Clicks522

Caroline Leaf 5. - Rast a rozvíjanie vášho mozgu

Rapture
7
Caroline Leaf - jedna z popredných svetových odborníčok na výskum mozgu hovorí o tom, s akou úžasnou mysľou sme boli stvorení a čo s ňou robiť (a nerobiť). Ďalšie informácie o preložených knihách od …More
Caroline Leaf - jedna z popredných svetových odborníčok na výskum mozgu hovorí o tom, s akou úžasnou mysľou sme boli stvorení a čo s ňou robiť (a nerobiť). Ďalšie informácie o preložených knihách od C.Leaf nájdete na www.anglickyzive.cz a na konci videa: S.Roth - To je nadprirodzené 83: www.youtube.com/watch
Mates5485 likes this.
Rapture
Áno je mnoho falošných katateliv ale Coplendovi verím,
otec Eirene:

sites.google.com/…/georges-lemaitr…

17. júla 1894 sa v mestečku Charleroi v Belgicku narodil chlapček, ktorý sa má stať otcom najveľkolepejšej vedeckej teórie. Jeho meno je Georges Lemaitre. V tom čase bolo všeobecným presvedčením, že vesmír ide do nekonečna a je stabilný vo svojom všeobecnom vzhľade. Náš chlapček rástol, povedali by sme „v múdrosti, veku a v obľube u Boha i …More
otec Eirene:

sites.google.com/…/georges-lemaitr…

17. júla 1894 sa v mestečku Charleroi v Belgicku narodil chlapček, ktorý sa má stať otcom najveľkolepejšej vedeckej teórie. Jeho meno je Georges Lemaitre. V tom čase bolo všeobecným presvedčením, že vesmír ide do nekonečna a je stabilný vo svojom všeobecnom vzhľade. Náš chlapček rástol, povedali by sme „v múdrosti, veku a v obľube u Boha i ľudí". Svoju vedeckú kariéru začal na kolégiu inžinierstva v Louvain v roku 1913, avšak po roku musel slúžiť počas prvej svetovej vojny v Belgickom delostrelectve. Keď sa vojna skončila, vstúpil do seminára arcidiecézy v Malines. Vo svojom voľnom čase sa však venoval svojej záľube, matematike a vede. Po svojej kňazskej vysviacke v roku 1923 Lemaitre ide študovať matematiku a vedu na Cambridge (čítaj: Kembridžskú) univerzitu, kde jeden z jeho profesorov, Arthur Eddington, je riaditeľom hvezdárne.

VIETE KTO JE OTCOM
Vedeckej teórie,
pardon: VEDECKÉHO OBJAVU
„BIG BANG" (Veľký tresk)?


Veda a náboženstvo: "Za alebo proti?" - toto je tá prastará otázka, obava, tvrdenie… Táto otázka, zdá sa, bude do konca sveta visieť v ovzduší a deliť ľudí na dva tábory.

Prečo tak myslím?

Pretože na svete bude vždy boj o vieru alebo proti nej. Otázka viery rozdelľuje ľudí na dva tábory. Sv. Pavol chce priviesť ľudí k "poslušnosti viery". Avšak tá poslušnosť je to, čo jedni chcú a druhí nechcú za žiadnu cenu.

Keďže človek je stvorený ako rozumná bytosť, nemôže nerozmýšľať. Nemôže sa vyhnúť sile argumentu, sile svetla, ktoré mu dáva jeho vlastný rozum. Sú tu teda dve mohútnosti, ktoré má človek: rozum a vôľa. Vôľa je slobodná a môže sa postaviť aj proti najväčšiemu dobru, ktoré jej predstaví rozum. Áno,
môže to urobiť, ale nie bez bolesti duše. Vidieť dobro a nechcieť ho je peklo duše a človeka. Človek nechce niekedy dobro, ktoré mu predkladá jeho rozum, lebo sa nechce vzdať svojho JA. Nechce zaprieť svoje JA, lebo si myslí, že jeho JA je väčšou hodnotou, ako Boh. Bolesť z rozkolu medzi rozumom a vôľou, mohútnosťami tej istej duše, je neznesitelná a preto človek, ktorý nechce prijať rozumom mu predkladané dobro, bude sa namáhať do vyčerpania, aby našiel rozumové dôvody proti onému dobru. Tak sa človek vydáva na dobrodružnú cestu hľadania dôvodov o neexistencii Boha, prinajmenej Boha, ktorý by bol Stvoriteľom všetkého, ktorý by nás osobne miloval a ktorému by bolo treba dať odpoveď ako Otcovi a Stvoriteľovi.

Tak začína cesta hľadania argumentov proti ktorejkoľvek ceste, ktorá by viedla k Nemu.

Toto je pozadie všetkých horúcich vedeckých debát v histórii ľudstva. Nie je to inak ani s tou najznámejšou a najvšeobecnejšie prijatou vedeckou teóriou dneška Big Bangom. Všetky zdĺhave a nákladné výskumy, ktoré sa v tejto oblasti urobili nepriniesli žiadny materiálny prínos pre človeka, okrem jednej oblasti a ňou je duša človeka a jej kvest po pravde, či odpor voči nej. Toto je prvoradý a podstatný dôvod astronómie, či astrofyziky.
Teória Big Bang, t.j. vedecká teória, že všetok vesmír vznikol výbuchom prvého "atómu", v ktorom bola sústredená všetka hmota vesmíru vrátane našich tiel, prešla v minulosti nesmiernou paľbou kritiky a odporu. Prečo? Lebo jednoznačne ukázala a ukazuje, či dokazuje, že vesmír má POČIATOK a teda svojho Stvoriteľa.

Zaráža ma preto dnes, že táto teória, - ba je oveľa viac než len teóriou (snáď je to chyba, že tento termín vôbec pripúšťam), - sa používa na dôkaz proti viere.

Niektorí so mnou nebudú súhlasiť a v istom zmysle budú mať pravdu, lebo pre zainteresovaných Big Bang je ohromným dôkazom Boha Stvoriteľa. Taká je pravda. Ale ja mám na mysli masy jednoduchých a masmédiami ovplyvnených ľudí. Mám na mysli mnohých mladých, ktorí nemajú širokú základňu znalostí a preto môžu byť ľahko otrasení v otázkach Boha a viery.
Teda, keď sa dnes spomenie viera a veda, jednou z prvých reakcií je argument: A čo Big Bang?!
Mne to pripadá presne tak, ako keby niekto popieral slnko s argumentom: A čo svetlo?!
Ak sa vrátim k argumentu: A čo Big Bang?!, - treba poznamenať, že za tým samozrejme, nenasleduje žiadna odpoveď, alebo argumenty, ktoré by ukazovali ako je Big Bang proti viere. Všetko je založené na púhom "Pavlovom reflexe", nie na akejkoľvek logike.
Vedec Pavlov, ako mnohí vedia je objaviteľom podmieneného reflexu. Zakaždým, keď dával svojim skúšobným psom jesť, zvonil pritom zvončekom. Po určitom čase im nedal nič jesť, ale zazvonil zvončekom a psom začali tiecť sliny, hoci tie nemajú nič spoločné so zvončekom. Podobne Big Bang nemá nič spoločné s argumentami proti Bohu.
Presný opak je pravdou.

17. júla 1894 sa v mestečku Charleroi v Belgicku narodil chlapček, ktorý sa má stať otcom najveľkolepejšej vedeckej teórie. Jeho meno je Georges Lemaitre. V tom čase bolo všeobecným presvedčením, že vesmír ide do nekonečna a je stabilný vo svojom všeobecnom vzhľade. Náš chlapček rástol, povedali by sme „v múdrosti, veku a v obľube u Boha i ľudí". Svoju vedeckú kariéru začal na kolégiu inžinierstva v Louvain v roku 1913, avšak po roku musel slúžiť počas prvej svetovej vojny v Belgickom delostrelectve. Keď sa vojna skončila, vstúpil do seminára arcidiecézy v Malines. Vo svojom voľnom čase sa však venoval svojej záľube, matematike a vede. Po svojej kňazskej vysviacke v roku 1923 Lemaitre ide študovať matematiku a vedu na Cambridge (čítaj: Kembridžskú) univerzitu, kde jeden z jeho profesorov, Arthur Eddington, je riaditeľom hvezdárne.

Georges Lemaitre je fascinovaný fyzikou a študuje Einsteinov gravitačný zákon publikovaný v roku 1915. Prichádza k záveru, že ak Einsteinova teória je pravdivá (a od roku 1919 pre to bolo dosť dôvodov), znamená to, že vesmír sa musí rozpínať. Lemaitre v roku 1927 dosiahol doktorát a predložil svoju teóriu, v ktorej prehlásil, že rozpínajúci sa vesmír je rovnaký vo všetkych smeroch, uplatňujú sa v ňom všade tie isté zákony, nie je statický. Tu môžeme vidieť Lemaitreho genialitu, keď na základe výpočtov Einsteinovej teórie relativity vyvodil záver o nestatickom vesmíre. Nezávisle jeden od druhého predtým (1922) sovietsky vedec Alexander Friedmann na základe revízie Einsteinovych výpočtov prišiel tiež k záveru, že vesmír nie je statický. Časopis Zeitschrift für Physik prijal Friedmannov článok 29. júna 1922, kde píše, že polomer zakryvenia vesmíru buď vzrastá alebo sa periodicky mení v čase.
Spomínam na istú knihu z 1950-tych rokov, napísanú pod komunistickým režimom, kde zúrivo a vášnivo útočili na ídeu Big Bangu. Čo si spomínam je hlavne to, ako obviňovali pápeža z podporovania teórie Big Bang, lebo bolo jasné, že tá očividne nahrávala stvoreniu. Mali by sme komunistom poďakovať, že z pápeža urobili takého významného činiteľa vedy (keď už nechcú pripustiť dobrovoľne, že Cirkev je prvou šíriteľkou vedy, urobili to nedobrovoľne). Knihu som čítal dávno a preto mená ako Lemaitre a Friedmann som si nezapamätal, ale zaiste tam museli byť. Čo si pamätám, je to, že závery vedcov sa v knihe vysvetľovali ako čiastočný, miestny jav vo vesmíre, totiž, že pokiaľ na jednom mieste sa vesmír rozpína, na druhom sa sťahuje. Tým chcem povedať iba to, že nezávislé výpočty Friedmanna a Lemaitreho dokázali predovšetkým to, že vesmír nie je stabilný, to však ešte vždy nie je samotná myšlienka Big Bangu. S tou prichádza po prvýkrát Georges Lemaitre.

V roku 1927, nevediac o Friedmannovej práci, Lemaitre publikuje pojednanie v málo známych análoch vedeckej spoločnosti v Bruseli, v ktorom načrtol matematickú teóriu, ktorá spájala všeobecnú teóriu relativity s pomerne málo prípadmi už pozorovaného červeného posunu. Lemaitre urobil v článku záver, že vesmír sa musí rozpínať. Jeho hypotéza bola dva roky predtým, než Hubble oznámil, že objavil vzdiaľujúce sa galaxie.
Neskôr toho istého roku na piatej Solvajskej konferencii fyzikov v Bruseli sa Lemaitre pokúsil získať Einsteinovu pozornosť. Einstein, ktorý bol normálne tolerantný a milý, rázne odsunul Lemaitreho stranou s poznámkou: „Vos calcus sont corrects, mais vorte physique est abominable. - Vaše výpočty sú správne, ale predstava o fyzike je otrasná."
Tu vidíme, ako ani Einstein nedokázal prekonať svoje predsudky, ktoré mu nanútilo okolie. Vidíme, ako môže byť i najväčší vedec storočia zastrašený dogmatizmom materialistického svetonázoru.

Či to nebola práve viera, ktorá dala Lemaitreovi slobodu hľadať i proti prúdu, i tam, kde iní sa báli hľadať? Nebáť sa pohnúť stabilným, alebo prinajmenej nekonečným vesmírom?
Neznechutený Einsteinom, ktorý už vtedy bol najslávnejším fyzikom na svete, a podporený dôkazom, ktorý jeho novej teórii dal Hubbleov červený posun, Lemaitre priviedol svoju teóriu k tomu, čo videl ako jej logický záver: Vesmír musel mať pôvod v prvotnej explózii.
Lemaitreov model vesmíru však zostal vo vedeckom svete po určitú dobu nepovšimnutý.
Ale v roku 1929 americký astronóm Edwin Hubble (čítaj: Habl) objavuje galaxie, totiž iné hviezdne "mračná", ktoré nie sú súčasťou nášho hviezdneho "mračna", našej galaxie, ktorú nazývame "mliečna cesta" a Hubble teraz už jasne dokazuje na základe červeného posunu v spektre oných galaxií, že naozaj žijeme v rozpínajúcom sa vesmíre a tým dáva prvý pádny dôkaz o hlbokej intuícii a vzdelanosti Georgesa Lemaitre.
Hubbleov objav sa však dostal do protirečenia s Einsteinovou teóriou relativity. Pre zmenu, teraz sa Einsteinova predstava o fyzike dostala pod paľbu. V Anglicku sa zišla Kráľovská astronomická spoločnosť, aby zvážila toto zdanlivé protirečenie medzi vizuálnymi pozorovaniami a teóriou relativity. Arthur Eddington sa dobrovoľne ponúkol, že vypracuje nejaké riešenie. Keď Lemaitre čítal o týchto jednaniach, poslal Eddingtonovi kopiu svojej práce z roku 1927. Eddington si uvedomil, že Lemaitre preklenul priepasť medzi pozorovaniami (Hubble) a teóriou (Einstein). Na Eddingtonov návrh Kráľovská spoločnosť publikovala anglický preklad práce Lemaitreho v marci 1931.
Väčšina vedcov, ktorí čítali Lemaitreho pojednanie, prijala, že sa vesmír rozpína aspoň nateraz, ale odporovali konklúzii, že vesmír má počiatok. Boli príliš zvyknutí na ídeu, že čas beží naveky. I samotný Eddington napísal, že vedomie počiatku sveta je "odporné".
Mimochodom, z uvedeného môžeme vidieť, ako celou tou veľkou VEDOU hýbe na prvom mieste viera alebo nevera, ochota prijať alebo neprijať Stvoriteľa.
Lemaitre odpovedal Eddingtonovi v liste publikovanom v "Nature" 9. mája 1931. Lemaitre zastával svoj pohľad, že svet má rozhodný začiatok, v ktorom všetka matéria a energia boli skoncentrované do jediného bodu.
Ak svet začal s jediným kvantom, nemalo by žiadny zmysel hovoriť o priestore a čase na počiatku. Začali by mať praktický význam, len keď sa prvé kvantum rozdelilo do náležitého počtu kvánt. Ak tento pohľad je správny, začiatok sveta sa udial trošku pred začiatkom priestoru a času.
Náš belgický kňaz to nazýva "prvotný atóm" alebo tiež "kozmické vajce" (lebo sa z neho vyliahol celý vesmír).

V januári 1933 Lemaitre a Einstein cestovali do Kalifornie na sériu seminárov. Tam Lemaitre podrobne vysvetlil svoju teóriu. Po jej prednesení Einstein vstal, s potleskom, a prehlásil: „Toto je najkrajšie a najuspokojivejšie vysvetlenie stvorenia, aké som kedy počul."

Za touto nečakanou a otvorenou reakciou Einsteina vidím aj snahu ospravedlniť sa za to, čo sa stalo v roku 1927. Vidím v tom morálnu výšku Einsteina, ktorý sa dokázal ospravedlniť za svoju slabosť, za svoj strach z mienky okolia, ktoré sa zvysoka pozeralo na "spiatočníckeho" katolíckeho kňaza.
Einstein sa neskôr vyjadril, že voľba nekonečného, statického vesmíru bola "najväčším omylom jeho kariéry".

Prvým dôkazom Lemaitreovej teórie Big Bangu, ako som povedal, bol Hubbleov objav galaxií v roku 1929, ktorý naviazal na červený posuv v spektre a ukázal, že galaxie sa vdiaľujú, t.j. vesmír sa rozpína. Bol to však zatiaľ len jeden argument pre Lemaitreovu teóriu. Bol to však veľmi pádny argument, po ktorom sa v ďalšich desaťročiach rozpútala "vedecká atómová vojna".
Spomínal som na počiatku knižočku z päťdesiatych rokov, kde komunisti zúrivo útočilo na túto teóriu a obviňovali Cirkev a pápeža zo všetkého možného.
Ak Big Bang je skutočnosťou, potom, uvažovali niektorí, mal by tu byť určitý pozostatok po "výbuchu", určité teplo rozptýlené v celom vesmíre. Toto objavili Arno Panzias a Róbert Wilson v roku 1965. Hodnota tohto reliktného žiarenia je 3 stupne Kelvina. Dostali za tento objav aj Nóbelovu cenu.
Toto bolo druhým dôkazom Lemaitreovej teórie Big Bangu. Táto radostná správa mu bola doručená krátko pred jeho smrťou. Georges Lemaitre odišiel k svojmu Stvoriteľovi 20. júna 1966 v Louvain.
Objav reliktného žiarenia ukončil búrlivé debaty okolo Big Bangu, ktorý sa stal všeobecne prijatou vedeckou teóriou o vzniku vesmíru.
Tretím pilierom teórie Big Bang, ktorý k tomu pristúpil, je množstvo ľahkých prvkov vo vesmíre pre vznik, ktorých dáva vysvetlenie horúci počiatok Big Bangu. Zdá sa, že Veľký Tresk je jediným miestom dosť horúcim, kde sa mohol sformovať vodík.
Štvrtým pilierom je to, že Big Bang model podáva vysvetlenie pre sformovanie galaxií a veľkorozmerných štruktúr.
Nuž sotva sa nájde dnes niekto, kto by nevedel o Big Bangu. Kto však vie, že otcom tejto najslávnejšej vedeckej teórie je katolícky kňaz, jezuita, Georges Lemaitre?
Georges Lemaitre, ktorý opravil Alberta Einsteina, Georges Lemaitre, ktorý sa nebál postaviť proti prúdu a predstavil svetu svoju "kvapku", ktorú on skondenzoval z vedy svojej doby, Georges Lemaitre, ktorý prišiel k pojmu "prvotného atómu", prvého kvanta, pred ktorým nemalo zmyslu hovoriť o čase, prvé kvantum, ktoré označovalo prvý deň, alebo ako to on nazval: Deň bez včerajška.

o. Eirene
Rapture likes this.
aky by malo zmysel krestanstvo keby nezasahovalo = nemalo svoje ovocie vo vede, v zdravotnictve, v skolstve, v politike, v sudnictve, v mediach, v rodinach........................?! komu v sucasnosti sluzia tieto institucie?!
...zaujimavéééééééé ako spájaju vedu s vierou, až som prekvapený:) len ten židovský národ čo tam spája s mudrosťou a prenasledovaním, tak to je presný opak toho, ako spájaju židovský národ s presnasledovaním za ich neveru.

ale inač podivuhodné ako vedecky vidia suvis s vierou v Boha
Rapture likes this.
Rapture
Ďakujem, áno je to úžasné
Rapture
Fakt ďakujem ti aspoň za jeden pozitívny komentár,
Johanka2 likes this.