druhej strane zas v moderných spoločnostiach je viacero a rozličných náboženských spoločností. Rovnosť občanov pred štátnymi zákonmi vyžaduje, aby sa zároveň všetkým občanom a všetkým náboženstvám zabezpečilo právo na slobodu v náboženskej oblasti.

Medze náboženskej slobody
Právo na náboženskú slobodu sa uplatňuje v ľudskej spoločnosti, a preto jeho používanie podlieha určitým normatívnym úpravám.
Občianska spoločnosť má právo na ochranu proti prechmatom, ktoré by sa mohli vyskytnúť pod zámienkou náboženskej slobody. To sa však nesmie diať svojvoľne a ani neslobodno, skrivodlivo uprednostňovať určitú skupinu; treba postupovať podľa právnych noriem, ktoré sú v zhode s objektívnym mravným poriadkom a ktorý má svoj základ v Bohu.

Dr. František Škoda, Základy katolíckej sociálnej náuky, Vydalo HKR Košice 1991
Pripravil: A. Čulen

alianciazanedelu.sk/archiv/9942
Anton Čulen
Poprosím luteránov, nech sa zaoberajú herézami Lutera
apredsasatoci
To by ich najprv museli vidieť!
Anton Čulen
Konať slobodne podľa svedomia
Zobrazovať/Nezobrazovať

KKC1782
časť: TRETIA ČASŤ ŽIVOT V KRISTOVI
oddiel: PRVÝ ODDIEL POVOLANIE ČLOVEKA: ŽIVOT V DUCHU
kapitola: PRVÁ KAPITOLA DÔSTOJNOSŤ ĽUDSKEJ OSOBY
článok: 6. článok MORÁLNE SVEDOMIE
odsek:
odstavec: I. Úsudok svedomia
téma:

1782 Človek má právo konať podľa svedomia a slobodne, aby mohol osobne urobiť morálne rozhodn…More
Konať slobodne podľa svedomia
Zobrazovať/Nezobrazovať

KKC1782
časť: TRETIA ČASŤ ŽIVOT V KRISTOVI
oddiel: PRVÝ ODDIEL POVOLANIE ČLOVEKA: ŽIVOT V DUCHU
kapitola: PRVÁ KAPITOLA DÔSTOJNOSŤ ĽUDSKEJ OSOBY
článok: 6. článok MORÁLNE SVEDOMIE
odsek:
odstavec: I. Úsudok svedomia
téma:

1782 Človek má právo konať podľa svedomia a slobodne, aby mohol osobne urobiť morálne rozhodnutia. „Preto nie je dovolené nútiť [človeka], aby konal proti svojmu svedomiu. Ale ani nie je dovolené mu prekážať, aby konal podľa svojho svedomia,(2106) najmä v náboženskej oblasti.“
katechizmus.sk/?action=getp&nazov=Konať+slobodne+pod¾a+svedomia&p
Anton Čulen
Právo konať podľa svedomia
Zobrazovať/Nezobrazovať

KKC1786
časť: TRETIA ČASŤ ŽIVOT V KRISTOVI
oddiel: PRVÝ ODDIEL POVOLANIE ČLOVEKA: ŽIVOT V DUCHU
kapitola: PRVÁ KAPITOLA DÔSTOJNOSŤ ĽUDSKEJ OSOBY
článok: 6. článok MORÁLNE SVEDOMIE
odsek:
odstavec: III. Voliť podľa svedomia
téma:

1786 Keď je svedomie postavené pred morálnu voľbu, môže vyniesť alebo správny úsudok, ktorý…More
Právo konať podľa svedomia
Zobrazovať/Nezobrazovať

KKC1786
časť: TRETIA ČASŤ ŽIVOT V KRISTOVI
oddiel: PRVÝ ODDIEL POVOLANIE ČLOVEKA: ŽIVOT V DUCHU
kapitola: PRVÁ KAPITOLA DÔSTOJNOSŤ ĽUDSKEJ OSOBY
článok: 6. článok MORÁLNE SVEDOMIE
odsek:
odstavec: III. Voliť podľa svedomia
téma:

1786 Keď je svedomie postavené pred morálnu voľbu, môže vyniesť alebo správny úsudok, ktorý sa zhoduje s rozumom a s Božím zákonom, alebo naopak, mylný úsudok, ktorý sa od nich vzďaľuje.

KKC1787
časť: TRETIA ČASŤ ŽIVOT V KRISTOVI
oddiel: PRVÝ ODDIEL POVOLANIE ČLOVEKA: ŽIVOT V DUCHU
kapitola: PRVÁ KAPITOLA DÔSTOJNOSŤ ĽUDSKEJ OSOBY
článok: 6. článok MORÁLNE SVEDOMIE
odsek:
odstavec: III. Voliť podľa svedomia
téma:

1787 Človek sa niekedy nachádza v situáciách, ktoré spôsobujú, že morálny úsudok je menej istý a rozhodovanie je ťažké. Musí však vždy hľadať to, čo je správne a dobré, a rozoznávať Božiu vôľu(1955) vyjadrenú v Božom zákone.

KKC1788
časť: TRETIA ČASŤ ŽIVOT V KRISTOVI
oddiel: PRVÝ ODDIEL POVOLANIE ČLOVEKA: ŽIVOT V DUCHU
kapitola: PRVÁ KAPITOLA DÔSTOJNOSŤ ĽUDSKEJ OSOBY
článok: 6. článok MORÁLNE SVEDOMIE
odsek:
odstavec: III. Voliť podľa svedomia
téma:

1788 Aby to človek dosiahol, snaží sa vysvetľovať fakty skúsenosti a znamenia čias pomocou čnosti rozvážnosti,(1806) rady rozvážnych ľudí a s pomocou Ducha Svätého a jeho darov.

KKC1789
časť: TRETIA ČASŤ ŽIVOT V KRISTOVI
oddiel: PRVÝ ODDIEL POVOLANIE ČLOVEKA: ŽIVOT V DUCHU
kapitola: PRVÁ KAPITOLA DÔSTOJNOSŤ ĽUDSKEJ OSOBY
článok: 6. článok MORÁLNE SVEDOMIE
odsek:
odstavec: III. Voliť podľa svedomia
téma:

1789 Niektoré pravidlá platia vo všetkých prípadoch:
— Nikdy nie je dovolené robiť zlo,(1756) aby z toho vzniklo dobro.
— „Zlaté pravidlo“:(1970) „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im“ (Mt 7,12).
— Láska sa vždy prejavuje úctou k blížnemu(1827) a rešpektovaním jeho svedomia:(1971) „Keď takto hrešíte proti bratom a zraňujete ich slabé svedomie, hrešíte proti Kristovi“ (1Kor 8,12). „Dobré je… [nerobiť] nič, čo pohoršuje tvojho brata“ (Rim 14,21).

KKC1799
časť: TRETIA ČASŤ ŽIVOT V KRISTOVI
oddiel: PRVÝ ODDIEL POVOLANIE ČLOVEKA: ŽIVOT V DUCHU
kapitola: PRVÁ KAPITOLA DÔSTOJNOSŤ ĽUDSKEJ OSOBY
článok: 6. článok MORÁLNE SVEDOMIE
odsek:
odstavec:
téma: Zhrnutie

1799 Keď je svedomie postavené pred morálnu voľbu, môže vyniesť alebo správny úsudok, ktorý sa zhoduje s rozumom a Božím zákonom, alebo naopak, môže vyniesť mylný úsudok, ktorý sa od nich vzďaľuje.

KKC1907
časť: TRETIA ČASŤ ŽIVOT V KRISTOVI
oddiel: PRVÝ ODDIEL POVOLANIE ČLOVEKA: ŽIVOT V DUCHU
kapitola: DRUHÁ KAPITOLA ĽUDSKÉ SPOLOČENSTVO
článok: 2. článok ÚČASŤ NA SPOLOČENSKOM ŽIVOTE
odsek:
odstavec: II. Spoločné dobro
téma:

1907 Na prvom mieste predpokladá rešpektovanie osoby(1929) ako takej. V záujme spoločného dobra je verejná moc povinná rešpektovať základné a neodcudziteľné práva ľudskej osoby. Spoločnosť je povinná dovoliť každému svojmu členovi realizovať jeho povolanie. Spoločné dobro spočíva osobitne v tom, že jednotlivec môže uplatňovať prirodzené slobody, ktoré sú nevyhnutne potrebné na plný rozvoj povolania človeka, ako sú: „právo konať podľa správnej normy vlastného svedomia, právo na ochranu súkromného života a na spravodlivú slobodu,(2106) a to aj v náboženskej oblasti“.

KKC2106
časť: TRETIA ČASŤ ŽIVOT V KRISTOVI
oddiel: DRUHÝ ODDIEL DESAŤ PRIKÁZANÍ
kapitola: PRVÁ KAPITOLA „MILOVAŤ BUDEŠ PÁNA, SVOJHO BOHA, CELÝM SVOJÍM SRDCOM, CELOU SVOJOU DUŠOU A CELOU SVOJOU MYSĽOU“
článok: 1. článok PRVÉ PRIKÁZANIE
odsek:
odstavec: II. „Jedine jemu sa budeš klaňať“
téma: POVINNOSŤ SPOLOČNOSTI VOČI NÁBOŽENSTVU A PRÁVO NA NÁBOŽENSKÚ SLOBODU

2106 V náboženskej oblasti nikto nesmie byť nútený,(160) aby konal proti svojmu svedomiu, ani sa nikomu nesmie brániť,(1782) aby v náležitých hraniciach konal podľa svojho svedomia súkromne alebo verejne, či už sám, alebo v spojení s inými. (1738) Toto právo sa zakladá na samej prirodzenosti ľudskej osoby, ktorej dôstojnosť vedie k tomu, aby slobodne súhlasila s Božou pravdou, ktorá presahuje časný poriadok. Preto toto právo „pretrváva aj u tých, ktorí si neplnia povinnosť hľadať pravdu a prijať ju“.

KKC2242
časť: TRETIA ČASŤ ŽIVOT V KRISTOVI
oddiel: DRUHÝ ODDIEL DESAŤ PRIKÁZANÍ
kapitola: DRUHÁ KAPITOLA „MILOVAŤ BUDEŠ SVOJHO BLÍŽNEHO AKO SEBA SAMÉHO“
článok: 4. článok ŠTVRTÉ PRIKÁZANIE
odsek:
odstavec: V. Predstavitelia moci v občianskej spoločnosti
téma: POVINNOSTI OBČANOV

2242 Občan je vo svedomí viazaný neriadiť sa predpismi občianskych autorít, ak sú tieto predpisy v rozpore(1903) s požiadavkami morálneho poriadku, so základnými ľudskými právami alebo s učením evanjelia. Odopretie poslušnosti občianskym autoritám,(2313) keď ich požiadavky odporujú požiadavkám správneho svedomia, má svoje odôvodnenie v rozlišovaní medzi službou Bohu a službou politickému spoločenstvu:(450) „Dávajte teda, čo je cisárovo; cisárovi, a čo je Božie, Bohu“ (Mt 22,21). „Boha treba viac poslúchať ako ľudí“ (Sk 5,29).
„Keď však verejná moc(1901) prekročí svoju kompetenciu a utláča občanov, tí nemajú odmietať to, čo si objektívne vyžaduje spoločné dobro; je im však dovolené brániť svoje práva a práva svojich spoluobčanov proti zneužívaniu tejto moci pri rešpektovaní medzí, ktoré určuje prirodzený a evanjeliový zákon.“

KKC2256
časť: TRETIA ČASŤ ŽIVOT V KRISTOVI
oddiel: DRUHÝ ODDIEL DESAŤ PRIKÁZANÍ
kapitola: DRUHÁ KAPITOLA „MILOVAŤ BUDEŠ SVOJHO BLÍŽNEHO AKO SEBA SAMÉHO“
článok: 4. článok ŠTVRTÉ PRIKÁZANIE
odsek:
odstavec:
téma: Zhrnutie

2256 Občan je vo svedomí viazaný neriadiť sa predpismi občianskych autorít, ak sú tieto predpisy v rozpore s požiadavkami morálneho poriadku. „Boha treba viac poslúchať ako ľudí“ (Sk 5,29).

katechizmus.sk/?action=getp&nazov=Právo+konať+pod¾a+svedomia&pstr