URGENTNÉ! Medžugorské proroctvo sa naplní v roku 2025: „NOVÝ PÁPEŽ SA STANE.. (pozri na youtube a …
Je to nepravdivá informácia. Na oficiálnej stránke medžugorja nič nie je, ani nikde inde na internete. Toto video neobsahuje žiadnu nahrávku v ktorej by Vicka niečo takéto hovorila, iba tam AI hlas rozpráva že to vraj hovorila a premietajú sa jej fotky. Je to jasný znak, že autor daného kanálu to buď bezmyšlienkovito prevzal od nejakého úplne nedôveryhodného zdroja, alebo priamočiaro klame aby získal zhliadnutia skrze šokujúce informácie ako je táto.
Určeno pro br. Slezáka, pro přehlednost v následné osobní konfrontaci názorů ( příspěvek byl …
STVORITEĽSKÝ TÝŽDEŇ A SOBOTA V GN 2:1-3
Cirkev určite nestotožňuje Božský stvoriteľský týždeň s ľudským sedemdňovým týždňom, je známe, že hovorí, že táto pasáž je symbolická:
KKC 337 Sám Boh stvoril viditeľný svet (290) v celej jeho nádhere, mnohotvárnosti a poriadku. Písmo symbolicky predstavuje dielo Stvoriteľa ako postupnú šesťdennú Božiu „prácu“, ktorá sa končí „odpočinkom“ na siedmy deň.
Ale musím sa priznať, že učeniu Cirkvi ohľadom siedmeho dňa stvoriteľského týždňa som neporozumel, opravujem sa, katolícka Cirkev učí, že Ježišovým zmŕtvychvstaním začal ôsmy deň – deň nového stvorenia, teda nie, siedmy deň stvoriteľského týždňa doteraz netrvá:
KKC 349 Ôsmy deň. Ale pre nás svitol nový deň: (2174) deň Kristovho zmŕtvychvstania. Siedmy deň zakončuje prvé stvorenie. Na ôsmy deň sa začína nové stvorenie. Takto dielo stvorenia vrcholí (1046) v ešte väčšom diele vykúpenia. Prvé stvorenie má svoj zmysel a vrchol v novom stvorení v Kristovi, ktorého jas prevyšuje jas prvého stvorenia.“
KKC 2174 Ježiš vstal z mŕtvych „prvého dňa v týždni“ (638) (Mt 28,1; Mk 16,2; Lk 24,1; Jn 20,1) . Ako „prvý deň“ pripomína deň Kristovho zmŕtvychvstania prvé stvorenie. Ako „ôsmy deň“, ktorý nasleduje po sobote, (349) znamená nové stvorenie, ktoré sa začalo Kristovým zmŕtvychvstaním.
Ale aj pokiaľ by sme vychádzali z toho, že Genezis naozaj hovorí o tom, že Boh doslova pracoval 6 dní a 1 deň odpočíval, a preto tento siedmy deň – ľudskú sobotu – už vtedy posvätil, stále platí základný argument ktorý som ku tejto pasáži uviedol – nie je tu ani najmenší náznak toho, že by kvôli tomu mali sobotu svätiť aj ľudia. Nikde v Genezis nie je ľuďom nič také prikázané, zachovávanie soboty je dané až Izraelitom pod Starým Zákonom. A aby som to spojil v učením RKC, tak tá výslovne tvrdí, že sobota je iba súčasť Starého Zákona:
KKC 2171 Boh zveril Izraelu sobotu, aby ju zachovával na znak neporušiteľnej zmluvy. Sobota je pre Pána; je úplne vyhradená na chválu Boha, jeho stvoriteľského diela a jeho spasiteľných činov v prospech Izraela.
„…Izraelský ľud taktiež začal svätiť sobotu až odvtedy, odkedy bol vyslobodený z otroctva faraóna.
Keď Kristovou smrťou boli zrušené aj obrady Starého Zákona, tak prestalo aj
svätenie soboty ako obradnej soboty.
Pri smrti Pána bolo zrušené svätenie soboty a v tom čase zastarali aj ostatné židovské služby a obrady. Tie obrady boli predobrazom svetla a pravdy, a preto pri príchode svetla a pravdy, ktorým je Ježiš Kristus, zanikli. O tom písal svätý Pavol, keď karhal ctiteľov Mojžišových obradov (1054): „Zachovávate dni, mesiace, obdobia a roky! Bojím sa o vás, či sa azda nenamáham medzi vami nadarmo“. A v tom istom zmysle písal aj Kolosanom (1055). Toľko teda o rozdiele.“ Tridentský katechizmus, tretia časť, O treťom Božom prikázaní, otázka IV. a V.
ZMENA SOBOTNÉHO DŇA NA NEDEĽNÝ
Cirkev učí, že túto zmenu spravili apoštoli, teda Cirkev ju zachováva, lebo je to apoštolské ustanovenie:
„Svätenie nedele namiesto soboty nariadili apoštoli.
Preto sa apoštoli rozhodli zasvätiť pre službu Bohu prvý deň v týždni a nazvali ho „deň Pána“ (nedeľa) (1056). Lebo aj svätý Ján v Zjavení spomína (1057) „Pánov deň“ a apoštol prikazuje, aby sa zbierky konali „prvý deň v týždni“ (1058), ktorým je nedeľa, ako to dokazuje svätý Chryzostom (1059). Na základe toho poznávame, že v Cirkvi sa už vtedy slávila nedeľa ako svätá.“ Tridentský katechizmus, tretia časť, O treťom Božom prikázaní, otázka VII.
„106. Podľa apoštolskej tradície, ktorá má svoj pôvod v samom dni Kristovho zmŕtvychvstania, Cirkev slávi veľkonočné tajomstvo každý ôsmy deň, ktorý sa právom volá Pánov deň alebo nedeľa.“ Druhý Vatikánsky koncil, Sacrosantum Consilium
CIRKEV A PÍSMO
Pokúsim sa to vysvetliť od úplného základu. Jedinou autoritou pre kresťana je Boh. Boh pravdu o sebe komunikoval v dejinách rôzne, až napokon sa toto zjavovanie skončilo smrťou posledného apoštola. Toto zjavenie, teda celé Božie slovo sa súhrnne nazýva Poklad viery, a jeho časť bola v prvom storočí zapísaná (Sväté Písmo), a časť sa podávala ústne (Posvätná Tradícia). Boh na to, aby sa Poklad viery nikdy nestratil a bol vždy v dejinách až do konca sveta prítomný pre všetkých ľudí, používa práve Cirkev, ktorá uchováva Sväté Písmo aj Posvätnú Tradíciu. A Boh zaručuje, že sa postará o to, aby Cirkev tento Poklad viery nikdy nestratila.
Ak je toto pravda, tak potom rozmýšľanie v zmysle „je toto Cirkevné učenie v súlade s Božím učením?“ nedáva o nič viac význam ako „je toto učenie Písma v súlade s Božím učením?“ Keďže obe Boh používa na hlásanie pravdy o sebe, obe sú rovnako Božsky neomylné.
„Jakou měl autoritu žid, pohan, který nebyl křesťan, v novozákonním dění okolo prvotní církve ke zkoumání Písma sv. a kde, kdo to vyžadoval? Byli pouze usměrňováni, vyučováni.“
V prvom storočí bola pre kresťanov autorita ktorou sa riadili učenie apoštolov, lebo skrze nich Boh hlásal svoje Božie slovo a to je neomylné bez ohľadu na to či je zapísané alebo nie. „A preto aj my neprestajne ďakujeme Bohu, že keď ste prijali Božie slovo, ktoré ste počuli od nás, nie ako ľudské slovo, ale ako Božie slovo - akým naozaj je. Ono pôsobí vo vás veriacich.“ 1 Sol 2:13
„Křesťan se má podřizovat církevní učitelům. I samotní učitelé, ale měli rozdílné přístupy k výkladu Písma, které se řešili. Proto je zapotřebí hledat v písmu "nezávisle" (židé v Beroji).“
To predpokladá, že jediná autorita ktorou nám Boh zjavuje pravdu je iba Písmo. Tak ku Písmu Cirkev nepristupovala. Autoritou v prvotnej Cirkvi bolo učenie apoštolov, nie to, čo v Písme našiel nejaký človek „nezávisle“ (napr. Sk 15).
Židia v Beroji nie sú príkladom kresťanov ktorí si podľa Písma nezávisle od zvyšku Cirkvi rozsudzujú otázky kresťanského učenia, jednalo sa o konvertitov, ktorí skúmali, či sú argumenty apoštola Pavla pre to, že Ježiš je Mesiáš zo Starého Zákona naozaj pravdivé. Je rozdiel medzi argumentami ktorých pravdivosť človeka presvedčí, že kresťanstvo ako také je naozaj pravdivé, a spôsob akým potom prijme učenie, ktoré z toho vyplynie – v tomto prípade sa dúfam zhodneme, že by bolo nesprávne, keby židia v Beroji na základe „štúdia Písma“ odmietli autoritu apoštolov napríklad ohľadom nutnosti fyzickej obriezky.
DEFINÍCIA POJMOV
sobota stvořitelova při stvoření = časť symbolického opisu stvorenia, ktorý odkazuje na čas po stvorení všetkých vecí, kedy Boh netvorí nové veci v takom zmysle ako ich tvoril na začiatku počas „šiestich dní“, ale ich udržuje.
sobota stvořitelova v Nebeském království / sobota stvořitelova na nové zemi = večná sobota je ôsmy deň stvorenia, deň nového stvorenia.
sobota (uvedena v desateru) v SZ = 24 hodinový úsek ľudského týždňa, ktorý mali Izraeliti zachovávať špeciálnym spôsobom
sobota (uvedena v desateru) v NZ, Sk, Listech apoštolů = rovnaký 24 hodinový úsek ľudského týždňa, ktorí Izraeliti zachovávali
sváteční soboty(stínové soboty) / sobota odpočinutí 7 rok / lunární sobota = odkazy na isté sviatky dané v Starom Zákone. Pojem sabat tu neodkazuje iba na 24 hodinový úsek ľudského týždňa, ale aj na konkrétne roky.
sobotní odpočinutí Žid3,4 kap. = predpokladám, že ste mysleli Žid 4:4, tam sa cituje z Gn 2:2, teda význam je rovnaký ako stvoriteľova sobota pri stvorení.
stín věcí budoucích Ko2/17:Žid10/1 = Vec, ktorá v svojej podstate nejako odráža dokonalú vec, má v sebe časť z nej, avšak v Novom Zákone už nie je podstatná, lebo v ňom máme samotnú dokonalú vec. Napríklad Ježišova jediná obeta – sama o sebe je dokonalá, a pre zmytie všetkých hriechov stačila jedna. Jej tieňom sú obety Starého Zákona. Majú s ňou spoločný fakt, že sú to tiež obety, ale nie sú dokonalé, nemôžu sami o sebe zmyť všetky hriechy, sú len jej „tieňom“
Vraj že "Nebudem strácať čas, katolícka cirkev ustanovila nedeľu ako deň sviatku tak pre mňa je to …
"Viete, že vládcovia panujú nad národmi a mocnári ich utláčajú." Mt 20:25 V kontexte sa tu nejedná o existenciu autorít ako takých, ale o to, že v Cirkvi sa nesmie autorita používať na utláčanie. Je to veľmi zjavné v Lk 22:26 "Vy tak nerobte! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca nech je ako služobník." Ako to bude medzi apoštolmi? Tak, že VODCA bude ako služobník. Teda budú tu vodcovia, ale autoritu nesmú zneužívať, majú ňou slúžiť iným.
Vraj že "Nebudem strácať čas, katolícka cirkev ustanovila nedeľu ako deň sviatku tak pre mňa je to …
Súhlasím s tým, že Ježiš si nikdy neprotirečil, ale v tejto pasáži Ježiš sám seba ukazuje apoštolom ako príklad v tom, že slúži. Teda ak by slúženie znamenalo, že daný človek už nemôže byť nijako vodca, ani Ježiš by nemohol byť vodca. Ale keďže vieme, že Ježiš je vodcom. Ak teda Ježiš môže byť vodca skrze službu, rovnako aj v Cirkvi môžu byť ľudia ktorí vedú skrze službu.
Pripomeniem, že v katolíckej Cirkvi sa akékoľvek vykonávanie autority doslova nazýva služba (ministérium), to má byť jej cieľ.
Vraj že "Nebudem strácať čas, katolícka cirkev ustanovila nedeľu ako deň sviatku tak pre mňa je to …
Pásť niekoho iného znamená viesť ho, lebo ak aj niekoho vediete doslova za potravou, znamená to, že v tomto zmysle ste jeho vodca. A vodcovská úloha Dávida je v Ž 78 doslova opísaná ako pasenie: “Vyvolil si Dávida, svojho sluhu, vzal ho od ovčích košiarov, odviedol ho od dojných oviec, aby pásol Jákoba, jeho ľud, a Izrael, jeho dedičstvo. Pásol ich s bezúhonným srdcom, skúsenou rukou ich viedol.” Ž 78:70-72
Určeno pro br. Slezáka, pro přehlednost v následné osobní konfrontaci názorů ( příspěvek byl …
Ďakujem za možnosť verejne komentovať tento príspevok.
ÚVOD
Téza ktorú sa dokument v tomto príspevku snaží dokázať v prvej časti je „zachovávanie soboty je prikázanie ktoré platí pre kresťanov“ Cieľom tohto komentára je ukázať, že tento dokument neposkytol žiadne dôkazy prečo by táto téza mala byť pravdivá a taktiež ukázať niektoré dôvody prečo táto téza neplatí.
Téza ktorú sa tento dokument snaží dokázať v druhej časti je, že z biblického hľadiska nie je žiaden reálny dôvod zachovávať nedeľu. Tento komentár sa ku tejto časti vôbec nevyjadrí, nakoľko ku otázke či zachovávať nedeľu je možné pristúpiť až po tom, čo je definitívne ukázané, že zachovávanie soboty neplatí.
Ešte pred tým než začnem adresovať konkrétne tvrdenia, chcem poukázať na to, že autor dokumentu predpokladá princíp „sola scriptura“ („Jakou biblickou autoritu pro to mají? Jaké pro to mají Písmo?“), teda predpokladá, že ak druhá strana nie je schopná poskytnúť žiadne biblické dôkazy pre neplatnosť sobotného príkazu pre kresťanov, alebo pre svätenie nedele, znamená to, že diskusia je ukončená.
Ako katolík tento princíp nezdieľam. Božie slovo nemôžeme obmedziť iba na historické dokumenty ktoré tvoria Písmo. Verím tomu, že Boh uchováva plnú pravdu o sebe v Cirkvi. Preto ak niečo tvrdí Cirkev ako neomylné tvrdenie, môžeme si byť istí, že sa jedná o Boží príkaz. Z toho dôvodu to, že Cirkev aktuálne, v tejto chvíli, učí nejakú vec, napríklad že svätiť sobtu nie je potrebné, je dostatočný dôkaz toho, že je to naozaj pravda, aj keby sa o tom v Písme nepísala ani čiarka. Preto nesúhlasím s autorovým predpokladom, že diskusia o tejto problematike sa začína a končí iba Písmom. Ale cieľom tohto dokumentu nie je dokazovať katolícky pohľad na uchovávanie Božieho slova, ani svätenie nedele, preto túto problematiku nebudem ďalej rozoberať.
VYVRÁTENIE ARGUMENTOV PRE SOBOTU
Viaceré tvrdenia v dokumente dokazujú iba, že ľudia ktorí boli pod Mojžišovým Zákonom (Starým Zákonom) zachovávali sobotu. Na tom sa všetci zhodneme, nikto netvrdí, že pod Mojžišovým Zákonom sa sobota nemala dodržiavať. Ale keďže kresťania nie sú pod Mojžišovým zákonom (Gal 3:24-26; 4:21-31) tieto argumenty nijako nedokazujú tézu dokumentu, a preto ku ním pripíšem I = Irelevantné.
(1 – 7) Všetky argumenty ktoré vychádzajú z Gn 2:1-3 sú chybné v tom, že nerozlišujú rozdiel medzi Božím stvoriteľským týždňom a ľudským týždňom. Boží stvoriteľský týždeň sa odohral iba raz, a jeho sobota stále trvá. Vieme to z toho, že všetkých šesť dní v Gn 1 je ukončených („Bol večer a bolo ráno, deň X“) ale siedmy deň v Gn 2:1-3 nie je. Boh nezačal po „odpočinku“ zase „pracovať“ od nedeľe do piatku a potom zas „odpočívať“ v sobotu. Boh ukončil stvorenie za šesť dní a odvtedy netvorí, teda stále „odpočíva“, stále trvá jeho siedmy deň – Božia sobota. Rovnako to môžeme vidieť aj v Hebr 3:7-19;4:1-11 kde je siedmy deň stvorenia (Hebr 4:4) vysvetlený ako večný odpočinok do ktorého vchádzajú kresťania (Hebr 3:12-15;4:1).
V Gn 2:1-3 nie je ani najmenší náznak toho, že kvôli tomu, že Boh odpočíval na siedmy deň, alebo preto, že požehnal siedmy deň by komukoľvek prikázal zachovávať 24 hodinový úsek z ľudského opakujúceho sa týždňa. Preto tu nie je žiaden dôkaz toho, že by bolo zachovávanie soboty ustanovené už pri stvorení.
V Mojžišovom zákone sa síce Božský stvoriteľský týždeň spomína ako dôvod, prečo sa má doržiavať sobota, ale vždy je to iba ako dôvod pre ľudí ktorí sú pod Mojžišovým zákonom. Nikde tu nie je napísané, že kvôli tomu majú sobotu dodržiavať všetci ľudia na zemi.
(8) V kontexte nie je žiaden dôvod prečo by sme mali slovo „človek“ brať ako synonymum ku „ľudská rasa“, ani prečo by sme si mali myslieť, že Ježiš tu hovorí o tom, pre koho bolo ustanovené prikázanie o sobote. Otázka ktorú s farizejmi riešil bola, či sú prikázania o sobote nadradené alebo podradené potrebám jednotlivca, a výrokom „sobota bola ustanovená pre človeka, nie človek pre sobotu“ vyjadruje to, že prikázania o sobote musia byť potrebám jednotlivca prispôsobené, nie že sobota bola ustanovená pre všetkých ľudí.
(9) I Nie je žiaden dôvod, prečo by sme si nutne museli pripomínať stvorenie zachovávaním jedného dňa v týždni, preto tento argument poukazuje iba na to, že v Mojžišovom zákone toto bolo jedným z vlastností soboty. Treba tu poukázať aj na to, že v Novom Zákone sa už začalo nové stvorenie (napr. „Preto ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli, nastali nové.“ 2 Kor 5:17), preto ak už by sme si mali v Novom Zákone nejaké stvorenie pripomínať, dávalo by lepší zmysel, keby to bolo práve toto nové.
(10) Nikde v biblií toto nie je. Uvádzate dva argumenty. Prvý je vyvrátený pri bode (8), druhý pri bodoch (1 – 7)
(11) Keďže neplatí bod (10), neplatí ani tento bod.
(12) To, že by sobota bola daná pri stvorení je vyvrátené pri bodoch (1 – 7). A aj keď sa v biblií sobote nehovorí priamo „židovská inštitúcia“, biblia nám hovorí, že Boh ju dal židom: „Dal som im [židom] aj svoje soboty, aby boli znamením medzi mnou a nimi, aby poznali, že ja, Hospodin, ich posväcujem.“ Ez 20:12, teda názov „židovská inštitúcia“ dáva zmysel.
(13) To nie je samo o sebe príkaz aby sobotu dodržiavali kresťania/všetci ľudia.
(14) Gn 2:1-3 Adresované pri bodoch (1 – 7)
Gn 8:10;12 Všetko je tu, je to, že Noe čakal sedem dní. Nič sa tu nehovorí o dodržiavaní soboty.
Gn 29:27-28 To dokazuje, že existoval týždeň. Nič sa tu nehovorí o dodržiavaní soboty.
(15) I Ex 16 je prvýkrát čo sa v biblií spomína, že Boh niekomu prikázal dodržiavať sobotu. A boli to židia pod vedením Mojžiša, a Boh hovorí, že tento príkaz dal im „Pozrite, Hospodin vám dal sobotu.“ Ex 16:29 Nič tu teda nenaznačuje, že by tento príkaz mal platiť aj pre niekoho iného, ako pre nich v rámci Mojžišovho Zákona.
(16) To, že niečo je obklopené nejakou vecou ešte neznamená, že aj ono samo ňou je. Tento argument nie je zo svojej podstaty platný.
(17) I
(18) I
(19) I „čím naznačil jej nezničiteľnú povahu“ Nie je tu uvedený žiaden dôkaz prečo by sme mali dospieť ku takémuto záveru. A Mojžišovi sa kamenné tabule podarilo rozbiť (Ex 32:19) teda kameň z ktorého boli tabule nemal nezničiteľnú povahu.
(20) I
(21) I
(22) I
(23) I Rieši sa tu iba otázka Izraelitov a Starej Zmluvy, nič nenaznačuje, že by tento príkaz tieto okolnosti presahoval.
(24) I Hovorí sa tu v rámci Starého Zákona: „Z judských miest, z okolia Jeruzalema, z Benjamínovej krajiny, z Nížiny, z Pohoria, ako aj z Negevu budú prichádzať ľudia a budú prinášať spaľovanú obetu, obetu s hostinou, pokrmovú obetu, kadidlo a ďakovnú obetu tiež prinesú do Hospodinovho domu.“ Jer 17:26
(25) I
(26) I
(27 – 29) I Stále sa tu hovorí iba o Starom Zákone. Môžeme to vidieť z Iz 56:7 kde sa hovorí o obetiach: „Ich spaľované obety a obety s hostinou budú prijaté na mojom oltári, veď môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy.“ Podľa Iz 56:8 „Výrok Pána, Hospodina, ktorý zhromažďuje roztratených Izraela: „K jeho zhromaždeným zhromaždím ešte ďalších.“ sa tu hovorí o pohanoch ktorí sa pridajú ku spoločenstvu Izraela. To v kontexte Nm 15:14-16 a Ex 12:48-49 znamená, že majú zachovávať aj Starý Zákon, čiže pochopiteľne aj prikázanie o sobote. Nič tu nenaznačuje, že by sa tu hovorilo o ľuďoch ktorí nie sú pod Starým Zákonom.
(30) I
(31) Nikde v texte nie je dôvod prečo by sme si mali myslieť, že sa tam hovorí o obnovení soboty v „posledných dňoch“
(32) I
(33) I Boh Otec nikdy nezachovával ľudskú 24 hodinovú sobotu, v tomto zmysle jeho príklad nemôžeme nasledovať. A Ježiš ako človek bol pod Starým Zákonom (Gal 4:4), preto sa dal napríklad aj obrezať, zachovával židovské sviatky atď. To samo o sebe nijako neznamená, že by sme to mali robiť aj my, alebo že by všetky tieto príkazy platili aj pre tých ktorí nie sú pod Starým Zákonom.
(34) Zjv 1:10 Nie je tu žiaden dôvod prečo by to malo odkazovať na sobotu, je tu použitý iba výraz „Pánov deň“
Mk 2:28 Adresované pri bode (35)
Iz 58:13 I
Ex 20:10 I
(35) Ježiš je pánom AJ nad sobotu, nie IBA nad sobotou: „Preto Syn človeka je pánom aj soboty.“ Mk 2:28 Vzhľadom na to, že Ježiš je Boh, nie je nijako prekvapivé, že má moc aj nad sobotou, ale to nie je dôvod, prečo by kresťania mali zachovávať sobotu.
(36) I Jedná sa stále o čas Starého Zákona, Ježiš nikde nepovedal, že sobotu má zachovávať aj niekto mimo Starého Zákona.
(37) Mt 12:1-13 Je to hádka s farizejmi o tom, ako sa má zachovávať sobota, ale nič tu nenaznačuje, že by sa mala zachovávať nad rámec Starého Zákona.
(38) I „A o koľko je človek cennejší ako ovca! Preto v sobotu je dovolené dobre robiť.“ Mt 12:12 Ježiš tu hovorí iba to, že príkaz Starého Zákona o sobote nezakazuje robiť dobre. Nič sa tu nehovorí o tom, že by Ježiš prikazoval zachovávať sobotu nad rámec Starého Zákona.
(39) „Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu“ Mt 24:20 nie je „modlite sa v sobotu“ ani „zachovávajte sobotu“ V kontexte sa tu hovorí o úteku z Jeruzalemu v roku 70 a keďže v Jeruzaleme sa na sobotu zatvárala brána, kresťanom by to útek sťažilo, rovnako ako by im ho sťažila zima, dáva teda zmysel, že Ježiš odporúčal aby sa kresťania modlili, aby sa to nestalo.
(40) I To nie je dôvod, že by to mal byť príkaz pre všetkých kresťanov. Okrem toho ženy sobotu zachovávali kvôli tomu, že sa riadili podľa Mojžišovho Zákona, lebo mysleli, že s Ježišom a jeho učením je koniec.
(41 – 45, 53) Predpokladám, že argument je, že ak kresťania nazývali sobotu „dňom odpočinku“, znamená to že v nej odpočívali, alebo ju zachovávali. Takýto záver nenasleduje. Deň odpočinku bol nazývaný dňom odpočinku, lebo to bolo jeho pomenovanie. Nedávalo by zmysel aby apoštoli tento deň premenovali. Ale rovnako ako keď dneska niekto povie Saturday (deň boha Saturna), neznamená to, že si uctieva falošného boha Saturna, tak aj keď niekto v Novom Zákone povedal Sobota (deň odpočinku), nie je to žiaden dôkaz toho, že naozaj odpočíval, alebo že ju zachovával.
(46 – 49) Ani v jednom prípade sa nejedná o zhromaždenie kresťanov, ale židov, na ktoré išli kresťania evanjelizovať.
(50) To že v spisoch ktoré sú bibliou nemáme zaznamenaný žiaden spor o X neznamená, že kresťania a židia ohľadom X robili presne to isté. Tento argument je zo svojej podstaty neplatný.
(51 – 52) Pavol to vysvetľuje v 1 Kor 9:19-20 „Lebo hoci som aj slobodný voči všetkým, dal som sa do služby všetkým, aby som získal čím viacerých. Pre Židov som sa stal akoby Židom, aby som získal Židov; pre tých, čo sú pod Zákonom, bol som ako ten pod Zákonom, aby som získal tých, čo sú pod Zákonom — i keď nie som pod Zákonom.“ Pavol Starý Zákon určitým spôsobom zachovával nie preto že by musel, ale preto aby nepohoršoval a tak o to efektívnejšie evanjelizoval.
(54) S týmto tvrdením nesúhlasím. Nižšie v sekcií ARGUMENTY PROTI SOBOTE vysvetľujem niektoré dôvody prečo.
(55) Myslím, že toto tvrdenie nie je kompletné, nehovorí sa tu na čo „na tom“ odkazuje.
(56) Nový Zákon vôbec nehovorí o tom, v ktorých dňoch v týždni kresťania vykonávali „obyčajnú prácu“, alebo „neobyčajnú prácu“, takže nejedná sa o nijaký dôkaz toho, že by sobota bola niečím špeciálna.
(57) Neexistuje žiaden dôkaz, že biblickí kresťania (predpokladám, že sa tu myslí na kresťanov rannej Cirkvi) sobotu zachovávali, preto toto tvrdenie nedokazuje, že aj moderní kresťania by mali zachovávať sobotu.
(58) Gn 2:1-3 a Ex 20:11 hovoria o tom, že Boh posvätil sobotu Božieho stvoriteľského týždňa, nie je dôvod domnievať sa, že Boh posvätil 24 hodinový úsek ľudského týždňa.
(59) Najpresnejší preklad znie: „A stane sa, že od mesiaca do mesiaca a od soboty do soboty bude prichádzať každé telo, aby sa klaňalo predo mnou, hovorí Hospodin.“ Iz 66:23 Hovorí sa tu o trvalom klaňaní sa pred Bohom, nie iba každú sobotu.
(60) „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov. Neprišiel som zrušiť, ale naplniť.“ Mt 5:17
Ježiš síce neprišiel Mojžišov zákon zrušiť, ale prišiel ho naplniť, teda musela sa udiať nejaká zmena. Už to samotné je argumentom proti dodržiavaniu soboty, lebo ak by kresťania dodržiavali sobotu tak ako je to napísané v Desatore Mojžišovho Zákona, kde by bolo jej naplnenie?
Podľa Nového Zákona vieme, že prikázania Starého Zákona neboli dokonalé, a preto boli naplnené tak, že už v Novom Zákone nie sú pre kresťanov vo svojej Starozákonnej podobe platné: „Tým sa RUŠÍ predchádzajúce prikázanie, lebo je slabé a neužitočné. Veď Zákon NIČ [ani prikázanie o sobote] nepriviedol k dokonalosti; uvedená bola iba lepšia nádej a skrze ňu sa blížime k Bohu. … Zákon je len tieňom budúcich dobier, a nie vlastným obrazom vecí“ Hebr 7:18-19;10:1
Teda z Ježišových slov v Mt 5:17 nijako nemôžeme vyvodiť, že aj na kresťanov je platný akákoľvek príkaz Starého Zákona. Na ich základe máme na Starý Zákon, a to aj na prikázanie o sobote, pozerať ako na predobraz, ktorý bol v Novom Zákone dovedený k dokonalosti.
ARGUMENTY PROTI SOBOTE
(1) „Nech vás teda nikto nesúdi za jedenie a pitie, ani za sviatky, novmesiace, ani za soboty. To sú tiene budúcich vecí, ale skutočnosť je Kristova.“ Kol 2:16-17
Tento verš naväzuje na to, čo som napísal ku tvrdeniu (60) V tomto verši Pavol výslovne hovorí, že dodržiavanie soboty je iba tieňom, teda niečím čo bolo v Novom Zákone naplnené a zmenené. Preto si môžeme byť istý, že príkaz dodržiavať sobotu zo Starého Zákona už v Novom Zákone nie je, lebo je nejakým spôsobom naplnený. A podľa Hebr 4:1-11 môžeme rozumne tvrdiť, že naplnením odpočinku v sobotu je v Novom Zákone večný odpočinok v nebi.
(2) Jediná situácia v ktorej Boh prikázal ľudom zachovávať sobotu, je ak boli pod Starým Zákonom. Kresťania nie sú pod Starým Zákonom. Preto pre nich zachovávanie soboty neplatí.
Tento argument zhŕňa všetko čo som povedal vyššie. Nikde v biblií nie je ani najmenší dôvod pre tvrdenie, že by Boh prikázal svätiť sobotu mimo Starého Zákona. Preto ani my nemáme dôvod tvrdiť, že by tento príkaz mimo Starého Zákona existoval. A z Nového Zákona výslovne vieme, že zachovávanie soboty bolo iba tieňom, a v Novom Zákone bolo naplnené Kristom. Tým je prvý bod dokázaný.
Úplne na začiatku som spomínal, prečo platí aj druhý bod.
Preto nevyhnutne vyplýva záver, že kresťania už nie sú prikázaním o sobote viazaní.
Vraj že "Nebudem strácať čas, katolícka cirkev ustanovila nedeľu ako deň sviatku tak pre mňa je to …
V Mt 23:9-10 Ježiš hovorí o otcovstve, učiteľstve a vodcovstve v absolútnom slova zmysle. V absolútnom slova zmysle tieto úlohy patria iba Bohu. Nič ale nenaznačuje, že by sme to mali brať tak, že na zemi nikto nie je žiadnym spôsobom otec, alebo v Cirkvi nikto nie je nijakým spôsobom učiteľ, alebo vodca, lebo to by si Ježiš protirečil. Sám totiž na zemi nazýva otcom iných ľudí ako Boha Otca (Mt 19:19) apoštolov posiela učiť, teda robí z nich učiteľov (Mt 28:19-20), apoštolovi Petrovi prikázal aby pásol všetkých kresťanov (Jn 21:15-17), čo je synonymum ku vodcovskej pozícií (Ž 78:70-72).
Mt 16:19 určite v jednom významovom leveli odkazuje aj na odpúšťanie hriechov, ale to nič nemení na tom, že hlavným významom zväzovania a rozväzovania je udelenie vodcovskej moci.
Kvôli tomu, že Ježiš v Cirkvi ustanovil hierarchiu, Cirkev nutne musí byť viditeľné spoločenstvo. Hierarchia by ináč nedávala zmysel. A veršov o Cirkevnej hierarchí je v Novom Zákone naozaj veľa, už spomínané Mt 16:19, Jn 21:15-16, Hebr 13:17, Sk 20:28, 1 Pt 5:1-4, 1 Tim 3:1-7...
Vraj že "Nebudem strácať čas, katolícka cirkev ustanovila nedeľu ako deň sviatku tak pre mňa je to …
V tejto chvíli môžem spojiť doterajšiu diskusiu s mojim prvým príspevkom. Išlo mi o toto:
1) Medzi Ježišovými učeníkmi nemôže nikdy úplne vymiznúť pravda
2) Preto ak niečomu Ježišovi učeníci globálne veria, nemôže sa jednať o omyl
Myslím si, v týchto dvoch tvrdeniach sa môžeme zhodnúť. To čo nás rozdeľuje je, ako a či vôbec môžeme viditeľne identifikovať Ježišových učeníkov.
"Pod slovem církev se dnes chápe sdružení lidí, ovládané hierarchií."
Osobne stojím za názorom že Cirkev, teda zhromaždenie Ježišových učeníkov takto ustanovil Ježiš. Uvediem jeden argument pre existenciu hierarchie v Cirkvi z ktorej nutne vyplýva vyššie uvedená definícia Cirkvi (spoločenstvo ľudí okolo hierarchie). Autorita/moc židovských náboženských vodcov, ako exkomunikovať niekoho z komunity, určiť čo je povolené a zakázané atď. bola známa pod idiómom "zväzovať a rozväzovať" Čo spravil Ježiš? Túto autoritu odovzdal v Mt 16:19 jednotlivcovi - Petrovi. Teda pre každého žida bolo jasné, že týmto Petra ustanovuje za vodcu, dáva mu unikátnu vodcovskú autoritu, teda ustanovuje ho ako člena hierarchie. Viac o tom môžete nájsť na Cirkev je viditeľné spoločenstvo
"Boží království je ale totéž, co Kristovo shromáždění."
Súhlasím, ale to nie je jediný význam ktorý "Božie kráľovstvo" má. Napríklad aj tí čo sú už členmi Kristovho zhomaždenia sa v Otčenáši stále modlía "príď kráľovstvo tvoje" - v zmysle viditeľnej celosvetovej vlády Boha.
"Boží království, jak řekl Rabín Ježíš, není z tohoto světa. Naproti tomu církve se staly součástí světa."
Bolo by treba aby ste zadefinovali, čo myslíte pod pojmom svet.
"Z těchto slov Rabína Ježíše jasně plyne, že ohrožena bude sama víra učedníků."
Ano, existuje mnoho ľudí a to aj v RKC ktorí nehlásajú pravé učenie. Nejde tu o to, že by jednotlivci nemohli upadnúť, do omylu, ale že Cirkev ako celok je neomylná.
"Kristovým shromážděním nemůže být církev, která nehlásá a nevyžaduje všechno, co Rabín Ježíš přikázal."
No lenže z toho vyplýva tá najzásadnejšia otázka - ako môžeme vedieť, čo presne Ježiš prikázal? Ak dobre rozumiem, podľa vás jediné o čo sa môžeme oprieť sú Ježišove výroky ktoré sú zapísané v biblií. S tým nesúhlasím a podľa mojej najlepšej štúdie toho čo Ježiš, apoštoli a ranná Cirkev učila, sa plnú pravdu o Ježišovom učení môžeme vo všetkých dobách dozvedieť predovšetkým z toho, že ju učí Cirkev - viditeľné zhromaždenie Ježišových nasledovníkov ktoré môžeme identifikovať podľa toho, že je zhromaždené okolo línie biskupov.
Napokon krst je dosť odlišná téma, nechcem ju tu veľmi rozoberať, ale z Jn 3:3 vidíme, že sa tu hovorí iba o jednej udalosti - znovuzrodení, teda že pôsobenie vody a Ducha sa deje v jednu a tú istú chvíľu. Rovnako Ježiš prišiel krstiť Duchom Svätým (Mk 1:8) ale vieme, že existuje iba jeden krst (Ef 4:5) teda opäť môžeme vidieť, že okamžik krstu vodou a krstu Duchom Svätým musí byť jedna a tá istá udalosť.
Vraj že "Nebudem strácať čas, katolícka cirkev ustanovila nedeľu ako deň sviatku tak pre mňa je to …
"Znovu opakuji, že ŘKC SOBOTU uznává jako sedmý den."
Neviem, prečo to považujete za relevantné, RKC totiž z toho v svojom učení nevyvodzuje žiadne dôsledky.
"TO ONA JEJ ZMĚNILA, ALE NE KRISTUS, ANI PRVOTNÍ CÍRKEV."
Neviem od akého dátumu rátate vznik RKC, a do akého dátumu je podľa vás "prvotná Cirkev", ale historicky už od prvého storočia existuje silná evidencia, že Cirkev neslávila sobotu, ale nedeľu.
Súhlasím s vami, že morálny zákon ktorý bol uvedený v SZ platí aj v NZ, a že ceremoniálny zákon SZ je v NZ zrušený. Avšak pointa o ktorej hovoírm je, že slávenie soboty nepovažujem za morálny zákon, ale ceremoniálny. Chcel by som tiež zdôrazniť, že pod zrušením slávenia soboty nemyslím, že by bol tretí/štvrtý príkaz z Desatora vymazaný, ale že jeho ceremoniálna stránka zo SZ (deň sobota) už stratila svoju platnosť.
Nevidím žiaden dôvod, prečo by to, že desatoro bolo zapísané na kamenných tabuliach alebo že bolo vnútri truhly malo znamenať, že každé jeho slovo je nemenný morálny zákon.
Naopak, už zo samotného Desatora môžeme vidieť opak: "Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte a že ťa Hospodin, tvoj Boh, odtiaľ vyviedol mocnou rukou a vystretým ramenom. Preto ti Hospodin, tvoj Boh, prikázal zachovávať sobotný deň." Dt 5:15 Toto nie je dôvod pre morálny zákon, udalosti sú základom ceremoniálnych zákonov.
Vraj že "Nebudem strácať čas, katolícka cirkev ustanovila nedeľu ako deň sviatku tak pre mňa je to …
A môžeme sa zhodnúť, že medzi tými čo sú nasledovníkmi Ježiša, teda jeho Cirkvou, jeho zhromaždením musí byť vždy pravé učenie, aby ho mohli hlásať? Že nie je možné, aby sa z celého Ježišovho zhromaždenia stratila pravda?
Vraj že "Nebudem strácať čas, katolícka cirkev ustanovila nedeľu ako deň sviatku tak pre mňa je to …
Je množstvo príkladov Božích príkazov ktoré sa zmenili pretože boli naplnené. Napríklad fyzická obriezka. Dúfam že sa môžeme zhodnúť, že Boží príkaz dať sa fyzicky obrezať už v Novom Zákone neplatí?
Vraj že "Nebudem strácať čas, katolícka cirkev ustanovila nedeľu ako deň sviatku tak pre mňa je to …
Nikdy som netvrdil, že Ježiš Desatoro zrušil, Ježiš Desatoro naplnil do dokonalosti ("počuli ste že otcom bolo povedané "nezabiješ" [príkaz z Desatora], ale ja vám hovorím..." Mt 5:21 atď) A súčasťou tohto naplnenia Desatora bolo to, že príkaz svätiť práve sobotu zmizol, lebo ten bol daný na oslavu exodusu Izraelitov z Egypta (Dt 5:15), ale v Novom Zákone je exodus iba predobraz skutočného exodu - smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Nedáva teda žiaden zmysel, aby sme oslavovali starý exodus, ktorý je tien a predobraz, mali by sme oslavovať nedeľu, kedy Ježiš dokončil zmŕtvychvstaním nový exodus.
Vraj že "Nebudem strácať čas, katolícka cirkev ustanovila nedeľu ako deň sviatku tak pre mňa je to …
Ďakujem za verše. Osobne ale nesúhlasím s vašou interpretáciou. V Lk 17 nemáme žiaden dôvod vnímať "Božie kráľovstvo" ako synonymum s "Cirkvou" V kontexte sa Ježiša na Božie kráľovstvo pýtali farizeji, a tí pod ním mysleli celosvetovú nadvládu Mesiáša. Ježiš im jednoducho vysvetlil, že tá neprijde iba nejakým celosvetovým aktom, ale začne už medzi jednotlivcami.
Ďalej máte pravdu, že do Božieho kráľovstva, v tomto kontexte do Cirkvi, sa vchádza cez vodu a Ducha. Ale keďže voda je krst, tak táto pasáž dokazuje viditeľnú Cirkev, lebo krst je viditeľný akt, je možné rozpoznať, že daný človek do Božieho kráľovstva cez neho vstúpil.
Ale tak či onak, môžeme sa zhodnúť na tom, že povinnosťou tých, čo sú nasledovníci Ježiša, je hlásať ďalej Ježišovo učenie? A že to tak bude až do konca sveta?
"Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta." Mt 28:19-20
Vraj že "Nebudem strácať čas, katolícka cirkev ustanovila nedeľu ako deň sviatku tak pre mňa je to …
@hajaj búvaj ovečky ďalej V tejto fáze debaty mi nejde o dokázanie pravdivosti katolíckej Cirkvi, snažím sa zistiť nakoľko sa naše názory vôbec akokoľvek zhodujú.
@Avi Liva Ktoré verše učia o neviditeľnosti Ježišovho zhromaždenia?
Vraj že "Nebudem strácať čas, katolícka cirkev ustanovila nedeľu ako deň sviatku tak pre mňa je to …
Mohli by ste odpovedať na moju otázku?
Vraj že "Nebudem strácať čas, katolícka cirkev ustanovila nedeľu ako deň sviatku tak pre mňa je to …
To len podporuje to o čom hovorím - že existuje viditeľné identifikovateľné zhromaždenie Ježišových nasledovníkov. A tento verš je napojený na Mt 16:18 “Na tejto skale postavím svoju Cirkev (svoje zhromaždenie) a brány smrti ju nepremôžu” teda toto zhromaždenie je výlučne Ježišovo. Môžeme sa teda zhodnúť na tom, že Ježišovi nasledovníci tvoria viditeľné spoločenstvo?
Vraj že "Nebudem strácať čas, katolícka cirkev ustanovila nedeľu ako deň sviatku tak pre mňa je to …
teda môžeme sa zhodnúť na tom, že Cirkev je viditeľné spoločenstvo?
Vraj že "Nebudem strácať čas, katolícka cirkev ustanovila nedeľu ako deň sviatku tak pre mňa je to …
“Keby sa prehrešil tvoj brat, choď za ním a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata. Ak ťa neposlúchne, vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby každý výrok bol založený na výpovedi dvoch alebo troch svedkov. Ak by ani ich neposlúchol, povedz to cirkvi. Ak by neposlúchol ani cirkev, nech ti je ako pohan alebo mýtnik.” Mt 18:15-17
Vraj že "Nebudem strácať čas, katolícka cirkev ustanovila nedeľu ako deň sviatku tak pre mňa je to …
Spoločenstvo môže byť predsa viditeľné aj bez hierarchického usporiadania. Ako by ste mohli niečo povedať Cirkvi (Mt 18:17) ak by ste ju nevedeli identifikovať?
Vraj že "Nebudem strácať čas, katolícka cirkev ustanovila nedeľu ako deň sviatku tak pre mňa je to …
Ano. Viem že podľa vás nie, ale z našeho pohľadu podľa našeho najlepšieho chápania Božieho učenia ano.