Plošný zákaz sv. omší. Vladyka Milan: „Chrámy by sa zatvárať nemali! Ľudia tam nedýchajú na seba, ale sú tvárou obrátení k Bohu.“ Babičky si už želajú radšej umrieť, krízový štáb a vláda sa …Viac
Plošný zákaz sv. omší. Vladyka Milan: „Chrámy by sa zatvárať nemali! Ľudia tam nedýchajú na seba, ale sú tvárou obrátení k Bohu.“ Babičky si už želajú radšej umrieť, krízový štáb a vláda sa správajú, ako z raných kresťanských čias prenasledovania…
Plošný zákaz sv. omší. Vladyka Milan: „Chrámy by sa zatvárať nemali! Ľudia tam nedýchajú na seba, ale sú tvárou obrátení k Bohu.“ Babičky si už želajú radšej umrieť, krízový štáb a vláda sa správajú, ako z raných kresťanských čias prenasledovania…
Gréckokatolícky biskup, vladyka Milan Chautur ešte pred oznámením opatrení krízového štábu na sociálnej sieti vysvetlil, prečo by vláda chrámy ľuďom nemala zatvárať. Žiaľ, nik z kompetentných na to ohľad nebral.
85-ročná babička dosiaľ takéto zatváranie chrámov nezažila:
„Nik nezoberie poslednú „inštanciu“ tomu, kto svoju záchranu hľadá v tom, čomu verí. Osemdesiatpäťročná starenka mi hovorí: „Dosť dlho žijem, ale nepamätám si, žeby pred nami ktosi zavrel cerkev. Boli tu vojny, boli rozličné choroby, ale boli tu i komunisti, ktorí nechceli náboženstvo, ale chrám pred nami nik nezavrel…““, rozpráva vladyka príbeh babičky a pokračuje:
„Dnes sa to na počudovanie mnohých deje, hoci boli by zaujímavými štatistiky, ktoré by zhodnotili, v akom pomere dochádza k nákaze tak povediac – na uliciach, v obchodných centrách, v spoločných dopravných prostriedkoch, pri rozličných posedeniach… a naopak, v chrámoch.
Pretože ja osobne v chráme som každý deň, a to doma i v zahraničí a modlím sa spolu s ľuďmi, ktorých vnímam ako zodpovedných s nosením rúšok, dodržiavaním vzdialenosti jednotlivcov i rodín. Ľudia tam nehovoria medzi sebou, nedýchajú na seba, ale sú tvárou obrátení k Bohu a po sv.lit. sa spokojnejší vracajú dojmov. Myslím, že takáto komunikácia je iná než v autobusoch, vlakoch, v školách, či pri iných spoločných podujatiach.
Pritom dnes medzi prvými „zatváraniami“ sa vždy spomínajú kostoly, akoby kresťania boli tou najrizikovejšou skupinou. Čosi mi to pripomína z prvých kresťanských čias, keď veriacich v Krista obvinili z toho, že jedia ľudské telo a pijú krv novonarodeniatok, lebo oni chodili na sv. prijímanie a Ježiš im to ponúkol – „jedzte – toto je moje telo a pite – lebo toto je moja krv“. Veľa nepochopenia je v tomto svete, ale keď zoberieme ľuďom ich vieru a tú poslednú inštanciu, na koho sa potom obrátia..?“, pýta sa logicky vladyka. No zjavne nik z krízového štábu ani vládnych predstaviteľov jeho apel nečítal…
„Zostanú im len psychiatrické liečebne, ktoré sú už i tak preplnené, alebo smútok v očiach s výčitkou – to už nech radšej zomriem, ako takto žiť bez toho, čo i v najťažších časoch bolo mi posilou, ako mi to povedala istá veriaca.“, hovorí šokujúce slová.
„Cirkev načas oslobodila veriacich od nedeľnej povinností sv. liturgie, treba im dať aj slobodu v rozhodovaní sa, či využijú toto doporučenie a dišpenz od spoločných bohoslužieb, alebo sa rozhodnú pri zachovaní usmernení ísť do chrámu. Chrám je totiž tým najmenej rizikovým miestom, nakoľko veriaci tu berú do úvahy aj ten „vyšší Princíp“, ktorý je vždy účinnejší, než je ľudské mudrovanie. Preto hovorím, že chrámy by sa zatvárať nemali!“
alianciazanedelu.sk/archiv/7264
Plošný zákaz sv. omší. Vladyka Milan: „Chrámy by sa zatvárať nemali! Ľudia tam nedýchajú na seba, ale sú tvárou obrátení k Bohu.“ Babičky si už želajú radšej umrieť, krízový štáb a vláda sa správajú, ako z raných kresťanských čias prenasledovania…
Gréckokatolícky biskup, vladyka Milan Chautur ešte pred oznámením opatrení krízového štábu na sociálnej sieti vysvetlil, prečo by vláda chrámy ľuďom nemala zatvárať. Žiaľ, nik z kompetentných na to ohľad nebral.
85-ročná babička dosiaľ takéto zatváranie chrámov nezažila:
„Nik nezoberie poslednú „inštanciu“ tomu, kto svoju záchranu hľadá v tom, čomu verí. Osemdesiatpäťročná starenka mi hovorí: „Dosť dlho žijem, ale nepamätám si, žeby pred nami ktosi zavrel cerkev. Boli tu vojny, boli rozličné choroby, ale boli tu i komunisti, ktorí nechceli náboženstvo, ale chrám pred nami nik nezavrel…““, rozpráva vladyka príbeh babičky a pokračuje:
„Dnes sa to na počudovanie mnohých deje, hoci boli by zaujímavými štatistiky, ktoré by zhodnotili, v akom pomere dochádza k nákaze tak povediac – na uliciach, v obchodných centrách, v spoločných dopravných prostriedkoch, pri rozličných posedeniach… a naopak, v chrámoch.
Pretože ja osobne v chráme som každý deň, a to doma i v zahraničí a modlím sa spolu s ľuďmi, ktorých vnímam ako zodpovedných s nosením rúšok, dodržiavaním vzdialenosti jednotlivcov i rodín. Ľudia tam nehovoria medzi sebou, nedýchajú na seba, ale sú tvárou obrátení k Bohu a po sv.lit. sa spokojnejší vracajú dojmov. Myslím, že takáto komunikácia je iná než v autobusoch, vlakoch, v školách, či pri iných spoločných podujatiach.
Pritom dnes medzi prvými „zatváraniami“ sa vždy spomínajú kostoly, akoby kresťania boli tou najrizikovejšou skupinou. Čosi mi to pripomína z prvých kresťanských čias, keď veriacich v Krista obvinili z toho, že jedia ľudské telo a pijú krv novonarodeniatok, lebo oni chodili na sv. prijímanie a Ježiš im to ponúkol – „jedzte – toto je moje telo a pite – lebo toto je moja krv“. Veľa nepochopenia je v tomto svete, ale keď zoberieme ľuďom ich vieru a tú poslednú inštanciu, na koho sa potom obrátia..?“, pýta sa logicky vladyka. No zjavne nik z krízového štábu ani vládnych predstaviteľov jeho apel nečítal…
„Zostanú im len psychiatrické liečebne, ktoré sú už i tak preplnené, alebo smútok v očiach s výčitkou – to už nech radšej zomriem, ako takto žiť bez toho, čo i v najťažších časoch bolo mi posilou, ako mi to povedala istá veriaca.“, hovorí šokujúce slová.
„Cirkev načas oslobodila veriacich od nedeľnej povinností sv. liturgie, treba im dať aj slobodu v rozhodovaní sa, či využijú toto doporučenie a dišpenz od spoločných bohoslužieb, alebo sa rozhodnú pri zachovaní usmernení ísť do chrámu. Chrám je totiž tým najmenej rizikovým miestom, nakoľko veriaci tu berú do úvahy aj ten „vyšší Princíp“, ktorý je vždy účinnejší, než je ľudské mudrovanie. Preto hovorím, že chrámy by sa zatvárať nemali!“
alianciazanedelu.sk/archiv/7264
Chrámy nechali zavřít satanisti, Naštěstí nejsme bezmocní,. Modlitba a půst jsou mocnými zbraněmi, kterými se vyhrávají i války,. O jejich moci svědčí i Písmo svaté, Je zde možnost připojit se k výzvě k modlitbě České biskupské konference a každý den ve 20:00 se modlit růženec, ideálně celý, tedy radostný, světla bolestný a slavný, A výborné je přidat i půst, Věřím, že brzy opět budeme …Viac
Chrámy nechali zavřít satanisti, Naštěstí nejsme bezmocní,. Modlitba a půst jsou mocnými zbraněmi, kterými se vyhrávají i války,. O jejich moci svědčí i Písmo svaté, Je zde možnost připojit se k výzvě k modlitbě České biskupské konference a každý den ve 20:00 se modlit růženec, ideálně celý, tedy radostný, světla bolestný a slavný, A výborné je přidat i půst, Věřím, že brzy opět budeme moci chodit do kostela a vlivní satanisté už nás nebudou moci omezovat, držet v nejistotě, strachu, stresu,