08:14
Samson1
192,6 tis.
Dnes som to našiel na YOUTUBE....a určite je to pravda....Treba je to len dob... Já též, proto zdílím. Dnes som to našiel na YOUTUBE....a určite je to pravda....Treba je to len dobre počúvať.Více
Dnes som to našiel na YOUTUBE....a určite je to pravda....Treba je to len dob...

Já též, proto zdílím. Dnes som to našiel na YOUTUBE....a určite je to pravda....Treba je to len dobre počúvať.
apredsasatoci
Ako to všetko dopadne? Viď. Zj. Jana.
Samson1
Jestli s tímto nepřestaneš, tak tě bloknu. Zajdi do kurníku a mne nech na pokoji.
Kallistratos
před 4 hodinami
Pokud jsi druhý nick Samsona, tak sděluji - chlubí se tím občas jeden důchodce a dokonce mi to zasílá :Více
Jestli s tímto nepřestaneš, tak tě bloknu. Zajdi do kurníku a mne nech na pokoji.

Kallistratos
před 4 hodinami
Pokud jsi druhý nick Samsona, tak sděluji - chlubí se tím občas jeden důchodce a dokonce mi to zasílá :
Samson1
Segal máš pravdu. Kvůli němu není možné na Glorii diskutovat. Trolí jak sám Lucifer. 🙂
Samson1
Dnes jsem našel toto: lumendelumine.cz/index.php
Modlitba za změnu papeže
Peter(skala)
Ládo zabudol si na dalších papežov, lebo podla tejto logiky všetci boli zlí... tak čo povieme, že radšej nech nám Ježiš neposiela papežov, lebo ani jeden nam nebude pasovať?
... a kedy konečne si povieme: "Pane, vymeň aj nás, lebo sme hriešni!"Více
Ládo zabudol si na dalších papežov, lebo podla tejto logiky všetci boli zlí... tak čo povieme, že radšej nech nám Ježiš neposiela papežov, lebo ani jeden nam nebude pasovať?

... a kedy konečne si povieme: "Pane, vymeň aj nás, lebo sme hriešni!"
Peter(skala)
Inač, ako pozeram, tak pozeram: nazov hovorí o modlitbe za zmenu papeža, ale obsah članku spomina len jednu modlitbu a to za zmenu zmýšľania od sv.Banaventury.
Nevidim tam modlitbu, kde by sa doslovne písalo, že niekto žiada Boha o zmenu papeža.
Ten nazov nekorešponduje s modlitbou sv.BonaventuryVíce
Inač, ako pozeram, tak pozeram: nazov hovorí o modlitbe za zmenu papeža, ale obsah članku spomina len jednu modlitbu a to za zmenu zmýšľania od sv.Banaventury.

Nevidim tam modlitbu, kde by sa doslovne písalo, že niekto žiada Boha o zmenu papeža.

Ten nazov nekorešponduje s modlitbou sv.Bonaventury
Samson1
Třeba si díky modlitbě uvědomí, že se má změnit a třeba odstoupí sám. Vždyť i Eliáš ho k tomu vyzval. Vybízí k volbě nového papeže a modlí se za to a třeba bude Bůh jednat. V té modlitbě je i přímluva, aby ho Bůh vytrhl s rukou nepřítele viditelným způsobem no a ať se stane.
Peter(skala)
suhlasim s tým, aby papeža upozornili na jeho hriechy, lebo jeho "pravdivý život v Bohu" potrebuje očistu-pokanie a to aj dobrou modlitbou, ale modliť sa za to, aby odstupil z uradu papeža je ako keby sa niekto modlil za to, aby sa manželia zriekli povolania do manželstva (...aby sa rozviedli), lebo su velmi hriešni.
😲
Totižto Božie povolanie osoby do uradu papeža je celoživotný proces, kedy Boh …Více
suhlasim s tým, aby papeža upozornili na jeho hriechy, lebo jeho "pravdivý život v Bohu" potrebuje očistu-pokanie a to aj dobrou modlitbou, ale modliť sa za to, aby odstupil z uradu papeža je ako keby sa niekto modlil za to, aby sa manželia zriekli povolania do manželstva (...aby sa rozviedli), lebo su velmi hriešni.
😲
Totižto Božie povolanie osoby do uradu papeža je celoživotný proces, kedy Boh povoláva osobu, aby zastupoval Ježiša na zemi a tak ustanovoval a odvolával ľudí z funkcie, lebo Ježiš to tak chce robiť cez vyvoleneho papeža.

Modliť sa za to aby papež sa zriekol uradu je inač povedane, aby sa zriekol a odmietol Ježišovo povolanie. Robili to sv.JPII., ked už bol velmi chorý a robili to aj Benediktovi XVI.

sv.JPII. neodstupil ale Benenedikt tomu podlahol ako Celestín VII.

Teraz je na rad František: bud tomu podlahne alebo bude verný povolaniu, ktoré mu Ježiš dal. Podla mna nepodlahne, lebo proroctvo sv.Malachiaša hovorí, že sa bude volať: "Peter rímsky", čo v preklade znamená: "verný Rímu-verný povolaniu pápeža"
ekans
v první řadě bylo vykořenit víru v Krista Pána a poté už nic nestojí v cestě
Caesar
Aké sú alternatívy?
Mohli by sme začať vymýšľať rôzne alternatívy k demokracii, skĺznuť tak do roviny tvorivej, zlepšovateľskej. Teda tam, kde vznikol aj kolektivizmus. My si však myslíme, že je oveľa rozumnejšie zamyslieť sa, aké formy vlády v minulosti existovali a ktoré z nich sa ukázali životaschopnými.
Možno to niekoho prekvapí, možno nie, ale niet v tomto na výber. Jedinou formou vlády …Více
Aké sú alternatívy?
Mohli by sme začať vymýšľať rôzne alternatívy k demokracii, skĺznuť tak do roviny tvorivej, zlepšovateľskej. Teda tam, kde vznikol aj kolektivizmus. My si však myslíme, že je oveľa rozumnejšie zamyslieť sa, aké formy vlády v minulosti existovali a ktoré z nich sa ukázali životaschopnými.
Možno to niekoho prekvapí, možno nie, ale niet v tomto na výber. Jedinou formou vlády ktorá sa prirodzene vyvinula je dedičná monarchia. Všetky ostatné formy vlád sú produktom tvorivosti.
Otázkou zostáva, čo možno nazvať monarchiou. Nie vždy názov „monarchia“ zodpovedá skutočnému stavu. Veľká Británia využíva symboliku monarchie. V skutočnosti je tam demokracia.

Skúsme sa teda zamyslieť, ako by mala vyzerať skutočná, prirodzená monarchia:
Prirodzená monarchia je tá, kde zodpovednosť za štát nie je delená. Všetko čo sa delí sa oslabuje. V tomto prípade zodpovednosť. Nemôže byť na prospech štátu, keď zodpovednosť za štát je oslabovaná. Zodpovednosť a vlastníctvo sú spojené nádoby. Zodpovednosť bez vlastníctva nie je skutočnou zodpovednosťou. A vlastníctvo môže existovať iba vtedy, ak si ho vieme ochraňovať a účinne brániť pred inými záujemcami. Vlasť sa ochraňuje a bráni armádou.
Dostávame sa k tomu, čo by monarchia mala obsahovať:
Jedného panovníka s podporou armády, dostatočne silnej plniť vnútorné i vonkajšie bezpečnostné funkcie.
Pre každého panovníka najdôležitejšími ľuďmi sú tí, ktorí vernosť trónu preukázali v časoch núdze, keď bolo potrebné nasadiť svoje životy pre obranu vlasti a záujmov monarchie. Ale nie vždy je potrebné vlasť brániť. V časoch mieru armáda plní bežné civilné funkcie a jej príslušníkom ku vojenskej hodnosti prináleží aj hodnosť civilná - šľachtický titul.
Šľachtické tituly nedostávajú iba verní vojaci, ale všetci, ktorí v časoch mieru svojou čestnosťou, poctivosťou, pracovitosťou, zodpovednosťou, spoľahlivosťou, rozvážnosťou alebo inými pozitívnymi osobnostnými charakteristikami slúžia rozvoju a blahu ľudskej spoločnosti. Týmto spôsobom panovník podporuje tie rodiny, ktoré sú pre jeho štát prínosom, a naopak, nepodporuje problémové rodiny.
Je zrejmé, že štát aj v časoch mieru je organizovaný podobne ako armáda. Občan, podobne ako vojak v armáde, získava svoje postavenie v spoločností podľa činov - nie podľa slov, obleku či auta. Pre lepšie pochopenie príčin, ktoré viedli k oslabovaniu monarchii až k ich zániku po roku 1918, môžeme hovoriť o problémoch, ktoré sa vyskytujú aj v armáde.
Jednota
Bojaschopná armáda musí byť jednotná, dobre organizovaná bez vnútorných rozporov a nezdravých sociálnych javov. Udržanie jednoty a vôle vojakov bojovať až do konca je kľúčovou úlohou každého veliteľa. Čo vojak, to iný človek, iný rebríček hodnôt, iný názor na riešenie zložitých problémov. Stmeliť rôznorodú masu ľudí do jedného celku je problém, ktorému čelia vojvodcovia od nepamäti. Jednoduchým a účinným zjednocovacím prostriedkom je náboženstvo. Už v dávnej minulosti kmene zjednotené okolo svojho náboženstva boli lepšie pripravené na boj s nepriateľom i nepriazňou prírody - mali väčšiu šancu prežiť. Náboženstvo sa stalo silnou zbraňou v rukách mocnárov a neodmysliteľnou súčasťou dejín ľudstva.
Zdá sa, že nemôže byť na tom nič zlé, keď náboženstvo má silné postavenie v spoločnosti ľudí. Ibaže príbeh má aj pokračovanie. Mnohí ľudia podliehajú náboženstvu natoľko, že stačí málo, aby uverili v čokoľvek iracionálne, od existencie čarodejníc, cez opodstatnenie zákazu antikoncepcie až po ideológie kolektivizmu. Stačí ponúknuť pekne zaobalenú myšlienku; oni nebudú premýšľať, či je uskutočniteľná a aké dôsledky môže mať. Úplne stačí, keď idea, hoci zvrátená, má obal a je akoby stvorená na riešenie určitého spoločenského problému, napríklad chudoby. A z bývalých spojencov sa veľmi rýchlo môže stať masa ľudí zjednotená okolo úplne iného „náboženstva“, a na opačnej strane barikády.
Príčiny a dôsledky
Monarchie nevyužívali naplno svoj potenciál. Štáty uviazli v bludnom kruhu náboženských dogiem. Moc získala do svojich rúk cirkev. Duchovné témy sa stali predmetom svojráznej politiky. Od rovnosti pred bohom je krok k rovnosti na zemi v podaní kolektivistov. Keď pôrodnosť v chudobných rodinách narastala úmerne s narastajúcou chudobou, nedostatkom vzdelania a silnejúcim vplyvom náboženstva, stalo sa toto sociálne prostredie živnou pôdou pre rozvoj ideí kolektivizmu a nacionalizmu.
Olejom do ohňa boli aj ďalšie chyby, ktorých sa panovnícke rody dopúšťali a ktoré pramenili práve z odklonu od spoločnosti rozumu a poznania ku spoločnosti sebaklamu a prehliadania závažných problémov. Nezdravé sociálne javy – nevoľníctvo (otroctvo) - pretrvávali príliš dlho. Pridružili sa chyby v udeľovaní šľachtických titulov. Nelichotivý stav šľachty sa naplno prejavil po roku 1918, keď mnohí „šľachtici“ sa ukázali ako zbabelci, zradcovia a zlodeji. A množstvo ďalších, väčších či menších chýb, ktorých sa dopúšťali vládnuce dynastie v jednotlivých krajinách.
Výsledkom boli úspešné vzbury v Anglicku, Francúzsku, Rusku až napokon všetko zavŕšila kapitulácia v roku 1918. Tým európske monarchie de facto zanikli.
Výsledky sú neblahé, ale hovoriť že monarchie treba nahradiť demokraciami by bolo to isté, ako po prehratom boji tvrdiť, že armády treba nahradiť niečím iným, kde radoví vojaci v zákopoch budú voľbami rozhodovať o osude svojich veliteľov a generálov. Vládnuce dynastie robili chyby, za ktoré sa platí. To ale neznamená, že kolektivistický požiar bude spaľovať svet naveky.
Monarchia
Monarchia je prirodzený systém. Má logiku a má preto blízko ku všetkému, čo sa opiera o rozum, zdravý úsudok, poznanie, skúsenosti, vzdelanie, vedu. Naopak, je v rozpore so všetkým umelým, vymysleným, iracionálnym. Nepotrebuje ideovými tmelmi lepiť dokopy rozdielne typy ľudí. Má možnosti vytvárať celistvosť na etnickom princípe s vlasteneckými väzbami. Tie sú oveľa pevnejšie a stabilnejšie než väzby vytvorené zneužívaním citlivých, intímnych myšlienkových tém človeka na znásilňovanie jeho mysle náboženskými ideami. Homogénny národ na etnickom princípe v ktorom nie je núdza o ľudskosť, dobro, múdrosť, toleranciu, zodpovednosť, empatiu ale aj pracovitosť, chrabrosť, vernosť národu, etniku, vlasti, štátu je zárukou stability, prosperity, blahobytu a mieru. Žiadna z týchto vymenovaných ušľachtilých ľudských vlastnosti sa nedá natrénovať ani naučiť z biblie či politických školení. Ale zodpovednou, dlhodobo cielenou rodinnou politikou štátu v spolupráci so zodpovednosťou jednotlivca a jeho prístupu k rodičovstvu sa dá v tomto smere dosiahnuť veľa.
Caesar
Hneď prvou vecou, ktorou demokracia zavádza je jej samotný názov "ľudovláda" alebo "vláda ľudu". Je tam spomenuté slovo ľud, ktoré má blízko k slovu "ľudskosť", vyvolávajúce asociácie dobra, rozumu, láskavosti a spravodlivosti... . Keď človek počuje taký názov pre formu vlády, pozabudne, že ľudia nie sú iba múdrymi ľudomilmi, ktorí nikdy nič pre seba nechcú a vždy myslia iba na kolektívne …Více
Hneď prvou vecou, ktorou demokracia zavádza je jej samotný názov "ľudovláda" alebo "vláda ľudu". Je tam spomenuté slovo ľud, ktoré má blízko k slovu "ľudskosť", vyvolávajúce asociácie dobra, rozumu, láskavosti a spravodlivosti... . Keď človek počuje taký názov pre formu vlády, pozabudne, že ľudia nie sú iba múdrymi ľudomilmi, ktorí nikdy nič pre seba nechcú a vždy myslia iba na kolektívne blaho.
Ľudia sa poväčšine správajú tak, ako to príroda zariadila. Tá hovorí: kto chce prežiť, mal by sa správať racionálne - treba ísť za obživou tam, kde sa dá získať najľahšie. Sme pri dôvode, prečo v demokracii si každý odtrháva pre seba. Štát namiesto plnenia svojich funkcii sa zmenil na stôl hojnosti, z ktorého sa rado berie, a nerado naň dáva. Túto prirodzenú zákonitosť správania živého tvora využívajú politické strany v boji o voliča. Že taká politika podporuje lenivosť, nepoctivosť, nezodpovednosť, a naopak, trestá pracovitosť, čestnosť a zodpovednosť, je druhoradé. Prvoradé je víťazstvo vo voľbách - byť čo najbližšie pri stole hojnosti. Celé to má veľmi ďaleko od toho, čo si predstavujeme pod pojmom ľudskosť. A ani vládnutie to nie je v pravom zmysle slova. Jedná sa skôr o niečo ako živelný vývoj.
V praxi to vyzerá asi takto:
- chudobní, ktorí by sa mohli sami viacej pričiniť svojou prácou a zodpovednosťou za svoj osud, radšej využívajú sociálny systém;
- pre nezamestnaných, ktorí by mohli podnikať a vytvárať tak pracovné miesta je pohodlnejšie hľadať si zamestnanie v štátnej správe, lebo tam pri troche šťastia a nejakej známosti sa nejaké pracovné miesto vytvoriť dá, hoci zbytočne zaťažuje štátny rozpočet;
- karieristi sa v demokracii cítia ako ryby vo vode, dokážu sa presadiť či už ako volení zástupcovia alebo funkcionári v prebujnenom štátnom aparáte;
- podnikavci pri troche šťastia, známosti a uplácania získavajú štátne zákazky, kde možnostiam pre nepoctivosť sa medze nekladú.
- atd..
Poznatky o fungovaní mozgu a ľudskej psychiky sú zneužívané na ovplyvňovanie verejnej mienky. Umožňujú obsadiť vrcholové štátne funkcie nielen rečnícky zdatným jedincom s charizmou, ale každému, vrátane:
- zločincov;
- figuriek v rukách niekoho v pozadí;
- pochybných podnikateľov, ktorí majú všetko čo sa im zachce, nevedia čo s peniazmi, ale ešte si nevyskúšali, aké je to byť politikom;
- korumpovateľných politikov, sledujúcich svoje osobné ciele;
- rôznych stratených existencií, pokúšajúcich šťastie.

Demokracia trpí na krátkozrakosť; vidí iba po najbližšie voľby. Práve tam najviac upriamuje svoju pozornosť. Ostatné problémy týkajúce sa chodu štátu rada prehliada buď zámerne, alebo z nevedomosti. Žiaľ, najväčšie nebezpečenstvá a najvážnejšie spoločenské choroby väčšinou inkubujú dlhšie než jedno volebné obdobie a niektoré aj dlhšie než jednu ľudskú generáciu. Napríklad také prisťahovalectvo. Cudzincom s právom voliť a byť volenými sa ponúka jedinečná možnosť: síce postupne, ale zato bez boja získať celú našu civilizáciu s územím, vybudovanými mestami, priemyslom, infraštruktúrou, prírodným bohatstvom a možnosťou zotročovania pôvodných obyvateľov, teda nás všetkých.
Ještě jeden komentář od Caesar
Caesar
Demokracia a demokratické voľby sú dnes čarovné slovíčka, ktorými sa oháňajú všetci naši politici, keď majú vysvetliť, prečo prijímajú zákony, ktoré sú v evidentnom rozpore s požiadavkami ich voličov. „Demokracia“ je nedotknuteľné slovo, ktorého kritika je tabu a kto sa o to pokúsi, je automaticky zaraďovaný medzi sympatizantov totalitných systémov.
– Ideológia zastupiteľskej demokracie.…Více
Demokracia a demokratické voľby sú dnes čarovné slovíčka, ktorými sa oháňajú všetci naši politici, keď majú vysvetliť, prečo prijímajú zákony, ktoré sú v evidentnom rozpore s požiadavkami ich voličov. „Demokracia“ je nedotknuteľné slovo, ktorého kritika je tabu a kto sa o to pokúsi, je automaticky zaraďovaný medzi sympatizantov totalitných systémov.

– Ideológia zastupiteľskej demokracie. Sme tak naočkovaní touto indoktrináciou, že nie sme schopní si vôbec pripustiť, že sme v skutočnosti podvádzaní a že na beh štátu voľbami nemáme žiaden vplyv. Indoktrinácia je tak hlboká, že nie sme schopní ani len uvažovať o nejakých alternatívach k demokratickému systému.

prečo je pre ľudí demokracia tak atraktívna. Odpoveďou je, že ľudia majú v sebe geneticky zakódovaný pocit odporu voči útlaku a túžbu po slobode. A že demokracia spĺňa v očiach ľudí tento ideál. Z pohľadu vládnucej vrstvy je však demokracia nežiadúca, keďže ich pripravuje o moc a zdroje. Preto zaviedli iluzórnu demokraciu, kde ľudia majú dojem, že sa prostredníctvom volieb podieľajú na riadení štátu, ale v skutočnosti rozhodujú iba o bezvýznamných, vopred určených veciach.

Problémom dnešnej doby je však hlavne to, že títo „zástupcovia“ vôbec NEZASTUPUJÚ názory svojich voličov.

Voľby sa stali akýmsi mediálnym cirkusom, kedy si občania môžu „slobodne“ vybrať nejakú z vopred predpripravených bábok, ktorá im má vládnuť. V praxi je jedno, ktorú stranu politického spektra si voliči vyberú. Či je to pravica alebo ľavica, politici z oboch strán spektra sú v skutočnosti financovaní a zaviazaní rovnakým sponzorom, pričom týmto financovateľom je potom jedno, kto vo voľbách zvíťazí.
Ak sa predsa len vyskytne „chyba v matrixe“ a do volieb začne kandidovať strana, ktorú sa nedarí finančne „podchytiť“, tak nasleduje snaha túto neposlušnú skupinu mediálne diskreditovať (označovaním za krajnú pravicu, krajnú ľavicu, extrémistov, neonacistov a podobne), poprípade blokovať mediálne informácie o tejto strane, aby sa o nej dozvedelo čo najmenej ľudí. Preto je tak dôležité pre oligarchov mať okrem politických strán pod kontrolou aj všetky mienkotvorné média.

Politici pred voľbami radi sľubujú, čo všetko zrealizujú, až sa dostanú do vlády. Na základe toho ich ľudia volia. Ale keď sa strany dostanú do vlády, tak začnú vykrúcačky: „skladáme koalíciu, treba robiť kompromisy, nie je možné splniť všetky volebné sľuby“. Takáto argumentácia by sa ešte dala pochopiť. Lenže v praxi politici po nástupe do vlády začnú ako prvé realizovať body, ktoré nemala vo volebnom programe ŽIADNA z koaličných strán… WTF!!!
Niekedy sa situácia vyhrotí do tej miery, že politici pretláčajú agendu proti drvivému nesúhlasu väčšiny populácie krajiny (LGBT témy odmietalo 75-90% obyvateľstva, imigrantskú agendu dokonca až 98% obyvateľstva). Tvrdošijné presadzovanie tém, ktoré odmieta celá populácia v krajine, vrátane vlastných voličov jasne ukazuje, že politici sa v skutočnosti zodpovedajú niekomu inému, než svojim voličom.

V demokracii môže vládnuť ktokoľvek

Demokracia je nástrojom vlastizrady a sabotáže, lebo umožňuje získanie moci v štáte ľuďom, ktorí sú v spojení s cudzou mocou, cudzím činiteľom alebo sú členmi nebezpečného zoskupenia. Hocijaký občan Slovenskej republiky, bez ohľadu z kade prišiel a komu slúži, môže aj so svojimi kumpánmi mocensky ovládnuť štát. Demokracia to umožňuje (!) Je to ako keď najskôr umožníme zlodejovi vlámať sa do bytu, a potom ho ideme chytať.

Demokracia je zadefinovaná ako vláda ľudu v prospech ľudu. Skúsme si teda položiť dve jednoduché otázky a stručne si na ne odpovedať. Zistíme tým, aké pohnútky najviac ovplyvňujú rozhodovanie voliča vo voľbách.
Čo si človek želá? - Mať sa dobre.
Čo si neželá? - Trpieť.
Pod pojem „trpieť“ môžeme zaradiť všetko, čomu sa normálny človek chce vyhnúť, teda aj práci (tým myslíme tú práca, ktorá nemôže byť pre nikoho záľubou alebo koníčkom, ale urobiť sa musí)
Čo sme zistili? - Ľudia sa chcú mať dobre a nepracovať. Ale ľudia vedia, že sa to nedá. Tak teda, ľudia chcú pracovať, aby sa mohli mať dobre.
Ako je potom možné, že demokracia nachádza rôzne spôsoby prerozdeľovania, ktoré pracujúcim berú a nepracujúcim dávajú; a zo štátov robí niečo na spôsob pracovných táborov?
Odpoveď je jednoduchá:
Lebo demokracia sa vždy bude snažiť ľuďom vyhovieť za každých okolností, aj vtedy, keď sa vyhovieť nedá.
Pozrime sa na to bližšie:
Charakter človeka sa nedá rozpoznať z volebného plagátu, diskusnej relácie alebo prejavu na tribúne. Iba keď sa prejaví v situáciách, ktoré robia z ľudí hrdinov, ale aj zbabelcov, zlodejov... . Je nemožné, aby státisíce voličov mohli osobne poznať, ako sa človek usilujúci o ich volebnú priazeň správa v bežnom živote, nie to ešte ako sa zachová v nečakaných situáciách, ktoré preverujú hodnoty človeka.
Odhliadnuc od toho si predstavme, že volič má vždy šťastnú ruku pri odovzdávaní svojho hlasu. Vtedy by nič nemalo brániť úspešnému riadeniu štátu. Napriek tomu sú tu dva dôvody, ktoré tomu brániť budú:
1. Volebné obdobie je krátke na uskutočnenie dlhodobých politických zámerov. Iná vláda môže, ale aj nemusí pokračovať v začatých strategických krokoch.
Civilizácia sa nedá vybudovať z večera do rána. Ľahko a rýchlo sa dá búrať, ničiť. Ale vytváranie hodnôt potrebuje čas. Aj civilizácia, ktorá ide bezpečne smerom vpred, potrebuje kormidelníka, ktorý neodbočí zo začatej cesty a nezačne blúdiť. Dodržať začatú politickú líniu na obdobie niekoľkých ľudských generácii sa dá iba v dedičných monarchiách, kde začatý smer vládnutia sa dedí z generácie na generáciu. V demokracii, keďže funguje na inom princípe, zabezpečiť niečo také nie je možné.
2.Volení zástupcovia nechcú uskutočňovať dlhodobé politické zámery.
Politici sú politikmi preto, lebo chcú ovplyvňovať chod štátu. Keď sa im podarí vyhrať voľby, vedia, že nemá zmysel púšťať sa do dlhodobých zámerov z dôvodu číslo jeden. Vedia, že niektoré kroky by boleli nemalú skupinu voličov. Netreba zbytočne riskovať odliv týchto voličov, lebo práve oni môžu rozhodnúť o výsledku v najbližších voľbách. Ale zároveň netreba sklamať voličov; predvolebné sľuby treba splniť do konca volebného obdobia. Čo s tým? - No, treba sa naoko tváriť, že sa robia dlhodobé opatrenia, ale pritom treba nenápadne siahnuť po umelých spôsoboch zvyšovania zamestnanosti a ceny práce. Čo sa deje? - Navodzuje sa ilúzia blahobytu a zdravej spoločnosti. V skutočnosti sa systém stále viac podobá pracovnému táboru na potápajúcej lodi. Čím viac sa bude tento Titanik nakláňať, tým viac sľubov a "vízií" plných optimizmu si občan pred voľbami vypočuje.
Samson1
No, infikovaný, tvým baktériím a virům zatím odolávám. 🤗 Krista jen tak s Církve nevyženeš. On řekl, že s námi zůstává, tak Mu budu věrný. Když, tak budu tím zbytkem, ale katolík.
ekans
zatím 😀 😀 😀 😀 😀
Samson1
No, vždy existovaly dva řády. Řád duchovní a světský. Není moci a vlády než od Boha, to řekl Ježíš dokonce Pilátovi. Co je Božího Bohu a co císařovo císaři. Křesťan se má za vládnoucí modlit. Ten náš samet nepřišel jen tak a ono se to vše nakonec zvrtlo, stejně jako nás dnes EU táhne někam. Jak po stránce morální, tak i ekonomické. UIčinili nás kolonií a vyváží ohromné zisky. Podvodů …Více
No, vždy existovaly dva řády. Řád duchovní a světský. Není moci a vlády než od Boha, to řekl Ježíš dokonce Pilátovi. Co je Božího Bohu a co císařovo císaři. Křesťan se má za vládnoucí modlit. Ten náš samet nepřišel jen tak a ono se to vše nakonec zvrtlo, stejně jako nás dnes EU táhne někam. Jak po stránce morální, tak i ekonomické. UIčinili nás kolonií a vyváží ohromné zisky. Podvodů s národním majetkem bylo mnoho.
Samson1
To vede infiltrace zednářů v katolické církvi.
ekans
velitel byl tehdy na UK paní Chrástecká, netrhejte nám vlákna 😀 😀 😀