Katechéza: Čo je to láska?
Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna!
Toto je láska. Boh vymenil život svojho milovaného Syna za hriešnikov, za duše nešťastných ľudí, ktorí by všetci do posledného padli do pekla. Boh dal svojho Syna za nás hriešnych ľudí – to je láska, to je čin a skutok lásky. Ale dajme pozor. Veta pokračuje ďalej:
Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul, ale mal večný život každý, kto verí v Neho.
Tu je podmienka a vyvracia teológiu falošných učiteľov ktorí tvrdia, že pán Ježiš zomrel za každého bez ohľadu jeho viery. Toto je falošné lacné evanjelium, ktoré neexistuje. Písmo Sväté tu jasne hovorí, že KTO VERÍ V NEHO – teda v Krista, má večný život.
Boh je láska hovorievajú mnohí kresťania. Ale Boh je aj spravodlivý. Aby sme spravodlivosť a lásku Božiu mohli dať dohromady, musíme si uvedomiť že deliacou čiarou týchto dvoch vecí je Kristov kríž.
Ak človek prijme Krista Pána vierou, prijíma Božiu lásku. Ak človek odmieta Krista Pána, je voči Kristovi v opozícii alebo v ľahostajnosti (aj mnoho kresťanov je ľahostajných), neprijíma Božiu lásku ale Boží hnev a teda Božiu spravodlivosť. Nedajme sa pomýliť v láske a láske.
Čo je láska od veriaceho človeka?
Mnoho ľudí sa nazdáva, že najväčšou láskou je to, čo konala Matka Tereza, keď sa starala o mnohých ľudí. Sú tiež ľudia, ktorí boli dokonca ateisti a nasadzovali svoje životy zato, aby zachránili ľudí z koncentračných táborov. Povieme si, že toto je najvyššia forma lásky. Ale opäť sa nedajme pomýliť humanizmom. Najväčší Apoštol lásky je Svätý Pavol. Prečo?
Pretože Pavol zachraňoval duše z pekla a obracal ich na katolícku vieru!
Keby sme vedeli, že diaľnica za prvou zákrutou končí priepasťou, kričali by sme na idúce autá aby zastavili, mávali by sme rukami, hádzali by sme sa im do jazdnej dráhy, aby sme ich prinútili zastaviť, aby tie autá nespadli do priepasti a ľudia v nich nezomreli. Podobne takto konal Svätý Pavol ohľadom duší. Svätý Pavol veľmi dobre vedel, že bez Krista Pána padajú úbohé duše do večného nešťastia v zatratení a preto horlivo celý život chodil a rozprával evanjelium, aby úbohé duše boli spasené. Toto je najvyššia forma lásky.
Ak sa budeme starať iba o dobro tela, budeme pomáhať ľuďom v telesnom trápení, konáme síce záslužnú vec, ale oveľa dôležitejšie je to, keď im povieme evanjelium a oni prijmú katolícku vieru, ktorá má Krista Pána za Kráľa. Táto viera má moc ich spasiť, zachrániť ich od priepasti, ktorá číha za zákrutou.
Záver
Preto drahá duša, ak chceš pomôcť človeku, tak mu povedz evanjelium, pretože neexistuje okrem Krista Pána iná cesta do nebies, k Bohu Otcovi. Ak budeš mlčať, bude to ako v hornom príklade, keď vieš, že za zákrutou je priepasť a ty necháš autá kľudne ďalej ísť, pritom vieš, že padnú do priepasti a zabijú sa v nich ľudia.
Ak neprijmú evanjelium, horlivo sa za nich modli! Boh vypočuje mnohé modlitby za stratené duše a privedie ich k Synovi.
Ak nejde modlitba, náš Pán hovorí, že modlitbu je potrebné zosilniť pôstom. Tiež pomáha sebazapieranie a obetovanie sa za iného človeka. Farár z Arsu jedol iba jeden zemiak denne, za obrátenie hriešnikov, Svätá Gemma sa nechala raniť chorobou, aby hriešnici nešli do pekla. Deti z Fatimy si dávali okolo bedier lano, ktoré sa im zarezávalo do tela a konali mnohé odriekania a pôsty. Azda neexistuje žiaden svätý, ktorý by za iných neobetoval svoje pohodlie, svoju telesnosť. Napokon náš Pán hovorí – nasledujte ma. Mnohí si toto vykladajú obrazne, ale Pán to myslí doslovne. Keď Pán vytrpel ťažké muky a smrť, taktiež od svojich nasledovníkov očakáva že budú trpezlivo znášať ťažkosti sveta, ba že sa dokonca sami rozhodnú obetovať aspoň malou obetou tak, ako sa obetoval jedinou pravou svätou obetou Náš Pán na Kríži za nás.
Toto je láska, o ktorú však tento svet nemá záujem. Svet hovorí o láske, ktorá nemá skutky, alebo hovorí o telesnej láske, ktorá nikoho neobráti, nikoho nezachráni na večnosti.
K tejto láske zvestovania evanjelia a mnohých obetí za obrátenie hriešnikov, je záslužné aj to, keď je človek pred svetom pokorný, keď sám seba obetuje bez ohľadu na mzdu, keď svoj život zodiera na úkor záchrany iných životov. Toto vidia aj pohania a priťahuje ich viera človeka, ktorý takto koná. Chcú sa mu podobať, keď vidia šľachetné skutky a preto sa pýtajú – čo je motorom jeho skromnosti, pokory, obetavosti?! A on musí vyznať to čo vyznal Svätý Pavol – Ježiš Kristus je Ten, na ktorého neprestajne hľadím, nech konám akúkoľvek svetskú činnosť.
Boh je zdrojom lásky a preto Písmo Sväté hovorí, že akákoľvek láska ktorá sa nachádza v človeku, je láska, ktorú mu dal Boh. Človek si sám lásku vyprodukovať nevie. Láska materiálna, je láskou sebeckou, ktorá sa mení na nenávisť, ak človeka sklame iný človek.
Pravá láska je láskou takou, kde sa človek obetuje za iných ľudí preto, aby prišli ku spaseniu. Nie je nad túto lásku nič iného. Náš Pán je jasným príkladom, kedy položil svoj život za nás. Všetci svätí nič nekonali viac, ako sa obetovali za ďalšie úbohé duše, ktoré kráčajú do pekla. Toto je láska nezištná, nesebecká. Pán Ježiš sa modlí za tých, ktorí mu pribíjajú ruky o kríž, lebo túži po ich spáse. Prvý mučeník Štefan sa modlí keď ho kameňujú, aby im Boh nepočítal tento hriech. Predtým však proti svojim sudcom tvrdo vystúpil a ukázal im hriech. Tvrdo ich obžaloval a ukázal na nich prstom – človek by povedal že v hneve. Ale Štefan to urobil ako svedectvo pre mnohých, ktorí nad tým všetkým uvažovali vo svojom srdci a obrátili sa ku Kristovi Pánovi.
Nedajme sa zlákať falošnou láskou, ktorá sa neustále usmieva, ktorá neukazuje na hriech, ktorá iba povrchne hladká telesnosť, pritom úbohú dušu nezachraňuje tým, že jej nezvestuje evanjelium. Láska v novom humanistickom ponímaní je láskou falošnou a privádza mnoho ľudí do osídiel diabla a pekla…
Ak Cirkev, pápež, kardinál, biskup, nehovorí o nutnosti Krista pre svet - nemá v sebe lásku, ale je pný sebeckosti a egoizmu...
zdroj: pk