o. Maretta - Na čo si dávať pozor pri výbere životného partnera (Nechoďte do vzťahu, ak chcete byť milovaní)
Jeden kostol bol už naplnený svadobnými hosťami a už len čakali na príchod nevesty a ženícha...aj farár bol už nervózny,kde tí dvaja len trčia...za chvíľu musím utekať odbaviť pohreb,lebo sa nebožtík doteperí za mnou...Konečne sa dvere kostola s rachotom a škripotom roztvoria a zjavia sa v nich vyobliekaní,ale spotení,chrčiaci snúbenci...ale čo to...hľadia všetci zdesene...či vôbec dobre vidia...nevesta na chrbte vlečie veľký kríž zmotaný do svadobných šiat s vlečkou a ženích vlečie dvojitý,poschodový kríž,čo sa ledva vmestí cez dvere kostola a teperí ho pred oltár a nevesta skoro po kľačiacky dotiahla svoju ťažkú rárohu až pred oltár...Pánovi farárovi sa zamhlilo pred očami...a nevedel,či je pri zmysloch a nespí.Konečne oba zmordovaní snúbenci postavili svoje dovlečené kríže pred oltár,jeden vedľa druhého a tie kríže sa opierali o seba...Svadobčania neverili,čo vidia,mnohé ženušky omdleli...A Konečne snúbenci prehovorili...doniesli sme svoje vlastné kríže tu...doteraz sme sa s nimi mordovali každý sám...a odteraz ich oba budeme ťahať už spolu...a Pán farár Vy nám k nám pošlite zhora Pána Boha a Pannu Máriu,medzi nás,aby nám ich pomáhali vliecť po našej manželskej, krížovej ceste...až na našu manželskú Kalváriu,kde sa na tie kríže zavesíme...a skonáme...Tak nám tú cestu požehnajte...
Tak, jak je hezky napsáno v jedné brožurce o sv.Anežce české: Ženich až po svatbě zahrne nevěstu svým tajemstvím : Křížem , Skoby a Trnoovu Korunou
Manželstvo je spočiatku nádherný,voňavý,lákavý chutný zákusok...aby ľudia po ňom s nadšením,radosťou a chuťou siahli...ozdobený je luxus šľahačkou,sladkou čokoládkou...a ostatnými cukrovinkami,sladkosťami a luxusami...ale keď sa rýchlo schuti zje šľahačka,čokoládka a sladké prekvapenia...ostane naraz len kus otrubného,horkého chleba z pliev a pozmetaných smetí...To býva tak po sladkých,medových týždňoch a príde šokujúce prebratie zo sladkého sna...a obaja degustanti žasnú nad holou pravdou...Je to možné,čo som si to len vzala do náručia...ale i Panebože,kde som mal oči a hlavne rozum,že som si túto protivnú stvoru uviazal na krky....Kde sú tie sladké časy,keď sme boli ešte naivní a hlúpi a snívali sme o nekonečnej,ndhviezdnej večnej láske a blaženosti...a teraz táto hrozná realita...až teraz vidíme chyby a nedostatky toho druhého a on zase naše...Tak nám už len ostáva ťahať ten preťažký,plne naložený voz starostí a trápení spolu,v manželskom chomúte a prijať svoj bolestný údel...a poctivo odhrýzať spoločne z toho pravého manželského zákusku,ktorý je často tak horký,slaný a nechutný...Až potom v tom tesnom chomúte sa začína rodiť pravá,manželská láska,lebo padáme spolu aj sa dvíhame...až tom životnom trápení a bolesti dozrievame v obetavej láske,ktorá potom môže vydržať aj 70 rokov až do smrti...Tak kráčali manželským nebom naši predkovia...ale poznali veľké tajomstvo...do tesného chomúta prijali medzi seba i Boha a Pannu Máriu a Oni hlavne ťahali svojou mocnou silou ten preťažký,hrmotajúci,rinčiaci voz,plne naložený množstvo starostí,trápení a bolesti až dohora...a tak ho aj utiahli...aj vyše 70 rokov...až do smrti...a tak aj učili svoje deti a tak žil a mocnel aj národ...z takejto rodiny...Bez Tretieho by ťažký voz neutiahli a dnes sú už tisíce a tisíce manželských vozoch opustené,pohádzané na okrajoch životnej cesty...ale aj natisnuté v bazároch,bazošoch,múzeach skrachovaných ľudských vzťahov,lebo už nikto nechce jesť pravý otrubný chlieb s plevami...ale každý len sladkú smotánku a cukrovinky...a to len a len sami...
Okolo každého manželstva plávajú pokušenia...ako morské panny ,ktoré lákajú manželov do svojich smrtiacich osídiel ...a okolo manželiek zase lietajú mužní,prekrásni,galantní supermani s očarujúcimi,sladkými lichôtkami...beda...ak im rozcítená ženuška v umastenej zásterke uverí...skončí ako Eva v raji...
Tie tvoje prirovnania Kamil, no musím sa smiať. Ako sa hovorí, že u suseda je vždy trávnik zelenejší...