"Uväznili sme Ježiša v Cirkvi - On teraz klope na dvere, pretože chce vyjsť von". Tieto slová buenosaireského arcibiskupa pri generálnych kongregáciách, ktoré predchádzajú poslednému konkláve, predznamenali budúci pontifikát. Krátky, avšak hutný príhovor kardinála Bergoglia, talianskemu týždenníku L'Espresso (29. 10. 2013) tlmočil jeden z jeho poslucháčov, lyonský arcibiskup, kard. Philippe Xavier Ignace Barbarin.

"Jeho naliehavé slová všetkých zasiahli," spomína francúzsky kardinál. "Hovoril o tom, že Cirkev je chorá a že sa o seba musí začať starať. Naliehavo vyzýval k tomu, aby Cirkev vyšla zo seba, aby uprela pohľad smerom von. Použil pritom veľmi tvrdý výraz: uväznili sme Krista. Požadoval tiež, aby biskupi boli skutočnými pastiermi a nie iba správcami."

Nielen tento príhovor pri zhromaždeniach kardinálov pred konkláve však prispela k voľbe argentínskeho arcibiskupa: "Meno kardinála Bergoglia bolo v zbore počuť často. Oslovila jeho schopnosť riadiť argentínsku jezuitskú provinciu v nie ľahkých časoch vojenskej diktatúry.

Upútal jeho misionársky elán, pravý duch chudoby a blízkosť všetkým zvereným dušiam. Javil sa ako muž uznávaných kvalít, ktorý dokáže vytýčiť vlastnú cestu a podstúpiť správne rozhodnutia," vysvetľuje francúzsky kardinál a dodáva: "Už za pár mesiacov zisťujeme, ako tieto vlastnosti uplatnil. Jednoduchý, ale jasný štýl jeho kázania dokáže utnúť do živého. Spolu s obsiahlym programom reformy Rímskej kúrie je práve toto premena, ktorú Cirkev očakáva a ktorá je nevyhnutné potrebná."

Lyonský arcibiskup, ktorý sa v období uprázdneného pápežského stolca pohyboval vo Vatikáne na bicykli, súznie so sebakritikou posledných dvoch pápežov. Kardinál Ratzinger vo svojej veľkopiatkovej meditácii ku krížovej ceste v rímskom Koloseu (2005) neváha upozorniť na častú "špinavosť, pýchu a sebestačnosť tých, ktorý by mali byť Kristovi najbližšie, teda kňazov". Pápež František hovorí o zle, ktoré Cirkev ochromuje v jej vnútri. "To je smutná skutočnosť," uznáva kard. Barbarin. "Cirkev od najprostejšieho veriaceho až po špičky hierarchie poškodzujú a diskreditujú hriechy a pohoršujúce chovanie jej členov. Všetci sme hriešnici - pokiaľ ale vo svojom hriechu zabudneme na Krista a nepodvolíme sa Božiemu milosrdenstvu, škoda môže byť veľká. Najmä teda, ak tento hriešnik nesie zodpovednosť v Cirkvi... Napriek mnohým pápežom v dejinách, z ktorých si nemôžeme brať vzor, Cirkev stále podporuje Duch svätý, ktorá má slová večného života," domnieva sa lyonský arcibiskup.

Podľa kardinála Barbarina dnešná spoločnosť prechádza stále stupňujúcim sa utrpením, z ktorého jedine Cirkev ponúka východisko: "Ako v Cirkvi, tak v rodine a v spoločnosti je situácia stále ťaživejšia. Akoby spoločnosť dospievala k vlastnému zneplatneniu. Prebieha takmer žiadaný rozklad, naprogramovaný tak, aby mladých ľudí odtrhol od koreňov a niekedy rozvrátil celé rodiny.
V Cirkvi má ale každý svoje miesto, ako viackrát opakoval Benedikt XVI. Pán ako dva piliere svojej Cirkvi vybral človeka, ktorý ho zaprel a zbabelo opustil, a druhého, ktorý na Cirkvi parazitoval. Dokáže teda využiť každého z nás, napriek našim slabostiam a hriechom.

Musíme sa postupne - a to je princíp graduality, často spomínaný Jánom Pavlom II. - presunúť na cestu, kde milosrdenstvo a pozornosť voči každému človeku sú nekonečné. A kde Božie slovo prijímané vo svojej absolútnosti ako pravda a svetlo, ktoré - hoci nás vedú momenty utrpenia a úzkosti - iste dospieva ku šťastí," uzatvára kardinál Philippe Barbarin pre taliansky denník.