Sviatosť krstu je jedinou cestou do Cirkvi

Katolícka Cirkev vždy učila, že prijatie sviatosti krstu je jedinou cestou do Kristovej Cirkvi, mimo ktorej niet spásy.
Pápež Július III., Tridentský koncil, O sviatosti krstu a pokánia, 14. zasadnutie, 2. hlava, ex cathedra: „Ale v skutočnosti sa táto sviatosť [pokánia] zjavne v mnohých ohľadoch odlišuje od krstu. Lebo odhliadnuc od toho, že je čo do matérie a formy, ktoré tvoria podstatu sviatosti, celkom odlišná, rozhodne je isté, že vysluhovateľ krstu nemusí byť sudcom, keďže Cirkev nevykonáva súd nad nikým, kto do nej predtým nevstúpil bránou krstu. Veď prečo by som mal súdiť tých, čo sú mimo? (1 Kor 5:12) hovorí apoštol. Inak je to s domácimi viery, ktorých Kristus Pán kúpeľom krstu urobil údmi svojho tela (1 Kor 12:13).“ [1]
Táto definícia je obzvlášť významná, pretože dokazuje, že človek sa do tela Cirkvi začleňuje iba krstom vodou. Význam tohto sa vyjasní v neskorších kapitolách, kde je dokázané, že členstvo v tele je nevyhnutné k spáse.
Pápež Eugen IV., …