Príbeh - schody v Santa Fe V Santa Fe, hlavnom meste štátu Nové Mexiko (USA), sa nachádza loretánska kaplnka. Jej vnútorné priestory skrášľujú schody, ktoré vznikli za zázračných okolnosti. Hovorí sa, že ich vybudoval sám svätý Jozef. V roku 1872 arcibiskup Santa Fe John Baptiste Lamy priviedol do svojej mladej diecézy sestry loretánky, ktoré tam mali viesť školu pre dievčatá. O niekoľko rokov bol postavený kláštor s kaplnkou. Tá mala byť zmenšenou kópiou slávnej parížskej kaplnky Sainte –Chapelle, ktorú vybudoval francúzsky kráľ svätý Ľudovit v 13. storočí. Tesne pred ukončením prác však projektant Antoine Mouly zomrel. Ukázalo sa, že nestihol naprojektovať schody vedúce na chór kaplnky. Vyzeralo to, že v novopostavenej kaplnke bolo potrebné už len dokončiť chýbajúce schody na chór. Ukázalo sa však, že táto úloha je prakticky neuskutočniteľná. V tej časti svätyne totiž nebolo dosť miesta na akékoľvek tradičné schody. Z tohto dôvodu sa nijaký architekt ani stolár, ktorého poprosili o pomoc, nechcel na túto úlohu podujať.
V takýchto podmienkach bolo možne dostať sa na chór len po rebríku. Sestry loretánky dospeli k záveru, že tento problém budú môcť vyriešiť len modlitbou. S prosbou o pomoc sa obrátili na svätého Jozefa – veď bol predsa tesárom. Písal sa rok 1881. Keď sa sestry modlili posledný deň novény k sv. Jozefovi, na dvere kláštora zaklopal bradatý, chabo odetý starček. Sprevádzal ho oslík, ktorý niesol truhlicu s naradím. Cudzinec sa nepredstavil. Nepovedal veľa, len to, že je tesár, že počul o trápení sestier a je ochotný postaviť schody na chór. Tajomný muž začal s prácami. Počas práce kaplnku zamykal na kľúč, čím dával najavo, že nepotrebuje niečiu pomoc a že nechce aby mu niekto prekážal. Po niekoľkých mesiacoch boli schody hotové. Keď ich matka predstavená videla bežala po ostatné sestry. Na ich počudovanie tajomný tesár hneď po ukončení práce zmizol, ani si neprevzal mzdu. Hoci po podivnom starčekovi s oslíkom vyhlásili pátranie a za jeho nájdenie vypísali odmenu, nikdy sa nenašiel. Po márnom hľadaní loretánky nakoniec dospeli k záveru, že tým tajomným tesárom bol sám svätý Jozef alebo že im prinajmenšom prišiel na pomoc v osobe staršieho človeka. Odvtedy tieto schody nazývajú zázračnými a stali sa dôvodom mnohých pútí.
Geniálny staviteľ schodov, nech už to bol ktokoľvek, zanechal úžasné dielo. Koncepcia schodov sa dodnes pokladá za priekopnícku a niektoré záležitosti spojené s ich konštrukciou sú pre súčasnú vedu ťažko vysvetliteľné. Pri ich výstavbe tesár nepoužil ani jeden klinec, ani jednu skrutku, ani lepidlo – všetko nahradil hranatými drevenými kolíkmi. Špirálovité schody majú tvár skrutkovice, ktorá sa dvakrát otočí o 360 stupňov. Tesár vytvoril dve dokonale umiestnené špirály, čiže skrútené drevené nosníky, na ktoré položil 33 schodov. Tieto špirály nepostavil z jedného veľkého kusu dreva, ale z mnohých menších kúskov, ktoré sú navzájom spojené. Ich vyhotovenie bolo teda omnoho komplikovanejšie a aj samotná konštrukcia, ktorá vznikla takýmto spôsobom, by mala byť menej odolná a malo by jej hroziť väčšie preťaženie. Podľa fyzikálnych zákonov by schody nemali držať, keďže nemajú nijakú oporu ani stĺp, okolo ktorého by sa otáčali alebo o ktorý by sa opierali. Neopierajú sa ani o nijakú stenu. Z vedeckého hľadiska by sa tieto schody mali zrútiť pod váhou jednej osoby. Preveril ich teda nielen čas, ale 140 rokov úspešne plnia svoju úlohu. Stalo na nich aj niekoľko ľudí naraz.
Originálne schody nemali zábradlie. Až po desiatich rokoch ho dorobil iný tesár – Philip August Hesch. Schody boli zhotovené zo vzácneho druhu veľmi pevného smreka. Tento druh nerastie na území Nového Mexika. Najbližšie miesto jeho výskytu sa nachádza na Aljaške vzdialenej od Santa Fe 6000 kilometrov! Ako mohol starec, ktorý mal len oslíka, previesť odtiaľ také množstvo dreva postačujúceho na postavenie schodov? Odpoveď na túto otázku nepoznáme. Treba dodať, že keď predstavená sestier hľadala strateného tesára, kontaktovala všetkých dodávateľov dreva v oblasti Santa Fe. Nikto z nich však nevidel starca s oslíkom...
Schody sa zachovali dodnes a v súčasnosti sú pokladané za príklad vynikajúceho tesárskeho umenia. Na vytvorení ich kópie by sa muselo podieľať šesť odborníkov a jeden alebo dvaja inžinieri. Okrem toho by bolo nevyhnutné použiť presné meracie prístroje a špeciálne náradie určené na ohýbanie dreva do požadovaného uhla. Tajomný tesár však nemal ani pomocníka a už vôbec nie nejaké špeciálne náradie, ako tvrdila predstavená kláštora loretánok. Podľa správy, ktorú napísala, mal so sebou len: „pár kladiviek, zvláštne vyzerajúcu pílu, meradlo v tváre veľkého písmena T a dláto.“
Nedá sa tiež nevšimnúť si symboliku ukrytú v celom tom neobyčajnom, no pravdivom príbehu. Počet schodov – 33 – sa nepochybne spája s Kristovým vekom. Aj samotný názov mesta, v ktorom sa táto udalosť odohrala Santa Fe (v španielčine znamená Svätá Viera) – hovorí o tom, aby sme sa s údivom pozastavili nad mocou viery, modlitby a silného príhovoru svätých. Schody zo Santa Fe sú pravdepodobne najznámejším zázrakom svätého Jozefa. Poznáme však aj mnohé iné dojímavé svedectvá mocného príhovoru tohto svätého.
