Vyjadrenie a výzva lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí
Odborníci z medicínskej, vedeckej a akademickej obce vydali svoj odborný posudok k tejto téme, poukazujúc na to, že rodová ideológia nie je predmetom medicínskeho ani vedeckého skúmania, ale nástrojom politicko-socialného experimentu:
… ide o sociálny experiment metódou "pokusom a omylom", kde až budúcnosť môže ukázať, že išlo o omyl tragický…. Z odborného, medicínskeho i psychologického hľadiska je experimentovanie s duševným vývojom dieťaťa neprípustné.
Vyjadrenie a výzva lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí
So znepokojením sledujeme súčasné trendy v politike a časti spoločnosti, ktoré čoraz viac naliehajú na vnášanie rodovej ideológie do škôl.[i],[ii],[iii] Rodová ideológia okrem iného tvrdí, že nezáleží na vrodenom biologickom pohlaví jednotlivca, resp. že je nepodstatné: každý má mať možnosť vybrať si, kým sa cíti alebo kým si želá sa stať (mužom?, ženou?, inak sexuálne/rodovo odlišným?). Biologické delenie pohlaví na mužov a ženy vraj človeka obmedzuje, lebo údajne vytvára v spoločnosti rodové stereotypy zmýšľania a správania, ktoré neskôr vedú k rôznym formám diskriminácie. Rodová ideológia si preto nárokuje predefinovať obvyklé chápanie sexuality človeka z biologického a medicínskeho hľadiska na sociálno-kultúrne vytvorený konštrukt rodu (gender), teda na predmet rýdzo subjektívneho vnímania a cítenia seba samého tak, aby si každý mohol „slobodne určiť“, kým je alebo kým chce (rodovo) byť.[iv]
Súčasťou rodovej ideológie, argumentujúcej svojsky chápanou požiadavkou rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, je vytvoriť takzvanú rodovú demokraciu[v],[vi]: celospoločenskú sociálno-kultúrnu zmenu. Túto (sociálno-inžiniersku!) zmenu má aktívne zabezpečovať štát najprv cez rôzne smernice, deklarácie a stratégie (soft law): keďže tieto myšlienky nemajú priamu podporu v občianskej spoločnosti, boli by ťažko schváliteľné v národných parlamentoch ako zákony (hard law).[vii] Štátna rodová propaganda má preto v súčinnosti s tretím sektorom, vzdelávacím systémom a médiami zabezpečiť akceptovanie tejto politiky verejnosťou, aby nakoniec mohla byť záväzne kodifikovaná do národného zákonodarstva. Tomu má slúžiť takzvané rodové scitlivovanie verejnosti.[viii]
Ide o obzvlášť kontroverznú tému, keďže primárnym cieľom rodového scitlivovania sú predovšetkým deti a mládež. Podľa rodovej ideológie má štát prostredníctvom výučby a výchovy v školách deťom rozrývať či rozkývavať ich (vrodeným pohlavím danú) rodovú identitu, a to od čo možno najnižšieho veku.[ix] To sa má dosiahnuť najmä vnesením novej, „sexuálne korektnej” výchovy do školských osnov. Dieťa sa má oboznamovať s rôznymi formami sexuálnych prejavov, aby si potom mohlo „slobodne” vybrať svoju rodovú identitu.
Rodové scitlivovanie v edukačnom procese znamená konkrétne i to, že pedagógovia majú deti vystavovať rodovo opačným podnetom. Cez rodovo neutrálne hračky, prezentáciu rodovo opačných vzorcov správania, nabádanie ku skupinovým aktivitám a hrám s výmenou mužských a ženských rol a podobne. Cieľom týchto techník je dieťa „oslobodiť“ od zaužívaných rodových prejavov správania – rodových stereotypov, ktoré mohlo získať a osvojiť si z domáceho prostredia. Ide o takzvaný rodovo citlivý výučbový proces.[x] Jeho zástancovia tvrdia, že škola má poskytovať priestor, kde dieťa môže a má slobodne skúmať svoju sexualitu a rôzne formy sexuálneho prejavu – bez posudzujúceho a „neurotizujúceho“ vplyvu rodičov.[xi]
Z odborného, medicínskeho i psychologického hľadiska je experimentovanie s duševným vývojom dieťaťa neprípustné (o neetickosti takého počínania ani nehovoriac).[xii] Platí to najmä v takej citlivej oblasti, akou je sexualita. O to viac, že pochybné zásahy do prirodzeného vývoja dieťaťa môžu vyvolať neželané duševné poruchy, poruchy správania, úzkostné stavy, depresie a iné.[xiii] Ide o experiment, ktorého najväčším rizikom však je, expresívne povedané, mrzačenie psychosexuálneho vývoja detí.
Osobitne sa v spojitosti s rodovým scitlivovaním detí otvára otázka vyvolania poruchy rodovej identity.[xiv] Ide o duševnú poruchu (u dospelých sa tradične označovala ako transsexualita), pri ktorej sa biologicky normálne vyvinutý muž cíti byť ženou, resp. biologicky normálne vyvinutá žena mužom. Pri výskyte v detstve dieťa stráca zmysel pre svoju vlastnú rodovú/sexuálnu identitu (chlapec, dievča) a začne prejavovať vzorce správania opačného pohlavia.[xv] Významnú úlohu pri vzniku tejto poruchy hrajú práve rodové vzory a podnety v období kritických fáz vývoja mozgu (vpečaťovanie, imprinting) počas detstva a dospievania.[xvi] Preto experimentovanie s psychosexuálnym vývojom dieťaťa v edukačnom procese – s cieľom pozmeniť jeho „chlapčenské“ či „dievčenské“ vzorce vnímania a správania – predstavuje nezanedbateľné riziko indukcie tejto duševnej poruchy.
Navyše, rodová ideológia – hoci sa usiluje tváriť vedecky – ani zďaleka nezodpovedá vedeckým kritériám. Jej „teória“ pripomína skôr akúsi (postmodernú) „hru so slovami“[xvii], nie serióznu vedeckú argumentáciu a interpretáciu, ktoré by mali byť založené na overených faktoch a dôkazoch (evidence-based). Premisy a radikálne antropologické závery rodovej ideológie sú vedecky nekorektné, nedomyslené a odtrhnuté od reality. V úsilí obhájiť svoje tvrdenia rodoví ideológovia bezdôvodne a bez znalosti veci spochybňujú uznávané vedecké odbory alebo ich poznatky, považujúc a označujúc ich za „sexistické“. S dešpektom sa dívajú napríklad na význam celého radu biológických disciplín, pohrdlivo hovoriac o „biologizme“. (Evokuje to v nás spomienku na minulé doby, keď sa z ideologických dôvodov genetika či kybernetika označovali za buržoázne, reakčné pavedy).[xviii]
Ďalej, rodová teória svoje šírenie a spoločenskú akceptáciu presadzuje nie cez vedecký výskum a oponentúru odbornej obce, ale cez politický lobing v národných a nadnárodných politických štruktúrach. Nekriticky a manipulatívne pritom pretláča záujmy a ciele aktivistov predovšetkým určitých menšinových skupín[xix] (mimochodom, aj u nás pri všetkých významných vládnych inštitúciách a pri parlamente aktívne a oficiálne fungujú skupiny rodových ideológov).
Aj navrhovaný sociálny experiment rodového scitlivovania pri výchove a výučbe detí v školách (rodovo citlivý výučbový proces) v podstate neprekračuje metódu vedecky najrizikovejšieho experimentovania „pokusom a omylom“, kde až budúcnosť môže ukázať, že išlo o omyl (podľa stáročnej ľudskej skúsenosti a evolučnej histórie života[xx] takmer s istotou o omyl tragický).
Preto my,
predstavitelia a zástupcovia medicínskej, psychologickej a inej odbornej obce odmietame sociálne experimentovanie s duševným zdravím dieťaťa. Vystavovať dieťa „rodovému scitlivovaniu“, nech už sa koná prostredníctvom vychovávateľov, pedagógov, inštitúcíí alebo médií, je z nášho odborného hľadiska neospravedlniteľné. Každý neprirodzený zásah do vnútorného vývoja dieťaťa v úsilí pretvoriť alebo indoktrinovať ho podľa želania ideológie predstavuje vážnu formu duševného násilia a porušenie medzinárodných konvencií práv dieťaťa. Štát, ako aj celá spoločnosť majú zabezpečovať v celom verejnom priestore, zvlášť v školách a v predškolských zariadeniach prostredie, ktoré bude chrániť krehkú duševnú stabilitu detí počas ich dospievania.
Žiadame vládu Slovenskej republiky, aby prijala konkrétne opatrenia, ktoré zabránia vstupu rodovej ideológie do edukačného procesu. Iba tak bude štát dôveryhodným partnerom pre rodičov pri výchove ich detí a garantom zdravého výchovného prostredia v edukačnom procese. Prostredia bezpečného pre výchovu detí tak, ako to vyžaduje medzinárodný Dohovor o právach dieťaťa.[xxi]
Navrhujeme zabezpečiť tieto konkrétne opatrenia:
Monitorovať pedagogické pomôcky a učebnice pre školy vo vzťahu k ich ideologickému obsahu. Upovedomiť riaditeľov škôl o nevhodných učebniciach. Umožniť rodičom aby mohli slobodne zvoliť spôsob sexuálnej výchovy pre svoje dieťa. (Ministerstvo školstva SR)
Zabezpečiť vzdelávanie pedagógov vo vzťahu k rizikám rodovej ideológie a ich negatívnemu alebo nebezpečnému vplyvu na vývin dieťaťa. Organizovať s týmto cieľom odborné workshopy a semináre. (Ministerstvo školstva SR)
Zastaviť štátne financovanie rodových projektov, ktoré sa venujú rodovému scitlivovaniu detí a spoločnosti. (Úrad vlády SR, Ministerstvo zahraničných vecí SR, Ministerstvo práce a sociálnych vecí SR, Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo kultúry)
Šíriť osvetu o rizikách rodovej ideológie pre duševný vývin detí a mládeže. (Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo zdravotníctva SR )
Prijať účinné legislatívne opatrenia proti páchaniu duševného násilia na deťoch, ich manipulovaním k prijatiu postojov rodovej ideológie, ako aj formou jej verejnej propagácie. (Národná rada SR)
Publikované k Medzinárodnému dňu detí, 1.júna 2014.
<ZOZNAM SIGNATÁROV>
ODKAZY
[i] WHO Regional Office for Europe and BZgA: Standards for sexuality education in Europe. A framework for policy makers, educational and health authorities and specialists. Cologne, Federal Centre for Health Education, BZgA, 2010, 63s.
[ii]WHO Regional Office for Europe and BZgA: Standards for sexuality education in Europe. Guidance for implementation. Cologne, Federal Centre for Health Education, BZgA, 2013, 76s.
[iii]Pozri tiež Rovňanová, L., Lukšík, I., Lukšíková, Ľ.: Metodická príručka sexuálnej výchovy na druhom stupni základných škôl. Spoločnosť pre plánované rodičovstvo, 2007,154s. (vydavateľstvo a miesto vydania neuvedené).
[iv]Butler, J.: Gender trouble. Feminism and the subversion of identity. New York – London, Routledge , 1990 (reprint 1999), xxxiii+221s. (Slovenský preklad: Trampoty s rodom. Feminizmus a podrývanie identity. Aspekt, 2003, 222s.) Táto publikácia autorky predstavuje základné dielo rodovej ideológie.
[v]Gender democracy as a goal and an organisational principle (dostupné na www.gwi-boell.de/…/gender-democrac…) pozri tiež wwwu.uni-klu.ac.at/…/gender-grassrot… a tiež wwwu.uni-klu.ac.at/…/demarchy-or-fiv…).
[vi]Kiczková, Z.:Ružový a modrý svet – čítanie pre kvalifikáciu z rodovej problematiky, In ASPEKTin – feministický webzin, Uverejnené 25. októbra 2005, „Demokracia v spoločnosti nemôže existovať bez rodovej demokracie a rodovej rovnosti. Jedným z prvých krokov na ceste k nej je oslabovanie a odstraňovanie rodových stereotypov všetkými možnými prostriedkami a to už v skorom, detskom veku.“Dostupné na archiv.aspekt.sk/aspekt_in.php.
[vii]Trubek, D.,Trubek, L.G.: Hard and soft law in the construction of social Europe: the role of the open method of co-ordination. European Law Journal, 11/3 (2005), s.343-364.
[viii] Joerger, C.,Taylor, E.(eds): Gender sensitivity – a training manual for sensitizing educational managers, curriculum and material developers and media profesionals to gender concerns. UNESCO (printed in France), 2004, 203s.
[ix] „Publikácia (Ružový a modrý svet) sa zameriava na „cieľovú skupinu“ – dievčatá a chlapcov, čím chce ešte viac zdôrazniť, aké dôležité je začať s rozkývaním a spochybňovaním. rodovej stereotypizácie a jej negatívnych dôsledkov už v prvých fázach socializácie.“; – pozri odkaz 6
[x] Experiment “rodovo citlivej výchovy” predstavuje veľmi kontroverznú tému. Jeho zavádzanie naráža na nesúhlas najmä zo strany mnohých rodičov, čo si neželajú, aby ich deti boli v škole „rodovo citlivo” vychovávané (Pre príklad verejnej kontroverzie pozri: www.independent.co.uk/…/genderneutral-p…).
[xi]V tejto spojitosti je zaujímavé, že na pohlavie/rod dieťaťa reagujú svojím správaním aj dospelí (najmä ženy), a to bez toho, aby ich k tomu niekto viedol. Nasvedčuje to tomu, že prirodzená rodová stereotypizácia je v človeku hlboko zakorenená a „podpisuje sa“ aj pod prirodzenú rodovú diferenciáciu detí. Pozri k tomu dnes už klasickú štúdiu Seavy, C.A., Katz, P.A., Zalk, S.R.: Baby X. The effect of gender labels on adult responses to infantns. Sex Roles, 1(2), 1975, s.108-109. Metódy „rodovo citlivej výchovy“ sa tak vlastne usilujú o umelý vstup do prirodzeného vývinového procesu, vďaka ktorému sa pohlavní chlapci, resp. dievčatá aj rodovo postupne (a prirodzene) identifikujú ako chlapci a dievčatá. Rodoví ideológovia sa podľa všetkého nazdávajú, že by to takéto jednoduché nemalo byť.
[xii]Na mysli máme konkrétne experimentovanie s psychosexuálnym vývojom dieťaťa v kontexte politických cieľov rodovej ideológie. Je totiž manipulatívne, no najmä riskantné z hľadiska neskorších, možno i celoživotných následkov pre vyvíjajúce sa indivíduum.
[xiii]Viaceré štúdie potvrdzujú klinickú prax, že deti vyrastajúce v neúplnej, alebo “alternatívnej“ rodine, prípadne ak sú vystavované nevhodným výchovným podnetom a rodovým vzorom počas vývinu, majú vyšší sklon k depresiám, samovraždám, prípadne aj k horšiemu uplatneniu v praxi ako iné deti. (Pre príklad pozri: Regnerus, M.:How different are the adult children of parents who have same-sex relationships? Findings from the New Family Structures Study, Social Science Research, Volume 41, Issue 4, July 2012, Pages 770)
[xiv] Gender identity disorder – pozri oficiálne klasifikačné systémy duševných porúch: ICD-10 (v SR platí záväzne),
DSM-IV-TR (americký klasifikačný systém z r.2000); v najnovšom americkom klasifikačnom systéme DSM-5 (z r.2013) má táto porucha názov gender dysphoria (rodová dysfória).
ICD-10: The ICD-10 classification of mental and behavioural disorders – clinical descriptions and diagnostic guidelines. Geneva, World Health Organization, 1992, 362s.
DSM-IV-TR: American Psychiatric Association: Diagnostic and statistical manual of mental disorders. Fourth edition, text revision. Washington,D.C., American Psychiatric Association, 2000, 943s.
DSM-5: American Psychiatric Association: Diagnostic and statistical manual of mental disorders. Fifth edition. Washington,D.C., American Psychiatric Association, 2013, 947s.
[xv]Ide o poruchu rodovej identity v detstve (gender identity disorder of childhood), resp. podľa DSM-5 o rodovú dysfóriu u detí (gender dysphoria in children). Podľa epidemiologických zistení jestvuje istá kontinuita vo vývoji tejto poruchy a jej pretrvávania do adolescencie a dospelosti: u rodených mužov je to do 30%, u rodených žien až do 50% prípadov; okrem toho 63-100% rodených mužov a 32-50% rodených žien sa v dospelosti identifikuje homosexuálne (no keďže homosexualita nie je klasifikovaná ako porucha, tak sa vlastne „uzdravia“) – pozri k tomu DSM-5 (cit. vyššie), s.455.
[xvi]Pozri k tomu napr.: Ridley, M.: Nature via nurture: genes, experience, and what makes us human. New York, HarperCollins, 2003, 326s. Na zmienené „vpečaťovacie“ procesy sa zároveň a následne navrstvujú vplyvy sociálneho učenia (pozri napr. Miller,P.H.: Theories of developmental psychology. New York, Worth Publishers, 2011, s.178-232), pričom dochádza k tzv. plastickým zmenám mozgu (prehľadne k tomu pozri napr. Rakús,A.: Neuroplasticita. Neurol.pro praxi, 10(2),s.83-85).
[xvii]Postmodernistickí autori a filozofi (napr. Foucalt, Derrida, Lacan) píšu takmer nezrozumiteľne, pozri o tom napr. Koukolík,F.,Drtilová,J.: Život s deprivanty II – Základy stupidologie. Praha, Galén, 2002, s.225-233. Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Steven Weinberg pri čítaní postmodernistického textu poznamenal: „Nemám vůbec žádný nápad, co by to mohlo znamenat.“ – pozri Weinberg,S.: Tváří v tvář. Věda a její intelektuální protivníci. Praha, Aurora, 2004, s.135-157. Poznamenávame, že viacerí „teoretici“ rodovej ideológie, špeciálne aj J.Butlerová (pozri odkaz IV. ) na spomenutých postmodernistických autorov nadväzujú, inšpirujú sa nimi (a svojím spôsobom k nim patria)
[xviii]Kritický pohľad zasväteného a renomovaného vedca možno nájsť v: Pinker, S.: The blank slate. The modern denial of human nature. New York, Penguin Books, 509s. Upozorňujeme zvlášť na kapitolu venovanú problematike gender (s.337-371), kde sa poukazuje aj na nedostatočnú kredibilitu „teórie ružového a modrého sveta“ (pink-and-blue theory), s.346-350.
O tom, že problematika gender sa dá sprostredkovať aj bez apriórneho skresľovania rodovou ideológiou, svedčí napr. kniha, ktorá pred časom vyšla v českom preklade – Lippa,R.A.: Pohlaví: příroda a výchova. Praha, Academia, 2009, 432s. (orig. Gender, nature, and nurture, 2005).
[xix] Pozri napr. Jogjakartské princípy. Bratislava, Úrad vlády Slovenskej republiky, 2011, 42s. (dostupné na www.vlada.gov.sk/data/att/1829_subor.pdf) – v angl. origináli Yogyakarta principles: Principles on the application of international human rights law in relation to sexual orientation and gender identity (dostupné na www.rfsl.se/public/yogyakarta_prin…). Ďalším (nadväzujúcim) dokumentom je An activist’s guide to the Yogyakarta principles, 146s.(dostupnéna iglhrc.org/…/Activists_Guide…).
[xx] Máme na mysli tú neobyčajne dôležitú súčasť evolúcie života, ktorá súvisí s objavením sa pohlavného rozmnožovania a pohlavného výberu. Vo vede o evolúcii to predstavuje líniu, ktorej počiatky formuloval už Darwin (pozri Darwin,Ch.: O pohlavním výběru. Praha, Academia, 2005, 470s.) a pokračuje dodnes (prehľadne pozri napr. Ridley,M.: Červená královna. Sexualita a vývoj lidské přirozenosti. Praha, Portál, 2007, 316s.).
[xxi] Deklarácia práv dieťaťa (vyhlásená v OSNr.1959 a ratifikovaná SR v r.1990) v bode 2. hovorí: „Dieťaťu sa má dostať zvláštnej ochrany a treba mu zákonmi a inými prostriedkami zabezpečiť, aby sa v slobodných a dôstojných podmienkach zdravým a normálnym spôsobom vyvíjalo telesne, duševne, mravne, duchovne a sociálne. Pri prijímaní zákonov hlavným hľadiskom majú byť najvlastnejšie záujmy dieťaťa.
Rozhovor s Renátou Ocilkovou:
Ako vnímaš vzťah vládneho SMERu k problematike rodovej rovnosti? Na jednej strane premiér deklaroval, že takéto témy nie sú prioritou vlády, na druhej strane už prúdia financie na podporu aktivít ohľadom rodového scitlivovania.
Skúsenosť z európskych krajín, ako aj z úrovne Európskej únie nás učí, že tam, kde je vo vláde ľavicová, liberálna alebo zelená strana, má rodová ideológia zelenú. Aj Slovensko je toho dôkazom. Už za predchádzajúcej pravicovej vlády bola zo strany liberálnej SaS snaha zriadiť výbor pre práva lesieb, gejov, bisexuálov, transrodových ľudí a intersexuálov (LGBTI), ale vďaka ministrom za KDH a SDKÚ-DS to vo vláde neprešlo. V marci 2012 sa ujala moci ľavicová vláda a do pár mesiacov bol zriadený Výbor pre práva LGBTI ľudí.
Financovanie v oblasti tzv. rodového scitlivovania je za súčasnej vlády veľmi štedré – len napr. na ministerstve práce na kapitolu, v ktorej sa nachádza dotácia na podporu rodovej rovnosti na rok 2014, bolo vyčlenených 2 709 094 eur, na publicitu a propagáciu problematiky inštitútu rodovej rovnosti 551 947,20 eur, Filmový festival Inakosť je finančne podporený Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstvom kultúry SR, Dráma Queer je podporená ministerstvom kultúry, atď. Takže formálne (mediálne) deklarovanie je jedna vec a skutky sú druhá vec. Čo však ovplyvňuje naše životy - formálne postoje alebo zákony a financovanie programov?
Aké zastúpenie majú v tomto výbore zástancovia tradičnej rodiny? Sú vaše názory a pripomienky vypočuté?
Ak by som usudzovala podľa vyjadrení, hlasovaní a podľa organizácií, ktoré členky a členovia zastupujú, tak sme vo výbore 3 zástancovia tradičnej rodiny, tradičných hodnôt a ochrany života (zo 61 členov). Naše názory nikdy nepresadíme, dosiahneme akurát to, že sa dostanú do zápisnice (aj to nie vždy), stáva sa, že nás nechcú ani len vypočuť, odporučia nám len zaslať stanovisko písomne. Napriek tomu si hovorím, že tá práca vo výbore zatiaľ má zmysel. Ak by sa naše postoje (napríklad k potratovej tabletke) dotkli čo i len jedného srdca, malo to zmysel.
Poďme k blížiacemu sa referendu. Prečo je väčšina médií voči nemu negatívne naladená a dokonca vyzývajú k ignorácii referenda?
To je otázka, na ktorú i ja márne hľadám odpoveď. Ale boj, ktorý sa proti referendu vedie, je dôkazom toho, že ide o veľmi dôležitú a dobrú vec. Možno sme ani netušili, aká dôležitá je rodina, keď téma o nej spustila také množstvo filozofických debát, uvedomenia si mnohých problémov rodiny, ako aj množstvo podnetov na ich riešenie. Stále však nerozumiem, čoho sa odporcovia referenda boja, keď odporúčajú nezúčastniť sa ho... Obyčajnej rodiny? Ochrany detí? Ochrany zväzku, v ktorom sú mnohí z nás?
Mal by kresťan v referende zaškrtnúť trikrát ÁNO? Existuje množstvo kresťanov s liberálnymi názormi...
Každý bez ohľadu na to, či je veriaci alebo nie, či je kresťan alebo iného vyznania, ak mu záleží na tom, aby spoločnosť normálne žila a ctila si prirodzené zákony vpísané do ľudských sŕdc, by mal 7. februára zaškrtnúť 3 krát ÁNO. Ak sú kresťania, ktorí váhajú, či to urobiť, tak sú to podľa mňa ľudia, ktorí nevedia, čo sa na nás chystá. Je to prirodzené, človek popri každodenných problémoch nemôže podrobne sledovať dokumenty vlády, resp. robiť vláde „strážneho psa“, to človeka skutočne vyčerpáva a popri bežných povinnostiach na to nemá čas.
Takže čo sa na nás chystá?
Súčasná vláda zakomponovala do Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv úlohu, podľa ktorej sa majú „podniknúť potrebné právne kroky na dosiahnutie rovnakých práv a ochrany pre osoby, ktoré žijú v partnerskom zväzku bez uzavretia manželstva“, to znamená, že pripravila pôdu pre registrované partnerstvá. Z okolitých krajín (napr. Rakúsko) vieme, že za legalizáciou homosexuálnych partnerstiev nasleduje povolenie výchovy detí homosexuálnymi pármi a odtiaľ je len krôčik k tomu, aby sa deti vyrábali a kupovali ako tovar.
Stratégia si taktiež ukladá za cieľ zaviesť komplexnú sexuálnu výchovu, pričom osobitná pozornosť musí byť venovaná rozmanitosti, diverzite; viacero výborov OSN vyjadrilo voči Slovenskej republike znepokojenie nad tým, že sexuálna výchova ešte nie je súčasťou školských učebných osnov. A o čo má ísť v sexuálnej výchove? Už dnes máme na Slovensku niekoľko akreditovaných či neakreditovaných vzdelávacích programov, s ktorými chodia určité organizácie do škôl a učia deti, že homosexualita, bisexualita, sebauspokojovanie je normálne.
V týchto programoch nejde (len) o biologické informácie o ľudskom tele, ale ide o sexualizáciu detí; v týchto programoch nejde o formovanie charakterov a vštepovanie hodnotových postojov u mládeže, aby boli vedené k zdržanlivosti a vernosti, ale učia sa, ako mať bezpečný sex.
A preto si myslím, že referendum a výchova detí sa netýka len kresťanov – týka sa to každého z nás. Keď si necháme siahnuť na deti, čo sa stane so slovenským národom?
Odporcovia tradičnej rodiny tvrdia, že malé percento homosexuálov predsa tradičnú rodinu nemôže ohroziť. Tvoj názor?
Rodinu neohrozí malé percento homosexuálne cítiacich ľudí, ale rodinu ohrozuje LGBTI loby. Ak nejaký systém chce zmeniť myslenie ľudí, kde začne? Predsa u detí. A tu začína ohrozenie našich rodín – vštepovať deťom tzv. rodové scitlivovanie, tj. znegovať sexuálnu identitu a identitu človeka ako takú, vštepovať deťom, že homosexuálny vzťah je rovnako hodnotný pre spoločnosť ako heterosexuálny, vštepovať deťom, že dôležité je mať bezpečný sex a nie verný monogamný vzťah... koho to v konečnom dôsledku ohrozí? Naše rodiny a celý národ.
www.rodovescitlivovanie.sk
...
www.cestaplus.sk/…/rozhovor-renata…