Svätý...J Á N...Z...K A P I S T R Á N A -františkán,kazateľ,vodca kresťanských vojsk proti Turkom -sviatok 23.október
Svätý JÁN z KAPISTRÁNA,rehoľník,kazateľ -sviatok 23.októbra
Svätý Ján Kapistránsky, svätec ktorý obetoval všetko pre Krista
Najslávnejší svätec v cirkvi 15.storočia...Prežil dramatický a búrlivý život.Vyštudoval za právnika a pôsobil na Neapolskom kráľovskom dvore ako priateľ kráľa Ladislava...Oženil sa a vzal si krásnu mladučkú devu...Bola to veľká a čistá láska...ale netrvala dlho a krutý osud preťal túto mladú lásku a smrť si neúprosne vzala jeho mladúčku manželku...
Vtedy zaútočili moihutne turecké vojska na srbský Belehrad...A Ján chodil po mestách a kázal ohnivo,aby šli brániť kresťanskú Európu...a vydal sa s vojskami do boja proti -Turkom a zachránili Belehrad a zvíťazili vo veľkom boji 22.7.1456...Ján sa uchýlil do Villachu...kde nakoniec unavený životom umiera 23.10.1456...
V zlých a temných dobách dá Milosrdný Boh vždy svojej Cirkvi katolíckeho muža a kňaza alebo sväticu, ktorí svietia ako maják ostatným ľuďom na ceste spásy. Práve takýmto kňazom bol v 15. storočí františkánsky kňaz Ján Kapistránsky. Jednoduchý rehoľník, vynikajúci kazateľ, neúnavný bojovník za spásu ľudských duší a hrdina, ktorý pôsobil aj na bojovom poli voči moslimskému nebezpečenstvu v podobe tureckých vojsk, kde si vydobyl v dejinách Cirkvi nehynúcu slávu a spomienku.
Sv. Ján Kapistránsky
Svätý Ján Kapistránsky sa narodil v roku 1386 v malej dedinke Capistran v Abruzzskom pohorí v blízkosti Neapola. Jeho otec bol francúzsky dôstojník a šľachtic, ktorý s vojskom Ľudovíta z Anjou prišiel do Talianska a oženil sa s talianskou šľachtičnou. Krátko po narodení syna však otec a živiteľ rodiny umrel.
Matka s malým Jánom žila nejaký čas v Janove, kde žilo mnoho Francúzov. Syna vychovávala v nábožnom katolíckom duchu a zabezpečila mu naozaj dobré vzdelanie na univerzite v Perugii, kde mladý Ján študoval právo. Pôsobil aj ako právnik miestneho kniežaťa v Apúlii a neskôr sa stal dôležitým právnikom v Neapoli. Všetci ho hodnotili ako poctivého, spravodlivého a nepodplatiteľného právnika, ktorý dbal na literu zákona, úspešne a odvážne bojoval proti banditizmu a korupcii v Neapolsku.
Milosrdný Boh si však svojich pozná a koho si vyvolí, toho si aj vyskúša. Kto skúšku vydrží, získa množstvo milostí, aj keď niekedy takých, o ktorých ani len nesníval. Ján Kapistránsky, prikovaný ku stene začal prehodnocovať svoj život a uvedomil si, že napriek poctivosti bol jeho život vlastne prázdny a zbytočný. Uvedomil si, že spoliehať sa na ľudské sily a na ľudskú pomoc je naozaj smiešne a zbytočné a že oveľa lepšie je vložiť sa do Božích rúk a nechať sa Bohom viesť. V tme svojho žalára mu zasvietilo svetlo z Neba, začal sa modliť hodinky na počesť Matky Božej. Následne sa mu v sne zjavil sv. František z Assisi, ktorý mu oznámil, že Boh si ho vyvolil za svoj nástroj, vďaka ktorému chce zlepšiť svet a tiež mu oznámil, žeby mal Ján Kapistránsky vstúpiť do rehole františkánov.
Sv. František z Assisi
zdroj: wikimedia commons
Svätý Ján Kapistránsky si za svoj vzor vybral sv. Františka z Assisi
Už v kláštore v Perugii sa stal nadšeným nasledovníkom odkazu sv. Františka z Assisi. Pri svojich púťach chodil bosý, v chatrnom františkánskom habite, bez batohu a palice, nedbajúc na hlad, smäd, chlad, dážď, horúce slnko či inú nepohodu. Tam, kam prišiel a začal kázať, sa zbiehali ľudia z celého okolia a zbožne ho počúvali. Jeho kázne mali medzi ľuďmi nevídaný úspech, sv. Ján Kapistránsky čoskoro musel začať kázať za mestom a pod holým nebom, pretože ľudia sa jednoducho nezmestili do kostolov, v ktorých chcel kázať a sláviť Svätú omšu.
Svätý Ján Kapistránsky viedol časť bratov proti františkánskemu schizmatickému hnutiu fratricellov, ktorí zavrhovali sviatosti, kňazský úrad a bezpodmienečne trvali na chudobe a svätuškárstve. Je to viac ako pochopiteľné – tam, kde chýba viera, nastupuje poverčivosť a ruka v ruke s poverčivosťou kráča aj hlúposť. Pôsobenie sv. Jána Kapistránskeho proti fratricellom bolo úspešné, mnoho zblúdilcov sa vrátilo vďaka sv. Jánovi do lona katolíckej Cirkvi. Okrem toho dokázal aj svoju odbornú teologickú erudovanosť, a to odbornou diskusiou s rabínom Gamalielom, po ktorej samotný rabín a 40 Židov z jeho najbližšieho okolia konvertovalo na katolicizmus.
zdroj: wikimedia commons
Okrem kazateľskej a diplomatickej činnosti zveleboval františkánsku rehoľu aj podporou zakladania nových kláštorov. V tomto diele bol výborným pomocníkom sv. Bernardína Sienského a v kláštoroch, ktoré sa nechali viesť reformou kláštorného života oboch svätcov, sa rozšírila prísna rehoľná disciplína a duchovná radosť. Svätý Ján Kapistránsky pôsobil aj za hranicami dnešného Talianska – podnikal cesty do mnohých františkánskych kláštorov vo Francúzsku, Anglicku či Írsku. Pri týchto kláštoroch vznikali školy na vzdelávanie mládeže.
Kňaz, ktorý všetko činil na väčšiu slávu Krista
Už viackrát som vo svojich článkoch písal pri životopisoch svätcov, že diabol sa neustále snaží prekaziť ich činnosť a nenávidí ich. Diabol veľmi nenávidel aj sv. Bernardína Sienského, ktorý si nechal vyhotoviť zástavu s vyobrazením mena Ježiš a ľudí viedol k tomu, aby si najsvätejšie meno Ježiš nesmierne ctili. Sv. Bernardína Sienského jeho neprajníci v Ríme obvinili, že do života katolíckej Cirkvi vnáša novú svätosť, čím údajne triešti duchovné sily katolíckej Cirkvi.
Keď sa o útokoch voči sv. Bernardínovi Sienskému dozvedel Ján Kapistránsky, nechal si vyrobiť rovnakú zástavu a potom pod ňou kázal a nabádal ľudí k úcte k Ježišovmu menu. Pod touto zástavou sa zozbierali ľudia z celého širokého okolia a následne na ich čele kráčal do Ríma aj sv. Ján Kapistránsky. Obrovský zástup ľudí predstúpil pred pápeža Martina V. a zúčastnil sa Svätej omše slávenej v Chráme sv. Petra v Ríme. Potom sa celý sprievod vybral pred budovu cirkevného súdu a tam obránil sv. Ján Kapistránsky svojho učiteľa tak brilantne, že sa jeho nepriatelia s hanbou stiahli a sv. Bernardína Sienského zbavili všetkých obvinení.
Fyziognómiou bol sv. Ján Kapistránsky muž malej vychudnutej postavy, s bledou tvárou. Túto vonkajšiu slabosť slabého tela však viac než vyrovnával svojím ohnivým duchom. Keď začínal kázať, hovoril spočiatku tichým hlasom a so sklonenou hlavou. Jeho ústami však prehováral Duch Svätý, a keď sa tak stalo, jeho malá postava sa narovnala, tvár získala neodolateľný výraz, z jeho tmavých očí začalo sálať nadšenie a jeho zvučný hlas oslovoval všetkých veriacich. Tí spočiatku pri kázni takmer nedýchali, aby ich počuté slová čoskoro zasiahli priamo do srdca. Častokrát nebývalo neobvyklé vidieť, ako si počas jeho kázne ľudia kľakali na zem a prepadli očisťujúcemu srdcervúcemu plaču a pokániu. Kázne zvykli trvať aj niekoľko hodín, pričom po ich skončení svätec býval natoľko vyčerpaný, že ho museli odprevadiť k jeho cele, aby si odpočinul na slame. Mäso a víno odmietal, jeho jedálny lístok bol tvorený starým chlebom, zeleninou a vodou.
V roku 1451 požiadal pápež Mikuláš sv. Jána Kapistránskeho, aby sa vydal na cestu do Čiech a pokúsil sa tam presvedčiť veriacich, oslabených husitským bludom, aby sa opäť vrátili do lona katolíckej Cirkvi. Výzvu prijal a odišiel aj spolu s 12 spoločníkmi – 6 františkánskymi kňazmi a 6 laikmi. Predtým sa svedomito pripravoval, pričom začal púťou do Assisi, kde prosil Pannu Máriu a sv. Františka z Assisi o duchovnú podporu a pomoc pri svojej náročnej katolíckej misii.
Hrob svätca -Ilok Chorvátsko
Jeho pôsobenie vo Viedni malo na jeho obyvateľov blahodarný účinok. Hriešnici začali chodiť na spovede, boháči predávali svoje šperky a majetky, peniaze poskytovali rôznym útulkom a hospicom. Množstvo mužov a chlapcov sa rozhodlo vstúpiť do Františkánskeho rádu, mnohí vstupovali do 3. rádu sv. Františka.
Pôsobenie v Čechách a v Uhorsku
Z Viedne napokon sv. Ján Kapistránsky vycestoval do Čiech a na Moravu, kde ho očakávala veľmi ťažká úloha. Viac ako 30 rokov sa český národ potácal v náboženských zmätkoch, zapríčinených husitskou revoltou. Bludy Jána Husa ako aj ďalších husitov, táboritov, sirotkov úplne rozdelili České kráľovstvo. Ľudia sa nenávideli a vraždili, väčšina Čiech sa odtrhla od katolíckej Cirkvi a husiti a jednotlivé husitské frakcie bojovali proti celej katolíckej Európe.
zdroj: wikimedia commons
Sv. Ján Kapistránsky vedel, že Čechy budú ťažkým orieškom. Najprv zavítal do Brna, neskôr sa ocitol v Znojme, Jihlave – aby napokon jeho misia na Morave mala úspech. Viac ako 11 000 husitov sa opäť vrátilo do lona katolíckej Cirkvi. V roku 1451 stál pri založení františkánskych kláštorov s prísnou regulou v Brne a Olomouci, horšia bola situácia v Čechách, kde narážal na odpor a machinácie českého kráľa Jiřího z Poděbrad. Darilo sa mu však v Chebe, Plzni, Mostě, no do Prahy mu zakázali vôbec vstúpiť. Preto kázal aj v Bavorsku a následne v poľskom Krakove, kde pri jeho kázňach kľačali a modlili sa všetci obyvatelia mesta. V Krakove krátko po jeho návšteve vznikol františkánsky kláštor s prísnou regulou, do ktorého vstúpilo viac ako 130 novicov – tí sa rozhodli stať mníchmi hneď po tom, ako si vypočuli kázanie sv. Jána Kapistránskeho. Z Krakova ešte raz požiadal Jiřího z Poděbrad o možnosť vstúpiť do Prahy, avšak český kráľ mu povolenie na vstup do Prahy naďalej odmietal dať.
Sv. Ján Kapistránsky proti osmanskému nebezpečenstvu
Snahy sv. Jána Kapistránskeho dostať sa do Prahy náhle ukončil iný, oveľa vážnejší problém. V roku 1453 osmanskí Turci vedení sultánom Mehmedom II. na hlavu porazili posledné byzantské vojská a obsadili Konštantínopol. Pád mesta ochromil celý kresťanský svet strachom. Pápež Mikuláš V. dokonca vyzýval na krížovú výpravu, tá sa však kvôli nesvornosti svetských vládcov napokon neuskutočnila.
Sv. Ján Kapistránsky agitoval za krížovú výpravu proti Turkom. Neúnavne burcoval ľudí počas svojich kázní v Poľsku, Nemecku a Uhorsku. Práve v Uhorsku ho prijali ako posla z Neba a v Budíne prijal z rúk pápežského vyslanca kríž a bol pápežom Kalixtom III. vyhlásený za hlavného verbovača križiackych vojsk v boji proti Turkom. Darilo sa mu presviedčať ľudí, aby sa prihlásili pod zástavu s krížom a v priebehu piatich mesiacov aj vďaka jeho schopnostiam získalo jadro kresťanského vojenského zboru približne 60 000 mužov.
Uhorskí muži si dôverovali a dôverovali aj svojmu veleniu, v ktorom bol Ján Huňady zo Sedmohradska – Ján Kapistránsky robil Huňadymu osobného tajomníka. Mehmed II. s ohromným vojenským loďstvom a silnou pozemnou armádou vyšiel po a popri Dunaji proti Belehradu, ktorý chceli Turci dobyť. Sv. Ján Kapistránsky velil ľavému krídlu križiakov, ktorí zničili turecké loďstvo a križiaci doviezli do Belehradu veľké množstvo jedla. Križiaci svojho veliteľa milovali, pretože neúnavne, aj vo veku 70 rokov, spovedal, žehnal zbraniam, slávil Sväté omše, povzbudzoval a roznecoval bojové odhodlanie vojakov. Pri obliehaní Belehradu riskoval svoj život, avšak zástava s Ježišovým menom a vojnové heslo Ježiš slávilo úspechy.
Slávne víťazstvo pri Belehrade pričítali katolíci jednoznačne zásluhám a modlitbám 70-ročného – starého a vetchého rehoľníka Jána Kapistránskeho. Celá Európa velebila meno svätca, no radosť z víťazstva čiastočne kalila smrť Jána Huňadyho, ktorý sa nakazil na Balkáne morom. Sv. Ján Kapristánsky sa dojímavo staral o umierajúceho, presviedčal ho, aby prijal všetky sviatosti, a Ján Huňady to aj urobil.
Zdroj: wikimedia commons
Stres, námaha a vyčerpanie sa negatívne podpísali aj na zdraví sv. Jána Kapistránskeho. Smrteľne ochorel a ľudia z jeho okolia ho doniesli už polomŕtveho do františkánskeho kostola v Iloku, kde sa pripravoval na svoj odchod na večnosť. Krátko pred koncom svojho života prijal naposledy sviatosti a vzývajúc najsvätejšie meno Ježiš vypustil svoju dušu. Stalo sa tak 23. októbra 1456. Nad jeho smrťou trúchlilo celé katolícke kresťanstvo. Vo všetkých významnejších mestách sa slávili na jeho počesť zádušné Sväté omše a ľud ho začal označovať za svätca a navštevovať jeho hrob.
23. októbra.
Sv. Ján Kapistrán, františkán.
Veľká pohroma valila sa v pätnástom storočí na kresťanskú Európu. Z Čiech rozširoval sa krvavým mečom do súsedných krajín blud Husov, od juho-východu dorážali cez podunajské krajiny fanatickí Turci na Uhorsko a Rakúsko.
Aby dobrotivý Boh položil hranice hroziacemu nešťastiu, ktoré ohrožovalo v tých krajinách sv. cirkev, povzbudil na Balkáne slávneho bohatiera Jura Kastriotu, alebo Iskanderbega, ako ho Turci menovali, ktorý 22 víťazných bitiek podstúpil v Epire s neveriacimi krvolačnými Turkami a od ďalších výbojov na kresťanský Západ ich zdržoval, v Uhorsku vzbudil bohatierskeho Huňada a zvláštne pokorného mnícha františkánskeho, sv. Jána Kapistrána, ktorý s krížom v ruke premáhal mohutné zúrivé vojská Turkov a víťazne pôsobil i proti bludu Husovmu v susedných krajinách, i na pozdvihnutie života kresťanského.
Sv. Ján narodil sa v mestečku neapolskom v Itálii, menom Kapistrano, dľa ktorého i priezvisko svoje dostal, r. 1385, dňa 23. júna. Otec jeho bol vznešený rytier nemecký, ktorý vo vojsku križiackom proti Turkom bojoval a v mestečku Kapistrane sa usadil a oženil. Veľkými darami ducha nadaného mladíka Jána poslal vznešený otec na vysoké školy do mesta Perugie, kde sa vedám právnickým učil a hodnosť doktorskú obdržal.
V rodnom meste svojom usadil sa mladý učenec jako právnik a vyznačoval sa odbornou vedou svojou tak, že obrátil na seba pozornosť kráľa neapolského a sicilského Ladislava, ktorý ho učinil sudcom a neskôr vysokopostaveným plnomocným úradníkom. I vzal si Ján za manželku jedinú dcéru bohatého veľmoža a žil šťastne ctený a zvelebovaný svetom. Ačkoľvek cnostný a nábožný život viedol, predsa túžil po sláve svetskej a srdce jeho pútali pozemské rozkoše.
Ale zmýlil sa v nádeji svojej; presvedčil sa, že kto spolieha sa na ľudí, snadno sa oklame; poznal nevďačnosť sveta a pomíňajúcnosť a nestálosť priazne svetskej. Kráľ nerobil nič za oslobodenie bývalého pristeľa svojho. Ľútostivá verná manželka, ktorá márne namáhala sa, aby ho vyslobodila, zomrela od žiaľu. Odhodlal sa k úteku zo žaláru a skočil v noci s veže dolu oknom.
Mal na rukách a na nohách ťažké okovy, nepriatelia ľahko chytili ho, sputnali ho ešte ťažšími okovami, hodili ho nazpät do žalára, v ktorom hladom a smädom ho sužovali. V tomto trápení obrátil sa Ján Kapistrán dôverne k Bohu, ktorého neustále vrúcne o pomoc vzýval. Nezadlho bol vypustený na slobodu. Vtedy dokončil práve tridsiaty rok života svojho. Ján Kapistrán nežil nikdy hriešne; ale v skvelom postavení svojom nerozhodol sa výhradne pre Boha.
Ako novic prejavoval Ján hlbokú pokoru, neobyčajné zapieranie seba a nábožnosť. Na skúšku odohnali mnísi pokorného Jána z kláštora jako darebného; ale on navrátil sa s prosbou zase ku kvardiánovi. Keď dokázal veľkú vytrvalosť v zapieraní seba a vrúcnu snahu po kresťanskej dokonalosti, bolo dovolené mu zložiť slávnostný sľub. Aby sa mohol stať kňazom, sverený bol sv. Bernardínovi zo Sieny ku vyučovaniu v bohosloveckých vedách.
Svätým učiteľom vštepená bola do srdca jeho vrúcna úcta a láska ku preblahoslavenej Panne Márii, tak, že keď chválu jej ohlasoval, skvel sa a horela celá tvár jeho, ako to slávny spisovateľ z rádu jeho a očitý svedok Sedulius dosvedčuje. Pokorný mních františkánsky kázaval po Itálii s takou silou a s takým posvätením, že bol považovaný za jedného z divotvorných svätorečníkov. Do ktoréhokoľvek mesta prišiel divotvorný kazateľ Ján, tam sa ten deň zasvätil.
Kupci pozatvárali obchody, remeselníci odložili na stranu prácu svoju, obchod sa zasekol, roľníci ponáhľali sa s poľa domov, ľud hrnul sa do chrámu v zástupoch, že tento bol hneď preplnený. A sv. Ján Kapistrán bol nútený kázavať na námestí, alebo na poli. S akou silou hlásal sv. Ján Kapistrán pokánie, poznať z toho, čo sa následkom kázníijeho dialo.Ján mal veľký rečnícky dar,takže strhol ohňom svojich slov celé davy.Vyzýval k odriekavému životu a prísnemu pokániu...
V meste Rieti bola vzbura; jednému mešťanovi rozpoltili zúrivci hlavu. Sv. Ján Kapistrán modlil sa nad zabitým a vzkriesil ho divotvorne k životu. A povstanie utíšilo sa. Dve bohaté mestá italské chytili proti sebe zbroj a chceli nemilobohu prelievať krv. Sv. Ján kázal o láske k nepriateľom a vzbúrené mestá odložily zbroj a vyrovnaliu sa priateľsky. Často bol nútený prestať v kázaní; lebo ľud tak hlasno vzdychal a plakal, že nebolo slová jeho počuť.
To pôsobila svätosť jeho a prísny život! Častoráz podporoval dobrotivý Boh kázne sluhu Svojho divami. Na ceste jeho kazateľskej prihodilo sa, že prišiel k rieke Pád. Surový prievozník nechcel previezť cz rieku chudobne odeného františkána. Sv. Ján pomodlil sa skrúšene k Bohu, aby mu pomáhal na druhú stranu rieky prejsť, kde mal slovo spasenia čakajúcemu nábožnému ľudu ohlasovať.
V dôvere v milostivého Boha prestrel vetchý plášť svoj na vodu, prežehnal sa svätým krížom,vstúpil na plášť a šťastne preplavil sa na druhú stranu. V meste Rezne (Regensburg) vysmievali roztopašní mladíci chudobne odeného františkána. Keď všetci o niekoľko dní pomreli, naľakalo sa celé mesto; skrúšene počúvcalo mešťanstvo horlivé kázne proti nádhere a márnivosti a ženy odhodili všetku nádheru v šatstve.
Svätý Bernardín zo Sieny, ktorý s učeníkom svojím svätým Jánom Kapistránom horlil proti vlažnej kázni, rozširoval sa v niektorých kláštoroch rádu sv. Františka, bol v Ríme od niektorých odporcov krivo obžalovaný. Vďačný učeník Ján Kapistrán išiel do Ríma, aby nevinnosť jeho bránil. Pápež a kardináli poznali hlbokú učenosť jeho a používali sv. Jána Kapistrána vo vážnych záležitostiach sv. cirkvi. I ponúkané boli mu dve hodnosti biskupské.
Pokorný sluha Boží neprijal ich a riekol: «Keď mi Pán Boh celú zem vykázal, nuž nebolo by múdre odo mňa, keby som sa na jedno biskupstvo obmedzila. A za dlhé roky ohlasoval horlivé pokánie nielen v Itálii, ale i v susedných krajinách. Na sneme cirkevnom vo Florencii, ktorý r. 1439 bol sem z Ferrary preložený a potom tu zasedal, pričinil sa výdatne sv. Ján Kapistrán ku zjednoteniu východnej (Gréckej) cirkve so západnou Rimskou.
Pápež Mikuláš V. vymenoval ho na to za poslanca apoštolského do Nemecka, Uhorska a Poľska. Toho času vyzeralo to v západnej Európe veľmi smutne. Vladári boli medzi sebou v rozoprách, poddaní búrili sa, bludári zúrili, menovite Husiti v Čechách, na Morave a v Poľsku, a od juhovýchodu hrozili diví Turci napadnúť Uhorsko a Rakúsko. Na prosbu cisára Nemeckého Fridricha poslal pápež sv. Jána Kapistrána do tých krajín.
Boh oslávil sluhu Svojho i tu divami. Nech stojí tu jeden príklad. Istý neverec nechcel veriť tomu, čo ľud o sv. Kapistránovi rozprával, i riekol: «Uverím to, keď slepý pes môj prehliadne.» Jeho pes videl hneď, ale pán jeho oslepol. Z Rakúska išiel sv. Ján Kapistrán na Moravu, kde Husiti veľmi sa rozmáhali. V Brne a v Olomúci urobil nesmierny dojem na ľud, jako dôrazom reči svojej, tak ctihodnou postavou svojou.
Ľud plakal, keď sv. Ján len ústa otvoril, ačkoľvek mu nerozumel, lebo hovoril latinsky a len tlmočník reči jeho vykladal. Avšak celý zovňajšok toho sluhu Božieho a živé posunky jeho hovorili k srdcu; i hovorí sa, že na Morave 16.000 Husitov obrátil naspät na katolícku vieru. Kamkoľvek i tu prišiel, všade ho uvítal ľud moravský slávnou procesiou a zvonením, a nemocní hrnuli sa k nemu, aby ich vkladaním rúk uzdravil.
Zašiel i do južných Čiech, ale kráľ Jiří nepustil ho do Prahy; lebo sa obával veľkej horlivosti jeho, aby Čechov, pridržujúcich sa kompaktátov svojich, nerozhorčil. I obrátil sa sv. Ján Kapistrán do Bavorska a tam kázal v mnohých mestách. V meste Norinbergu (Núrnberg) tak horlivé pôsobil, že ľudia šesť vozov kariet, kostiek, ozdôb, necudných obrázkov a kníh spálili. To isté stalo sa v Devíne (Magdeburgu), kde kázal pokánie.
V meste Lipsku ukazoval pri kázni umrlčiu hlavu a pohol srdcami šesťdesiatich študujúcich mládencov, že vstúpili do rádu sv. Františka. V meste sliezskom Vratislave chceli Husiti sv. Jána Kapistrána zahanbiť. I položili študenta do umrlčej rakvi a na máry, a nahovorili ho, aby, keby Kapistrán naň zavolal, staval sa mrtvým, a zase keby Husita naň zavolal, hneď povstal akoby z mrtvých.
Zlostní a pokrytskí Husiti doniesli zdánlive mrtvého ku sv. Jánovi Kapistránovi a prosili ho, aby vzkriesil mrtvého. Sluha Boží poznal podvod ich, a hromovým hlasom zvolal na ošemetného mladíka: «Ten, ktorého nesiete, nech má podiel svoj medzi mrtvými naveky!» Husiti smiali sa a hovorili, že oni majú inakších svätých ľudí. A jeden Husit pristúpil k máram a volal: «Petre, ja tebe hovorím, vstaň!» Mladík nehýbal sa. Otvorili rakev a ten nešťastník bol mrtvý!
Ked to videl ľud, triasol sa strachom. Mnohí Husiti obrátili sa a medzi nimi podvodníci, z ktorých dvaja odišli do Ríma, aby vydali svedectvo o tom zázraku a obsiahli odpustenie za kacirstvo svoje a za pokúšanie Boha. Zo Sliezska išiel sv. Ján Kapistrán do Poľska. V Krakove očakával ho kráľ a arcibiskup-kardinál s veľkou slávou.
Bolo to pred Telom Božím r. 1454, a ten, ktorému takú veľkú slávu robili, bol chudobný, vychudlý sedemdesiatročný františkán, na ktorom bolo vidieť len chatrný odev mníšsky, a kosť a kožu. I v Poľsku pôsobil požehnane, kde toho času žil sv. Ján Kentycký. Odišiel do Uhorska a do Sedmohradska, kde 13.000 kacirov kázňami svojimi obrátil. I odišiel z Uhorska na snem ríšský do Nemecka, kam cisár bol ho povolal.
Roku 1453 zaujali divokí Turci hlavné východné kresťanské mesto Carihrad (Konštantinopol) a hrozili nebezpečenstvom celému kresťanstvu europskému. Sv. Ján Kapistrán povzbudzoval všade, kde kázal, aby kresťania chopili sa zbroja proti nepriateľovi Kristovmu; to činil i na sneme ríšskom. U panovníkov kresťanských nachádzalo povzbudzovanie jeho k svätému boju malého ohlasu.
I odišiel sv. Ján Kapistrán do Uhorska a hlásal križiacku vojnu proti Turkom, ktorí r. 1455 pod cisárom svojim Mohamedom II. dorážali na vlasť našu. Obecný ľud hrnul sa pod zástavy krížové, aby obdržal odpustenie hriechov svojich. Kázne sv. Jána Kapistrána mali taký účinok, že za päť mesiacov 60.000 mužov dalo si od neho pripiať na rúcho kríž, na znamenie, že hotoví sú zomrieť v boji za ochranu sv. viery.
Roku 1456 blížil sa Mohamed II., turecký sultán (cisár), ku Belehradu srbskému so 400.000 krvolačnými bojovníkami. Vojvodca uhorský, bohatiersky Ján Huňady, upevnil v chytrosti pevnosť a zveril obranu jej zaťovi svojmu Michalovi Siládimu a zbieral na rozkaz kráľov vojsko križiacke, ktoré sv. Ján Kapistrán tvoril. Turci obľahli Belehrad. Na rozkaz pápežov blížil sa sv. Ján Kapistrán s Jánom Huňadom a s vojskom križiackym obliehanému mestu.
Každé oddelenie križiakov malo zástavu, na ktorej bol s jednej strany obraz sv. kríža, na druhej obraz svätého Františka. Vo vojsku bolo mnoho kňazov a mníchov, ktorí starali sa o pobožnosť a o poriadok. Blízko Belehradu uzrel sv. Ján Kapistrán s neba padnúť ohnivú strielku, na ktorej skvelý sa tieto slová: «Neboj sa Jáne, zvíťazíš nad Turkami mocou mena Môjho a kríža, ktorý nesieš.»
Týmto videním posilnený prešiel sv. Ján Kapistrán bojovné rady križiakov svojich, povzbudzoval ich horlivou rečou a pri každom zástupe volal: «Buďte vytrvalými, synovia moji; budete bojovať za Ježiša Krista a za sv. cirkev jeho!» Ján Huňady ponechal svätému Jánovi Kapistránovi 4000 mužov, s ostatným vojskom tiahol ku Kovinu a ztade na radu sv. Kapistrána poberal sa z čiastky na lodach, z čiastky po suchu ku Belehradu.
T
urci obliehali mesto i loďami na Dunaji. Huňady napadol ich dňa 14. júla r. 1456 loďami svojimi a vojskom, zvíťazil pomocou Belehradčanov, znivočil lodi turecké a dostal sa do mesta. Dňa 21. a 22. júla útočili Turci, počtom asi 120.000 mužov, na Belehrad; strašný útok ich bol odrazený a pred mestom boli zúriví Turci prispením sv. Jána Kapistrána úplne porazení. Celá kresťanská Európa vydýchla si nad týmto víťazstvom!
Priebeh týchto víťazných bitiek opisuje druh svätého Jána Kapistrána a očitý svedok všetkých podrobných udalostí, františkán Ján Tagliakocius, v liste svojom od dňa 10. februára r. 1458, ktorý sa posiaľ zachoval: «Každý obdivoval smelosť a oduševnenie svätého (Jána Kapistrána), a bojovníci volali ho apoštolom svojím alebo anjelom Božím.
Keď Mohamed II. mesto a pevnosť Belehrad skutočne obliehal, vykonával svätý službu vojenskú a bol vodcom, generálom a veliteľom vojsk križiackych, ktoré nikoho okrem neho nechceli poslúchať. Všetkých prevyšoval znášaním obťažností, neunavene bol zaujatým, a už peši, už na koni, pokrytý potom a penami, obyčajne hladný, prebehúval dňom i nocou leženie (tábor) vojenské. Keď bol napomenutý, aby sa posilnil pokrmom, obyčajne odpovedal: Ja mám inší pokrm, ktorý vy nepoznáte!'
Keď ho nútil hlad, aby sa posilnil pokrmom, nuž jedával kus tvrdého čierneho chleba. Nikdy nevideli sme ho požívať vareného pokrmu alebo vína, a mäso hnusilo sa mu. Prv bol síce naučený niečo máličko teplého pokrmu požívať a po dlhom študovaní a modlení trochu si oddýchnuť; ale počas vojny nepožíval sedemdesiatročný starec častoráz po tri dni ani pokrmu ani vody, i neoddýchol si ani za štvrť hodinky.
Raz riekol najvyššiemu veliteľovi Huňadovi, keď ho povzbudzoval k činnejšiemu hájeniu pevnosti. Za sedemnásť dní a nocí neodpočíval som ani za sedem hodín. I najsilnejších mužov medzi bojovníkami zahanboval v znášaní horúčosti a zimy a v najťažších prácach. Tieto velikánske namáhania, ktoré mu neskôr ťažkú nemoc zapríčinili, maly ohľadom vojny najpožehnanejšie následky; lebo Turci utrpeli trojnásobnú porážku.
Najprv namáhali sa galejami a premnohými inými loďami odrezať pevnosti každý dovoz, aby ju prinútili hladom ku vzdaniu sa. Ale kresťania postavili oproti týmto loďam svoje a napadli Turkov na uistenie svätého, že zvíťazia, i prinútili ich po vražednej bitke k úteku, a toľko lodí utratili Turci, že prinútení boli na Dunaji dovoz voľný Belehradu ponechať. Toto bolo prvé víťazstvo, ktoré kresťania na radu a namáhaním Jána Kapistrána nad nepriateľmi vydobyli.
Druhé víťazstvo bolo vydobyté, keď Turci, po znamenitých prípravách s velikánskou silou a s divokým revaním na pevnosť útokom hnali, ktorý by sa bol i podaril, keby nebol svätý všade, kde bolo najväčšie nebezpečenstvo, bojovníkom zmužilosti dodával a už napred nebol ich uistil, že nepriatelia veľkou porážkou prinútení budú od úteku upustiť. Čo najskúsenejší a najbohatierskejší vodcovia neočakávali, stalo sa konečne. Turci utratili veľké množstvo ľudí, naľakali sa a prestali útočiť.
Tretie víťazstvo kresťanského vojska bolo najskvelejšie a najdivotvornejšie. Po opätovnom víťazne odrazenom úteku viedol Ján, s krížom v ruke, štyritisíc mužov počitujúce vojsko svoje proti nepriateľovi, ktorý najmenej so 120.000 mužmi tu stál. Povzbudzovaní veľkou dôverou jeho a potešujúcim napomínaním jeho napadli nepriateľské leženie a po ťažkom a krvavom boji museli sa dať Turci na útek, pri čom utratili vyše 24.000 mužov a všetky nástroje vojanské.
Celé vojsko kresťanské pripisovalo toto víťazstvo nie tak zbroju svojmu a udatnosti, než po Bohu jedine svätému. Počas bitky kričiaval, čo len stačil: «Víťazstvo, Ježišu, víťazstvo! A rozkázal i vojakom, aby podobne kričali a na všemohúceho Boha sa spoliehali. Nikto nevídal ho v týchto dňoch boja — smutného; lebo bol úplne presvedčený o víťazstve vojska kresťanského nad nevercami.»
Jaké zázračné bolo toto víťazstvo, súdiť možno z tej okolnosti, že počet Turkov, jako to sám sv. Kapistrán píše, bol päťdesiatkrát väčší, než počet bojovníkov kresťanských; lebo 150.000 Turkov s 300 delami dobýjali pevnosť. Po tomto skvelom víťazstve, ktorým zlomená bola fanatická moc Turkov, onezdravel sv. Ján Kapistrán dňa 6. augusta na zimnicu.
Pri Belehrade povetrie bolo následkom mnohých nepochovaných mŕtvol nakazené, prevezený bol sv. Ján Kapistrán do kláštora vo Villachu. Ačkoľvek telo jeho bolo zoslabené, predsa slúžieval denne sv. omšu a keď to činiť nevládal pre slabosť, dal sa aspoň do chrámu donášať, kde Sviatosť oltárnu prijímal. Denné hodinky vždy sa modlieval. Navštívil ho kráľ uhorský Ladislav V. Sv. Ján Kapistrán prosil kráľa, aby sv. vieru bránil a cnostné žil.
So slzami v očiach sľúbil to kráľ Ladislav V. a riekol: «Jako bude sa nám vodiť po smrti tohoto muža? Viacej utratíme s ním, než keby viac tisícová armáda pre nás bola ztratená.» Sv. Ján Kapistrán chystal sa k smrti všeobecnou spoveďou. Poslanec (legát) pápežský udelil mu rozhrešenie pápežské a požehnanie. Na kolenách prijal Sviatosť oltárnu a posledné pomazanie. Objal umučenie a prosil prítomných, aby sa za neho modlili.
Tak usnul v Pánu sv. Ján Kapistrán dňa 23. októbra roku 1456 vo Villachu, i bol v chráme pochovaný. Keď r. 1526 Turci mestečko Villach zaujali, prenesené boly ostatky jeho do iného kostola. Neskôr vyplienili bezbožní kalvíni rakev jeho a hodili telo do rieky. Zbožní katolíci vylovili telo jeho a pochovali znovu. Keď zase neskôr vtrhli Turci v tie kraje, prenesené boly ostatky jeho do Illoku a pred zúrivosťou nevercov boly v studni kláštorskej schované, a posiaľ márne sa hľadajú.
Na prímluvu sv. Jána Kapistrána stály sa mnohé divy. Pápež Lev X. potvrdil k úcte sluhu Božieho složené hodinky pre mestečko Kapistráno a pre biskupstvo Sulmonské. Pápež Alexander VIII. vyhlásil ho r. 1694 za blahoslaveného a Benedikt XIII. r. 1724 vriadil ho do počtu svätých. Sv. Ján Kapistrán vyobrazuje sa jako františkán, v jednej ruke drží umučenie, v druhej zástavu s menom Ježiš; u nôh jeho mrtví vojaci tureckí.
Poučenie.
Sv. Ján Kapistrán bol oduševnený za pravú vieru Ježiša Krista a za svedomité plnenie príkazov Božích, že neunavene ohlasoval slovo Božie, slovo pravdy a večného života, porážal nadšenými slovy bludy, ba s krížom v ruke oduševňoval bojovníkov kresťanských proti zaprisahaným nepriateľom učenia Kristovho a sv. cirkve, Mohamedánom.
On dal nám vidomý dôkaz, že je to Bohu milé v istých okolnosťach bojovať, keď menovite ide o sv. vieru a katolícku cirkev, alebo keď vlasť je v nebezpečenstve od vonkajšieho nespravodlivého nepriateľa. Veď i sv. Ján píše: «Po tom sme poznali lásku, že On (Kristus) život Svoj za nás dal. I my máme život za bratov položiť.» Svätý Ján Kapistrán horlivé bojoval i proti nekresťanskému životu a najmä proti bludárom, a ohnivými slovami zastáva! pravú sv. cirkev a vieru.
Ten, kto v pravej viere postavený niekedy proti Bohu ťažko hreší, zase môže u Boha milosť a odpustenie dosiahnuť, keď k tomu užíva predpísaných prostriedkov; ale kto v kacirstve a v blude žije, ostáva ustavične v nemilosti Božej a v temnosti; lebo mu schádzajú pravé prostriedky, aby zase mohol do stavu milosti sa dostať.
Preto z lásky ku bližným horlil svätý Ján Kapistrán proti bludovercom, aby ich z bludu vyviedol a ku poznaniu pravej viery naklonil, i od večného zahynutia zachránil. Svätý Ambróz hovorí: «Kde je viera neporušená, tam vyučuje Spasiteľ, tam stráži a raduje sa On, tam je pokoj, tam je mier a liek pre všetko». A len vo svätej cirkvi apoštolskej, katolíckej vyučuje Spasiteľ, len ona je Ním založená.
Modlitba.
Popraj nám, ó Bože, na prímluvu sv. Jána Kapistrána milosť živej viery; daj, aby sme v tejto svätej viere zotrvali a po terajšom boji so svetom, telom a diablom s ním v nebeskej vlasti radovať sa mohli. Skrze Ježiša Krista, Pána nášho. Amen.
Život
Po rodinnej tragédii študoval právo v Perugii, kde sa v roku 1413 stal sudcom. Počas nepokojov sa dostal do väzenia, odkiaľ sa následne pokúsil ujsť. Pri úteku si však zlomil nohu a opäť ho uväznili. Vo väzení mal údajne videnie sv. Františka z Assisi. Po tom ako sa dostal na slobodu, vstúpil 4. októbra 1416 do františkánskeho rádu. Stal sa z neho známy kazateľ. Ľudia ho označovali ako svätca a prosebníka. Ján veľa cestoval nielen po Taliansku, ale aj po ostatných európskych krajinách. Okrem toho zmieroval odpadlíkov s Cirkvou. Ján Kapistránsky stál spolu s kardinálom Juanom de Carvajalom a Jánom Huňadym na čele vojska, ktoré bojovalo proti Turkom pri Belehrade 14. - 22. júla 1456 a zastavilo ich ďalší postup.
Uctievanie
Jána blahorečil pápež Lev X. v roku 1514, ale jeho úcta bola obmedzená iba na sulmonskú diecézu. V roku 1622 jeho úctu pápež Gregor XV. rozšíril na celú Cirkev. Za svätého ho vyhlásil pápež Alexander VIII. v roku 1690. V Rímskokatolíckej cirkvi je pripomínaný 23. októbra.
Ikonografické zobrazenia znázorňujú Jána Kapistránskeho s krížom a zástavou v ruke, s hostiou so znakmi JHS.
taliansky františkánsky mních
Narodenie
24. jún 1386
Capestrano
Úmrtie
23. október 1456 (70 rokov)
Iloku
Uctievanie
Blahorečenie
1514
Svätorečenie
1622
Atribúty
kríž a zástava v ruke, hostia so znakom IHS
Cirkev
rímskokatolícka cirkev
Sviatok
23. október
Dnešný svätec sa narodil 24. júna v roku 1386 v Capistrane v Abruzzách (Taliansko) v rodine baróna. Študoval právo v Perugii s výborným prospechom, oženil sa a ako veľmi schopný človek sa už vo svojich 26 rokoch stal hlavným sudcom v Perugii. Taliansko bolo v tej dobe zmietané občianskou vojnou, v meste vypukla vzbura a Jan skončil vo vezení. Tu sa zamýšľal nad svojím doterajším životom a rozhodol sa, že keď z väzenia vyjde, bude sa venovať rehoľnému životu a boju za mier.
Naozaj bol za veľké výkupné prepustený a po dohode s manželkou vstúpil roku 1415 k františkánom. V roku 1420 bol vysvätený za kňaza a spojil prísny asketický život s usilovným štúdiom teológie u sv. Bernardína Sienského. Potom sa stal z neho úspešný kazateľ. Cestoval po celé Európe, kde jeho kázne počúvali tisíce. Používal tie isté metódy ako sv. Bernardín. Pomáhal tiež zo zakladaním kláštorov reformovaných františkánov (observantov), bol poverovaný mnohými misiami a preslávil sa tiež ako uzmierovateľ mnohých sporov.
Pápež mu prejavil dôveru a vymenoval ho za hlavného inkvizítora vo Viedni roku 1451. Tu ho privítali s obrovským nadšením. V roku 1451 sa objavil aj v Čechách, ale kráľ Juraj z Podebrad mu príliš nedôveroval, a nedovolil mu preto vstúpiť do Prahy, ani ho neprijal. Kapistrán sa však nevzdal a obchádzal zbytok zeme, kde bol predovšetkým hosťom pánov z Rožmberka, ktorí jeho snahy podporovali. Prešiel celé Čechy i Moravu a dokonca jeho vplyv siahal aj na Slovensko. V týchto rokoch kázal napríklad v Brne, Olomouci, Chebe, ale odskočil si aj do Durýnska, Saska, Bavorska, Vratislavy a na žiadosť kráľa Kazimíra i do Poľska. Jeho súčasníci tvrdili, že konal časté zázraky a opisovali ho ako malého, chudého a chorľavého muža, ktorý bol však veselý, cieľavedomý a energický.
Po páde Carihradu v roku 1453 ho pápež Pius II. poveril, aby sa zúčastnil ako kazateľ na novej križiackej výprave proti Turkom. Bavorsko a Rakúsko pápeža nepodporilo, ale Uhorsko, ktoré bolo bezprostredne ohrozené tureckou armádou pri Belehrade, jeho výzvu poslúchlo. Jeho povzbudzovanie a osobný príklad dodávalo vojakom v bitke pri Belehrade také nadšenie, že kresťanské vojsko dňa 22. júna slávne zvíťazilo. No nepochované telá mŕtvych v okolí mesta vyvolali choroby, na ktoré obaja Jánovia, Kapistrán i Hunyadi, zomreli na mor.
Z traktátu Zrkadlo klerikov od svätého kňaza Jána Kapistránskeho
„Tí, čo sú povolaní k Pánovmu stolu, majú odstrániť akúkoľvek špinu, či nečistotu chýb a žiariť ako príkladná skratka chvályhodného mravného života. Majú žiť v čestnom spoločenstve, aby boli ako soľ zeme pre seba i pre iných a jasným rozlišovaním osvecovali ako svetlo sveta ostatných. Majú pochopiť, že ich vynikajúci učiteľ Kristus Ježiš nielen apoštolom a učeníkom, ale aj všetkým nástupcom kňazom a klerikom prízvukoval: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.”
Ľudia naozaj pošliapu ako bezcenné blato nečistý a špinavý klérus, slizký od špiny nerestí a zapletený do pút hriechov v presvedčení, že už nie je na nič ani pre seba ani pre iných, lebo ako hovorí Gregor: „Ak sa opovrhuje životom niekoho, nechýba veľa, aby sa pohrdlo aj jeho kázaním.”
„Ale starší, ktorí sú dobrými predstavenými, zasluhujú si dvojnásobnú úctu, najmä tí, čo sa namáhajú pri slove a vyučovaní.” Áno, dobrí kňazi požívajú dvojnásobnú úctu, vecnú totiž a osobnú, alebo časnú a zároveň duchovnú, alebo konečne prechodnú i večnú. Lebo aj keď bývajú na zemi a sú zviazaní prirodzenými putami so smrteľnými tvormi, oni sa svedomite usilujú prebývať s anjelmi v nebi, aby boli milí Kráľovi ako rozumní služobníci. Preto ako slnko, čo vychádza svetu na Božej oblohe, „nech tak svieti vaše svetlo” kléru „pred ľuďmi, aby videli” ich „dobré skutky a oslavovali Otca, ktorý je na nebesiach.”
„Vy ste svetlo sveta.” Lebo ako ani svetlo nesvieti samo sebe, ale rozlieva svoje lúče navôkol a prežaruje všetko, na čo dopadá, tak vynikajúci život čistých a spravodlivých klerikov osvecuje a rozjasňuje žiarou svätosti tých čo na nich hľadia. Preto ten, kto je poverený starosťou o iných, musí na sebe ukázať, ako si majú iní počínať v Pánovom dome.“
Ján Kapistránsky, kňaz, rehoľník, misionár
Svätý
* 24. jún 1386 Capestrano, Abruzzo, Taliansko
† 23. október 1456 Ilok, Uhorsko, dnes Chorvátsko
Sviatok: 23. október
Význam mena: Boh je milostivý (hebr.)
Atribút: zástava s krížom
Sv. Ján Kapistránsky
Svätý Ján Kapistránsky patrí medzi svätcov, ktorých život bol úzko spätý s dejinami a udalosťami čias, v ktorých žili. Pochádzal z horského mestečka Capestrana v strednom Taliansku, kde sa narodil 24. júna 1386. Základné vzdelanie získal od domáceho učiteľa. Roku 1405 alebo 1406 Ján odišiel do Perugie, kde na tamojšej univerzite študoval rímske a cirkevné právo. V roku 1413 sa stal sudcom v jednej mestskej štvrti v Perugii. V tejto náročnej funkcii vynikal neoblomným rešpektovaním spravodlivosti. Mnohí ho za to obdivovali, ale niektorí aj nenávideli. V júli 1415 obsadil Perugiu revolucionár Braccio da Montone so svojimi stúpencami. V násilných čistkách, ktoré nasledovali, sa Ján dostal do väzenia. Tam mal raz v noci videnie sv. Františka Assiského, ktorý ho pozýval do svojej rehole. Ján sa dostal z väzenia za veľké výkupné a so súhlasom manželky vstúpil do františkánskej rehole 4. októbra 1416. Niekedy okolo roku 1420 bol vysvätený za kňaza. Možno povedať, že od tých čias nemal nijaké trvalé bydlisko. Predstavení, pápeži a svetskí panovníci mu zverovali toľko úloh, že bol v ustavičnompohybe. Medzi ťažké úlohy, ktoré zverovali Jánovi Kapistránskemu, patrilo zmierovanie znepriatelených miest a ľudí. Mestá, panstvá, ba i jednotlivé rodiny riešili svoje nekonečné spory ohňom a mečom. Preto bol z neho horlivý a úspešný zmierovateľ, ba vAquile (L’Aquila), vzniklo na jeho popud celé združenie zmieriteľov („Pacieri“).
Ján bol však predovšetkým veľký kazateľ. Pre povesť svätosti a pre zázraky, ktoré niekedy konal, ľudia ho prijímali ako Božieho posla a dychtivo ho počúvali. Často ich bolo toľko, že Ján musel kázať na námestí alebo v poli. Okrem toho bol Ján Kapistránsky činný aj literárne. Napísal deväť traktátov o vieroučných otázkach, štrnásť o morálnych problémoch, šesť z cirkevného práva a desať o veciach, týkajúcich sa františkánskej rehole.Vjeho písomnej pozostalosti sa nachádza i veľa kázní a dôležitých listov. V máji 1453 Turci dobyli Carihrad. Pápež sa usiloval zorganizovať kresťanské vojsko, ktoré by zastavilo postup Turkov. Z jeho poverenia stáli na čele tohto neľahkého podujatia pápežský legát kardinál Juan de Carvajal, ďalej uhorský vojvodca Ján Hunyadi a JánKapistrán. K bitke proti Turkom došlo pri Belehrade v dňoch 14.-22. júla 1456.Kresťanské vojsko zvíťazilo a zastavilo tak na niekoľko desaťročí ďalší postup Turkov. Na pamiatku tohto víťazstva ustanovil pápež Kalixt III. sviatok Premenenia Pána (6. augusta). Po belehradskej bitke Ján vážne ochorel. Utiahol sa do kláštora v Iloku priDunaji, kde zomrel 23. októbra 1456.
JánKapistránsky mal mnoho ctiteľov za života i po smrti. Prispeli k tomu okrem iného početné zázraky, ktoré konal. Po dôkladnom skúmaní vyhlásil Jána Kapistránskeho za blahoslaveného pápež Lev X. roku 1514. Jeho úctu však obmedzili iba na sulmonskú diecézu. Pápež Gregor XV. ju roku 1622 rozšíril na celú Cirkev A napokon pápež Alexander VIII. vyhlásil tohto zvláštneho františkánskeho kazateľa roku 1690 za svätého. Okrem rodného kraja si sv. Jána Kapistránskeho uctievali najmä v Uhorsku, kde bola podľa neho pomenovaná jedna františkánska provincia.
sv. Ján Kapistránsky
taliansky františkánsky mních
Biografické údaje
Narodenie
24. júna 1386
Capestrano
Úmrtie
23. október 1456 (70 rokov)
Iloku
Uctievanie
Blahorečenie
1514
Svätorečenie
1622
Atribúty
kríž a zástava v ruke, hostia so znakom IHS
cirkvi
rímskokatolícka cirkev
Sviatok
23. októbra
Svätý Ján Kapistránsky alebo Ján Kapistrán (tal. Giovanni da Capestrano) (* 24. jún 1386, Capestrano – † 23. október 1456, Iloku) bol taliansky františkánsky mních.
Život
Po rodinnej tragédii študoval právo v Perugii, kde sa v roku 1413 stal sudcom. Počas nepokojov sa dostal do väzenia, odkiaľ sa následne pokúsil ujsť. Pri úteku si však zlomil nohu a opäť ho uväznili. Vo väzení mal údajne videnie sv. Františka z Assisi. Po tom ako sa dostal na slobodu, vstúpil 4. októbra 1416 do františkánskeho rádu. Stal sa z neho známy kazateľ. Ľudia ho označovali ako svätca a prosebníka. Ján veľa cestoval nielen po Taliansku, ale aj po ostatných európskych krajinách. Okrem toho zmieroval odpadlíkov s Cirkvou. Ján Kapistránsky stál spolu s kardinálom Juanom de Carvajalom a Jánom Huňadym na čele vojska, ktoré bojovalo proti Turkom pri Belehrade 14. - 22. júla 1456 a zastavilo ich ďalší postup.
Uctievanie
Jána blahorečil pápež Lev X. v roku 1514, ale jeho úcta bola obmedzená iba na sulmonskú diecézu. V roku 1622 jeho úctu pápež Gregor XV. rozšíril na celú Cirkev. Za svätého ho vyhlásil pápež Alexander VIII. v roku 1690. V Rímskokatolíckej cirkvi je pripomínaný 23. októbra.
Ikonografické zobrazenia znázorňujú Jána Kapistránskeho s krížom a zástavou v ruke, s hostiou so znakmi JHS.