Vo Francúzsku si katolíci pripomenuli 230. výročie popravy kráľovnej Márie Antoinetty revolučnou spodinou. V Bazilike Saint-Denis bola pri tej príležitosti slávená tradičná omša
Na dnešný deň pripadá smutné výročie – presne 230 rokov od popravy kráľovnej Márie Antoinetty, manželky rovnako revolučnou spodinou popraveného kráľa Ľudovíta XVI. a dcéry cisárovnej Svätej ríše rímskej národa nemeckého a kráľovnej Uhorska Márie Terézie.
Výročie si pripomenuli v parížskej Bazilike svätého Dionýza (Saint-Denis), ktorá sa dnes zaplnila veriacimi z celého Francúzska, aby vzdali hold mučeníčke padnuvšej za obeť revolučnému šialenstvu. Za kráľovnú bola v bazilike slúžená tradičná svätá omša.
Portál Rorate Caeli dnes v súvislosti s jej popravou uviedol, že bola „zavraždená satanskou revolúciou, aby jej duša patrila iba Bohu.“
Utrápená matka, ktorej odobrali deti, zavraždili manžela a nakoniec ju poslali pod gilotínu, bola zbožnou katolíčkou a utrpenie jej vieru neustále prehlbovalo. Pred smrťou jej poslali kňaza, ktorý podpísal republikánsku heretickú prísahu. Dozvediac sa, že nie je pravoverný – odmietla ho.
Cestou na popravu sedela na rozheganej káre ako kráľovná a s pokojom znášala posmešky a zvierací rev davu. Republikánsky kňaz ju sprevádzal až na popravisko, avšak ignorovala ho až do konca. Uväznenie Márie Antoinetty zdroj: wikimedia commons
Jej posledné slová boli, po tom, ako stúpila katovi nechtiac na topánku: „Prepáčte, pane. Neurobila som to naschvál.“
Jej telo hodili do neoznačenej jamy na cintoríne Madeleine.
Telá Márie Antoinetty a Ľudovíta XVI. boli exhumované 18. januára 1815 počas návratu bourbonovskej dynastie k moci. Kresťanský pohreb kráľovských pozostatkov sa uskutočnil o tri dni neskôr 21. januára, práve v Bazilike svätého Dionýza, kde sa dnes slúžila zádušná svätá omša.
Od svojho príchodu do Francúzska, ako nevesta následníka trónu, čelila nenávisti slobodomurárskej a osvietenskej kliky. Pokroková spodina si o nej vymýšľala nespočetné množstvo klebiet, počnúc jej promiskuitou, ktorá bola absolútne nereálna, vzhľadom na to, že išlo o matku budúcej hlavy štátu a preto akékoľvek podozrenie, že otcom jej dieťaťa nie je kráľ, by sa skončila štátnou katastrofou.
Rovnako vymyslený je jej výrok: „Nech teda jedia koláče,“ ktorým mala údajne reagovať na sťažnosti chudobných, ktorí nemali chlieb. Historickým výskumom sa zistilo, že prvýkrát spomína tento jej údajný výrok známy osvietenský zvrátenec Jean-Jacques Rousseau vo svojej autobiografickej knihe Vyznania. K tomu samozrejme, niet viac čo dodať. Poprava Márie Antoinetty zdroj: wikimedia commons
Zakladateľ anglického konzervativizmu Edmund Burke, keď sa dozvedel o poprave kráľovnej, ktorú kedysi v Paríži videl ako mladú princeznú, povedal: „Vek rytierstva je preč; to sofistom, ekonómom a počtárom sa ho podarilo zničiť, a sláva Európy navždy zhasne. Už nikdy, nikdy viac neuvidíme tú veľkorysú vernosť vznešenosti a ženskému pohlaviu, tú hrdú podriadenosť, tú dôstojnú poslušnosť, tú podriadenosť srdca, ktorá udržiavala nažive, dokonca aj v samom otroctve, ducha vznešenej slobody!“
