Pozri Johanika, ako písal už U.S.C.A.E. ak spáchaš ťažký hriech, a nemáš v úmysle v ňom zotrvávať, a kým pôjdeš sa vyspovedať, a urobíš dobré skutky, obety, oni sa ti po spovedi započítajú. Boh nie je hluchý a slepý, aj to, že ideš k spovedi, je milosťou. Ja som písal o zatvrdnutých hriešnikoch, ktorí vedú proste život v ťažkom hriechu, ani ich to netrápi a potom sa začnú proste modliť k Bohu bez úmyslu zmeniť svoj život, aby pre nich niečo vykonal, že ich jednoducho nevypočuje, nie v zmysle, že je hluchý, a nevie čo robia, ale pozná ich srdce, úmysel, no keď sa začne takýto hriešnik modliť, je to samozrejme dobré, už to je milosť, modlitba je milosť, lebo sa už otvoril aspoň trochu Bohu, možno to málo bude stačiť, aby sa nakoniec obrátil, a možno ho aj Boh vypočuje, vykoná zázrak, ak ide o dobrú vec, aby sa nakoniec ten človek obrátil. Ono tu však bola reč v prvom rade o zásluhách, ktoré chceš získať pre niekoho iného, a tie v ťažkom hriechu nemôžeš získať, hoci aj robíš niečo záslužné, získaš ich až keď sa budeš kajať, ale Boh vie o tom, čo si robila, nie je slepý. Ak chceš teda, aby tvoje obety a modlitby mali úžitok čo najskôr, a nie si v milosti posväcujúcej, tak je dobré, aby si ju čím skôr získala. Celá vec je oveľa komplikovanejšia a do jedného komentára sa nedá všetko popísať. Ja som v prvom rade na toto chcel poukázať. Že ak chceš mať osoh ty a aj iní zo zapieraní, modlitieb, omší, tak je najlepšie byť v milosti posväcujúcej. Ono nejde byť na dvoch stoličkách, hovieť si v hriechu a byť v podstate v nepriateľstve s Bohom, a zároveň chcieť jeho požehnanie, dobro a ochranu, lebo ak človek žije v hriechu, tak Bohu tým hovorí, že ho odmieta, že jemu je niečo dôležitejšie ako Boh. A aj preto sa veľakrát obraciame k svätým, či už k ľuďom, ktorí sú nažive a vedú svätí život, alebo k svätým v nebi, aby sa prihovorili za nás u Boha, lebo ich príhovor má väčšiu cenu, ako ten náš, ktorí možno častokrát žijeme veľmi svetsky, nevyužívame dostatočne Božie milosti. Ono Boh vie premeniť každého človeka na svätého, ale ten človek to musí chcieť a spolupracovať s Bohom. Každý dobrý skutok, každá modlitba má vždy význam. A človek, ktorý je v ťažkom hriechu obzvlášť potrebuje modlitbu, lebo takto získa potrebné milosti a silu ďalej bojovať, obrátiť sa, kajať sa.

Nie som dobrý so slovami, ale je to ako keby si zadržiavala tie zápory a modlitby, ak nie si v milosti posväcujúcej, ako keď Boh vidí, čo robíš a čo chceš, a aj rád by to urobil, ale sama mu to nedovolíš, lebo proste žiješ v objektívnom ťažkom hriechu, napríklad že žiješ s niekým bez manželstva, ako to je dnes bežné, len ako taký príklad, lebo nie je vždy ľahké takýto vzťah ukončiť, čo by sa vyžadovalo od teba, ak sa chceš kajať.