Samo Tomášik (1813-1887): Hej, Slováci… Bola obľúbenou vlasteneckou melódiou všetkých slovanských …

V roku 1834 mladý slovenský evanjelický farár v Chyžnom (Gemerská stolica) Samo Tomášik (1813-1887) putoval do Nemecka, aby si tam rozšíril a prehĺbil svoje teologické vzdelanie. Cestou sa zastavil …More
V roku 1834 mladý slovenský evanjelický farár v Chyžnom (Gemerská stolica) Samo Tomášik (1813-1887) putoval do Nemecka, aby si tam rozšíril a prehĺbil svoje teologické vzdelanie.
Cestou sa zastavil v Prahe. Pri prechádzke pražskými ulicami ho veľmi zronilo, že ľudia, ktorých sa tam stretával, rozprávali medzi sebou po nemecky, a len kde-tu počul rozhovor v češtine. Pod dojmom hlbokého sklamania, ktoré v ňom tento nečakaný jav vyvolal, sa vrátil do svojej izbietky. Tam do denníka zaznačil tie svoje obavy o budúcnosť, ktoré lomcovali jeho citlivou slovanskou dušou:
„Ak matička Praha, perla západného slovanského sveta, sa začína strácať v nemeckom mori, čo asi čaká Slovensko, moju drahú vlasť, pre ktorú je Praha zdrojom duchovnej kultúry? Trýznený tou myšlienkou, spomenul som si na starodávnu poľskú pieseň Jeszcze Polska nie zginęła, kiedy my żyjemy. Táto známa melódia vybuchla v mojom srdci spravodlivým vzdorom: Hej, Slováci, ešte naša slovenská reč žije… Vbehol som do svojej izbičky, …More
One more comment from Anton Čulen
Raději Hospodina než Triglava.
„Ak matička Praha, perla západného slovanského sveta, sa začína strácať v nemeckom mori, čo asi čaká Slovensko, moju drahú vlasť, pre ktorú je Praha zdrojom duchovnej kultúry?.....