ľubica
183K
Bergogliov pektorál je veľavravný.... www.rotary-jubilee2016.orgMore
Bergogliov pektorál je veľavravný....
www.rotary-jubilee2016.org
ľubica
Benedikt XVI. si evidentne uvedomoval, že v situácii, ktorá nastala po koncile, nie je niečo v poriadku, ale vedel tiež, že rozbehnuté vozidlo sa nedá len tak zastaviť. Jeho pokusy o korektúru kurzu však narážali na veľký odpor a kritiku, predovšetkým u nemeckého episkopátu, až jeho pontifikát skončil kontroverznou abdikáciou.
Že s novým pápežom nie je niečo v poriadku, je zrejmé od samého …More
Benedikt XVI. si evidentne uvedomoval, že v situácii, ktorá nastala po koncile, nie je niečo v poriadku, ale vedel tiež, že rozbehnuté vozidlo sa nedá len tak zastaviť. Jeho pokusy o korektúru kurzu však narážali na veľký odpor a kritiku, predovšetkým u nemeckého episkopátu, až jeho pontifikát skončil kontroverznou abdikáciou.

Že s novým pápežom nie je niečo v poriadku, je zrejmé od samého začiatku jeho pontifikátu, kedy nás neprimerane odetý po prvý raz v dejinách oslovil slovami “Bona sera”. Po šiestich mesiacoch môžeme konštatovať bez ohľadu na to, či ide o právoplatne zvolenú hlavu Cirkvi alebo antipápeža, že to, s čím verejne vystupuje, nie je možné v žiadnom prípade pripisovať vedeniu Ducha Svätého. Pri rozhovoroch s ľuďmi, pred ktorými nemusí nič zakrývať, sa evidentne predstavuje ako veľký apoštol rozvratného učenia New Age. Vnútri Cirkvi musí pochopiteľne vystupovať opatrnejšie, ale aj tu je jeho konečný cieľ zrejmý. Kto sleduje jeho priam vášnivú kazateľskú horlivosť, musí veľmi skoro konštatovať, že plánovite navodzuje atmosféru, ktorá má u veriacich vyvolávať neistotu o tom, či to, čomu doteraz verili, je skutočne pravou vierou. V jeho vystúpeniach zaznievajú kontroverzné výroky, ktoré doteraz nikdy neboli objasnené ani uvedené na správnu mieru. Predovšetkým vytrvalo útočia na presvedčenie o nemennosti a trvalosti katolíckej viery. Jeho iritujúce výroky sú formulované tak, aby sa dali ešte ako tak zmieriť s pravovernosťou, no súčasne dokorán otvárali brány modernizmu a liberalizmu. Jeho “perly” sa začínajú nejakým ohromujúcim tvrdením, ktoré má vyvolať dojem: “To, čomu vy ešte veríte, sú všetko zastaralé omyly” a potom nanesie svoje dvojznačnosti zabalené do prekvapujúcich slovných obratov, ktoré znejú ako niečo tak objavné, že jeho zaslepení obdivovatelia sú tým unesení. Ale keď sa na tieto vzletné frázy pozriete zblízka, zistíte, že Pán Ježiš hovorí v skutočnosti niečo úplne iné, ak nie opačné. Za svoj program pokladá úlohu čo najrýchlejšie zorganizovať ad absurdum privedený “ekumenizmus”.

Veľmi nápadné je, že nikto z jeho okolia, ani z ostatných zodpovedných pastierov vrátane tých, ktorí smelo kritizovali pápeža, kým ním bol Benedikt XVI., na Františkove rozporuplné výroky nereagujú! Smer, proti ktorému pápež Benedikt XVI. systematicky vystupoval, bol relativizmus a subjektivizmus. V učení jeho nástupcu je však subjektivizmus a relativizmus základnou a východiskovou dogmou: «Každý z nás má víziu dobra a tiež zla. My ho musíme podnecovať, aby pristúpil k tomu, čo považuje za dobro», vyhlásil v rozhovore s ateistom Scalfarim, ktorý to komentovať slovami: Myslím, že to je jedna z najodvážnejších pasáží, akú kedy nejaký pápež vyslovil. A pápež Bergoglio ihneď dodal: «A tu to opakujem. Každý má svoju predstavu dobra a zla a má sa rozhodnúť nasledovať dobro a bojovať proti zlu, ako ich on vníma. To by stačilo, aby bol svet lepší». O tento výrok sa môžu smelo opierať všetci zástancovia potratov, homosexuálnych zväzkov aj psychológovia, ktorí vyhlasujú pedofíliu za normálnu sexuálnu orientáciu, ba aj teroristickí samovrahovia. Je to evidentne hlas falošného proroka, ktorý by si mal byť pritom vedomý, že v takom prípade i všetko jeho ďalšie “kázanie” a “perly” sú obyčajným mlátením slamy, pretože každý z poslucháčov mu môže odpovedať: “To si myslíš ty, ale moja predstava dobra a zla je úplne odlišná a ja musím počúvať svoje svedomie”.

To, čo bolo na týchto stránkach zhromaždené, by malo postačiť na to, aby sme mali jasno: Máme čo do činenia s falošným prorokom a znameniami, o ktorých hovorí apokalypsa ako aj všetky ďalšie proroctvá, ktoré sa týkajú posledných čias, vrátane varovania sv. Františka z Assisi a Panny Marie v La Salette počínajúc a vo Fatime končiac. Rokom 1960, kedy bola odmietnutá výzva Panny Márie Fatimskej, nastúpila doba trestu vo svojej prvej forme: cirkev bola postihnutá temnotou, ktorá poznamenáva naďalej všetky jej kroky, koncilom počnúc.

Riešiť tento gordický uzol nie je v ľudských silách a nie je na to už ani čas, pretože to podstatné, čím sa musíme zaoberať, je uvedomiť si do všetkých dôsledkov, že prežívame poslednú dobu. Svätý Júda jasne pripomína učenie apoštolov: “V časoch konca povstanú posmievači, žijúci podľa svojich bezbožných žiadostí. Sú to tí, ktorí vyvolávajú rozbroje a v ktorých nie je Duch. Vy milovaní, stavajte svoj život na svojej presvätej viere a modlite sa v spojení s Duchom Svätým, zachovajte sa v Božej láske, zmilujte sa nad tými, ktorí kolíšu, sprotivte si aj šat, postriekaný telesnosťou” (Jud 17-23).

Boh nenechá, aby sa z neho vysmievali. Čo iného čaká tento svet, ktorý je doslova preplnený pyšnými babylonskými vežami, než úplná skaza!? Avšak skaza čaká aj tú časť oficiálnej cirkvi, ktorá nesplnila svoje Bohom dané poslanie, pretože upadla do osídiel diabla.

“Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám. Hľa stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem jesť pri ňom a on u mňa”.

Viac ako inokedy platí, že nevieme dňa ani hodiny. Avšak otázka, či nás zastihne náhla a neočakávaná smrť, nezávisí na Božom rozhodnutí, ale na miere našej pripravenosti.

Náhla a neočakávaná smrť nemôže v žiadnom prípade postihnúť toho, kto žije trvalo a dôsledne v Božej prítomnosti a v posväcujúcej milosti v duši; kto sa pravidelne modlí, prijíma dôstojne a nábožne posväcujúce sviatosti, denne spytuje svoje svedomie a ľutuje všetky svoje hriechy a varuje sa každej príležitosti k nim; kto sa úplne odovzdal do vôle Božej a je ochotný prijať z jeho rúk akýkoľvek spôsob smrti so všetkými možnými bolesťami a úzkosťami a toto odovzdanie samého seba obnovuje po každom svätom prijímaní.

Z Pánových slov vieme, že každého z nás čaká vo večnosti nevyhnutne len jedna z dvoch možností: večná blaženosť alebo večné zatratenie. (Očistec je dočasná záležitosť, ktorá posledným súdom skončí.) Od neho tiež vieme, že v pekle bohužiaľ skončí veľká väčšina ľudí. Youcat (161) je však iného názoru. Nahovára mladým ľuďom i všetkým ostatným, akoby človeku až po smrti bola daná voľba a nepokladá za pravdepodobné, že by niekto dobrovoľne volil peklo.

Je to scestné učenie, ktoré je plodom bludného koncilového optimizmu. Vráťme sa preto k tomu, čomu nás ešte pred nástupom veľkého cirkevného zatemnenia vždy učila cirkev a čo nám dosvedčili svätci a svätice: totiž aby sme boli vždy pripravení, pretože Pán príde v deň, kedy to nebudeme očakávať, aby nám potom nebol prisúdený osud pokrytcov, pretože tam bude plač a škrípanie zubov. Bude veľa tých, ktorí sa nám budú vysmievať. Ale tak to bolo aj za dní Noema aj Lota. Čo nasledovalo potom, nie je potrebné opakovať.

K tomu je potrebné dodať, že starostlivosť o našu dušu nám budú komplikovať aj svetské starosti, pretože všetky civilizačné vynálezy, bez ktorých nemôžeme žiť, sa môžu stať zo dňa na deň bezcenným brakom.

Modlite sa, aby k tomu nedošlo v zime, pretože to by bolo súženie, akého doposiaľ ešte nebolo od počiatku sveta a ani nikdy nebude.

“Vy duše neverné, neviete, že spriateliť sa s týmto svetom znamená znepriateliť sa s Bohom? Kto chce byť priateľom sveta, stáva sa nepriateľom Božím! Myslíte si, že nadarmo stojí v Písme: “Duch, ktorý v nás prebýva, takmer žiarlivo po nás túži?” (Jak 4, 4-5)

Prevzaté a do slovenčiny preložené z portálu: www.lumendelumine.cz/index.php