Prečo počúvať na slovo duchovného otca?!
Napísal v pamätiach dnes už biskup Ševkunov.
V Moskve žila neobyčajne zaujímavá a svojrázna žena - Valentina Pavlovna Konovalovová. Bola to pravá moskovská predavačka. Šesťdesiatročná vdova, riaditeľka veľkého skladu potravín na triede Mieru. Robustná, podsaditá. Podriadení sa Valentíny Pavlovny báli, ale zároveň ju mali radi.
Otec Ján bol asi jediným človekom na svete, ktorého sa Valentina Pavlovna bála; pritom ho ale nekonečne milovala a rešpektovala. Dvakrát ročne so svojimi najbližšími jazdila do Pečorského kláštora, tam sa postila a spovedala. V tých dňoch ju nebolo možné spoznať - tichá, pokorná a plachá, ničím nepripomínala "moskovskú matronu".
Začiatok konca
Valentínu Pavlovnu v jeden čas začali bolieť oči, nebolo to nič zvláštne - šedý zákal spôsobený vekom. Tak ma prosila, aby som jej vyprosil požehnanie otca Jána, k malej operácii v známom Fjodorovskom inštitúte. Oznámil som toto otcovi Jánovi.
Musím sa priznať, že odpoveď otca Jána ma prekvapila: "Nie, nie, v žiadnom prípade nie teraz, ale až po nejakom čase," povedal rozhodne. Keď som sa vrátil do Moskvy, tlmočil som tieto slová Valentíne Pavlovne.
Hnev Valentíny miesto pokory
Tá sa veľmi rozhnevala. Vo Fjodorovském inštitúte bolo predsa už všetko dohodnuté. Valentina Pavlovna napísala otcovi Jánovi podrobný list, znovu ho prosila o požehnanie k operácii a vysvetľovala mu, že je to drobnosť, ktorá nestojí za reč.
Samozrejme že otec Ján rovnako dobre vedel, ako bezpečná je bežná operácia šedého zákalu. Napriek tomu sa po prečítaní mnou privezeného listu veľmi znepokojil. S otcom Janom sme dlho sedeli a on ma vzrušene žiadal, nech všetkými možnými prostriedkami presvedčím Valentínu Pavlovnu, aby v tejto chvíli operáciu zrušila. Opäť jej napísal dlhý list, v ktorom ju presviedčal svojou autoritou duchovného otca, aby nateraz operáciu zrušila, zároveň jej žehnal k dočasnému odloženiu operácie. Otec Ján mi povedal šokujúcu vetu:
"Ak pôjde na operáciu teraz, tak zomrie!“
Nie teraz, až po dovolenke
Otec Ján navrhol, aby odložila operáciu a vzala si krátku dovolenku, po ktorej môže na operáciu ísť. Išiel som s touto správou pre Valentínu do Moskvy.
Tam som však pochopil, že kosa padla na kameň. Valentína Pavlovna sa, určite prvýkrát v živote, vzbúrila proti svojmu duchovnému otcovi. Zúrila a nahnevane opakovala:
"To zrovna! Čo si to otec Jan vymyslel? Dovolenka! ... A koho nechám v obchode?
Bola naozaj rozhorčená, že otec Ján spustil také haló, kvôli "banálnej očnej operácii".
Vybavoval som dovolenku v sanatóriu
Ja som sa rozhodol, že ju nebudem ďalej počúvať. Povedal som, že idem zháňať poukazy do sanatória k jej dovolenke, pričom pôjdem s ňou a čo najskôr vyrazíme na Krym. Nakoniec sa zdalo , že sa s tým Valentina Pavlovna predsa len zmierila.
Ubehlo niekoľko dní. Rezervoval som dva poukazy (neskoro na jeseň ich nebolo tažké zohnať) a zatelefonoval som do obchodu, aby som nahlásil Valentíne Pavlovne dátum nášho odchodu.
"Valentina Pavlovna je v nemocnici. Dnes ju budú operovať“, oznámil mi jej asistent.
"Ako to?" Zvolal som. "Veď jej to otec Jan zakázal!..."
Pre požehnanie k inému kňazovi, skrze mníšku
Odhalilo sa, že pred pár dňami prišla do obchodu akási mníška. Vo svetskom živote bola lekárkou, a keď sa dozvedela o problémoch s Jánom k šedému zákalu, rázne nesúhlasila s jeho rozhodnutím.
Plne sa postavila za Valentínu Pavlovnu a rozhodla sa požiadať o požehnanie k operácii, jedného z duchovných otcov, v Trojicko-Sergijevskej Lávre. Ešte v ten istý deň požehnanie dostala.
Uspokojená Valentina Pavlovna prišla do Fjodorovského inštitútu v nádeji, že po rýchlej a jednoduchej operácii, za mnou, za dva alebo tri dni odíde na Krym. Ale počas operácie u nej došlo k ťažkej mŕtvici a k celkovému ochrnutiu.
Čo teraz?
Ako som sa to dozvedel, ponáhľal som volať do Pečor otcovi Filaretovi, poslušníkovi otca Jána. Vo výnimočných prípadoch prišiel otec Ján k otcovi Filaretovi, keď použil jeho pevnú linku.
"Čo ste to urobili !? Prečo ma nepočúvate !?" Otec Ján takmer plakal, keď počul môj zmätený a smutný príbeh. "Veď ak na niečom trvám, znamená to, že viem, prečo to robím!"
Čo som mu mohol odpovedať? Spýtal som sa len, ako môžeme pomôcť, pretože Valentina Pavlovna doteraz zostávala v bezvedomí.
Otec Jan mi nariadil zobrať si z chrámu ku sebe Eucharistiu, aby som, akonáhle Valentina Pavlovna príde k sebe, či už vo dne alebo v noci, ju okamžite vyspovedal a podal jej prijímanie.
Vďaka modlitbám Jána, Valentína sa prebrala z kómy
Vďaka modlitbám otca Jána nadobudla Valentina Pavlovna ďalší deň vedomie. Príbuzní ma o tom hneď informovali a behom pol hodiny som bol v nemocnici.
Valentínu Pavlovnu previezli na jednotku intenzívnej starostlivosti na obrovskom kovovom vozíka. Ležala pod bielou plachtou a vyzerala odrazu taká drobná a bezmocná.
Keď ma zbadala, zavrela oči a rozplakala sa. Hovoriť nemohla. Ale aj bez slov bola jej spoveď jasná - neposlúchla som Jána, neposlúchla som Boha, ktorý skrze neho hovorí.
Chvála Pánovi, odišla aspoň zmierená s Bohom
Pomodlil som sa nad ňou modlitbu rozhrešenia a podal som jej prijímanie. Potom sme sa rozlúčili. Ďalší deň jej ešte raz podal prijímanie otec Vladimír Čuvikin.
A v ten večer zomrela.